6. mája, 07:20

Lukašenko: Západ je na Ukrajine vo vojne s Ruskom

Lukašenko: Západ je na Ukrajine vo vojne s RuskomAlexandr Lukašenko. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

21:38 Bulharsko: V Sofii vypukli potýčky medzi stúpencami a odporcami Ruska

K potýčkam medzi stúpencami a odporcami ruského prezidenta Vladimira Putina došlo počas pondelkových spomienkových podujatí pri príležitosti 77. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v bulharskom hlavnom meste Sofia. Informovala o tom agentúra DPA.

V Sofii položili vence na pamiatku Dňa víťazstva pri pamätníku na počesť niekdajšej sovietskej Červenej armády. Potýčky medzi stúpencami a odporcami Putina vypukli práve vtedy. Kritici Ruska totiž vzhľadom na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu požadovali strhnutie monumentu.

Na znak protestu proti vojne na Ukrajine už pamätník v Sofii predtým pomocou dronu nastriekali žltou a modrou – ukrajinskými národnými farbami, pripomína DPA.

20:47 Pentagón: Nie sú dôkazy o hroziacom ruskom útoku na Odesu

Nálety ruských ozbrojených síl na ukrajinské mesto Odesa neznamenajú podľa ministerstva obrany USA predzvesť nadchádzajúcich mohutnejších útokov na tento prístav na juhozápade Ukrajiny. Ruská armáda v tejto chvíli nie je v stave zaútočiť na Odesu z pevniny alebo mora, uviedli v pondelok vysokopostavené zdroje z Pentagónu. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Jedným z predpokladov podľa týchto zdrojov je, že raketové útoky na Odesu boli diverznou taktikou. Keď sa ukrajinská armáda v reakcii na útoky začala sústreďovať na obranu Odesy, chýbala ako podpora inde, uviedol predstaviteľ Pentagónu. „Je to len predpoklad. Nevieme to iste,“ dodal.

20:15 Premiér: Slovensko sa pri vojne na Ukrajine postavilo na správnu stranu dejín

Slovensko sa pri vojne na Ukrajine postavilo na správnu stranu dejín. Ukrajinu bude podporovať až do úplného víťazstva. Na bratislavskom zhromaždení „Dokončime to“ to povedal premiér Eduard Heger (OĽANO). Akcia na podporu Ukrajine a za očistu štátu od mafie sa konala v Bratislave na Námestí SNP.

„Slovensko tentoraz vo svojich dejinách nezaváhalo. Ukázalo celému svetu, že rozumie životu, vie srdečne a vrúcne prijať ľudí utekajúcich pred vojnou,“ poznamenal Heger s tým, že je na Slovákov hrdý.

Štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus na zhromaždení uviedol, že Ukrajina bojuje aj za Slovensko. „Ukrajinci zomierajú za to, aby raz mohli byť súčasťou Európy, ktorej súčasťou sme aj my a z ktorej nás niektorí chcú intenzívne vytrhnúť,“ skonštatoval.

V pondelok sa zároveň na bratislavskom Slavíne konalo podujatie Deň obetí rašizmu (ruského fašizmu), ktoré zorganizovala iniciatíva Mier Ukrajine. Verejnosť si na ňom uctila pamiatku obetí ruských vojnových zločinov na Ukrajine.

Na snímke predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) počas zhromaždenia na podporu Ukrajine na Námestí SNP počas Dňa obetí rašizmu (ruského fašizmu) v Bratislave 9. mája 2022. Foto: Jaroslav Novák/TASR

19:13 Taliansko: Ukrajinské veľvyslanectvo v Ríme ovinuli stuhou z vlajok EÚ

Ukrajinské veľvyslanectvo v Ríme bolo v pondelok ovinuté stuhou s vlajkami Európskej únie na znak súdržnosti Únie s Ukrajinou, ktorú napadlo Rusko. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Na pondelkovej slávnosti pri príležitosti Dňa Európy, ktorý je pripomienkou kľúčového dátumu pri zakladaní EÚ, pózovali európski veľvyslanci spolu s ukrajinským veľvyslancom v Taliansku Jaroslavom Meľnykom.

Meľnyk vyzval Európsku úniu, aby v záujme Ukrajiny a Európy zostala jednotná.

Francúzsky veľvyslanec v Ríme Christian Masset vyzval na zastavenie paľby, stiahnutie ruských síl z ukrajinského územia a na jednotu EÚ pri pomáhaní ukrajinskému ľudu.

S iniciatívou s vlajkami prišlo proeurópske združenie Europa Now (Dnešná Európa).

19:44 Macron varoval, že „poníženie“ Ruska neprispeje k mieru

Rusko a Ukrajina by museli dospieť k vyrokovanému prímeriu a mierovému úsiliu by neposlúžilo „poníženie“ Ruska, povedal v pondelok v Štrasburgu francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR informácie prevzala z agentúry AFP a stanice BBC.

„Zajtra budeme musieť budovať mier, nikdy na to nezabudnime,“ uviedol Macron reportérom. „Budeme to musieť urobiť s Ukrajinou a Ruskom pri rokovacom stole,“ zdôraznil.

„Podmienky diskusie a vyjednávania určia Ukrajina a Rusko, ale to sa nestane prostredníctvom… vzájomného vylúčenia ani ich ponížením,“ spresnil francúzsky prezident.

Macron v prejave na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu tiež vyhlásil, že bude trvať „desaťročia“, kým sa nejaký kandidát ako napríklad Ukrajina stane členom Európskej únie, a naznačil vytvorenie širšieho politického spoločenstva demokratických štátov okolo Únie.

18:12 Newsweek: Na vojenskej prehliadke v Moskve nebol kľúčový generál Gerasimov

Na záberoch z pondelkovej vojenskej prehliadky na Červenom námestí v Moskve nebolo vidieť náčelníka generálneho štábu ruskej armády Valerija Gerasimova. Informoval o tom internetový portál amerického týždenníka Newsweek. Na jeho absenciu upozornila aj stanica BBC. Podľa západných vojenských expertov by počas akcie pripomínajúcej Deň víťazstva zrejme generál sedel po boku šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Denník The New York Times s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov informoval o tom, že Gerasimov ešte koncom apríla navštívil frontovú líniu na východe Ukrajiny v snahe o oživenie ruskej vojenskej ofenzívy v oblasti. Údajne tam unikol útoku, avšak utrpel zranenie. Moskva ani Washington túto informáciu nepotvrdili. O zdravotnom stave Gerasimova preto médiá a analytici iba špekulujú.

Gerasimov je podľa týždenníka Newsweek považovaný za jedného z troch ľudí vrátane Putina a ministra obrany Sergeja Šojgua, ktorí plánovali inváziu na Ukrajinu.

Vladimir Putin a Valerij Gerasimov. Foto: TASR/AP

17:38 Ukrajina: Metropolita Onufrij vyzval Putina, aby nechal odísť vojakov z Mariupola

Najvyšší predstaviteľ ukrajinskej pravoslávnej cirkvi patriacej pod moskovský patriarchát, metropolita Onufrij, zverejnil v pondelok osobnú výzvu voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aby umožnil bezpečný odchod ukrajinských vojakov brániacich obkľúčené prístavné mesto Mariupol.

Metropolita Onufrij v otvorenom liste pripomenul, že Putinova vlastná rodina prežila obliehanie Leningradu v 40. rokoch 20. storočia. Napísal, že Putinovi príbuzní zažili, „aké to je žiť v izolácii od zvyšku veľkej krajiny, pod neustálym bombardovaním, bez jedla, vody, liekov, keď každú chvíľu môže prísť smrť spôsobená ťažkou zbraňou, hladom alebo chýbajúcou zdravotnou starostlivosťou“.

17:03 Desiatky krajín žiadajú zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva o Ukrajine

Desiatky krajín v pondelok požiadali o mimoriadne zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), ktorého témou majú byť údajné porušenia ľudských práv zo strany Ruska počas konfliktu na Ukrajine. Oznámila to ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková. TASR informácie prevzala z agentúr AFP a Reuters.

„Dnes sme požiadali o špeciálne zasadnutie UNHRC s cieľom posúdiť zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv na Ukrajine,“ uviedla Filipenková na Twitteri.

Hovorca UNHRC Rolando Gómez pre Reuters povedal, že toto zasadnutie by sa malo konať vo štvrtok. Hovorca ruskej misie pri tejto organizácii na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

16:46 Michel: Rusku sa nepodarí „popraviť slobodu“ Ukrajiny

Moskve sa nepodarí „popraviť slobodu“ Kyjeva, vyhlásil v pondelok predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý neohlásene navštívil ukrajinské mesto Odesa. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Michel zároveň ubezpečil, že Brusel bude stáť pri Ukrajine „tak dlho, ako to bude potrebné“.

„Kremeľ chce popraviť vášho ducha slobody a demokracie,“ uviedol šéf Európskej rady vo videoposolstve na svojom účte na sociálnej sieti Twitter. „Som plne presvedčený, že sa im to nikdy nepodarí,“ dodal.

Michel súčasne prisľúbil, že Európska únia Ukrajine pomôže „vybudovať modernú, demokratickú krajinu“, cituje ho AFP.

16:30 Počas ruských osláv Dňa víťazstva organizujú Srbi proruské pochody.

V Srbsku sa v pondelok počas ruského sviatku Dňa víťazstva organizovali proruské pochody na podporu Moskvy. Menšie pochody zorganizovala aj srbská menšina na území Bosny a Hercegoviny. Na pochode v Belehrade viali ruské vlajky, účastníci niesli transparenty s nápismi vyjadrujúcimi podporu Rusku a ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.

Minister pre inovácie Nenad Popovič vyhlásil, že Srbsko a Rusko „boli vždy na správnej strane histórie“. Srbsko sa stále usiluje o členstvo v EÚ, dokonca sa pripojilo sa k odsúdeniu ruského útoku v OSN, informuje portál ABC News. Odmieta sa však pripojiť k protiruským sankciám. Srbsko je totiž tradičným spojencom Ruska. O tom ako Srbsko posiluje svoje vzťahy s Moskvou ale i s Pekingom Štandard písal ešte začiatkom tohto roka.

Ľudia pochodujú pri príležitosti 77. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne v Belehrade 9. mája 2022. Foto: TASR/AP

16:15 Putin sa v prejave snažil legitimizovať vojenskú agresiu, myslí si Korčok

Pondelkový prejav ruského prezidenta Vladimira Putina potvrdil základný problém celej agresie voči Ukrajine. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. TASR o tom informoval komunikačný odbor MZVEZ SR.

„Základným problémom agresie voči Ukrajine je, že Rusko odmieta právo nášho suseda na nezávislosť, suverenitu a naďalej pošliapava základné princípy medzinárodného práva,“ zdôraznil Korčok. Šéf slovenskej diplomacie kategoricky odmietol, že by príčinou ruskej invázie boli prípravy Severoatlantickej aliancie (NATO) na vojenskú intervenciu proti Rusku v súvislosti s Krymom či Donbasom.

Ivan Korčok. Foto: TASR/Jakub Kotian

16:03 EÚ upustila od plánu zastaviť tankery prevážajúce ruskú ropu do tretích krajín

Európska únia (EÚ) je po víkendových sporoch pripravená zmierniť svoj balík sankcií na vývoz ruskej ropy. Chce však pritom zachovať kľúčové ustanovenie o lodnej doprave, ktoré bude brzdiť schopnosť Moskvy vyvážať ropu. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg, ktorá sa odvoláva na zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Podľa týchto zdrojov európsky blok upustí od toho, aby zakázali lodiam z EÚ prepravovať ruskú ropu do tretích krajín. Pracuje však ďalej na zákaze ich poistenia, čo bude predstavovať významnú prekážku pre vývoz ruskej ropy. Grécko, výrazne závislé od príjmov z lodnej dopravy, bolo medzi štátmi, ktoré presadili vypustenie ustanovenia o lodiach zo šiesteho balíka sankcií, uviedli zdroje.

15:52 CNN: Prelety lietadiel na Deň víťazstva zrušili v celom Rusku

Plánované prelety lietadiel v rámci osláv Dňa víťazstva zrušili v pondelok v mestách po celom Rusku vrátane Moskvy, Petrohradu i juhoruského Rostova nad Donom. Uviedla to stanica CNN s odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.

Rozhodnutie upútalo pozornosť zahraničných vojenských analytikov, ktorí v pondelok sledovali vojenskú prehliadku v Moskve. Súčasťou prehliadky mal byť aj prelet 77 lietadiel nad Červeným námestím. Zúčastniť sa na ňom malo aj osem stíhačiek typu MiG-29, ktoré mali na oblohe sformovať písmeno „Z“ na znak podpory ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine.

„Znie to neuveriteľne. Podľa toho, čo som videl, sa zdalo byť slnečno. Jediným ospravedlnením by mohol byť silný bočný vietor na leteckých základniach, odkiaľ by lietadlá prilietali,“ povedal pre CNN bývalý dôstojník austrálskeho letectva Peter Layton.

15:06 Lukašenko: Západ je na Ukrajine vo vojne s Ruskom

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, kľúčový spojenec Moskvy, obvinil v pondelok Západ z podpory nacistických myšlienok. Zároveň vyhlásil, že Západ je na Ukrajine „vo vojne s Ruskom“. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Prívrženci nacistov sú posadnutí myšlienkou pomsty, nie sú však pripravení otvorene bojovať s dedičmi sovietskeho ľudu,“ povedal Lukašenko v prejave pri príležitosti Dňa víťazstva, keď si Rusko a ďalšie bývalé sovietske republiky pripomínajú výročie porážky nacistického Nemecka z roku 1945.

„Preto zaplavujú Ukrajinu zbraňami, vedú vojnu proti pamätníkom, symbolom a veteránom,“ dodal. Lukašenko zároveň obvinil „západné elity“ z vyzdvihovania „nacizmu na úroveň štátnej ideológie“.

Alexandr Lukašenko. Foto: TASR/AP

14:55 Si Ťin-pching: Konflikt na Ukrajine sa nesmie vymknúť spod kontroly

 Čína vyzvala na vynaloženie maximálneho úsilia o to, aby sa konflikt na Ukrajine nepremenil na „nezvládnuteľnú situáciu“. V pondelok to uviedol čínsky prezident Si Ťin-pching v telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na čínsky štátny rozhlas.

„Je potrebné vynaložiť maximálne úsilie o to, aby sa zabránilo zintenzívneniu a rozšíreniu ukrajinského konfliktu, ktoré by mohlo viesť k nezvládnuteľnej situácii,“ povedal čínsky prezident.

Si Ťin-pching. Foto: TASR/AP

14:35  Vládnuci sociálni demokrati vo Švédsku oznámia 15. mája postoj k členstvu v NATO

Vládnuca Švédska sociálnodemokratická strana v pondelok avizovala, že v nedeľu 15. mája oznámi svoje stanovisko, či by Švédsko malo vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Ak strana v tejto otázke zaujme kladný postoj, je nanajvýš pravdepodobné, že Švédsko predloží Aliancii žiadosť o členstvo, uvádza agentúra AFP.

„Strana oznámi svoje stanovisko 15. mája,“ povedala hovorkyňa sociálnych demokratov Julia Grabeová. Ak strana vstup do NATO podporí, bude zaň parlamentná väčšina, približuje AFP.

14:24 Michel nečakane navštívil Odesu, rokovania so Šmyhaľom prerušil poplach

Predseda Európskej rady Charles Michel v pondelok nečakane zavítal do prístavného mesta Odesa na juhu Ukrajiny. Návšteva sa uskutočnila pri príležitosti Dňa Európy. Informovala o tom agentúra AFP. Michela počas návštevy v Odese sprevádzal ukrajinský premiér  Denys Šmyhaľ. Svoje rokovanie boli nútení prerušiť a ukryť sa, keď bola Odeská oblasť opäť terčom ostreľovania.

Charles Michel. Foto: TASR/AP

Ako uviedol hovorca šéfa Európskej rady, Michelova návšteva v Odese je „ďalším prejavom neochvejnej solidarity EÚ s ukrajinským ľudom v jeho boji proti ruskej agresii“. Súčasťou návštevy bola aj prehliadka prístavu v Odese, kde sa  Michel oboznámil s vplyvom vojenského konfliktu na globálne dodávateľské reťazce, informoval na svojom webe španielsky denník El Diario.

14:19 Rakúsky prezident ocenil súdržnosť Európy, Putina vyzval, aby ukončil vojnu

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen v pondelok pri príležitosti Dňa Európy zdôraznil súdržnosť Európy v súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine a šéfa Kremľa Vladimira Putina vyzval na ukončenie vojenskej agresie. TASR správu prevzala z agentúry APA.

„Ukončite túto vojnu! Ukončite zabíjanie!“ apeloval rakúsky prezident na Putina v prejave vo Viedni, pričom spomenul aj šokujúce správy o zverstvách páchaných ruskou armádou a utrpenie civilného obyvateľstva. Putin podľa jeho slov „prekročil všetky medze a Európa odpovedala“.

13:49 Ruského veľvyslanca v Poľsku poliali červenou farbou

Ruského veľvyslanca v Poľsku Sergeja Andrejeva poliali poľskí demonštranti červenou farbou. Spravili tak, keď Andrejev prišiel pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom klásť vence na Cintorín sovietskych vojakov vo Varšave. Demonštranti ruskej delegácii v kladení kvetov zabránili, vykrikovali na ňu, že sú „fašisti“ a „vrahovia“, pričom mávali ukrajinskými vlajkami. Mnohé sovietske pamätníky v Poľsku po konci studenej vojny odstránili, Cintorín sovietskych vojakov však bol doteraz tolerovaný.

13:07 Zelenskyj klame, na jeho vystúpení nebudem, povedal Fico

Predseda strany Smeru Robert Fico nebude v utorok 10. mája prítomný v rokovacej sále parlamentu na vystúpení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktoré sa uskutoční prostredníctvom telemosta. Fico to dnes povedal na tlačovej konferencii strany pred budovou ministerstva hospodárstva.

„Určite tam nebudem,“ vyhlásil Fico s tým, že nebude počúvať človeka, ktorý „klame na dennej báze“. To, čo hovorí Zelenskyj podľa Fica poškodzuje záujmy Slovenskej republiky. Šéf Smeru poznamenal, že zastavenie dodávok ropy a plynu „hrubo poškodzuje“ národné záujmy Slovenska. Poslanec Ladislav Kamenický (Smer) tiež uviedol, že sa „maškarády“ v parlamente nezúčastní.

12:24 Odeskú oblasť zasiahli štyri rakety, v Kyjeve zneli sirény

Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny v pondelok zasiahli štyri rakety, ktoré boli podľa vojenských zdrojov odpálené z Krymského polostrova anektovaného Ruskom. Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá uviedla, že ide o potvrdenú informáciu. Podľa ukrajinskej armády šlo o vysoko presné rakety Oniks (Onix). O raketovom útoku zatiaľ nie sú žiadne ďalšie podrobnosti.

Na snímke hotel v Odese, ktorý zničila raketa v nedeľu 8. mája 2022. Foto: TASR/AP

Raketa Oniks je nadzvuková univerzálna protilodná strela stredného doletu, bola vyvinutá koncom 70. rokov. Môže byť odpaľovaná z hladinových lodí, ponoriek, lietadiel i mobilných pobrežných batérií. Je určená na boj proti námorným silám, ale aj proti pozemným cieľom, pričom dosah cieľa možno ešte niekoľkonásobne zvýšiť.

BBC dodala, že práve v čase, keď sa Moskva konala slávnostná vojenská prehliadka k Dňu víťazstva v druhej svetovej vojne, sa v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev znova rozozvučali sirény.

11:42 Britský minister obrany obvinil ruské sily z nemorálnosti a úpadku

Britský minister obrany Ben Wallace v pondelok obvinil ruské ozbrojené sily z „nemorálnosti a úpadku“ a uviedol, že konflikt na Ukrajine im prináša len hanbu. „Čo skutočne (ruský) prezident (Vladimir) Putin chce, je to, aby boli Rusi a svet ohromení a zastrašení udržiavaním pamiatky militarizmu,“ povedal Wallace v prejave v britskom Národnom múzeu armády v Londýne. „Som presvedčený, že pretrvávajúci a nevyprovokovaný konflikt na Ukrajine len spôsobuje potupu týchto (ruských) vojakov,“ poznamenal. „Ruský generálny štáb zlyháva a vie o tom,“ dodal.

11:27 Medinskij: Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú dištančne

Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom zamerané na ukončenie ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa nezastavili, ale pokračujú na diaľku. V pondelok to uviedol vedúci ruskej delegácie na rusko-ukrajinských rokovaniach Vladimir Medinskij.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v apríli oznámil, že rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sa zastavili. Medinskij však v ten istý deň uviedol, že hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom.

