Fico si pri Ukrajine príklad od Zemana nezobral

Miloš Zeman Robert Fico Miloš Zeman a Robert Fico. Foto: Štefan Puškáš/TASR

Dve najsilnejšie žijúce české politické osobnosti a Ukrajina. Klaus má pre Rusov stále pochopenie, Zeman ho po Putinovej invázii na Ukrajinu náhle stratil. Priateľ českého prezidenta a trojnásobný slovenský premiér však svoju proruskú rétoriku len vyhrocuje.

Havel, Klaus, Zeman. Trio najvýraznejších českých politikov, ktorí mali a majú silný dosah aj na Slovensko. Ich postoje sa v mnohom líšili, ale ani jednému z nich nechýbala autorita a politická minulosť na to, aby ich názory mali váhu.

Klaus a približovanie k Rusku

Klaus sa stal symbolom prozápadnej ekonomickej transformácie Česka a privatizácie (aj so všetkými neduhmi vrátane vzniku rôznych pochybných podnikateľov a takzvaných kmotrov) na čele ODS – hoci sa vlani objavili informácie, že údajne ešte ako federálny minister financií schválil nevymožiteľnú pôžičku pre vtedajší kolabujúci Sovietsky zväz.

Postupne si vypestoval k Rusku prívetivý postoj. Natoľko, že si od Romana Jocha, poradcu vtedajšieho premiéra a nástupcu Klausa na čele ODS Petra Nečasa, vyslúžil nálepku „ufňukanej kremlofilnej baby“. Jocha to stálo miesto.

Klaus po anexii Krymu vyhlásil, že polostrov patril Rusku a schvaľoval pochybné referendum, ktoré tam Moskva usporiadala. Po ruskej invázii sa Klaus od Ruska pokúsil mierne dištancovať. Konštatoval, že Putin prehral, pričom napadnutie Ukrajiny označil za nekonečnú chybu.

Vo výrazne inom duchu sa však niesli jeho ďalšie vyjadrenia, z ktorých vyplývalo, že český exprezident vidí za pomocou Ukrajine nenávisť k Rusku a spochybňuje masakre civilistov v Buči a iných ukrajinských mestách.

Zvláštny je apel na mierové rokovania v čase, keď Vladimir Putin sám hovorí, že po niekoľkých týždňoch rozhovorov a zapojení ďalších štátov nie je ochotný rokovať a spúšťa novú ofenzívu v Donbase. Vo svojom komentári okrem iného exprezident uviedol, že USA a Západ celkovo podporujú predlžovanie vojny na Ukrajine. Niet divu, že sa z neho stala hviezda prokremeľských ruských médií.

Zeman otočil

U bývalého komunistu Miloša Zemana je genéza opačná. Aj po roku 1989 si uchovával k Rusku náklonnosť. Rád sa stretával s Vladimirom Putinom, vtipkoval s ním o strieľaní novinárov a vždy sa poponáhľal mu zablahoželať k volebnému úspechu. Spochybňoval závery tajných služieb, ktoré vinia ruských agentov z výbuchu muničného skladu vo Vrběticiach. Zoznam jeho proruských výrokov je dlhý.

Zeman považoval za nereálne, že Rusi tento rok zaútočia na Ukrajinu. V tom nebol sám, pochybovali o tom takmer všetci vrátane Ukrajincov, výnimkou boli USA. Po invázii však názor dokázal zmeniť. Rusov označil za „šialencov“, ktorých treba izolovať, hovorí o masovom vyvražďovaní civilistov a možnej genocíde na Ukrajine a otvorene podporuje prijímanie utečencov od nášho východného suseda.

Nie prezidenti, ale premiéri

Na Slovensku sme takú výraznú politickú postavu, ako Klaus či Zeman, vo funkcii prezidenta nemali. Najväčšiu moc mali premiéri Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda a Robert Fico.

Mečiar chcel budovať vzťahy so Západom aj Ruskom a spraviť zo Slovenska most, Ukrajinu považoval len za „bránu do Ruska“, aj on však v roku 2003 podporil referendum o vstupe Slovenska do EÚ. Odobral sa na politický dôchodok a verejne sa vyjadruje len zriedka.

Dzurinda bol vždy orientovaný prozápadne a čoraz viac otvorene podporuje centralizáciu EÚ. Neprekvapivo, odsúdil ruskú inváziu a vyzýva na pomoc Ukrajine.

Ficova voľba

Expremiér Fico bol v zahraničnej politike dokonalý chameleón, inšpiráciu možno čerpal u Viktora Orbána. Jeho vlády podporovali misiu v Afganistane a vysielanie slovenských vojakov, zároveň sa snažil o blízke vzťahy s Ruskom. V Bruseli dokázal sankcie proti Rusku podporiť, doma a v Moskve ich haniť. Po anexii Krymu povedal, že Ukrajine nerozumie a išiel v roku 2015 ako jediný premiér EÚ na tradičné májové oslavy víťazstva v druhej svetovej vojne. Snažil sa o prijatie v Bielom dome aj v roku 2016 v Kremli potupne prosil o pokračovanie prepravy plynu cez Slovensko a ruskú podporu Miroslava Lajčáka, ktorý sa vtedy uchádzal o post generálneho tajomníka OSN. Za vlády Fica, ktorý ostro kritizuje USA, Slovensko kúpilo americké vojenské vrtuľníky aj drahé stíhačky F-16.

Teraz hovorí o invázii na Ukrajine ako o rusko-americkej vojne, s ktorou vraj „nič nemáme“, a darovanie protilietadlového systému S-300 je podľa neho vojnovým činom. Prvého mája v Nitre masám sľuboval „pravdu o fašizme na Ukrajine“ a genocíde páchanej na ruskom obyvateľstve Donbasu. Dav nechal skandovať heslá o zapredanosti prezidentky v prospech USA, ktoré slušné médium ani nemôže publikovať.

Aj exkomunista Fico mal pri neodôvodnenej ruskej invázii na Ukrajinu šancu, podobne ako Zeman, zložiť si zahmlené proruské okuliare. Názory mal v minulosti dostatočne premenlivé a voličov dostatočne zábudlivých na to, aby mu to prešlo. Rozhodol sa opačne a v ľuďoch cielene burcuje nenávisť k Ukrajine a pochopenie pre Rusko, ktoré už dva mesiace bombarduje suseda a v televíznom vysielaní si kúskuje bývalý ostblok či znázorňuje dĺžku letu balistických striel na západoeurópske metropoly. V inej situácii by to bol len politický oportunizmus, v čase vojny u nášho východného suseda je to u najmocnejšieho opozičného politika nehoráznosť.


Ďalšie články