VIDEO Vojenská prehliadka na Deň víťazstva v Moskve

09:28 Vzdušnú časť prehliadky na Deň víťazstva v Moskve vraj pre zlé počasie zrušili

Rusi zrušili prelet vojenských lietadiel počas prehliadky na Deň víťazstva na Červenom námestí v Moskve, informujú ruské štátne médiá. Nebo nad hlavným mestom je skutočne trochu zamračené, rozhodnutie však prišlo v čase ruskej invázie na Ukrajine. Už pred začatím tohtoročnej prehliadky bolo podľa zverejneného oficiálneho programu jasné, že oproti vlaňajšku budú na Červenom námestí chýbať niektoré typy ťažkej techniky. Zrušenie vzdušnej časti prehliadky preto vyvoláva pochybnosti o skutočnej príčine tohto rozhodnutia.

Nad Červeným námestím malo symbolicky na 77. výročie konca druhej svetovej vojny preletieť 77 lietadiel a vrtuľníkov. V médiách sa cez víkend objavili fotografie z generálky preletu lietadiel. Jedna z formácií bola v tvare písmena Z, ktoré sa stalo symbolom ruskej invázie na Ukrajinu.

08:40 Ukrajincom v častiach Záporožskej oblasti ovládaných Rusmi vraj odobrali doklady

Obyvateľom častí Záporožskej oblasti, ktoré má pod kontrolou Rusko, údajne odobrali osobné doklady. Moskva im ich má vrátiť, ak sa zúčastnia na oslavách Dňa víťazstva, ktorými si Rusko 9. mája pripomína 77. výročie víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Uvádza to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej najnovšej správe, z ktorej v pondelok citoval britský denník The Guardian.

Generálny štáb v správe tiež tvrdí, že „nepriateľ“ vykonal „aktívnu prípravu“ na slávnostné vojenské prehliadky pri príležitosti tohto dňa na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

08:00 Stoltenberg vyzval Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom apeloval na Moskvu, aby ukončila vojnu na Ukrajine. Šéf NATO v rozhovore pre denník Die Welt, ktorý bol zverejnený v pondelok, tiež zdôraznil, že Aliancia bude Kyjevu, čo sa týka obrany krajiny pred ruskými silami, pomáhať aj naďalej.

„Opätovne vyzývam (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina, aby okamžite ukončil vojnu, stiahol svoje jednotky z Ukrajiny a začal mierové rokovania,“ povedal Stoltenberg. „Stojíme pevne na strane Ukrajiny a tejto krajine budeme naďalej pomáhať presadzovať jej právo na sebaobranu,“ uviedol.

06:20 Do Záporožia dorazili civilisti evakuovaní z Azovstaľu a Mariupola

Osem autobusov so 174 civilistami vrátane posledných 40 ľudí evakuovaných z oceliarní Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol dorazilo v nedeľu večer do Ukrajinou kontrolovaného Záporožia. Informoval o tom reportér agentúry AFP.

Úspešnú evakuáciu potvrdila aj mariupolská mestská rada.

Konvoju autobusov trvala cesta dlhá niečo vyše 200 kilometrov dva dni, pretože ho niekoľko hodín zdržiavali na ruských kontrolných stanovištiach, kde hladných a unavených civilistov vypočúvali, napísal v reportáži denník The Guardian.  

„S úľavou potvrdzujem, že sa nám dnes (v nedeľu) podarilo dostať do bezpečia z pekla Mariupola ďalších 174 ľudí,“ napísala na Twitteri Osnat Lubraniová, humanitárna koordinátorka OSN na Ukrajine. „Naša práca ešte nie je dokončená. Nezabúdame na tých, ktorí tam zostali,“ dodala.

Dym stúpa z oceliarní Azovstaľ počas ostreľovania v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol počas 73. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v sobotu 7. mája 2022. Foto: TASR/AP

04:05 Kanada poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc a uvalí na Rusko nové sankcie

Kanada poskytne Ukrajine dodatočnú vojenskú pomoc vo výške 50 miliónov kanadských dolárov a zavedie nové sankcie voči ruským oligarchom a osobám blízkym režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Oznámil to v nedeľu kanadský premiér Justin Trudeau na tlačovej konferencii po rozhovoroch s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedla agentúra Reuters.

Nový balík vojenskej pomoci bude podľa webovej stránky kanadského premiéra pm.gc.ca obsahovať 18 kamier pre drony vrátane technickej podpory a opráv, muníciu do húfnice M777, strelné zbrane a muníciu, ako aj satelitné snímky s vysokým rozlíšením za 15 miliónov dolárov.

Kanada tiež uvoľní desať miliónov dolárov na podporu ľudských práv, občianskej spoločnosti a odmínovania na Ukrajine.

Trudeau tiež oznámil svoj zámer dočasne zrušiť obchodné clá na ukrajinský import na obdobie jedného roka a avizoval, že Kanada uvalí na Rusko nové sankcie.

Tieto sankcie sa budú týkať 21 jednotlivcov z Ruska vrátane oligarchov a osôb blízkych ruskej vláde. Ďalšie sankcie sa zamerajú na 19 osôb v ruskom obrannom sektore a päť organizácií za poskytovanie nepriamej alebo priamej podpory ruskej armáde.

Kanadský premiér Justin Trudeau. Foto: TASR/AP

01:38 Zelenskyj: Rusko zabudlo na všetko, čo bolo dôležité pre víťazov 2. svetovej vojny

Rusko zabudlo na všetko, čo bolo dôležité pre víťazov druhej svetovej vojny. Ale Ukrajina a celý slobodný svet mu to pripomenie, aby nikto nezabudol. Aby skutočne dôležité slová – „nikdy viac“ – ktoré sa každoročne opakujú v celom slobodnom svete v dňoch spomienky na obete druhej svetovej vojny, opäť získali na váhe. Vo svojom nedeľňajšom večernom príhovore, zverejnenom na svojej oficiálnej stránke, to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Odsúdil ďalšie útoky ruskej armády na východe Ukrajiny, pričom konkrétne spomenul útok na školu v obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti, pri ktorom podľa neho zahynulo 60 ľudí.

„Civilisti, ktorí sa pred ostreľovaním jednoducho ukryli v škole. Išlo o cielený útok na školu. Ďalší zločin okupantov,“ konštatoval Zelenskyj.

Spomenul i raketový útok v Odeskej oblasti, ktorý opäť zasiahol obytnú budovu, ako aj ostreľovanie v oblasti mesta Sumy, v Donbase a Charkovskej oblasti.

„Ako keby dnes nebolo 8. mája. Ako keby zajtra nebolo 9. mája, keď by mal mať hlavné slovo mier. Pre všetkých normálnych ľudí,“ uviedol ukrajinský prezident.

„Som si istý, že tento deň (8. mája) na Ukrajine ukázal, že sme už plnohodnotnou súčasťou slobodného sveta a zjednotenej Európy. Je to v zjavnom protiklade k osamelosti Moskvy v zle a nenávisti, ktorý zajtra každý uvidí,“ uzatvoril Zelenskyj.

NEDEĽA

22:19 Stoltenberg: NATO od februára nezachytilo zmeny v jadrovej stratégii Ruska

Severoatlantická aliancia nezaznamenala žiadnu zmenu v jadrovej stratégii Ruska, ale svet sa zrejme musí pripraviť na „ešte masívnejšie ničenie“ zo strany ruskej armády na Ukrajine.

Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore, ktorý v nedeľu zverejnil belgický denník Le Soir, informuje spravodajca TASR.

Stoltenberg pri tejto príležitosti vyzval na „zintenzívnenie“ dodávok zbraní pre Kyjev. „Musíme sa pripraviť na ruskú ofenzívu, na ešte väčšiu brutalitu, viac utrpenia a ešte masívnejšie ničenie kľúčovej infraštruktúry a obytných oblastí,“ opísal situáciu šéf Aliancie.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine 24. februára NATO nezaznamenalo žiadnu zmenu v ruskej jadrovej stratégii, upozornil Stoltenberg, a to napriek hrozbám ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko môže použiť takéto zbrane.

„Je našou povinnosťou znížiť toto riziko. NATO je najsilnejšou alianciou na svete a náš odkaz je jasný – po použití jadrových zbraní budú vo všetkých táboroch iba porazení,“ skonštatoval Stoltenberg.

Šéf NATO zároveň varoval, že vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine „môže nanešťastie trvať mesiace alebo dokonca roky“.

20:25 Biely dom: Krajiny G7 sa zaviazali zastaviť dovoz ruskej ropy

Skupina siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta G7 je „zaviazaná postupne ukončiť alebo zakázať dovoz ruskej ropy“, uviedol v nedeľu Biely dom, stupňujúc tlak na Moskvu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.

„Toto tvrdo zasiahne hlavnú tepnu Putinovej ekonomiky a pripraví ho o príjmy, ktoré potrebuje na financovanie svojej vojny,“ uviedla vo vyhlásení administratíva amerického prezidenta Joea Bidena, avšak bez špecifikovania konkrétnych krokov. Skupinu G7 tvoria Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko.

Televízna obrazovka počas videokonferencie lídrov skupiny siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta G7. Foto: TASR/AP

18:00 EÚ zatiaľ nedospela k dohode o embargu na ruskú ropu

Krajiny Európskej únie (EÚ) zatiaľ ani po niekoľkých dňoch rokovaní nenašli kompromis v otázke embarga na ruskú ropu. Ešte sa pracuje na garanciách týkajúcich sa zabezpečenia dodávok pre niektoré krajiny, ktoré sú závislé od ropy dodávanej z Ruska cez ropovody, uviedlo v nedeľu francúzske predsedníctvo Rady EÚ a Európska komisia.

Predstavitelia EÚ počas uplynulých dní intenzívne diskutovali o kompromisných návrhoch EK a dosiahli významný pokrok. Rokovania na všetkých úrovniach budú pokračovať na začiatku nového týždňa, aby sa nový balík sankcií schválil čo najskôr.

EK v piatok navrhla, aby Maďarsko, Slovensko a Česko mali viac času na zastavenie importu ruskej ropy. Pre viacero krajín však bol kompromisný návrh nedostatočný, požadujú nielen viac času, ale aj finančnú podporu. Okrem toho výnimku požaduje napríklad aj Bulharsko. Podľa diplomatických zdrojov sa ďalej diskutuje o technických riešeniach pre tieto krajiny. Na schválenie sankčného balíka je potrebný súhlas všetkých členských štátov.

VIDEO Ostreľovanie ruskej základne na Ukrajine, pohľad z dronu

17:54 Hudobníci zo skupiny U2 odohrali neohlásený minikoncert v kyjevskom metre

Dvojica členov írskej rockovej skupiny U2 odohrala v nedeľu improvizovaný krátky koncert na jednej zo staníc metra v centre ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Spevák Bono (Paul Hewson) a gitarista The Edge (David Evans) predviedli malému publiku fanúšikov a príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl skladby Sunday Bloody Sunday, Desire, With or Without You a Stand by Me, informuje tlačová agentúra AFP.

„Ľudia na Ukrajine nebojujú len za svoju slobodu, bojujú za nás všetkých, ktorí si slobodu ctíme. Modlíme sa za to, aby ste sa už čoskoro dočkali mieru,“ uviedol 61-ročný frontman U2.

17:50 Líder Podnesterska poprel tvrdenie o mobilizácii v regióne

Líder moldavského proruského separatistického územia Podnestersko Vadim Krasnoselskij poprel, že v regióne je mobilizácia. Ukrajinská armáda predtým v nedeľu uviedla, že ruské a separatistické ozbrojené sily v Podnestersku sú „v plnej pohotovosti“. Prezident medzinárodne neuznávaného územia však vyhlásil, že región „nepredstavuje hrozbu pre susedné štáty, dodržiava neutralitu a zachováva záväzok voči princípu riešenia všetkých problémov pri rokovacom stole“.

Separatistické Podnestersko susediace s Ukrajinou sa od Moldavska odtrhlo v roku 1992 a na jeho území sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov.

17:05 Justin Trudeau navštívil mesto Irpiň, stretne sa aj so Zelenským

Kanadský premiér Justin Trudeau v nedeľu navštívil ukrajinské mesto Irpiň pri Kyjeve. V príspevku na sociálnej sieti Telegram to oznámil starosta mesta Olexandr Markušyn.

„Kanadský premiér prišiel, aby si na vlastné oči pozrel všetky zverstvá, ktoré v našom meste páchali ruskí okupanti,“ vyhlásil Markušyn.

Trudeauov hovorca Cameron Ahmad v nedeľu oznámil, že kanadský premiér sa „stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a uistí ho o neochvejnej podpore ukrajinského ľudu“, píše agentúra Reuters.

16:20 Luhanský gubernátor: Z mesta Popasna sa stiahli ukrajinské jednotky

Ukrajinské jednotky sa stiahli zo strategického mesta Popasna na východe Ukrajiny. V nedeľu to oznámil gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, čím potvrdil správy o jeho dobytí, informuje tlačová agentúra Reuters.

„Všetko tu je zničené,“ vyhlásil Hajdaj v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Dodal, že ukrajinské jednotky sa presunuli na opevnenejšie pozície. Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v nedeľu oznámil, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad prevažnou časťou Popasnej.

15:15 Maďarsko ďalej blokuje embargo EÚ na ruskú ropu

Nedeľňajšie rokovania predstaviteľov členských štátov EÚ o novom balíku sankcií proti Rusku sa skončili bez dohody. Maďarsko totiž ďalej blokuje návrh Európskej komisie, ktorý počíta s postupným zákazom dovozu ruskej ropy, uviedli zdroje oboznámené so záležitosťou. Rokovania by mali pokračovať v najbližších dňoch, informuje agentúre Bloomberg.

EÚ chcela mať pripravený nový balík sankcií pred ruskou vojenskou prehliadkou pri príležitosti Dňa víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom, ktorá sa bude konať v pondelok (9. 5.) na Červenom námestí v Moskve. Očakáva sa, že na oslave bude ruský prezident Vladimir Putin hovoriť o invázii na Ukrajinu.

12:26 Ukrajina: Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti

Ukrajinská armáda v nedeľu varovala, že jednotky moldavského separatistického regiónu Podnestersko, ako aj tamojšie ruské sily, sú v stave plnej bojovej pohotovosti. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Facebook bližšie podrobnosti k tomu vo svojej hodnotiacej správe neuviedol.

Z Podnesterska, ktorý sa nachádza pri hraniciach s Ukrajinou, hlásili v sobotu ďalšie útoky. Podobné útoky hlásia z tohto separatistického regiónu už takmer dva týždne, pričom tieto incidenty vyvolali obavy, že ruská vojna na Ukrajine by sa mohla rozšíriť aj na ďalšie fronty.

Ruské ťažké delostrelectvo na Ukrajine. Foto: Twitter

11:43 Zelenskyj ku Dňu víťazstva: Zlo sa vrátilo na Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príhovore venovanom Dňu víťazstva nad fašizmom upozornil v nedeľu na to, že zlo a vojna sa po 77 rokoch vrátili na Ukrajinu.

„Každý rok 8. mája spomíname spolu s civilizovaným svetom na tých, ktorí bránili planétu pred nacizmom počas druhej svetovej vojny,“ uviedol Zelenskyj s tým, že táto vojna poskytla svetu milión dôvodov k tomu, aby sa zaviazal, že už nikdy viac nedopustí, aby sa niečo podobné zopakovalo.

Podľa ukrajinského prezidenta však nikomu nenapadlo, že súčasná generácia bude svedkom toho, ako bude tento záväzok porušený.

VIDEO Ukrajinský dron Bayraktar ničí ruský vrtuľník na Haďom ostrove

09:00 Bunker s 90 ľuďmi, posledný v obci na východe, zasiahla raketa

Bomba zasiahla v sobotu dedinskú školu neďaleko východoukrajinského mesta Lysyčansk. Nachádzal sa v nej posledný obecný bunker a počas prebiehajúcich sobotňajších bojov sa v ňom ukrývalo približne 90 ľudí, informovali miestni predstavitelia. Citovala ich tlačová agentúra DPA.

Záchranári sa snažia nájsť ľudí v troskách, uviaznutých je pod nimi ešte okolo 60 osôb. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj oznámil, že v troskách našli dve telá. Tridsať ľudí sa podarilo zachrániť, informovala agentúra Reuters s tým, že informácie nebolo možné nezávisle overiť.

05:30 Zelenskyj: Pracujeme na príprave evakuácie všetkých obyvateľov Mariupola a okolia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu v nočnom videopríhovore venoval situácii v obkľúčenom Mariupole a informoval, že sa stále snažia o evakuáciu všetkých ľudí a „všetkých hrdinov, ktorí bránia“ toto mesto. Správu priniesol portál britskej stanice Sky News.

„Toto je extrémne ťažká úloha. Ale je naliehavá. Som si istý, že každý chápe hlavnú príčinu komplikácií – to, kde je problém. Ale nestrácame nádej. Neprestaneme. Každý deň hľadáme diplomatické možnosti, ktoré by to vyriešili. Zajtra (v nedeľu) bude náš tím pracovať na príprave ďalších humanitárnych koridorov pre všetkých obyvateľov Mariupola a okolitých obcí,“ dodal ukrajinský prezident.

VIDEO Ukoristený ruský tank v Charkovskej oblasti

02:56 Zelenskyj: Rusko zničilo takmer 200 ukrajinských kultúrnych pamiatok

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu večer vo videopríhovore oznámil, že od začiatku invázie Ruska na Ukrajine pred dva a pol mesiacom bolo v jeho krajine útokmi zasiahnutých takmer 200 kultúrnych pamiatok.

„K 7. máju ruská armáda zničila alebo poškodila už takmer 200 lokalít kultúrneho dedičstva,“ povedal ukrajinský prezident vo videu z Kyjeva. Medzi týmito pamiatkami je aj múzeum ukrajinského básnika a filozofa Hryhorija Skovorodu v Charkovskej oblasti, ktoré v predchádzajúcu noc zasiahla raketa, uviedol Zelenskyj.

01:55 Moskva oznámila, že z Ukrajiny previezla do Ruska 1,16 milióna ľudí

Približne 1,16 milióna ľudí bolo od začiatku invázie Kremľa na Ukrajine odvezených z ukrajinského územia do Ruska. Uviedlo to ruské ministerstvo obrany, na ktoré sa v sobotu odvolala tlačová agentúra. Údaj zahŕňa aj okolo 205 000 detí. Len od piatka 6. mája bolo z Ukrajiny do Ruska prevezených 18 580 ľudí vrátane 1 840 detí, oznámil ruský generálplukovník Michail Mizincev.

Rusko tvrdí, že týchto ľudí preváža na svoje územie preto, aby ich zachránilo pred bojmi na východe Ukrajiny medzi skupinami prokremeľských Rusov a ukrajinskou centrálnou vládou. Kyjev obviňuje Kremeľ, že týchto ľudí berie do Ruska proti ich vôli a nedovoľuje im vrátiť sa územie ovládané Ukrajincami.

SOBOTA

21:00 Nie je dôvod obávať sa použitia jadrových zbraní na Ukrajine

Podľa CIA nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko pripravovalo nasadenie taktických jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine. Vyhlásil to v sobotu riaditeľ CIA William Burns. „Ako spravodajská komunita v tejto chvíli nemáme praktické dôkazy o tom, že by Rusko plánovalo nasadenie alebo potenciálne použitie taktických jadrových zbraní. Vzhľadom na predvádzanie svojej vojenskej sily zo strany Kremľa však nemôžeme brať tieto možnosti na ľahkú váhu,“ upozornil Burns.

To isté už predtým vyhlásili Rusi.

19:30 Z oceliarní v Mariupole evakuovali ženy a deti

Všetky ženy, deti a starší civilisti boli evakuovaní z obliehaných oceliarní Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, kde ukrajinské sily vzdorujú ruským vojenským jednotkám.

„Prezidentov príkaz je splnený – z Azovstaľu boli evakuované všetky ženy, deti a staršie osoby. Táto časť humanitárnej misie v Mariupole sa skončila,“ oznámila na sociálnej sieti ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Oceliarne Azovstaľ sú poslednou baštou odporu v Mariupole a ich osud nadobudol symbolický význam v širšom zápase Ukrajincov s okupačným ruskými vojskami.

Vereščuková v piatok vyhlásila, že z tejto rozľahlej továrne bolo evakuovaných 50 ľudí. Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že sa medzi nimi nachádzalo 11 detí, ktoré boli odvezené v rámci misie koordinovanej s OSN a Červeným krížom.vPodľa najnovších odhadov je v tuneloch a bunkroch pod oceliarňami stále uväznených približne 200 civilistov spolu so skupinou ukrajinských vojakov odmietajúcich sa vzdať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa AFP v piatok uviedol, že sa pripravujú „diplomatické možnosti“ na záchranu ukrajinských vojakov z mariupolských oceliarní, zatiaľ čo evakuácia civilistov pokračuje.

18:00 Niekoľko raketových útokov zasiahlo v sobotu ukrajinské prístavné mesto Odesa

Útok smeroval na Odesu aj na Sumskú oblasť nachádzajúcu sa na severe pri hraniciach s Ruskom. Hovorkyňa veliteľstva ukrajinských južných vojenských síl Natalija Humeňuková uviedla, že prístavné mesto Odesa zasiahlo v sobotu šesť raketových striel. Podľa Humeňukovej zasiahli štyri rakety odeskú továreň na nábytok, ktorá sa nachádza v obytnej štvrti. Ďalšie dve rakety potom zasiahli už skôr zničenú pristávaciu dráhu. V súčasnosti sa pritom úrady snažia zistiť, či si útoky vyžiadali nejaké obete.

Hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk ešte predtým informoval, že Odeskú oblasť v sobotu zasiahli štyri raketové útoky. Gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj zase informoval, že ruské rakety zasiahli v sobotu dve oblasti nachádzajúce sa v blízkosti ruských hraníc. Podľa Žyvyckého utrpel pri útokoch zranenia príslušník ukrajinskej pohraničnej stráže.

16:30 Ukrajina v blízkosti Hadieho ostrova v Čiernom mori zničila ďalšiu ruskú vojenskú loď

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho armáde sa pomocou bezpilotného dronu Bayraktar TB2 podarilo pri Haďom ostrove, ktorý majú v súčasnoti pod kontrolou ruské sily, zničiť ruské vyloďovacie plavidlo triedy Serna a obranný protilietadlový systém.        

„Ukrajinský Bayraktar TB2 zničil ďalšiu ruskú loď… Tradičná prehliadka ruskej Čiernomorskej flotily 9. mája sa tento roku bude konať v blízkosti Hadieho ostrova, a to na dne mora,“ uviedol ukrajinský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter. K príspevku rezort zverejnil aj čiernobiele video, ktoré zachytáva výbuch na lodi. V osobitnom príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach uvádlo ukrajinské ministerstvo obrany, že dron Bayraktar zničil aj protilietadlový systém Tor-M2, ktorý bol prevážaný na Hadí ostrov. Ruská armáda doposiaľ tieto úroky nepotvrdila.

16:00 Nácvik prehliadky na pondelok v Moskve

Na moskovskom Červenom námestí sa v sobotu konala skúška pondelňajšej vojenskej prehliadky pri príležitosti Dňa víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.

Počas skúšky Červeným námestím pochodovali vojenské jednotky zoradené do formácií, za nimi nasledovali samohybné delá. Rusi predviedli aj balistickú strelu typu RS-24 Jars, pričom nad hlavami účastníkov prelietavali bojové lietadlá a helikoptéry.

Vojenská prehliadka sa uskutoční celkovo v 28 ruských mestách. Najväčšia z nich bude v Moskve, kde sa predstaví 11 000 vojakov, 131 vojenských vozidiel a 77 vojenských vrtuľníkov a lietadiel.

Ruskí vojaci počas nácviku vojenskej prehliadky ku Dňu víťazstva nad fašizmom v Moskve v sobotu 7. mája 2022. Foto: TASR/AP

Osem stíhačiek typu Mig-29 nad Červeným námestím vytvorí písmeno „Z“, ktoré sa stalo prejavom podpory ruskej agresie na Ukrajine, píše AFP. Na podujatí prednesie prejav ruský prezident Vladimir Putin. Kremeľ minulý týždeň oznámil, že na vojenskú prehliadku nepozval žiadnych zahraničných lídrov, dokonca ani bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka

14:00 Nočné útoky v Podnestersku

Podľa podnesterského ministerstva vnútra prišlo v noci na sobotu v Rybnickom rajóne nachádzajúcom sa na severe Podnesterska k najmenej štyrom útokom, ktoré vykonali dva drony. Ministerstvo zároveň zverejnilo fotografie kráterov, ktoré mali vzniknúť po výbuchoch, a uviedlo, že pri útokoch neutrpel nikto zranenia.

Podobné útoky hlásia z Podnesterska už takmer dva týždne, pričom tieto incidenty vyvolali obavy, že ruská vojna na Ukrajine by sa mohla rozšíriť aj na ďalšie fronty. Agentúra Reuters upozorňuje na to, že podnesterský rezort vnútra vo svojom hlásení neuviedol, koho podozrieva zo spáchania útokov. Ukrajina opakovane poprela vinu za tieto incidenty, pričom uviedla, že verí, že ich má na svedomí Rusko, ktoré sa tak snaží podľa nej vyprovokovať vojnu. Podnesterskí proruskí separatisti a Rusko naopak z útokov obviňujú Ukrajinu.

12:00 OBSE navrhuje otvorenie prístavu v Odese

Žiada to pre možnosť dovozu obilia, čo by malo predísť hladomoru.

Bezpečnostná rada prijala po prvýkrát uznesenie k Ukrajine. Vyjadruje znepokojenie nad ohrozením mieru na Ukrajine, Rusi to nevetovali.

11:00 Ukrajinci pri Charkove sťažujú pozície Rusom

Ukrajinská armáda uviedla, že ruské sily začali vyhadzovať do vzduchu mosty, aby zabránili protiútokom na severovýchode krajiny. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojom najnovšom hodnotení uviedol, že „okupanti vyhodili do vzduchu tri cestné mosty“ v oblastiach východne od mesta Charkov.  

Obytný dom zničený ruským bombardovaním v meste Charkov v pondelok 25. apríla 2022. Foto: TASR/AP

Televízia CNN dodala, že ukrajinskej armáde sa za posledné dva týždne podarilo získať späť kontrolu nad niekoľkými obcami severne a východne od Charkova, čím sťažili Rusku raketové a delostrelecké útoky na mesto. Charkov, ktorý sa nachádza blízko územia Ruska, bol jedným z prvých napadnutých miest, keď Rusko vtrhlo do krajiny.

7:00 Johnson napomína Macrona

Britský premiér vyzval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby zabránil vyjednávaniu s Kremľom spôsobom, ktorý nahráva ruskej interpretácii konfliktu na Ukrajine. „Johnson zdôraznil, že je proti akýmkoľvek vyjednávaniam s Ruskom o podmienkach, ktoré dodávajú na dôveryhodnosti nepravdivým tvrdeniam Kremľa o invázii. Súčasne však zdôraznil, že je to na rozhodnutí ukrajinskej vlády,“ cituje agentúra z vyhlásenia britskej vlády.

Johnson a Macron majú trvalo napätý vzťah kvôli rozdielnemu pohľadu na mnohé otázky. Johnson čelí napätiu, Macron práve získal nový prezidentský mandát, otázne je, ako dopadnú francúzske parlamentné voľby.

PIATOK

19:56 Ruskú fregatu v Čiernom mori údajne zasiahla ukrajinská raketa Neptun

Ruskú vojnová loď, fregatu Admirál Makarov, zasiahla v Čiernom mori ukrajinská raketa Neptun, pričom bola vážne poškodená. Informovala o tom spravodajská televízia BBC, ktorá sa odvoláva na nepotvrdenú správu lokálnej webstránky Dumskaja sídliacu v ukrajinskom prístavnom meste Odesa.

Portál dumskaya.net, ktorý citovali mnohé ukrajinské médiá, uviedol, že plavidlo malo byť zasiahnuté neďaleko Hadieho ostrova a na pomoc mu prišli ruské záchranárske lode z Krymského polostrova. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v súvislosti s touto správou novinárom povedal, že Moskva o tom nemá informácie.

VIDEO Ruské bombardovanie protivzdušného ukrajinského systému S-300

19:49 Donbaské „ľudové republiky“ vyslali svojich veľvyslancov do Moskvy

Dve samozvané republiky, ktoré vo východoukrajinskom Donbase vyhlásili proruskí separatisti, vyslali do Moskvy svojich veľvyslancov. Stalo sa tak zhruba dva a pol mesiaca po tom, ako Rusko uznalo ich nezávislosť. Zástupcovia tzv. Doneckej ľudovej republiky (DĽR) v piatok oznámili, že v Moskve ju bude zastupovať miestna politička Oľga Makejevová.

Ďalší separatistický subjekt z Donbasu, Luhanská ľudová republika (LĽR), zase vysiela do Moskvy bývalého novinára Rodiona Mirošnika, ktorý v minulosti pracoval pre niekdajšieho ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča s úzkymi väzbami na Rusko.

19:30 Zelenskyj: Do Ruska deportovali už viac ako pol milióna Ukrajincov

Do Ruska bolo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu deportovaných viac ako pol milióna Ukrajincov. V piatok to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Boli donútení tam ísť. Zobrali im doklady a komunikačné prostriedky. Posielajú ich do odľahlých regiónov tejto cudzej krajiny, aby sa tam asimilovali,“ povedal Zelenskyj.

18:14 Ukrajinský minister financií vyzval na medzinárodné embargo na ruskú ropu/plyn

Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko vyzval v piatok na uvalenie celosvetového embarga na ruskú ropu a plyn za inváziu Ruskej federácie na Ukrajinu. Zároveň dodal, že nemôže byť spokojný s rýchlosťou, akou prichádza pomoc zo zahraničia.

Poukazujúc na „nedostatočné sankcie, ku ktorým sa doteraz pristúpilo“, Marčenko uviedol, že vysoké ceny ropy a plynu znamenajú pre Moskvu rozpočtový prebytok, čo „Rusom umožňuje cítiť sa celkom pohodlne“. Podľa neho je kľúčové kompletné embargo na ruskú ropu a plyn. Iba to umožní zabrániť Rusku financovať vojnu.  

17:00 Medvedev zaradil Orbána medzi „najrozumnejších lídrov“ v EÚ

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán urobil rozumný krok tým, že odmietol podporiť embargo EÚ na dovoz energonosičov z Ruska, ktoré by bolo „zničujúce pre hospodárstvo jeho krajiny, a tiež šialené sankcie voči hodnostárom ruskej pravoslávnej cirkvi“, napísal v piatok na sociálnej sieti Telegram podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý prezident Dmitrij Medvedev. Upozornili na to viaceré maďarské médiá, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Zdá sa, že najrozumnejších lídrov krajín v Európskej únii už unavuje mlčky postupovať k priepasti s celým európskym sterilizovaným stádom, ktoré vedie na porážku americký pastier,“ napísal Medvedev, jeden z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Uvidíme, čo urobí tento pastier. A, samozrejme, ako sa zachová tá časť stáda, ktorá je pripravená obetovať sa pre to, aby si pastier mohol užívať hojnosť,“ dodal Medvedev.

16:30 Kremeľ neplánuje v Mariupole oficiálne oslavy Dňa víťazstva

Kremeľ na 9. mája neplánuje oficiálne oslavy Dňa víťazstva v ukrajinskom meste Mariupol, ktoré sa už vyše dva mesiace pokúšajú dobyť príslušníci ruských inváznych síl.

Rusko už v apríli deklarovalo, že sa niekoľkotýždňovom obliehaní zmocnilo Mariupola, strategicky významného prístavného mesta na pobreží Azovského mora. Poslední ukrajinskí obrancovia však stále vzdorujú ruskej presile v podzemí mariupolských oceliarní Azovstaľ, kde sa okrem nich nachádza aj mnoho civilistov.

„Príde čas, keď sa tam (v Mariupole) budú konať veľké oslavy,“ povedal v piatok novinárom Peskov, teraz 9. mája sa tam však podľa neho oficiálne oslavy neplánujú.

15:49 Mimo Ruska vyšlo prvé tlačené vydanie novín Novaja gazeta

Tlačené vydanie ruských liberálnych protikremeľských novín Novaja gazeta sa v piatok vrátilo na pulty stánkov, tentoraz však v európskej verzii a v Lotyšsku. Informovala o tom agentúra DPA.

Nová verzia novín, ktoré v pôvodnej podobe vychádzali v Rusku trikrát do týždňa, sa teraz nazýva Novaja Gazeta Europe a v spolupráci s lotyšským vydavateľstvom ju pripravujú redaktori týchto novín, ktorí utiekli do zahraničia.

14:29 Rusko tvrdí, že na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok odmietlo špekulácie o možnom použití jadrových zbraní v konflikte na Ukrajine s tým, že tento krok by nebol v súlade s ďalšími cieľmi Kremľa.

Situácie, ktoré by mohli viesť k nasadeniu jadrových zbraní, sú jasne stanovené v ruskej nukleárnej doktríne, povedal podľa tlačovej agentúry Interfax Alexej Zajcev z tlačového odboru ruského rezortu diplomacie. „Nie sú však použiteľné na uskutočnenie cieľov stanovených v rámci špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine,“ dodal.

Ruské ťažké delostrelectvo na Ukrajine. Foto: Twitter

12:07 Bielorusko: Ruskú priateľku zadržaného novinára odsúdili na šesť rokov väzenia

Bieloruský súd odsúdil v piatok ruskú priateľku zadržaného bieloruského novinára Ramana Prataseviča Sofju Sapegovú na šesť rokov väzenia za „podnecovanie sociálnej nenávisti“. Oboch zadržali vlani v máji po tom, ako ich lietadlo smerujúce z Grécka do Litvy nútene pristálo v Minsku.

Sapegová (24) bola zadržaná v máji spolu s Pratasevičom po vynútenom presmerovaní a pristátí lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku – údajne pre vyhrážky o bombe na palube, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Let pôvodne smeroval z Atén do Vilniusu.

VIDEO Útok ukrajinským dronom na ruské protivzdušné systémy, zrejme na Haďom ostrove

11:42 Amnesty vyzýva na vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny na Ukrajine

Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International vykonala terénny výskum v oblasti severozápadne od ukrajinskej metropoly Kyjev a zdokumentovala sériu vojnových zločinov. AI v tejto súvislosti vyzýva na vyvodenie zodpovednosti voči ruskej armáde na všetkých stupňoch velenia. TASR o tom v piatok informovala Daniela Mužíková z Amnesty International Slovensko.

 Ľudskoprávna organizácia svoje zistenia publikovala v správe s názvom „On sa už nevráti“. Dokument vychádza z desiatok rozhovorov a skúmania dôkazového materiálu. Výskumný tím AI zdokumentoval nezákonné letecké útoky na mesto Boroďanka a mimosúdne popravy v Buči, Andrijivke a ďalších predmestiach Kyjeva.

„Zločiny ruskej armády, ktoré sa nám podarilo zdokumentovať, majú charakter nezákonných útokov (na civilné ciele) a úmyselného zabíjania civilného obyvateľstva,“ uviedla generálna tajomníčka AI Agnes Callamardová, ktorá v uplynulých dňoch navštívila dotknutú oblasť.

Ľudia čakajú v rade na registráciu pred centrom pomoci pre vysídlené osoby v meste Záporožie. Foto: TASR/AP

11:00 BBC: Bohatí Rusi utekajú do Dubaja, aby sa vyhli sankciám

Dubaj sa stal útočiskom bohatých Rusov, ktorí z rodnej krajiny utekajú pred vplyvom západných sankcií. Informovala o tom televízia BBC, ktorá sa odvolala na údaje od realitných kancelárií. Podľa nich Rusi prichádzajú do Spojených arabských emirátov (SAE) v bezprecedentnom počte. SAE totiž sankcie na Rusko neuvalili a ani nekritizovali jeho inváziu na Ukrajinu.

Podľa najnovších štatistík nákupy nehnuteľností v Dubaji zo strany ruských klientov vzrástli počas prvých troch mesiacov tohto roka až o 67 percent. Podľa BBC je to dôsledkom aj toho, že SAE naďalej vydávajú víza Rusom, ktorí nie sú na sankčných zoznamoch. Spravodajská televízia BBC News ďalej uviedla, že podľa odhadov za uplynulé dva mesiace Rusko opustili státisíce ľudí. Jeden ruský ekonóm pre televíziu povedal, že počas prvých desiatich dní od začiatku vojny na Ukrajine odišlo z Ruska až 200 000 občanov. Tento údaj však nie je možné nezávisle overiť.

10:36 EK zmenila návrh sankcií na ruskú ropu, aby získala súhlas všetkých krajín EÚ

Európska komisia (EK) upravila návrh sankcií na ruskú ropu, aby získala súhlas všetkých krajín EÚ. EK urobila zmeny vo svojom pláne uvaliť embargo na ruskú ropu, aby ho podporili aj krajiny, ktoré mali s doterajším návrhom problémy, uviedol pre Reuters zdroj z EÚ oboznámený so záležitosťou.

O zmenenom návrhu majú v piatok diskutovať zástupcovia EÚ. Jeho súčasťou je napríklad trojmesačné prechodné obdobie namiesto jednomesačného pred zavedením zákazu na poskytovanie služieb pri transporte ruskej ropy. Takisto obsahuje pomoc s investíciami do modernizácie ropnej infraštruktúry a na zmiernenie následkov sankcií.

Maďarský premiér Viktor Orbán uviedol, že jeho krajina nemôže podporiť návrh EK týkajúci sa embarga na ruskú ropu. „Rovnalo by sa to zhodeniu atómovej bomby na maďarskú ekonomiku,“ povedal Orbán v piatok v rozhovore pre štátny rozhlas. Dodal, že jeho krajina nedokáže nahradiť ruskú ropu ani po 20 mesiacoch, ako návrh EK predpokladá v prípade Maďarska.

10:28 Rusi na Ukrajine menia názvy miest

Rusi v okupovaných častiach Ukrajiny nahrádzajú ukrajinské nápisy ruskými. Spravili tak v Mariupole alebo v meste Nikoľske, ktoré premenovali na Volodarskoe.

09:30 Rakúsko je proti embargu na ruský plyn

Rakúsko naďalej odmieta zastavenie dodávok plynu z Ruska. „Embargo na plyn je pre Rakúsko jasnou červenou čiarou,“ uviedla ministerka hospodárstva Margarete Schramböcková v rozhovore pre novinárov nemeckej mediálnej skupiny Funke.

Podľa Schramböckovej sa nemajú vysielať podobné signály, keď sa sa takéto opatrenie nedá zvládnuť. „My ani Nemecko by sme to nezvládli.“ Dodala, že Rakúsko rovnako ako Nemecko sú jasne proti zastaveniu dovozu ruskej ropy, keďže takéto embargo by narobilo viac škody ako osohu.

VIDEO Ruské ostreľovanie Azovstaľu

07:28 Ukrajina: OSN má dôkazy o únose 180 osôb v oblastiach, ktoré ovláda Rusko

Vysoká komisárka Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Michelle Bacheletová uviedla, že jej úrad má dôkazy o svojvoľnom zadržiavaní a možných nútených zmiznutiach 180 miestnych predstaviteľov, novinárov, aktivistov, bývalých členov ozbrojených síl a iných civilistov v oblastiach Ukrajiny, ktoré ovláda Rusko. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy denníka The Guardian.

„K 4. máju moja kancelária zdokumentovala 180 takýchto prípadov, pričom päť obetí (únosov) nakoniec našli mŕtvych,“ povedala Bacheletová. Tieto únosy spáchali podľa OSN ruskí vojaci a proruské ozbrojené skupiny v Charkovskej, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Foto: TASR/AP

06:10 Ukrajinská armáda upozornila na možnú ruskú vyloďovaciu operáciu pri Odese

Ruská armáda môže plánovať vyloďovaciu operáciu na ukrajinskom pobreží Čierneho mora neďaleko mesta Odesa, uviedlo vo štvrtok vojenské velenie Odeskej oblasti. TASR informáciu prevzala od agentúry DPA.

Ukrajinská armáda dodala, že nad spomínanou pobrežnou oblasťou čoraz častejšie lietajú ruské prieskumné drony, informoval denník Ukrajinska pravda. V okolitých vodách sa navyše pohybuje značný počet plavidiel ruského námorníctva.

Armáda vyzvala obyvateľov Odesy a okolitých oblastí, aby sa nepribližovali k plážam a zriadeným bezpečnostným zónam. Majú sa tiež vyhnúť plaveniu sa na malých lodiach a nahlásiť prípadné podozrivé aktivity.

Po tom, ako sa Moskve nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev, Rusko presunulo svoju vojenskú agresiu do prevažne rusky hovoriacich oblastí a zvýšilo tlak na Odesu, kultúrne centrum, ktoré je dôležitým čiernomorským prístavom.

03:46 CNN: Ukrajina potopila krížnik Moskva vďaka informáciám od USA, tvrdia zdroje

Spojené štáty poskytli ukrajinskej armáde spravodajské informácie, ktoré jej pomohli zasiahnuť ruský krížnik Moskva, uviedli pre stanicu CNN nemenované americké zdroje oboznámené so situáciou. TASR informáciu prevzala od denníka The Guardian.

Ukrajinská armáda spozorovala v Čiernom mori ruskú vojnovú loď a následne požiadala svoje americké kontakty o potvrdenie, že ide o krížnik Moskva, tvrdia spomínané zdroje. Z USA údajne prišla kladná odpoveď, ako aj spravodajské informácie o polohe krížnika. Nie je jasné, či Washington vedel, že ukrajinská armáda na loď zaútočí. Vyššie spomenuté zdroje však uviedli, že USA neboli zapojené do rozhodnutia ukrajinských síl na krížnik zaútočiť

Dvaja vysokopostavení predstavitelia Spojených štátov uviedli pre denník New York Times, že ukrajinská armáda získala presnú polohu krížnika bez pomoci a USA požiadala len o potvrdenie. Iní americkí predstavitelia však tvrdia, že spravodajské informácie od USA zohrali kľúčovú rolu pri úspešnom útoku.

Raketový krížnik Moskva. Foto: TASR/AP

ŠTVRTOK

21:52 Scholz: Baerbocková čoskoro navštívi Kyjev

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková čoskoro navštívi Kyjev. Vo štvrtok to oznámil spolkový kancelár Olaf Scholz po tom, ako si nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským počas telefonátu vyjasnili predchádzajúce problémy. TASR prevzala správu od agentúry Reuters. Zelenskyj pozval do Kyjeva aj nemeckého prezidenta a kancelára. Steinmeier počas telefonátu vyjadril Ukrajine „solidaritu, rešpekt a podporu“.

Baerbocková navštívila Ukrajinu vo februári pár dní pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu. Nemecká ministerka vtedy  strávila približne trištvrte hodiny v takzvanej kontaktnej línii neďaleko mesta Mariupol na východe Ukrajiny.

21:32 Erdogan telefonoval s Macronom o vojne na Ukrajine a zlepšení vzťahov

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a najvyšší francúzsky predstaviteľ Emmanuel Macron spolu vo štvrtok telefonovali ohľadom vojny na Ukrajine a hovorili tiež o krokoch na zlepšenie vzťahov Ankary a Paríža. Oznámila to kancelária tureckého prezidenta s tým, že Erdogan Macronovi tiež zagratuloval k nedávnemu volebnému víťazstvu. TASR správu prevzala z agentúr Reuters a AFP.

„Prezident Erdogan, ktorý uviedol, že Turecko robí všetko pre to, aby cestou diplomacie ukončilo vojnu na Ukrajine, vyhlásil, že je dôležité podporovať proces rokovaní (medzi Moskvou a Kyjevom),“ uviedla turecká prezidentská kancelária.

Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP

21:03 Začala sa druhá fáza evakuácie z Azovstaľu, oznámil gubernátor

Začala sa druhá fáza evakuácie civilistov z obliehaných železiarní Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole, povedal vo štvrtok americkej televízii CNN gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informuje TASR.

Kyrylenko však zároveň nabádal na opatrnosť. „Radšej by som o tom verejnosť informoval až po ukončení evakuácie, keď táto špeciálna operácia prinesie výsledky,“ zdôraznil. Dodal, že Rusi „občas konajú tak, že to vedie k zmenám dohôd“. Ako ďalej informoval, ruské jednotky od stredajšieho večera systematicky ostreľovali železiarne ťažkým delostrelectvom, pričom „došlo k prieniku do podzemia Azovstaľu“.

20:47 Orbán v liste von der Leyenovej kritizuje nový návrh sankcií voči Rusku

Návrh nových sankcií EÚ voči Rusku by spôsobil ďalšie prehĺbenie zaťaženia ekonomicky najslabších vrstiev obyvateľstva bez toho, že by Únia vynaložila úsilie v záujme zmiernenia ich dôsledkov. Uviedol to vo štvrtok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej. Tá v stredu v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu predstavila návrh šiesteho balíka sankcií proti Rusku, ktorý obsahuje okrem iného aj ropné embargo.

Maďarský ministerský predseda v liste zdôraznil, že schválenie ropného embarga si vyžaduje mohutný rozvoj alternatívnej energetickej infraštruktúry a ucelenú reorganizáciu rafinérskych kapacít. Orbán tiež uviedol, že ceny energií sú na 40-ročnom maxime, pričom navrhované sankcie by spôsobili ich ďalší rast. To by podľa neho ešte viac zaťažilo ekonomicky slabšie vrstvy ľudí bez toho, že by EÚ vyvinula vecné úsilie na zmiernenie vplyvov týchto sankcií.

Viktor Orbán. Foto: TASR/AP

20:34 OSN nevie, koľko civilistov sa nachádza v Azovstali

Organizácia Spojených národov nemá presné údaje o tom, koľko civilistov sa momentálne nachádza v obliehaných oceliarňach Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Vo štvrtok to uviedol hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric, podľa ktorého je získavanie informácií z tejto oblasti „mimoriadne náročné“. TASR informuje na základe správy americkej televízie CNN.

„Prebiehajú tam aktívne boje, ľudia tam žijú v tuneloch,“ vysvetlil Dujarric. „Je pre nás veľmi náročné získať presné číslo. Pokračujeme v spolupráci s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) a rokujeme s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, aby sa z oblasti Mariupola, ako aj zo závodu mohlo dostať viac ľudí,“ pokračoval hovorca.

20:01 Scholz: Nemecko pomôže Česku nahradiť ťažkú techniku odoslanú na Ukrajinu

Nemecko pomôže Českej republike nahradiť vojenskú techniku, ktorú poskytne Ukrajine. Na spoločnej tlačovej konferencii s českým premiérom Petrom Fialom to vo štvrtok v Berlíne uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.

Hoci Scholz nespresnil, o akú techniku pôjde, podľa Fialu je podoba budúcej dohody veľmi konkrétna a týka sa ťažkých zbraní, píše na svojej webstránke český Deník N.

Petr Fiala a Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

19:38 Biden telefonoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom

Americký prezident Joe Biden sa vo štvrtok telefonicky zhováral s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o ďalšom postupe v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Scholz s Bidenom zdôraznili, že neuznajú žiadne kroky, ktoré sú namierené proti územnej celistvosti Ukrajiny, píše sa v tlačovom vyhlásení nemeckej vlády. Takisto ostro odsúdili vyjadrenia ruského vedenia zamerané na diskreditáciu demokraticky a zákonne zvolených predstaviteľov Ukrajiny. Šéf Bieleho domu a predseda nemeckej vlády apelovali na Rusko, aby okamžite ukončilo boje na Ukrajine.

19:20 Putin sa ospravedlnil za Lavrova

Rusko je pripravené zabezpečiť civilistom ukrývajúcim sa v oceliarňach Azovstaľ v Mariupole bezpečný odchod, pričom Kyjev by mal ukrajinským vojakom v továrni nariadiť, aby zložili zbrane. Vo štvrtok to uviedol ruský prezident Vladimir Putin v telefonáte s izraelským premiérom Naftalim Bennettom.

„Ruská armáda je stále pripravená zaistiť bezpečný odchod civilistov (z Azovstaľu),“ povedal Putin v telefonáte s Bennetom. „Pokiaľ ide o vojakov, ktorí zostávajú v Azovstali, kyjevské úrady im musia dať rozkaz, aby zložili zbrane,“ pokračoval šéf Kremľa.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Putin sa podľa Benneta v telefonáte ospravedlnil za vyjadrenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova o tom, že Adolf Hitler mal židovských predkov. Izraelský premiér ospravedlnenie ruského prezidenta prijal a poďakoval sa mu za objasnenie jeho postoja k židovskému národu a spomienke na holokaust, uviedol po telefonáte Bennetov úrad.

19:09 Ukrajinský rezort diplomacie: Vojna sa týka aj Maďarska

Rusko-ukrajinská vojna sa týka aj Maďarska, svedčí o tom aj tohtotýždňový ruský raketový útok na západoukrajinskú Zakarpatskú oblasť. Uviedol to vo štvrtok na Facebooku hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, informuje spravodajca TASR.

„Vojna sa netýka iba Ukrajiny, ale aj Maďarska, aj keď sa to v Budapešti snažia ignorovať,“ podotkol hovorca, ktorý zdôraznil, že Rusko je možné zdolať iba spoločnými silami.

18:47 Zelenskyj telefonoval s Johnsonom, žiadal o zbrane s väčším dosahom

Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok opäť telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o vývoji konfliktu s Ruskom a potrebách ukrajinskej armády. Tá okrem iného žiada o zbrane s väčším dosahom, ktoré by zabránili ruskému bombardovaniu civilistov na Ukrajine. Informoval o tom úrad premiéra na Downing Street. TASR správu prevzala od stanice Sky News a denníka The Guardian.

„Premiér zdôraznil aj dôležitosť nezávislého medzinárodného súdneho procesu, aby tí, ktorí nesú zodpovednosť za ohavnosti páchané na Ukrajine, neušli spravodlivosti. Uistil (Zelenského) aj o britskej podpore pri zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch (na Ukrajine),“ povedal hovorca britskej vlády. Lídri oboch krajín sa dohodli, že o pár dní si opäť zavolajú.

18:09 OSN: Do Mariupola smeruje ďalší konvoj s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu

Do železiarní Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol, kde prebiehajú ťažké boje s ruskými silami, vyrazil nový konvoj Organizácie Spojených národov s cieľom evakuovať civilistov. Oznámil to koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. „V týchto chvíľach do Azovstaľu smeruje konvoj, ktorý by tam mal, dúfajme, prísť do zajtrajšieho rána a dostať (odtiaľ) civilistov do bezpečia,“ povedal Griffiths na darcovskej konferencii pre Ukrajinu, ktorá sa koná vo Varšave.

Na videosnímke dym stúpa z oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Foto: TASR/AP

OSN v utorok oznámila, že počas spoločnej operácie s Červeným krížom sa z mariupolských železiarní podarilo úspešne evakuovať 101 civilistov, ktorí boli prevezení do mesta Záporožie kontrolovaného ukrajinskými silami. Táto záchranná akcia, ktorú sa podarilo dohodnúť po tom, čo šéf OSN António Guterres navštívil Moskvu a Kyjev, trvala päť dní, pripomína AFP.

17:30 Stoltenberg: Ak Švédi požiadajú o vstup, NATO zvýši prítomnosť v Baltskom mori

Ak Švédsko požiada o prijatie do Severoatlantickej aliancie, môže sa spoľahnúť na to, že NATO zvýši svoju prítomnosť v okolí švédskych hraníc a tiež v Baltskom mori. V rozhovore pre švédsku rozhlasovú stanicu SVT, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR prevzala správu z agentúry DPA.

Stoltenberg povedal, že je presvedčený, že pre Švédsko sa v prechodnej dobe od požiadania o vstup do NATO a získaním členstva určite nájdu riešenia ohľadom bezpečnostných záruk. Zdôraznil, že akonáhle Štokholm podá žiadosť a začne sa prístupový proces, Aliancia bude silno politicky zaviazaná byť jeho garantom bezpečnosti.

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová v stredu uviedla, že Spojené štáty dali Švédsku bezpečnostné prísľuby na prechodné obdobie, avšak poznamenala, že „nešlo o konkrétne bezpečnostné záruky“. Obdobie, počas ktorého by Aliancia prípadnú žiadosť Švédska o členstvo posudzovala, by mohlo trvať aj rok.

16:23  Ruská armáda blokuje vstup a výstup z Chersonskej oblasti

 Ruská armáda už niekoľko dní blokuje vstup do Chersonskej oblasti aj výstup do Mykolajiva a ďalších miest kontrolovaných ukrajinskými úradmi. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na svedectvá občanov i tvrdenie predstaviteľa politickej strany Sluha ľudu v spomenutej oblasti.

„V ostatných dňoch zablokovali vjazd a výjazd z regiónu do Mykolajiva a ďalších miest. To je veľký problém. Nejde ani tak o humanitárne koridory, chápeme, že ich nepovolia. Chcú len, aby sme sa mali stále horšie,“ povedal Jurij Sobolevskij z chersonskej pobočky strany.

16:16 Zelenskyj pozval na návštevu Kyjeva nemeckého kancelára aj prezidenta

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozval vo štvrtok nemeckého kancelára Olafa Scholza a prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera na návštevu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z prezidentského úradu v Berlíne.

Zelenskyj pozval vedenie Nemecka na Ukrajinu počas štvrtkového telefonátu so Steinmeierom, vďaka ktorému si údajne vyjasnili predchádzajúce problémy, pričom nemecký prezident vyjadril Ukrajine „solidaritu, rešpekt a podporu“. „Líderská pozícia Nemecka je dôležitá v boji proti agresii Ruskej federácie,“ zdôraznil Zelenskyj. Prezidentovi Nemecka sa poďakoval za podporu Ukrajiny s tým, že očakáva jej ďalšie zintenzívnenie.

Frank-Walter Steinmeier. Foto: TASR/AP

15:20 Výnimku z embarga na ruskú ropu bude požadovať aj Bulharsko

Po Maďarsku, Slovenku a Česku požaduje výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy, ktorý navrhuje Európska komisia (EK), aj Bulharsko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Určite budeme trvať na odklade,“ povedal bulharský minister energetiky Alexander Nikolov. Sofia to predloží EK na budúci týždeň, uviedol Nikolov po stretnutí ministrov energetiky krajín juhovýchodnej Európy, Ukrajiny a Azerbajdžanu.

14:57 Na darcovskej konferencii pre Ukrajinu sa vyzbieralo 6,5 miliardy dolárov

Na medzinárodnej darcovskej konferencii pre Ukrajinu, ktorú organizujú spoločne Poľsko a Švédsko, sa vo štvrtok vyzbieralo 6,5 miliardy amerických dolárov. Oznámil to poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Podľa Morawieckeho, ktorého citovala poľská agentúra PAP, Ukrajina potrebuje každý deň 12 ton humanitárnej pomoci, pričom jej potreby zahraničie v súčasnosti napĺňa iba do jednej štvrtin „Potrebujeme viac prostriedkov na potraviny a hygienické pomôcky,“ zdôraznil Morawiecki.

Krajiny ako Fínsko, Česko, Chorvátsko a ďalšie prisľúbili dary v hodnote niekoľkých miliónov dolárov. Celkovo 200 miliónov dolárov hodlá dať na pomoc vysídlencom na Ukrajine aj Európska komisia, uvádza agentúra Reuters.

14:22 Rusko prišlo na Ukrajine o najmodernejší tank T-90M

Ruské tankové straty na Ukrajine pokračujú, píšu Novinky.cz. Ruská armáda už prišla o niekoľko stoviek tankov, predovšetkým starších T-72 rôznych verzií, ale aj modernejších T-80 vrátane prototypu modernizovanej verzie T-80UM2. Kremeľ poslal do akcie aj najmodernejší tank zo svojho arzenálu T-90M. Len niekoľko dní po nasadení o jeden prišiel.

Záber zničeného tanku T-90M sa objavil na fotografii zachytávajúcej ruského novinára televízie RT. Tú analyzovali experti špecializovaného webu Oryx, ktorý sa venuje stratám vojenskej techniky na Ukrajine. Typ sa dá identifikovať podľa na diaľku ovládaného guľometného streliska na veži aj prvkov systému Štora.

14:09 Heger na darcovskej konferencii vo Varšave: Neprestaneme pomáhať Ukrajine

Ukrajina, ktorá čelí ruskej agresii, potrebuje pomoc a našou úlohou je pokračovať v jednotnom úsilí, až kým nezastavíme vojenské ťaženie prezidenta Vladimira Putina. Vyhlásil to vo štvrtok slovenský premiér Eduard Heger na medzinárodnej darcovskej konferencii pre Ukrajinu, ktorú vo Varšave zorganizovali vlády Poľska a Švédska v spolupráci s Európskou komisiou.

„Toto nie je len kríza. Toto je brutálna vojna,“ povedal Heger a dodal, že „neprestaneme pomáhať Ukrajine“. Podľa slovenského premiéra si európske krajiny uvedomujú, že Ukrajinci nebojujú len za svoju slobodu, ale aj za európske hodnoty. „Demokratický svet chápe, ako je dôležité, aby ste dostali všetko, čo (v boji proti Rusku) potrebujete,“ dodal Heger. Podľa predsedu slovenskej vlády sa na Ukrajine píše história.

Eduard Heger. Foto: TASR/Michal Svítok

„Potrebujeme ukázať každému diktátorovi, že vojna nie je riešením a že bude okamžite izolovaný. Preto je naša reakcia (na ukrajinskú krízu) taká dôležitá. Preto musíme byť jednotní a silní a pokračovať (v našom úsilí), až kým nezastavíme Vladimira Putina,“ uviedol Heger.

14:04 Michel: EÚ by mala skonfiškovať ruský majetok a zisk použiť na obnovu Ukrajiny

Európska únia by mala skonfiškovať a následne predať ruský majetok, ktorý zadržala, a získané peniaze použiť na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny. Povedal to predseda Európskej rady Charles Michel v rozhovore pre ukrajinskú tlačovú agentúru Interfax-Ukrajina, zverejnenom vo štvrtok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ja osobne som úplne presvedčený, že je veľmi dôležité nielen zmraziť tento majetok, ale tiež umožniť to, aby bol skonfiškovaný a mohol sa použiť na obnovenie Ukrajiny,“ uviedol Michel v rozhovore pre ukrajinskú tlačovú agentúru Interfax-Ukrajina. AFP pritom upozorňuje na to, že Michel je vôbec prvým vysokopostaveným európskym predstaviteľom, ktorý sa za takýto postup vyslovil.

Charles Michel. Foto: TASR/AP

13:51 Rusko poprelo, že jeho vojaci vtrhli do Azovstaľu, stále platí Putinov príkaz

Kremeľ vo štvrtok poprel, že ruskí vojaci vtrhli do oceliarní Azovstaľ v juhovýchodnom ukrajinskom meste Mariupol, kde sú stále uviaznutí ukrajinskí vojaci a civilisti. Kremeľ tiež oznámil, že humanitárne koridory tam vo štvrtok fungujú. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Na otázku novinárov, či je pravdivé tvrdenie vplyvného ukrajinského predstaviteľa, že ruskí vojaci vnikli do komplexu oceliarní, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poukázal na predchádzajúci príkaz ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ruské sily do Azovstaľu nevtrhli. „Boli ste svedkami, ako dal prezident príkaz, aby ruské sily nenapadli oceliarne. Žiadne iné príkazy neboli vydané a (humanitárne) koridory dnes fungujú,“ povedal Peskov.

12:31 Kremeľ: Západ dodávkami zbraní bráni „rýchlemu“ koncu operácie na Ukrajine

Kremeľ obvinil vo štvrtok Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni „rýchlemu“ ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP. „V spojení s tokom zbraní, ktoré tieto krajiny posielajú na Ukrajinu, sú to všetko akcie, ktoré neprispievajú k rýchlemu ukončeniu operácie,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Kremeľ tiež vyhlásil, že humanitárne koridory, určené na bezpečný odchod civilistov z areálu oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom prístave Mariupol, vo štvrtok fungujú. Ruská armáda v oblasti oceliarní vyhlásila trojdňové prímerie, pripomína AFP. „Koridory dnes fungujú,“ potvrdil novinárom Peskov s tým, že oceliarne sú naďalej obliehané ruskými jednotkami.

12:11 Americké spravodajské informácie pomohli ukrajinským silám zabiť ruských dôstojníkov

Spojené štáty poskytli ukrajinským silám informácie, ktoré im pomohli zabiť ruských generálov na Ukrajine. Vyplýva to zo správy denníka New York Times založenej na vyjadreniach popredných amerických predstaviteľov, o ktorej informuje spravodajský portál BBC. Predpokladá sa, že informácie od amerických spravodajských služieb obsahovali podrobnosti o pohybe ruských jednotiek a lokality ich mobilného vojenského veliteľstva a ukrajinské sily ich použili počas útokov, ktoré viedli k úmrtiam ruských dôstojníkov.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že počas konfliktu zabili 12 najvyšších ruských generálov. Predpokladá sa totiž, že nízka morálka medzi ruskými vojakmi prinútila vyšších dôstojníkov priblížiť sa k frontovej línii. Ukrajinci nešpecifikovali, koľko zo spomenutých útokov bolo za asistencie amerických služieb. Hovorca Bieleho domu skritizoval správu New York Times s tým, že jeho nadpis je „zavádzajúci“ a „nezodpovedný“.

11:21 Rusko obvinilo Ukrajinu z ostreľovania ruských dedín v Belgorodskej oblasti

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov obvinil vo štvrtok ukrajinské jednotky z ostreľovania dvoch ruských dedín ležiacich pri meste Belgorod neďaleko ukrajinských hraníc. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Dediny Žuravľovka a Nechotejevka sú obstreľované zo strany Ukrajiny… Medzi obyvateľmi nie sú hlásené obete. Ostreľovanie pokračuje.,“ uviedol Gladkov na sociálnej sieti Telegram s tým, že v dedine Nechotejevka bol pri ostreľovaní poškodený doma a garáž.

Belgorodská oblasť sa nachádza na západe Ruska pri hraniciach s Ukrajinou. Obec Žuravľovka pritom leží len dva kilometre od hranice s Ukrajinou.  

10:56 Brazílsky exprezident: Zelenskyj nesie rovnakú vinu za vojnu ako Putin

Brazílsky exprezident Luiz Inácio Lula da Silva vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin nesú rovnakú zodpovednosť za aktuálnu vojnu na Ukrajine. V rozhovore pre najnovšie vydanie amerického týždenníka Time, publikovaného, uviedol, že je nezodpovedné, aby západní lídri oslavovali Zelenského, pretože tak podporujú vojnu – miesto toho, aby sa zamerali na rokovania za zatvorenými dverami s cieľom zastaviť boje.

„Vidím, ako ukrajinskému prezidentovi, ktorý hovorí v televízii, všetci (európski) poslanci tlieskajú v stoji. Tento človek je však za vojnu zodpovedný rovnako ako Putin,“ povedal brazílsky exprezident pre dané periodikum. Lula (76) ďalej vyhlásil, že Zelenskyj mal ustúpiť ruskému odporu voči snahám Ukrajiny o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) a rokovať s Putinom, aby sa vyhol konfliktu.

10:25 Po raketovej paľbe na mestá v Donbase je mnoho mŕtvych a ranených

Masívne ruské ostreľovanie niekoľkých ukrajinských miest vo východnom regióne Donbas si vyžiadalo mnoho mŕtvych a zranených civilistov, informovali vo štvrtok tamojšie úrady. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

„Po raketovom útoku na mesto Kramatorsk je 25 ranených, poškodených je deväť obytných domov, škola i objekty civilnej infraštruktúry,“ oznámil šéf Doneckej vojenskej správy a gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko na svojom kanáli na sociálnej sieti Telegram. Podľa Kyrylenka boli ostreľované aj mestá Časiv Jar, kde zahynul najmenej jeden človek, ako aj Marjinka a Avdijivka.

09:52 Rusko nacvičovalo simulovaný útok strelami schopnými niesť jadrovú hlavicu

Rusko oznámilo, že jeho armáda nacvičovala v stredu v ruskej enkláve Kaliningrad simulovaný útok raketovými strelami, ktoré sú schopné niesť jadrovú hlavicu. TASR správu prevzala od denníka The Guardian, ktorý o tom informoval vo štvrtok. Ruská armáda nacvičovala v Kaliningrade simulovaný „elektronický štart“ balistického raketového systému Iskander, oznámilo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. Kaliningradská enkláva leží na pobreží Baltského mora medzi Poľskom a Litvou.

Ruský Kaliningrad. Graf: TASR,.

Podľa rezortu ruská armáda precvičovala jeden alebo niekoľko útokov na ciele, ktoré napodobňovali štart raketového systému, na letiská, chránenú infraštruktúru, vojenské vybavenie a veliteľské pozície nepriateľa. Po tom, ako ruské jednotky, vykonali „elektronický“ štart rakiet, pokračovali vojaci v manévroch, v rámci ktorých cvičili zmenu pozície s cieľom vyhnúť sa možnému odvetnému útoku, spresňuje ruské ministerstvo. Na tomto vojenskom cvičení sa pritom zúčastnilo viac ako 100 vojakov.

08:48 Rusko sa zrejme bude snažiť nafúknuť hrozbu bieloruských manévrov

Rusko bude pravdepodobne zveličovať hrozbu, ktorú prebiehajúce cvičenie bieloruskej armády znamená pre Ukrajinu, aby donútilo ukrajinské sily rozdeliť sa a zdržiavať sa na severe, napísalo britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej, štvrtkovej správe. Citoval z nej webový portál britskej stanice Sky News.

„Bolo spozorované, že bieloruské pozemné sily sa presúvajú z posádok do terénu, na cvičenie,“ uviedli Briti vo štvrtok ráno. „Toto je v súlade so sezónnymi pravidlami, keď Bielorusi v mesiaci máj vstupujú do vrcholu svojho zimného výcvikového cyklu,“ vysvetlili. Dodali, že Rusko bude „pravdepodobne nafukovať hrozbu, ktorú tieto manévre predstavujú pre Ukrajinu, aby pripútalo ukrajinské sily k severu“.

08:30 Ukrajina dobyla späť časť územia pri Mykolajive a Chersone, tvrdí generálny štáb

Ukrajine sa podarilo dobyť späť niekoľko obytných sídel ležiacich v blízkosti miest Mykolajiv a Cherson. Oznámil to vo štvrtok generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Facebook, v ktorom hodnotí súčasnú situáciu na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Vďaka úspešným krokom, ktoré podnikli ukrajinskí obrancovia, prišli ruské sily o kontrolu nad niekoľkými obytnými sídlami na hraniciach Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, uvádza generálny štáb. Avšak v obliehanom prístavnom meste Mariupol, kde sa ruské sily zameriavajú na zablokovanie a zničenie ukrajinských jednotiek nachádzajúcich sa v areáli oceliarní Azovstaľ, stále pokračujú boje. Podľa generálneho štábu sa ruskí okupanti snažia ovládnuť Azovstaľ s podporou vzdušných síl.

08:17 Zelenskyj hovoril s Bennettom o škandalóznych výrokoch Lavrova

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonicky hovoril v stredu s izraelským premiérom Naftalim Bennettom o „škandalóznych“ výrokoch šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, že nacistický vodca Adolf Hitler mal židovskú krv. TASR správu prevzala od stanice CNN.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom prejave v noci na stredu uviedol, že Bennettovi zablahožel k izraelskému Dňu nezávislosti a informoval ho o vývoji situácie v obliehanom juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ako aj o situácii na východe Ukrajiny. „Diskutovali sme tiež o škandalóznych a absolútne neprípustných vyhláseniach ruského ministra zahraničných vecí, ktorý urazil celý svet,“ povedal Zelenskyj.

Naftali Bennett. Foto: TASR/AP

07:28 V bojoch zahynul aj známy ukrajinský televízny reportér

V bojoch pri meste Izjum na severovýchode Ukrajiny prišiel o život aj známy ukrajinský televízny reportér Olexandr Machov, ktorý do armády narukoval po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra Reuters.

Machov (36) je už prinajmenšom ôsmym novinárom, ktorý zahynul počas už viac ako dva mesiace trvajúcej vojny na Ukrajine. Známy bol reportážami z konfliktných oblastí, spravodajstvo však vo svojej profesionálnej kariére priniesol napríklad aj z Antarktídy. V roku 2014 bojoval aj v konflikte s proruskými separatistami v Donbase.

07:01 Macron a Módí vyzvali na zastavenie bojov na Ukrajine, no Módí inváziu neodsúdil

India a Francúzsko vyzvali v stredu na „okamžité ukončenie nepriateľských akcií“ na Ukrajine. Indický premiér Naréndra Módí sa však opäť vyhol tomu, aby odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, informuje vo štvrtok agentúra AFP.

„Francúzsko a India vyjadrili hlboké znepokojenie nad humanitárnou krízou a pretrvávajúcim konfliktom na Ukrajine,“ uviedol Módí v spoločnom vyhlásení s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktoré táto dvojica zverejnila po rozhovoroch a spoločnej pracovnej večeri v Paríži.

Naréndra Módí a Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

Len Francúzsko však odsúdilo „nezákonnú a neoprávnenú agresiu ruských síl na Ukrajine“, všíma si AFP. India sa stále vyhýba otvorenému odsúdeniu ruskej invázie na Ukrajinu, pričom sa snaží nájsť rovnováhu medzi svojimi vzťahmi s EÚ a Západom a vzťahmi s Ruskom, z ktorého dováža veľkú časť svojej vojenskej techniky, pripomína AFP.

06:01 Zelenskyj sa prihovoril Dánom; verí, že Ukrajina sa čoskoro dočká mieru

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril vieru v to, že Ukrajina sa napriek ruskej invázii už čoskoro dočká mieru. Zelenskyj to povedal v prejave, ktorým sa v stredu večer prihovoril občanom Dánska prostredníctvom videolinku pri príležitosti 77. výročia oslobodenia ich krajiny spod nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny. Informovala o tom spravodajská stanica CNN a denník The Guardian.

„Rusko nie je pripravené zastaviť vojnu. Snívajú o dobytí Ukrajiny a ďalších európskych krajín. Stále snívajú o tom, že sloboda sa v Európe vytratí. Ich sny sa však nenaplnia. Splní sa ale sen o mieri… Tak, ako sa to stalo pred 77 rokmi,“ povedal ukrajinský prezident. Jeho prejav sa v stredu večer v Dánsku vysielal na veľkoplošných obrazovkách na námestiach, kde ho sledovali davy ľudí.

Zelenskyj v prejave varoval pred ruskou agresiou, ktorá by sa podľa jeho slov mohla rozšíriť aj do ďalších európskych krajín. „Teraz sa na Ukrajine rozhoduje o budúcnosti nášho svetadielu. O tom či nie len my, ale aj naši susedia, budú mať mier… Nikto nevie povedať, koľko dní ešte táto vojna potrvá. Verím však, že deň oslobodenia (od okupantov) sa blíži,“ povedal.

Zelenskyj sa tiež poďakoval podporovateľom Ukrajiny v Dánsku a požiadal ich, aby mali na pamäti deti, ktoré už zahynuli počas ruskej invázie na Ukrajinu. „Prosím, pamätajte na ukrajinské deti, 220 detí, ktoré prišli o životy v tejto vojne. Majte na pamäti, že Európa je schopná zastaviť ďalšie takéto dianie,“ dodal.

05:22 Vládnuci švédski sociálni demokrati budú o vstupe do NATO diskutovať 15. mája

Vládnuca Švédska sociálnodemokratická strana by už v polovici mája mohla zaujať stanovisko v otázke prípadného vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO). Predstavitelia vedenia strany švédskej premiérky Magdaleny Anderssonovej sa totiž už v nedeľu 15. mája majú stretnúť na mimoriadnom zasadnutí, kde budú okrem iného diskutovať aj o tejto otázke, informovala v stredu agentúra DPA.

Podľa slov generálneho tajomníka tejto strany Tobiasa Baudina je možné, že stanovisko sociálnych demokratov v otázke vstupu do NATO vzíde už zo spomínaného stretnutia. Baudin v rozhovore pre švédsku tlačovú agentúru TT tiež podotkol, že dosiaľ sa v tejto veci o ničom nerozhodlo a je potrebné prerokovať zložité otázky.

03:55 Z Mariupola a okolia bolo evakuovaných ďalších 344 civilistov

Z obliehaného mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny sa podarilo v stredu evakuovať ďalších 344 ľudí. Uviedol to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje denník The Guardian.

„Dnes bola ukončená druhá evakuačná operácia z Mariupola. Zachránených bolo 344 ľudí: z tohto mesta a jeho predmestí. Presne toľko ľudí dnes odišlo do Záporožia. Náš tím sa chystá na stretnutie s nimi,“ uviedol ukrajinský prezident vo svojom tradičnom nočnom prejave. Povedal tiež, že všetkým evakuovaným poskytujú v Záporoží ukrajinské úrady potrebnú pomoc a čo najlepšiu starostlivosť.

Zelenskyj v prejave dodal, že pokračujú rokovania o evakuácii ďalších ľudí z mariupolských oceliarní Azovstaľ. „Sú tam ešte stále civilisti. Ženy, deti,“ uviedol.

01:13 Ruská raketa zasiahla centrum Dnipra; ostreľované sú aj ďalšie mestá

Prinajmenšom jedna ruská raketa zasiahla v stredu večer centrum ukrajinského mesta Dnipro. Povedal to starosta tohto mesta Borys Filatov, informuje stanica BBC. Zasiahnutá má byť podľa miestnych úradov tamojšia železnica. Obete dosiaľ nehlásili.

„Útok priamo v centre Dnipra. Nevychádzajte z úkrytov!“ uviedol Filatov na Facebooku a obyvateľov vyzval, aby čakali na ďalšie informácie a pokyny vojenskej správy.

Šéf ukrajinskej štátnej železničnej spoločnosti Olexandr Kamyšin informoval, že pri útoku bola zasiahnutá železnica. „Ďalší raketový útok na železničnú infraštruktúru v Dnipre. Obete medzi (jej) zamestnancami hlásené nie sú,“ uviedol na sociálnej sieti Telegram.

STREDA

22:41 Rusko zrušilo bezvízový režim pre diplomatov z väčšiny európskych krajín

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredu na sociálnej sieti Twitter ohlásilo zrušenie bezvízového vstupu pre držiteľov diplomatických pasov z väčšiny európskych krajín. TASR prevzala správu z televízie CNN.

„Rusko zrušilo bezvízový vstup pre držiteľov diplomatických pasov, ako aj zjednodušené vízové postupy pre členov oficiálnych delegácií, predstaviteľov vlád, parlamentov, súdnictva a novinárov z krajín Európskej únie, Dánska, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska,“ oznámil rezort diplomacie v Moskve na Twitteri.

21:30 Rusko oznámilo prímerie v Azovstali, vytvorí humanitárny koridor

Rusko v stredu oznámilo, že od štvrtka na tri dni zastaví útoky na železiarne Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole a umožní tak vytvorenie humanitárneho koridoru pre odchod civilistov z komplexu. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

„Ruské ozbrojené sily otvoria humanitárny koridor z metalurgického závodu Azovstaľ 5., 6. a 7. mája v čase od 8.00 h do 18.00 h moskovského času,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

„V tomto čase ruské ozbrojené sily a oddiely Doneckej ľudovej republiky jednostranne zastavia všetky útoky,“ dodalo ministerstvo.

21:00 Ukrajina údajne obnovila kontakt s vojakmi v oceliarňach v Mariupole

Predstavitelia mesta Mariupol obliehaného ruskými silami znova nadviazali spojenie s vojakmi, ktorí obraňujú tamojšiu poslednú baštu ukrajinského odporu – oceliarne Azovstaľ. S odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského predstaviteľa o tom informovala stanica Sky News.

Starosta Mariupola Vadym Bojčenko predtým oznámil, že predstavitelia mesta stratili kontakt s vojakmi v Azovstali a nič o nich nevedia.

Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba poprel tvrdenia Moskvy, že Mariupol je pod plnou kontrolou Ruska, píše webová stránka stanice BBC. Vo videu na Twitteri tiež povedal, že Azovstaľ stále odoláva útokom. Ruské sily tam podľa jeho slov každý deň vykonajú nespočetné množstvo útokov vrátane bombardovania a delostreleckej paľby.

20:40 Pentagón: V Mariupole pôsobí 2 000 ruských vojakov vrátane Čečencov

V obliehanom juhoukrajinskom meste Mariupol naďalej operuje približne 2 000 ruských vojakov. V stredu to uviedol nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany, podľa ktorého medzi nimi môžu byť aj čečenskí bojovníci. TASR správu prevzala od americkej spravodajskej stanice CNN.

Vojaci desiatich ruských taktických skupín, ktoré predtým operovali v Mariupole, sa presunuli na sever k obci Velyka Novosilka v Doneckej oblasti, kde si pravdepodobne vytvárajú lepšie obranné pozície alebo preskupujú svoje rady, domnieva sa predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Progres ruskej armády na severe Ukrajiny je naďalej „pomalý a nerovnomerný“, uviedol predstaviteľ Pentagónu. Dodal, že Rusko čelí veľkému ukrajinskému odporu aj na juhu krajiny. „Na juhu (Rusi) nezaznamenávajú žiaden pokrok,“ skonštatoval. Moskva sa tento týždeň pokúšala útočiť na kľúčovú infraštruktúru, najmä železnice, v oblasti Ľvova na západe Ukrajiny. Podľa amerického predstaviteľa však ruské útoky neboli presné.

18:05 Fínsko: Ruský vrtuľník narušil fínsky vzdušný priestor

Ruský vojenský vrtuľník v stredu narušil vzdušný priestor Fínska. Oznámilo to fínske ministerstvo obrany. Deje sa tak v čase čoraz intenzívnejšej diskusie vo Fínsku o možnom vstupe do Severoatlantickej aliancie. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Išlo o vrtuľník typu Mi-17, ktorý zrejme narušil (fínsky vzdušný priestor) do hĺbky štyri až päť kilometrov,“ uviedol hovorca fínskeho rezortu obrany. Incident sa odohral o 10.40 h miestneho času, dodal.

Začiatkom apríla narušilo nakrátko fínsky vzdušný priestor transportné lietadlo patriace ruskej armáde. Odborníci upozorňujú, že v dôsledku úvah o možnom vstupe do NATO vo Fínsku a Švédsku môžu byť tieto krajiny cieľom ruských protiopatrení. Obom krajinám hrozia napríklad kybernetické útoky, ale riziko vojenského útoku je podľa odborníkov nízke.  

17:47 Kuleba: Štáty EÚ blokujúce ropné embargo sú komplicmi Moskvy

„Ak bude nejaká krajina v Európe naďalej oponovať embargu na ruskú ropu, bude existovať dobrý dôvod tvrdiť, že táto krajina je komplicom zločinov páchaných Ruskom na území Ukrajiny,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo videu zverejnenom na Twitteri. Rusko podľa jeho slov využíva príjmy z ropy a plynu na „pokračovanie financovania svojej vojnovej mašinérie“.

Európska komisia (EK) v šiestom balíku sankcií súvisiacich s ruskou inváziou na Ukrajinu navrhla v stredu okrem iného postupné ukončenie európskych dovozov ruskej ropy v období šiestich až ôsmich mesiacov, do konca roku 2022. Výnimku dostali Maďarsko a Slovensko, krajiny, ktoré sú úplne závislé od dodávok ropy prúdiacej cez ropovod Družba. Obe krajiny by podľa návrhov EK mali mať možnosť nakupovať ruskú ropu aj v roku 2023.

Maďarsko však v stredu uviedlo, že návrh EK nemôže v jeho súčasnej podobe podporiť, pretože by „úplne zničil“ bezpečnosť dodávok energií do Maďarska.

16:35 Zelenskyj: Mierová dohoda možná, len ak sa Rusi stiahnu z okupovaných území

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že nebude súhlasiť s mierovou dohodou s Moskvou, ktorá by ruským silám umožňovala zostať na ich súčasných pozíciách na okupovaných ukrajinských územiach. Zelenskyj zdôraznil, že Kyjev nebude akceptovať žiaden „zamrznutý konflikt“ na území Ukrajiny.

Zelenskyj povedal, že ukrajinským silám sa už v prvej fáze vojny podarilo zastaviť ruskú ofenzívu. V druhej fáze Ukrajina podľa jeho slov vytlačí ruské jednotky zo svojho územia a v tretej fáze úplne obnoví svoju územnú celistvosť.

Prezident Zelenskyj zdôraznil, že prípadná dohoda o zastavení bojov by si vyžadovala jeho osobné stretnutie so šéfom Kremľa Putinom. Pokračovanie mierových rokovaní je podľa neho dôležité, poznamenal však, že „pokiaľ to ruský prezident nepodpíše alebo nespraví príslušné oficiálne vyhlásenie, nevidím v takýchto dohodách zmysel“.

16:09 Rusko na vojenskej prehliadke 9. mája predstaví nové zbrane

Rusko predstaví na tradičnej vojenskej prehliadke 9. mája niekoľko nových zbraní vrátane automaticky riadených raketometov. V stredu to oznámilo ruské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Vojenská prehliadka na Červenom námestí v Moskve sa koná každý rok v rámci osláv Dňa víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Rusko pri tejto príležitosti zvykne predvádzať najnovšie prírastky do svojho zbrojného arzenálu.

„Po prvýkrát budú na Červenom námestí predstavené raketomety typu Tornado-G kalibru 122 milimetrov, ktoré sú vybavené systémami automatického riadenia a riadenia paľby,“ uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu pre agentúru Interfax.

Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP

16:00 Kyjev neprijme dohodu o prímerí bez toho, aby sa ruské sily stiahli

Ukrajina neprijme dohodu o prímerí s Ruskom, ktorá by umožnila jeho silám zostať na okupovanom území. V stredu to účastníkom podujatia Wall Street Journal CEO Council Summit povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ako poznamenal, v prvej fáze konfliktu ukrajinské sily zastavili ruskú ofenzívu, v druhej Ukrajina vyhostí ruské jednotky zo svojho územia a v tretej pristúpi k úplnému obnoveniu svojej územnej celistvosti.

Ukrajinský prezident podľa svojich slov neprijme dohodu o prímerí, ktorá by dovolila ruským silám zostať na ich súčasných pozíciách, pretože nechce zamrznutý konflikt. Varoval, že Ukrajina bude vtiahnutá do „diplomatického začarovaného kruhu“, akým je mierová dohoda pre východnú Ukrajinu, ktorú v roku 2015 sprostredkovali Francúzsko a Nemecko.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Zelenskyj zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin sa s ním musí stretnúť, aby vyrokovali dohodu o ukončení bojov. Pokračovanie mierových rozhovorov je podľa neho dôležité, ale tiež podotkol, že „kým to ruský prezident nepodpíše alebo nevydá oficiálne vyhlásenie, nevidím zmysel v takýchto dohodách“.

15:44 V oceliarňach Azovstaľ prebiehajú ťažké boje, uviedol starosta Mariupola

V oceliarňach Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol, ktoré obliehajú ruské sily, prebiehajú ťažké boje. Uviedol to v stredu tamojší starosta Vadym Bojčenko s tým, že predstavitelia mesta „stratili kontakt“ s vojakmi, ktorí bránia tento priemyselný komplex. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Bohužiaľ, áno, v Azovstali dnes prebiehajú ťažké boje,“ povedal Bojčenko pre ukrajinskú televíziu. Dodal, že o vojakoch, ktorí sa tam nachádzajú, nevedia, „či sú v bezpečí alebo nie“ ani to, čo sa tam presne deje. Ešte v utorok sa podľa jeho slov dokázali s obhajcami továrne spojiť, v stredu to už však možné nebolo. Bojčenko tiež uviedol, že ruské sily útočia na ukrajinské pozície v Azovstali delostrelectvom, tankami a bojovými lietadlami a do útoku sú údajne zapojené aj vojnové plavidlá.

Oceliarne Azovstaľ na satelitnej snímke. Foto: TASR/AP

14:57 V Kyjevskej oblasti našli ďalších 20 tiel civilistov

V Kyjevskej oblasti sa v uplynulých 24 hodinách objavili mŕtve telá ďalších 20 civilistov, oznámila v stredu miestna polícia. Celkový počet nájdených tiel v Kyjevskej oblasti tak dosiahol 1 235. Informuje o tom AFP.

Šéf kyjevskej oblastnej polície Andrij Nebytov uviedol, že ďalšie telá objavili v Boroďanke a v priľahlých dedinách, ktoré sa nachádzajú asi 25 kilometrov od mesta Buča, kde boli po stiahnutí sa ruských okupačných síl objavené stovky mŕtvych civilistov. Ďalšie telá našli aj v okolí mesta Vyšgorod, ktoré sa nachádza severne od Kyjeva.

14:39 Kremeľ poprel špekulácie, že Putin plánuje 9. mája vyhlásiť vojnu a mobilizáciu

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu poprel špekulácie, že ruský prezident Vladimir Putin plánuje 9. mája, keď Rusko oslavuje víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, vyhlásiť vojnu proti Ukrajine a následnú mobilizáciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. „Nie je to pravda. Je to nezmysel,“ odpovedal Peskov na otázky novinárov, či sú podobné špekulácie pravdivé.

14:02 Britský admirál: Rusko urobilo počas invázie na Ukrajine katastrofálne chyby

Najvyššie postavený britský námorný veliteľ, admirál Tony Radakin, je prekvapený zo zlyhaní ruskej armády, ktorá zaútočila na Ukrajinu napriek „slabým“ spravodajským informáciám, čo podľa neho viedlo ku „katastrofálnym výsledkom“ invázie. Povedal to na podujatí CEO Council Summit v Londýne, ktorý zorganizoval denník The Wall Street Journal (WSJ).

„Katastrofálne chyby majú tendenciu viesť ku katastrofálnym následkom,“ povedal admirál a spresnil, že Rusko nikdy vojensky neoperovalo v takomto veľkom rozsahu od konca druhej svetovej vojny. Úspešná operácia by sa podľa Radakina musela opierať o synchronizáciu a dynamiku, ktorá u ruskej armády absentuje. Moskva podľa neho robí strategické chyby a jej „rozhodovanie sa len zriedka zlepšuje“.

14:00 Rusko tvrdí, že na Ukrajine bojujú izraelskí „žoldnieri“

Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo v stredu ráno „pozoruhodné“ informácie – tvrdilo, že po boku „krajne pravicového“ pluku Azov bojujú proti Rusku na Ukrajine izraelskí žoldnieri, píše americká spravodajská televízia CNN.

Táto správa prišla po tom, čo Rusko vyhlásilo, že Adolf Hitler mal „židovskú krv“. „Izraelskí žoldnieri bojujú na Ukrajine prakticky plece pri pleci s militantmi z pluku Azov,“ uviedla pre rozhlasovú stanicu Sputnik hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Pluk Azov sa v roku 2014 chopil zbraní a bojoval proti proruským separatistom vo východoukrajinskom regióne Donbas.

VIDEO Ukrajinské helikoptéry na Ukrajine

12:40 Šiesty balík sankcií proti Rusku sa nerodil ľahko, výnimky chce viacero krajín

Šiesty balík sankcií EÚ voči Rusku sa nerodil ľahko. Členovia Európskej komisie, ktorí sú na pracovnom výjazde v Európskom parlamente v Štrasburgu, sa podľa tlačovej agentúry AFP na sankciách dohodli v noci na stredu. Informuje o tom spravodajca TASR.

Rozšírenie doterajšieho sankčného zoznamu stanovuje postupné ukončenie európskych dovozov ruskej ropy v období šiestich až ôsmich mesiacov, do konca roku 2022. Výnimku dostali Maďarsko a Slovensko, krajiny, ktoré sú úplne závislé od dodávok ropy prúdiacej cez ropovod Družba. Obe krajiny by podľa návrhov eurokomisie mali mať možnosť nakupovať ruskú ropu aj v roku 2023.

Okrem toho eurokomisia skúma aj možnosť zavedenia okamžitých opatrení, ako je daň z prepravy ropy pre tankery.

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predstavuje šiesty balík sankcií proti Rusku. Foto: TASR/AP

Viaceré diplomatické zdroje pre AFP uviedli, že táto výnimka je „problematická“, pretože by z nej chceli profitovať aj Bulharsko a Česko. Členské krajiny, ktoré budú v priebehu týždňa rokovať o novom sankčnom balíku, sa preto musia dohodnúť, či stačia dve výnimky, a ako zabrániť „špirále ústupkov a výnimiek“, ktoré by oslabili tvrdosť sankcií.

Rusko podľa AFP vyváža dve tretiny svojej ropy do EÚ. V roku 2021 Rusko dodalo krajinám Únie 30 percent surovej ropy a 15 percent ropných produktov v sume okolo 80 miliárd dolárov.

Sankčný návrh eurokomisie tiež znamená, že k vyše tisícom jednotlivcom na čiernom zozname pribudne ďalších 58 popredných osobností ruského režimu vrátane vojakov, ktorí sa zúčastňujú na vojenskej invázii na Ukrajine.

10:48 Ruský vojak: Na Ukrajine sme stratili viac životov než za 4 roky v Čečensku

Ruské sily stratili na Ukrajine viac životov než za štyri roky bojov v Čečensku, povedal ruský vojak vo zvukovej nahrávke. Tá je podľa slov Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) zachytenou komunikáciou medzi ruským vojakom a jeho priateľom. V stredu o tom informoval webový portál americkej spravodajskej televízie CNN.

CNN neoverila pravosť zvukovej nahrávky. SBU neposkytla ďalšie podrobnosti o vojakovi, ktorý v nahrávke rozpráva, a ani o tom, ako bol rozhovor zachytený.

Ruský vojak tiež vyjadril v nahrávke nespokojnosť s tým, že elitní príslušníci Rosgvardije, Národnej gardy podriadenej priamo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a špeciálnej policajnej jednotky OMON odišli z Ukrajiny. „Sú k***vsky nepotrební. Vracajú sa, lebo robia scény, že už nechcú pokračovať,“ povedal ruský vojak. „Všetci títo ku***vsky dokonalí bojovníci špeciálnych síl, ktorých sme tu mali, všetci sa stiahli, ušli do Ruska, k***va, a odmietli pokračovať (v bojoch),“ dodal vojak citovaný portálom televízie CNN.

Ruský vojak na Ukraine. Foto: Twitter

09:11 V Bielorusku sa neočakávane začalo vojenské cvičenie

Bieloruské ozbrojené sily neočakávane spustili v stredu rozsiahle vojenské cvičenie, aby preverili bojovú pripravenosť svojich jednotiek, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany.

„V rámci preverovania (bojových útvarov) sa plánuje presun veľkého počtu vojenských vozidiel, čo môže spomaliť premávku na verejných cestných komunikáciách,“ uviedol bieloruský rezort obrany vo vyhlásení.

Vzhľadom na prebiehajúci ozbrojený konflikt na Ukrajine bieloruský rezort uvádza, že manévre nepredstavujú hrozbu pre krajiny, ktoré susedia s Bieloruskom, a vo všeobecnosti ani pre Európu.

VIDEO Zásah ruskej rakety v Ľvove

06:11 Rusko údajne chce bojkotovať stredajšie stretnutie medzi BR OSN a PBV, tvrdí zdroj

Rusko plánuje bojkotovať stretnutie medzi Bezpečnostnou radou (BR) OSN a Politickým a bezpečnostným výborom (PBV) Európskej únie, ktoré sa má uskutočniť v priebehu stredy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na nemenovaných diplomatov.

Ruský diplomatický zdroj pre AFP pod podmienkou anonymity uviedol, že toto rozhodnutie ruskej vlády súvisí s vojnou na Ukrajine. Rusko, ktoré je jedným z piatich stálych členov BR OSN, bolo od začiatku vojny (24. februára) vylúčené z viacerých orgánov OSN vrátane Rady pre ľudské práva. Očakáva sa, že účastníci stredajšieho stretnutia sa budú venovať spolupráci medzi EÚ a OSN v krajinách, kde pôsobia obe organizácie, približuje AFP.

02:00 AFP: EÚ odovzdala štátom návrh sankčného balíka; ropné embargo nie je doriešené

Predstavitelia EÚ v utorok neskoro večer odovzdali členským štátom návrh nového balíka sankcií voči Rusku pre jeho inváziu Ukrajiny. Euroblok však zatiaľ nedosiahol konsenzus v súvislosti s navrhovaných zákazom dovozu ruskej ropy, uviedli pre AFP nemenovaní diplomati a činitelia oboznámení so situáciou.

Európska komisia navrhuje postupne úplne zakázať dovoz ropy z Ruska. Tento proces by mal podľa návrhu trvať šesť až osem mesiacov, s výnimkou Slovenska a Maďarska, ktoré by dostali na zavedenie embarga viac času. Podľa zdrojov ide o niekoľko mesiacov navyše. Slovenskí predstavitelia však upozornili, že úplne odstrihnutie krajiny od ruského plynu potrvá niekoľko rokov, a nie mesiacov. Slovensko aj Maďarsko sú totiž takmer úplne závislé od dovozu ruskej ropy, približuje AFP.

PONDELOK

22:10 Ukrajinskú Zakarpatskú oblasť zasiahla prvá raketa od začiatku invázie

Zakarpatskú oblasť na Ukrajine ležiacu pri hraniciach so Slovenskom v utorok zasiahla raketa. Išlo o prvý raketový útok Ruska na túto oblasť od začiatku invázie na Ukrajinu. Informuje o tom TASR na základe správ Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) a americkej stanice CNN. O raketovom útoku informoval na sociálnych sieťach šéf Zakarpatskej oblastnej správy Viktor Mykyta.

Ako informuje Denník N, rakety zasiahli železničnú infraštruktúru pri meste Volovec, ktoré leží sto kilometrov od slovenských hraníc. Podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka sa Rusi útokmi snažia zastaviť presuny ťažkých zbraní zo západu Ukrajiny. Podľa portálu Zakarpatska online mierili útoky na rozvodňu elektriny vo Volovci.

„Na mieste zasahujú záchranné zložky, zisťujeme presnejšie informácie o zranených i možných obetiach,“ napísal Mykyta na sociálnych sieťach Telegram a Facebook. Zároveň vyzval občanov, aby na mieste útoku nevyhotovovali fotografie a nenatáčali videá. „Nepriateľ by to mohol použiť na korekciu útoku,“ vysvetlil.

21:55 Propaganda v Rusku obhajuje použitie jadrových zbraní, hovorí ruský novinár

Ruský novinár a nositeľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov odsúdil v utorok ruskú propagandu, ktorá obhajuje použitie jadrových zbraní v konflikte na Ukrajine. Muratov varoval, že splnenie týchto hrozieb by znamenalo „koniec ľudstva“.

Muratov v príhovore, ktorý predniesol v utorok v Ženeve pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, nevylúčil použitie jadrových zbraní. Poukázal pri tom na fakt, že propagandisti Kremľa sa teraz všemožne snažia, aby sa použitie jadrových zbraní stalo pre ruskú verejnosť prijateľnejším. „Už dva týždne počúvame z televíznych obrazoviek, že by sa mali otvoriť jadrové silá,“ informoval Muratov.

20:21 Z Ľvova hlásili niekoľko výbuchov, ľudia majú ísť do krytov

Ruské sily údajne útočia z viacerých smerov na západoukrajinské mesto Ľvov – v utorok večer krátko pred 20.30 h miestneho času (19.30 h SELČ) bolo v centre Ľvova zreteľne počuť najmenej štyri výbuchy. TASR prevzala správu z agentúry AP. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj na sociálnej sieti Twitter vyzval ľudí, aby sa ukryli v protileteckých krytoch. Ciele ruského útoku neboli bezprostredne známe.

V dôsledku explózií bola prerušená železničná doprava v tomto meste ležiacom 80 kilometrov od poľských hraníc. V meste sa spustili sirény a na autách sa rozozvučali poplašné zariadenia. Na chvíľu došlo aj k výpadku elektriny.

21:12 Prieskum: Podpora Nemcov ohľadom dodávok zbraní pre Ukrajinu klesá

Podpora Nemcov dodávkam zbraní na Ukrajinu brániacu sa voči ruskej agresii v porovnaní so začiatkom apríla klesla z 55 na 46 percent. Za rovnaký čas stúpol z 33 na 44 percent počet ľudí, ktorí sú kategoricky proti takýmto dodávkam vojenskej pomoci. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky inštitútu Forsa pre televízie RTL/n-tv, ktorý bol zverejnený v utorok.

Ako píše agentúra DPA, väčšina respondentov – až 70 percent – uviedla, že vojna na Ukrajine sa skončí jedine diplomatickou cestou a na základe rokovaní. To, že bude nutné vojenské riešenie, si myslí 24 percent Nemcov.

20:40 Klus: Slovensko je na Ukrajine vnímané ako jeden z najspoľahlivejších partnerov

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré Ukrajine prispievajú najviac v oblasti humanitárnej či vojenskej pomoci. Vojna, ktorá sa odohráva na ukrajinskom území, je totiž bojom za naše hodnoty. V stredu to v relácii Hlboká Online na TASR TV uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Martin Klus.

„Slovensko je na Ukrajine vnímané ako jeden z najspoľahlivejších partnerov,“ povedal Klus. Podľa jeho slov SR doposiaľ Ukrajine darovala vojenskú techniku v hodnote 132 miliónov eur.

20:12 Líder nemeckej opozície sa v Kyjeve stretol so Zelenským

Predseda opozičnej nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz sa v utorok v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ešte predtým Merz navštívil mesto Irpiň, ktoré zničili ruské jednotky. TASR prevzala správu z agentúry DPA, ktorá pripomenula, že išlo o prvú návštevu popredného nemeckého politika na Ukrajine od začiatku ruskej invázie.

Merz a Zelenskyj spolu hovorili približne hodinu, uviedol hovorca nemeckého politika na Twitteri. „Rozhovor bol, čo sa týka atmosféry a obsahu, mimoriadne dobrý,“ priblížil. O jeho obsahu sa však Merz chce najprv porozprávať s kancelárom Olafom Scholzom, dodal hovorca.

Friedrich Merz v ukrajinskom Irpine. Foto: TASR/AP

20:00 Británia dodá Ukrajine drony na prepravu nákladu na frontovú líniu

Veľká Británia poskytne ukrajinskej armáde drony Malloy T150, ktoré sú schopné prepravovať ťažké vybavenie pre vojakov na frontovej línii. Pôjde o súčasť vojenskej pomoci v hodnote 300 miliónov libier, ktorú ohlásil predseda britskej vlády Boris Johnson. Drony Malloy T150 môžu doletieť do vzdialenosti 70 kilometrov a niesť náklad do hmotnosti 68 kilogramov. Vyrába ich britská spoločnosť Malloy Aeronautics. Informuje o tom portál news.sky.com.

19:40 Pri ostreľovaní chemického závodu na východe krajiny zomrelo najmenej desať ľudí

Najmenej desať ľudí zomrelo a ďalší pätnásti utrpeli zranenia, keď ruská armáda v utorok ostreľovala chemický závod v meste Avdijivka na východe Ukrajiny. Uviedol to guvernér Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. „Rusi presne vedia, kam majú cieliť, zamestnanci práve skončili pracovnú zmenu a čakali na autobus na zastávke, aby sa dostali domov,“ napísal guvernér na komunikačnej platforme Telegram. „Je to ďalší cynický zločin Rusov v našej krajine,“ dodal Kyrylenko.

19:18 Ukrajinská prokurátorka: Ruská armáda využíva znásilňovanie ako vojenskú taktiku

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová obvinila v utorok Rusko z toho, že využíva znásilňovanie ako vojenskú taktiku. Ruského prezidenta Vladimira Putina nazvala „hlavným zločincom 21. storočia“. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry Reuters.

Venediktovová počas návštevy zničeného mesta Irpiň neďaleko Kyjeva uviedla, že ukrajinské úrady zbierajú informácie týkajúce sa obvinení zo znásilňovania, mučenia a ďalších vojnových zločinov zo strany ruských síl.

Prokurátorka priblížila, že obvinenia sa týkajú znásilňovania žien, mužov, detí a jednej staršej ženy. Na otázku, či ruská armáda používa znásilňovanie na Ukrajine zámerne, na tlačovej konferencii odpovedala: „Som si istá, že to bola stratégia.“ Dodala, že ide o prostriedok na zastrašenie občianskej spoločnosti a úsilie prinútiť Ukrajinu kapitulovať.

18:51 Parlament v Kyjeve prijal zákon o zákaze strán protiukrajinského charakteru

Ukrajinský parlament v utorok schválil zákon zakazujúci činnosť politických strán, ktoré ospravedlňujú, uznávajú alebo popierajú ozbrojenú agresiu Ruska voči Ukrajine. Na základe správy agentúry Interfax o tom informoval britský denník The Guardian, odkiaľ svoju správu prevzala TASR.

Ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak vo svojom príspevku na platforme Telegram sumarizoval, že Najvyššia rada „zakázala činnosť proruských strán“. Šéfka klubu vládnej strany Sluha národa Olena Šuľaková na Telegrame napísala: „Konečne u nás prestaneme tolerovať politiku ‚ruského sveta‘, ktorá na Ukrajine prináša len skazu.

17:32 Británia daruje Ukrajine obrnené vozidlá na pomoc pri evakuácii civilistov

Britská vláda v utorok oznámila, že Ukrajine daruje 13 obrnených vozidiel na pomoc pri evakuácii civilistov z obliehaných oblastí na východe štátu. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

Vozidlá s oceľovým plášťom, ktoré sú odolné voči projektilom s vysokou úsťovou rýchlosťou, protipechotným mínam aj improvizovaným výbušným zariadeniam, budú na Ukrajine používať aj na prepravu civilných predstaviteľov či robotníkov pracujúcich na obnove železničných tratí, uviedla britská vláda. Vozidlá darovalo zo svojho vozového parku britské ministerstvo zahraničných vecí na základe žiadosti Kyjeva. Na Ukrajinu ich dodá v priebehu nasledujúcich dní.

16:52 Vlády Fánska a Švédska ešte nerozhodli o členstve v NATO

 Lídri Fínska a Švédska naznačili, že ich vlády ešte nerozhodli, či požiadajú o členstvo ich krajín v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO). Fínska premiérka Sanna Marinová v utorok po schôdzke s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne povedala, že „ruský útok na Ukrajinu úplne zmenil naše bezpečnostné prostredie“. „Musíme rozhodnúť, či požiadame o členstvo v NATO alebo budeme pokračovať v našej terajšej ceste,“ dodala.

Predsedníčka švédskej vlády Magdalena Anderssonová konštatovala, že parlament jej krajiny uskutočňuje bezpečnostné posudzovanie, ktoré predstaví 13. mája. „Súčasťou analýzy je budúce obranné partnerstvo Švédska, vrátane diskusie o NATO, a do úvahy sa berú všetky možnosti,“ uviedla.

16:30 Putin Macronovi: Prestaňte Ukrajine dodávať zbrane

„Západ by mohol zastaviť zverstvá na Ukrajine tým, že by pôsobil na vládu v Kyjeve, a zastavil dodávky zbraní na Ukrajinu,“ povedal počas telefonátu Vladimir Putin znovuzvolenému francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Informoval o tom francúzsky denník Le Parisien.

Putin obvinil ukrajinskú armádu z páchania vojnových zločinov, ktoré podľa neho EÚ ignoruje. Rovnako tvrdí, že Kyjev nemá záujem o zmysluplné mierové rokovania.

Lídri spolu telefonovali vyše dve hodiny po mesačnej odmlke. Macron s Putinom nehovoril od masakru v Buči zo začiatku apríla, predtým spolu ohľadom Ukrajiny telefonovali takmer 20-krát.

15:55 Johnson: Ukrajina zvíťazí, Ukrajina bude slobodná

Britský premiér Boris Johnson v utorok počas videopríhovoru k ukrajinskému parlamentu vyhlásil, že Ukrajina porazí Rusko a opäť bude slobodnou krajinou. TASR prevzala správu zo spravodajskej stanice Sky News.

„Mám dnes pre vás jednu správu: Ukrajina zvíťazí, Ukrajina bude slobodná,“ zdôraznil Johnson. Ukrajina podľa jeho slov vo svojom boji proti ruskej agresii „rozbila mýtus o neporaziteľnosti (prezidenta Vladimira) Putina“. Rozhodnutie šéfa Kremľa spustiť ofenzívu na Ukrajine nazval Johnson „gigantickým omylom, aký môže spraviť len autokrat“.

Takzvaná nezdolateľná sila Putinovej vojnovej mašinérie sa zlomila na sile ukrajinského vlastenectva a lásky k vlasti, uviedol ďalej britský premiér. „Vaše deti a vnuci budú vravieť, že Ukrajinci naučili svet, že brutálna sila agresora nezmôže nič voči morálnej sile ľudí odhodlaných byť slobodnými,“ vyhlásil Johnson.

14:21 Rusko útočí na Azovstaľ pomocou delostrelectva aj lietadiel

Ruská armáda v utorok oznámila, že jej sily a promoskovskí separatisti používajú delostrelectvo a lietadlá pri útokoch na priemyselný komplex Azovstaľ v Mariupole, kde sa vojaci a civilisti ukrývajú v spleti podzemných tunelov. Informovala o tom agentúra AFP.

„Pomocou delostrelectva a lietadiel jednotky ruskej armády a Doneckej ľudovej republiky začínajú ničiť palebné pozície ukrajinských jednotiek,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení, ktoré zverejnili tamojšie tlačové agentúry.

14:15 Draghi vyzval na rýchlejšiu integráciu v oblasti obrany

Taliansky premiér vyzval na to, aby Európa po ruskej invázii na Ukrajinu rýchlejšie postupovala smerom k väčšej integrácii obrany. Mario Draghi poslancom Európskeho parlamentu v Štrasburgu povedal, že európske výdavky na obranu „sú hlboko neefektívne rozdeľovanie zdrojov, ktoré blokuje výstavbu skutočnej európskej obrany“. Zároveň vyzval na konferenciu na zlepšenie koordinácie výdavkov na obranu.

14:11 WHO: Ľudia evakuovaní z Azovstaľu sú na ceste do vládou kontrolovaných oblastí

Koordinátorka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre mimoriadne situácie Dorit Nitzanová v utorok oznámila, že ľudia evakuovaní z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol „sú na ceste“ do vládnou kontrolovaných oblastí, vzdialených od najhorších bojových zón, kde bojujú ukrajinské a ruské sily. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.

Nitzanová sa s novinármi v Ženeve rozprávala cez videomost z mesta Záporožie, ktoré ovládajú Ukrajinci. Informovala, že tímy WHO sú spolu s pracovníkmi z OSN a ďalších humanitárnych organizácií, ktorí prišli na miesto pomáhať desiatkam ľudí evakuovaných z oceliarní – tých je okolo 100. „Veci sa hýbu,“ povedala Nitzanová v utorok. „Vieme, že sú na ceste,“ dodala.

Na snímke z videa, ktoré v nedeľu 1. mája 2022 poskytol pluk Azov Národnej gardy Ukrajiny, ľudia preliezajú cez ruiny v oceliarni Azovstaľ v Mariupole. Foto: TASR/AP

14:03 Scholz prisľúbil Švédsku a Fínsku podporu pri vstupe do NATO

Nemecko podporí prijatie Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO), ak oň tieto krajiny požiadajú. Potvrdil to v utorok nemecký kancelár Olaf Scholz na stretnutí s premiérkami Fínska a Švédska – Sannou Marinovou a Magdalenou Anderssonovou – počas neverejného zasadania spolkového kabinetu v Mesebergu pri Berlíne. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Rozhodnutia o podaní žiadosti o členstvo v Aliancii by museli prijať obe krajiny, povedal Scholz. „Pre nás je ale jasné: Ak by sa tieto dve krajiny rozhodli, že chcú patriť k NATO, môžu rátať s našou podporou,“ vyhlásil spolkový kancelár.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

13:36 Rusko chce nahradiť občanov Mariupola svojím obyvateľstvom, tvrdí Kyjev

Rusko sa v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol na pobreží Azovského mora usiluje o zmenu sociodemografického obrazu v regióne. Referuje o tom web nv.ua s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyryla Budanova. „Pozrite sa, prosím, do histórie. Vždy to robili. Sovietsky zväz tak urobil na všetkých územiach a Rusko v tejto hanebnej praxi pokračuje,“ povedal Budanov.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko minulý týždeň vyhlásil, že ruskí vojaci násilne deportovali do Ruska desaťtisíce ľudí z Mariupola, často až na Sibír alebo na Ďaleký východ.

Podľa Budanova ruské sily deportujú Mariupolčanov do vyslovene „depresívnych regiónov“ Ruska, v ktorých žijú nevzdelaní ľudia. „V porovnaní s nimi sú obyvatelia Mariupoľa géniovia a laureáti Nobelovej ceny. Takto Rusi získavajú kvalifikovanú a veľmi slabo platenú pracovnú silu. Títo ľudia budú takmer v otroctve,“ skonštatoval Budanov.

13:17 Líder nemeckej opozície smeruje na návštevu Kyjeva, Scholz odmietol vycestovať

Líder nemeckej konzervatívnej opozície Friedrich Merz sa v utorok v Kyjeve zúčastní na stretnutí s ukrajinskými predstaviteľmi. Na schôdzke nebude nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý dal najavo, že tak skoro na Ukrajinu nezavíta.

Kyjev nedávno odmietol pozvať nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera, ktorého Ukrajina obviňuje z toho, že sa počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra zahraničných vecí prikláňal k Rusku. „Nemôže to fungovať tak, že krajina, ktorá poskytuje toľko vojenskej pomoci, toľko finančnej pomoci … a vy potom poviete, že prezident nemôže prísť,“ povedal Scholz v pondelok neskoro večer pre verejnoprávnu televíziu ZDF.

Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk v utorok Scholzovo odmietnutie návštevy označil za „nie príliš štátnické“. „Deje sa najbrutálnejšia vyhladzovacia vojna od nacistickej invázie na Ukrajinu. Toto nie je škôlka,“ povedal.

12:51 Putin podpísal dekrét o nových odvetných sankciách proti Západu

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o odvetných ekonomických sankciách v reakcii na „nepriateľské kroky niektorých cudzích štátov a medzinárodných organizácií“. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na utorňajšie vyhlásenie Kremľa. Putin dal vláde pokyn, aby do desiatich dní pripravila zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa budú odvetné sankcie vzťahovať.

Rusko zakáže vývoz produktov a surovín subjektom a osobám, ktoré v tejto chvíli nešpecifikovalo. Dekrét tiež zakazuje transakcie so zahraničnými jednotlivcami a spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú ruské odvetné sankcie a umožňuje ruským protistranám neplniť si voči nim záväzky.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

12:18 Rusko zintenzívňuje boj proti Ukrajine, očakáva sa ďalšia evakuácia z Mariupola

V kľúčovom ukrajinskom prístavnom meste Odesa a na východe Ukrajiny aj v utorok pokračovali boje, zatiaľ čo sa mala uskutočniť nová evakuácia civilistov z vojnou zničeného mesta Mariupol. TASR správu prevzala zo servisu tlačovej agentúry AFP.

Spojené štáty varovali, že Rusko sa pripravuje oficiálne anektovať oblasti na východe Ukrajiny. Európska únia medzitým oznámila svojim členským štátom, aby sa pripravili na úplné zastavenie dodávok ruského plynu. Brusel zároveň pripravuje nový balíček sankcií voči Moskve.

VIDEO Ruské ostreľovanie obranných pozícií Ukrajincov na Donbase

12:05  V oceliarni Azovstaľ je stále viac ako dvesto civilistov

V oceliarni Azovstaľ na juhovýchodnej Ukrajine sa stále skrýva viac ako 200 civilistov čakajúcich na evakuáciu. V utorok to povedal starosta Mariupoľa Vadym Bojčenko, ktorý tiež uviedol, že závod deň predtým čelil ruskému ostreľovaniu aj leteckým útokom. Ukrajinské sily tam podľa jeho slov naďalej bránia Mariupoľ a Ukrajinu, informuje na svojej webstránke televízia CNN.

Ženy kráčajú okolo zničenej obytnej budovy v obliehanom prístavnom meste Mariupol v Doneckej oblasti. Foto: TASR/AP

11:53 Pri raketovom útoku na Odesu bolo zničené logistické centrum, tvrdí Rusko

Ruské rakety zasiahli logistické centrum na vojenskom letisku v blízkosti ukrajinského prístavného mesta Odesa. Oznámilo to v utorok ruské ministerstvo obrany, ktoré uvádza, že logistické centrum bolo využívané pre dodávky zbraní, ktoré na Ukrajinu posielajú západné krajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Hangáre, v ktorých sa nachádzali bezpilotné drony Bayraktar TB2, ako aj raketové zbrane a munícia od Spojených štátov a európskych krajín, boli zničené,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského rezortu obrany.

11:10 Maďarská vláda odmieta tvrdenie, že Orbán vedel o útoku na Ukrajinu

Maďarská vláda nebude dodávať zbrane do vojny, ktorá prebieha na Ukrajine, a to nezmenia ani klamstvá, ktoré Kyjev vymýšľa každý deň, vyhlásil v utorok hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Menczer v statuse zverejnenom na Facebooku. Podľa spravodajcu TASR v Budapešti tak hovorca reagoval na tvrdenie Kyjeva, že ruský prezident Vladimir Putin vopred prezradil predsedovi maďarskej vlády Viktorovi Orbánovi pripravovaný útok na Ukrajinu.

„Naše rozhodnutie je zrejmé: nebudeme dodávať zbrane do vojny na Ukrajine. Túto otázku rozhodli maďarskí voliči v parlamentných voľbách 3. apríla celkom jasne. Chápeme, že sa tomu ukrajinská vláda neteší, ale toto rozhodnutie nezmeníme ani v prípade, ak bude (Kyjev) denne vymýšľať hrubé klamstvá a nezmyselné príbehy,“ napísal Menczer.

10:29 Ruské ministerstvo: Do Ruska dosiaľ odviezli z Ukrajiny milión ľudí

Za posledné dva mesiace odviezli z Ukrajiny do Ruska viac ako milión ľudí vrátane takmer 200-tisíc detí, uviedlo ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzalo od agentúry AP, ktorá o tom informovala v utorok.

Ruský generálplukovník Michail Mizincev podľa agentúry TASS povedal, že za posledných 24 hodín do Ruska premiestnili 11 550 ľudí vrátane 1 847 detí „bez účasti ukrajinských úradov“. Mizincev povedal, že títo civilisti „boli evakuovaní na územie Ruskej federácie z nebezpečných oblastí“ Donecka a Luhanska na východe, ako aj z ďalších častí Ukrajiny.

10:24 Ruská armáda je teraz výrazne slabšia, tvrdí britský rezort obrany

Britské ministerstvo obrany je presvedčené, že ruská armáda je teraz „výrazne slabšia“, keďže utrpela vo vojne na Ukrajine straty. Ministerstvo to uviedlo v utorok vo svojom každodennom hlásení na sociálnej sieti Twitter o vojne. Citovala ho tlačová agentúra AP.

Rezort obrany napísal: „Ruská armáda je následkom invázie na Ukrajine teraz výrazne slabšia, materiálne aj koncepčne. Zotavenie z tohto budú ešte zhoršovať sankcie. Bude to mať dlhodobý dopad na schopnosť Ruska nasadiť konvenčné vojenské sily.“

10:05 CNN: Putin môže čoskoro oficiálne vyhlásiť vojnu Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin by mohol oficiálne vyhlásiť vojnu Ukrajine už 9. mája, domnievajú sa viacerí nemenovaní americkí a západní predstavitelia. Informovala o tom v utorok spravodajská televízia CNN, podľa ktorej by vyhlásenie vojny Putinovi umožnilo plnú mobilizáciu ruských záložných síl.

Západní predstavitelia podľa CNN „dlho verili“ tomu, že Putin využije symbolický význam osláv 9. mája v Moskve na to, aby oznámil buď vojenský úspech na Ukrajine, alebo veľkú eskaláciu konfliktu. Podľa CNN sa začali odborníci prikláňať ku scenáru, že Putin oficiálne vyhlási vojnu Ukrajine. V Rusku sa pritom invázia na Ukrajinu môže označovať iba ako „špeciálna vojenská operácia“. Putin v tejto súvislosti podpísal 4. marca zákon, ktorý zakazuje verejné vyjadrenia zamerané na diskreditáciu ruskej armády. Za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody až do výšky 15 rokov.

Formálne vyhlásenie vojny by mohlo potenciálne posilniť verejnú podporu ruskému vojenskému ťaženiu, špekuluje CNN. Podľa ruských zákonov by to tiež Putinovi umožnilo zmobilizovať záložné sily a povolávať brancov, „ktorých zrejme Rusko zúfalo potrebuje“ pri rastúcom nedostatku síl. Západní a ukrajinskí predstavitelia odhadujú, že od začiatku ruskej invázie pred viac ako dvoma mesiacmi bolo zabitých najmenej 10 000 ruských vojakov.

VIDEO Ukrajinské delostrelecké útoky na ruské obrnené jednotky

09:29 Borrell: EÚ na zasadnutí šéfov diplomacií prijme šiesty balík sankcií voči Rusku

Krajiny Európskej únie by mali na najbližšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) prijať v poradí už šieste kolo sankcií proti Rusku, ktoré majú priamu súvislosť s vojnou na Ukrajine. Uviedol to v pondelok počas oficiálnej návštevy v Paname šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorého slová cituje tlačová agentúra Reuters.

Borrell vyhlásil, že EÚ dúfa, že sa jej podarí zníži export energetických dodávok z Ruska v rámci úsilia sankcionovať Moskvu za inváziu na Ukrajine. Európska komisia by už tento týždeň mala navrhnúť podobu nového balíka sankcií vrátane možného embarga na nákupy ruskej ropy. Ide o opatrenie, ktoré by pripravilo Moskvu o veľký tok finančných príjmov z EÚ.

Ako však upozornila agentúra Reuters, táto možnosť doteraz názorovo rozdeľovala členské štáty EÚ, pričom nemenovaní diplomati z Bruselu v pondelok naznačili, že výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy by mohli mať Maďarsko a Slovensko.

08:00 Ruský miliardár tvrdí, že pre kritiku invázie musel lacno predať podiel v banke

Ruský miliardár Oleg Tiňkov v rozhovore pre denník The New York Times (NYT) povedal, že svoj podiel v banke Tinkoff, ktorú založil, bol nútený odpredať za zlomok jeho skutočnej ceny. Dôvodom boli podľa jeho slov kritické vyjadrenia, ktoré predtým adresoval Moskve pre inváziu na Ukrajine.

„Nemohol som diskutovať o cene. Bolo to ako rukojemnícka dráma: Vezmite si, čo vám ponúkajú. Nemohol som vyjednávať,“ opísal pre NYT, ako predal svoj 35-percentný podiel ruskému ťažobnému magnátovi.

06:11 CIA Rusov nespokojných s inváziou vyzýva, aby komunikovali cez temný web

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v pondelok oznámila, že Rusi nespokojní s inváziou ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu sa možno pokúšajú spojiť s americkými tajnými službami. CIA chce, aby využívali tzv. temný web (darknet).

Temný web je časť internetu prístupná len prostredníctvom špeciálnych nástrojov, ktoré zabezpečujú viac anonymity, píše AP. CIA má na temnom webe vlastnú webovú stránku, ktorá má rovnaké vlastnosti ako bežná domovská stránka tejto spravodajskej služby. Je však dostupná len prostredníctvom systému Tor na anonymné prehliadanie webu.

CIA v pondelok na sociálnych sieťach zverejnila inštrukcie, ako sa dostať na stránku temného webu. Inštrukcie zverejnila v angličtine i ruštine. Táto tajná služba je podľa AP presvedčená, že Rusi žijúci v zahraničí budú môcť tieto pokyny zdieľať so svojimi kontaktmi v Rusku.

VIDEO Ukrajinský dron údajne pri Haďom ostrove zničil dva ruské bojové člny

03:03 Zelenskyj: Rusko zabúda na lekcie z druhej svetovej vojny

Rusko „zabúda na všetky lekcie z druhej svetovej vojny“. Povedal to v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý reagoval na nedeľňajšie vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

To, že má ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj židovský pôvod, podľa Lavrovových slov nepodkopáva pozíciu (ruského prezidenta Vladimira) Putina, pretože aj Hitler „mal židovskú krv“. Lavrov zároveň v nedeľu vyhlásil, že tými najzanietenejšími antisemitmi sú väčšinou Židia.

„Takýto antisemitský výpad ministra znamená, že Rusko zabúda na všetky lekcie druhej svetovej vojny. Možno však tieto lekcie nikdy neštudovali,“ povedal Zelenskyj v príhovore k občanom Ukrajiny. Tieto vyjadrenia podľa ukrajinského prezidenta znamenajú, že Lavrov zo zločinov nacistov viní Židov.

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

01:00 Johnson ukrajinskému parlamentu oznámi novú vojenskú pomoc, píšu agentúry

Britský premiér Boris Johnson v utorok počas príhovoru k ukrajinskému parlamentu oznámi ďalšiu dávku vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 300 miliónov libier (viac ako 357 miliónov eur). Oznámil to v pondelok úrad britského premiéra na Downing Street.

Nová dávka vojenskej podpory pre Ukrajinu bude zahŕňať prostriedky na elektronickú vojnu, radarový systém zachytávajúci delostrelecké útoky, GPS vybavenie a tisíce zariadení na nočné videnie. Británia minulý týždeň oznámila, že Ukrajine pošle obrnené vozidlá vybavené raketami, ktoré dokážu zneškodniť lietadlá aj vrtuľníky. Spojené kráľovstvo už predtým Ukrajine sľúbilo systémy protivzdušnej obrany a výbušniny.

PONDELOK

21:40 Rusko plánuje anektovať Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, tvrdia USA

Rusko plánuje bezprostredne anektovať Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) na východe Ukrajiny po tom, ako sa mu nepodarilo zvrhnúť ukrajinskú vládu. V pondelok to uviedol americký veľvyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Michael Carpenter. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Podľa najnovších správ Rusko plánuje usporiadať referendá o pristúpení (DĽR a LĽR) niekedy v polovici mája,“ uviedol Carpenter. Spojené štáty sa tiež domnievajú, že Rusko zvažuje podobný plán aj v Chersone, nad ktorým nedávno upevnilo kontrolu a zaviedlo používanie ruského rubľa, pokračoval americký veľvyslanec.

„Myslíme si, že tieto správy sú veľmi dôveryhodné. Nanešťastie, väčšinou sme mali dosiaľ pravdu, keď sme poukazovali na to, čo bude pravdepodobne nasledovať,“ povedal Carpenter.

Michael Carpenter a Joe Biden. Foto: Twitter

21:26 Pri raketovom útoku na Odesu zahynul 15-ročný chlapec

Pri pondelkovom raketovom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa zahynul 15-ročný chlapec. V pondelok to oznámila Odeská oblastná štátna správa, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„V dôsledku raketového útoku v Odese bola poškodená obytná budova, v ktorej sa v tom čase nachádzalo päť ľudí. Zomrel 15-ročný chlapec,“ napísala oblastná správa v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Raketový útok údajne zasiahol aj chrám patriaci moskovskému pravoslávnemu patriarchátu, uviedla ukrajinská verejnoprávna televízia Suspilne.

V Odese momentálne platí zákaz vychádzania pre všetkých obyvateľov s výnimkou vojakov.

Na snímke hasič prechádza okolo obytného domu poškodeného ruským ostreľovaním v Odese na Ukrajine v sobotu 23. apríla 2022. Foto: TASR/AP

21:13 Analytici: Kremeľ má pod kontrolou internet v Chersone

V čiernomorskom ukrajinskom prístavnom meste Cherson sa po 24 hodinách obnovilo internetové spojenie, momentálne je však pod kontrolou Kremľa. Tvrdia to viacerí internetoví analytici, informuje v pondelok agentúra AP.

„Niekto musel aktivovať linku z Krymu do Chersonu,“ povedal Doug Madory, hlavný internetový analytik americkej spoločnosti Kentik, ktorá monitoruje sieťové pripojenia a ich rôzne anomálie. Takýto vývoj situácie zároveň označil za „desivo podobný“ tomu, čo sa dialo na polostrove Krym po jeho ruskej anexii v roku 2014.

Obdobná spoločnosť Netblocks so sídlom v Londýne informovala, že internetové spojenie bolo v Chersonskej oblasti obnovené v nedeľu večer – po celodennom výpadku – avšak už je presmerované a sprostredkúvané ruskou štátnom kontrolovanou telekomunikačnou spoločnosťou Rostelekom.

Moskva si podľa Kyjeva plánuje upevniť v Chersonskej oblasti svoju kontrolu, a to zavedením rubľa či potenciálne aj vypísaním „referenda“ o vytvorení tzv. Chersonskej ľudovej republiky – podobnej tým, aké boli vyhlásené v proruských regiónoch Donbasu.

20:58 Ukrajina: V Luhanskej oblasti pokračujú intenzívne boje

Ruské jednotky nepretržite bombardujú humanitárne ústredia v ukrajinskom meste Rubižne v Luhanskej oblasti a maria tak pokusy o evakuáciu civilistov. V pondelok to na sociálnej sieti Telegram uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„V súčasnosti je takmer nemožné dostať sa tam (do Rubižného) živý. Je nebezpečné byť v humanitárnych ústrediach čo i len niekoľko minút. Nedá sa tam pracovať – zachraňovať ľudí a poskytovať pomoc,“ napísal Hajdaj. „Pre nepretržité bombardovanie sú obyvatelia mesta Rubižne na pokraji humanitárnej katastrofy,“ dodal.

Intenzívne sa bojuje aj v okolí miest Izium a Lyman, keďže ruské jednotky plánujú zaútočiť na Severodoneck, ktorý je posledným mestom na východe Ukrajiny pod kontrolou Kyjeva, uviedol ukrajinský generálny štáb.

„Situáciu v Luhanskej oblasti možno opísať niekoľkými slovami – pokračujú tam ťažké boje,“ oznámilo ukrajinské ministerstvo obrany.

20:09 Ukrajinská tajná služba: Ruská armáda odváža svojich padlých po nociach

Ukrajinská tajná služba tvrdí, že ruská armáda odváža svojich padlých vojakov z ukrajinských miest po nociach, aby zatajila, aké veľké straty utrpela počas bojov. Informuje o tom v pondelok spravodajská stanica Sky News.

Mŕtve telá vojakov podľa informácií ukrajinskej tajnej služby odvážajú nazad do Ruska len v menších počtoch, čo celý proces značne spomaľuje. Padlí vojaci sa tak do vlasti vracajú už v čiastočne rozloženom stave a je potrebné ich následne identifikovať.

Ukrajinská tajná služba tvrdí, že takéto informácie získala z telefonických rozhovorov ruských okupantov, ktoré sa jej podarilo zachytiť. V jednom z telefonátov údajne tvrdil nemenovaný ruský vojak, že z jeho 200-členného práporu prežilo len približne 20 až 22 ľudí, zatiaľ čo deviati odmietli ďalej bojovať.

Stanica Sky News upozornila, že tieto informácie nedokáže nezávisle overiť. Zároveň však podotkla, že existujú dôkazy o značných stratách v radoch ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine.

19:40 Ukrajina ovládla viacero obcí severne a východne od Charkova

Ukrajinská armáda potvrdila, že jej jednotky získali späť kontrolu nad niekoľkými obcami severne a východne od Charkova. V pondelok o tom informovala americká spravodajská televízia CNN s tým, že postup ukrajinskej armády môže Rusku sťažiť raketové a delostrelecké útoky na mesto Charkov.

Ukrajinská armáda v pondelok potvrdila, že znovu dobyla dedinu Ruska Lozova ležiacu severne od Charkova, a to aj napriek „zhoršeniu situácie a stratám“.

Uviedla tiež, že prevzala kontrolu nad dedinou Verchňa Rohanka, ktorá sa nachádza na východ od Charkova. Tejto operácii velil generálplukovník Oleksandr Syrskyj, veliteľ pozemných síl.

Agentúra Reuters k týmto správam urobila aj fotoreportáže, ktoré zachytávajú, ako ukrajinskí dobrovoľníci pomáhajú civilistom v oblastiach oslobodených od ruskej armády.

CNN dodala, že Ukrajina za posledné dva týždne získala späť asi šesť obcí v Charkovskej oblasti, čím sa jej sily mierne priblížili k ruským zásobovacím líniám, ktoré vedú od rusko-ukrajinských hraníc až po mesto Izium. Táto situácia potenciálne sťažuje útoky ruských jednotiek na Charkov.

Ľudia z neďalekej dediny Ruská Lozova, ktorú po vyše mesiaci ruskej okupácie oslobodili ukrajinské sily, prichádzajú na kontrolné stanovište do Charkova počas 65. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v piatok 29. apríla 2022. Foto: TASR/AP

19:05 Švédsko opäť otvorí veľvyslanectvo v Kyjeve

Švédsko v stredu znova otvorí svoje veľvyslanectvo v Kyjeve, ktoré dočasne uzavrelo pre ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu. V pondelok to na sociálnej sieti Twitter oznámila šéfka švédskeho rezortu diplomacie Ann Lindeová.

„Švédsko bude naďalej stáť pri Ukrajine a teší sa, že švédski diplomati na Ukrajine budú znova prítomní tam, kde sa patrí,“ napísala Lindeová v príspevku.

O opätovnom otvorení svojich veľvyslanectiev v Kyjeve informovali už aj Francúzsko, Británia, Dánsko i Maďarsko. Spojené štáty očakávajú, že ich diplomati sa do Kyjeva vrátia koncom mája.

17:58 Poľsko vo štvrtok organizuje darcovskú konferenciu pre Ukrajinu

Na Národnom štadióne vo Varšave sa vo štvrtok uskutoční medzinárodná darcovská konferencia krajín poskytujúcich pomoc Ukrajine. Podľa agentúry PAP o tom v pondelok informoval námestník poľského ministerstva zahraničných vecí Pawel Jabloňski.

Jabloňski v pondelok na tlačovej konferencii vo Varšave vysvetlil, že potreby Ukrajiny v oblasti humanitárnej pomoci sú stále veľké a pomoc v podobe potravín, liekov a produktov osobnej hygieny každý deň potrebuje viac ako desať miliónov Ukrajincov.

Konferenciu spoločne organizujú predsedovia vlád Poľska a Švédska – Mateusz Morawiecki a Magdalena Anderssonová – v spolupráci s Európskou komisiou a predsedom Európskej rady Charlom Michelom, spresnil Jabloňski. Dodal, že napriek hybridnému formátu konferencie do Varšavy príde osobne „určite viac ako tucet delegácií“.

K otázke, aké bude prípadne zloženie ukrajinskej delegácie, nechcel Jabloňski uviesť podrobnosti, pričom sa odvolal na bezpečnostné dôvody.

Na archívnej snímke z 31. marca 2022 ukrajinská utečenkyňa si nesie vankúše a deky v utečeneckom centre v poľskom meste Nadarzyn. Foto: TASR/AP

17:26 Maďarsko presťahovalo svoje veľvyslanectvo späť do Kyjeva

Maďarsko presťahovalo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine z Ľvova späť do Kyjeva, keďže bezpečnostná situácia v hlavnom meste Ukrajiny sa zlepšuje. V pondelok to oznámil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Szijjártó vo videu na sociálnej sieti Facebook uviedol, že personál veľvyslanectva sa do hlavného mesta Ukrajiny presunul ešte cez víkend a ambasáda je už otvorená.

Opätovné otvorenie svojich veľvyslanectiev v Kyjeve oznámilo aj niekoľko ďalších krajín, v pondelok napríklad Dánsko. Spojené štáty v pondelok informovali, že návrat svojich diplomatov z Poľska do Kyjeva očakávajú koncom mája.

16:11 Ruský Boľšoj teatr zrušil predstavenia režisérov, ktorí odsudzovali vojnu

Ruské divadlo Boľšoj teatr zrušilo predstavenia režírované Kirillom Serebrennikovom a Timofejom Kuľabinom, ktorí vystúpili proti ruskej agresii na Ukrajine. Divadlo o tom informovalo v nedeľu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Boľšoj teatr namiesto troch baletných predstavení s názvom Nurejev od Serebrennikova uvedie balet Spartakus od skladateľa Arama Chačaturjana a namiesto komickej opery Don Pasquale, ktorú režíroval Kuľabin, si obecenstvo bude môcť pozrieť operu Barbier zo Sevilly od Gioachina Rossiniho. Boľšoj teatr oficiálne nevysvetlil zrušenie predstavení Serebrennikova a Kuľabina. Serebrennikov sa v apríli pre AFP vyjadril, že v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine cítil „zdesenie, smútok, hanbu a bolesť“.

15:34 Na územia pod kontrolou Ruska sa rozhodlo odísť 57 ľudí z Azovstaľu a okolia

Šesťdesiatdeväť ľudí, ktorí v nedeľu vyšli z mariupolskej oceliarne Azovstaľ, sa rozhodlo pre evakuáciu na Ukrajinou kontrolované územia a ďalších 57 z továrne a okolitých oblastí požiadalo o evakuáciu do oblastí pod ruskou kontrolou. V pondelok to uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Podľa rezortu v sobotu odišlo z oceliarne 21 ľudí a 25 opustilo ich domovy v susedných oblastiach, pričom všetci sa „dobrovoľne rozhodli zostať“ v separatistickej samozvanej Doneckej ľudovej republike. Prvého mája z Azovstaľu odišlo 80 ľudí a 11 z nich „zostalo v Doneckej republike“, vyhlásil rezort.

15:10 Americké veľvyslanectvo sa koncom mája vráti do Kyjeva, ak to dovolia podmienky

Americké veľvyslanectvo na Ukrajine dúfa, že sa mu koncom mája podarí vrátiť späť do Kyjeva, ak to podmienky dovolia. Vyhlásila to v pondelok americká charge d’affaires na Ukrajine Kristina Kvienová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. „Počúvame bezpečnostných expertov a keď nám povedia, že sa môžeme vrátiť, tak sa vrátime,“ povedala Kvienová novinárom.

14:19 Nemecko označilo Lavrovove vyjadrenia o Zelenskom a Hitlerovi za absurdné

Nemecko odsúdilo v pondelok vyhlásenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý v rozhovore pre taliansku televíziu naznačil, že nacistický vodca Adolf Hitler mal židovský pôvod. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a AFP.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit označil vyjadrenia Lavrova za absurdné. „Myslím si že, minister zahraničných vecí Lavrov takto šíri ruskú propagandu. Je to absurdné,“ vyhlásil Hebestreit.  

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

Lavrov sa totiž počas rozhovoru odvysielaného v nedeľu večer snažil obhájiť jeden z cieľov ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, ktorý určil ruský prezident Vladimir Putin – a to denacifikáciu Ukrajiny. Podľa Lavrova to, že má ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj židovský pôvod, nepodkopáva pozíciu Putina, pretože aj Hitler „mal židovskú krv“. Lavrov zároveň vyhlásil, že tými najzanietenejšími antisemitmi sú väčšinou Židia.

Toto vyhlásenie v pondelok ostro odsúdil aj Izrael a v tejto súvislosti si predvolal ruského veľvyslanca, ktorý mal ozrejmiť izraelskému ministerstvu zahraničných vecí Lavrovove nedeľňajšie vyhlásenia, píše agentúra DPA.

14:02 Rusko tvrdí, že zostrelilo ukrajinskú stíhačku

Ruská armáda tvrdí, že počas bojov v Doneckej oblasti zostrelila ukrajinskú stíhačku MiG-29. Hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov počas tlačového brífingu tiež uviedol, že ruské letectvo tam zničilo aj strelu Smerč a v Luhanskej oblasti dve rakety Točka-U.

Ruské sily tiež podľa neho zničili desať ukrajinských dronov a zasiahli 38 vojenských cieľov vrátane muničných skladov a veliteľských stanovíšť. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý zároveň upozorňuje, že straty sa nedajú nezávisle overiť.

13:56 Zelenskyj: Do Ruska už bolo z Ukrajiny násilne odvlečených pol milióna ľudí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že z Ukrajiny bolo „do Ruska alebo na iné miesta proti svojej vôli odvlečených už pol milióna obyvateľov“. TASR správu prevzala od agentúry AP, ktorá o tom informovala v pondelok.

Zelenskyj v rozhovore pre grécku štátnu stanicu ERT uviedol, že zvyšní civilisti v oceliarňach Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol sa boja nastúpiť do evakuačných autobusov, pretože sa domnievajú, že ich odvezú do Ruska.

13:45 Pelosiová hovorila s Dudom o pomoci Ukrajine

Predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová sa stretla v pondelok vo Varšave s poľským prezident Andrzejom Dudom, s ktorým hovorila o ďalšej pomoci Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN a vyhlásenia Pelosiovej, zverejnenom na jej oficiálnej webovej stránke.

„Dnes mala naša delegácia tú česť stretnúť sa s Andrzejom Dudom, cenným partnerom pri podporovaní Ukrajiny v brutálnej vojne (ruského prezidenta) Putina,“ uviedla Pelosiová na sociálnej sieti Twitter, kde zverejnila predsedníčka Snemovne reprezentantov aj niekoľko fotografií zo stretnutia.

V oficiálnom vyhlásení uviedla, že jej delegácia poďakovala v mene Spojených štátov poľskej vláde a poľskému ľudu za to, že „otvorili svoje srdcia a domovy“ ukrajinským utečencom, a zároveň potvrdila záväzok Spojených štátov ďalej podporovať humanitárne snahy Poľska.

13:28 The Times: Putin plánuje inváziu do Moldavska, aby otvoril nový front

Rusko sa pokúsi otvoriť nový front vojny na Ukrajine z Moldavska. Vo svojom pondelkovom vydaní to napísal britský denník The Times, ktorý sa odvolal na nemenované zdroje z prostredia ukrajinskej armády. Podľa jedného zo zdrojov existuje „celý rad indícií“, ktoré naznačujú, že v blízkej budúcnosti dôjde k ataku voči Moldavsku. Podľa The Times by krajina zrejme nedokázala vzdorovať ruskej agresii tak dlho ako Ukrajina. K dispozícii má totiž len 3 250 vojakov.

„Domnievame sa, že Kremeľ už prijal rozhodnutie zaútočiť na Moldavsko. Osud tejto krajiny je veľmi dôležitý. Ak Rusi prevezmú kontrolu (nad Moldavskom), budeme z vojenského hľadiska ľahším cieľom a hrozba pre Ukrajinu bude existenčná,“ uviedol jeden z vojenských predstaviteľov.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Úspešná operácia by podľa The Times umožnila ruskej armáde zaútočiť na kľúčový ukrajinský prístav Odesa zo západu. Ukrajinci sa domnievajú, že Rusko sa pokúsi napadnúť Moldavsko okolo 9. mája, keď bude Moskva prehliadkou na Červenom námestí oslavovať Deň víťazstva. Agentúra Ukrinform v tejto súvislosti napísala, že prezident Vladimir Putin v tento deň môže oznámiť uznanie nezávislosti Podnesterska po vzore „scenára“ z Donbasu.

13:00 Ukrajinská armáda oznámila, že Rusko presunulo časť síl z Mariupola na východ

Ukrajinská armáda v pondelok oznámila, že Rusko presunulo časť svojich síl z juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol na východ, kde sa zapoja do tamojšej ofenzívy. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v pondelok uviedol, že niekoľko ruských práporov bolo premiestnených z Mariupola do mesta Popasna, nachádzajúceho sa vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti. Popasna je jedným z centier bojov na východe, kde sa ruská armáda snaží prelomiť ukrajinskú obranu a obkľúčiť ukrajinské sily na východe. Ukrajinský generálny štáb tiež oznámil, že Rusi sa snažia viac útočiť z Iziumu na mestá Sloviansk a Barvinkove.

12:30 Rusi zasiahli strategický most v Odeskej oblasti

Pri ruskom raketovom útoku bol v pondelok zasiahnutý strategicky dôležitý most cez ústie rieky Dnester v Odeskej oblasti na juhozápade Ukrajiny. S odvolaním sa na miestne úrady o tom informovala agentúra Reuters. O útoku na kľúčovú dopravnú stavbu informoval prostredníctvom platformy Telegram Serhij Bratčuk z oblastnej vojenskej správy. Neuviedol však žiadne ďalšie podrobnosti o incidente.

Most podľa Reuters predstavuje jediné cestné a železničné spojenie Ukrajiny s južnou časťou Odeského regiónu.

12:15 Ruskí študenti a vedci v Holandsku čelia telefonátom pre ich postoj k invázii

 Ruskí študenti a najmenej jeden ruský vedec pôsobiaci v Holandsku boli telefonicky oslovení a vyzvaní, aby vyjadrili svoju lojalitu voči ruskej vojenskej operácii na Ukrajine. Uviedol v pondelok spravodajský server DutchNews.nl s odkazom na správy ministerstva školstva a holandskej univerzitnej organizácie Universiteiten Nederland.

Podľa uvedených zdrojov neznámi volajúci tvrdia, že zastupujú ruskú vládu a chcú vedieť, či oslovený podporuje inváziu na Ukrajinu. Univerzity neposkytli viac informácií k uvedeným telefonátom kvôli ochrane študentov, ktorí nahlásili tieto hovory.

11:57 Pokračujú snahy o evakuáciu ľudí z Mariupolu

Snahy o evakuáciu ľudí z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol pokračovali aj v pondelok. Vedenie mesta na sociálnej sieti Telegram oznámilo, že boli dohodnuté dve nové lokácie pre príchod ľudí odchádzajúcich z Mariupolu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA a televízie BBC.

Evakuácia ľudí z Mariupolu sa bude organizovať za pomoci Organizácie Spojených národov (OSN) a Červeného kríža. „S pomocou OSN a Červeného kríža sa dnes podarilo dohodnúť na dvoch nových miestach, kam sa ľudia dostanú v evakuačných koridoroch,“ uviedla Mestská rada Mariupolu na sociálnej sieti Telegram. V príspevku sa ďalej uvádza, že ide o dedinu Manguš západne od Mariupolu a dedinu v blízkosti mesta Berďansk.

Na snímke z videa, ktoré v nedeľu 1. mája 2022 poskytol pluk Azov Národnej gardy Ukrajiny, ľudia preliezajú ruiny v oceliarni Azovstaľ v Mariupole. Foto: TASR/AP

11:48 Ukrajina oznámila, že pri Haďom ostrove potopila dva ruské hliadkové člny

Kyjev v pondelok oznámil, že jeho drony Bayraktar potopili dva ruské hliadkové člny pri Haďom ostrove v Čiernom  mori, kde na začiatku invázie ukrajinskí vojaci odmietli výzvu ruských vojakov, aby sa vzdali. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. „Dnes na svitaní boli blízko Hadieho ostrova zničené dva ruské člny Raptor,“ napísalo ukrajinské ministerstvo obrany v oznámení zverejnenom na sociálnych sieťach. Ministerstvo obrany tiež zverejnilo zrnitý čiernobiely letecký záznam zachytávajúci výbuch na malom vojenskom plavidle.

„Bayraktary fungujú,“ uviedol podľa oznámenia hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj s odvolaním sa na vojenské bezpilotné lietadlá tureckej výroby. Hliadkové člny Raptor môžu viezť troch členov posádky a 20 príslušníkov armády. Obvykle sú vyzbrojené guľometmi a využívajú sa na výzvedné či pozemné operácie.

11:01 Maďarsko bude vetovať sankcie EÚ proti Rusku, ktoré by obmedzovali dovoz energií

Maďarsko je pripravené vetovať sankcie Európskej únie (EÚ) namierené na ruský ropný sektor, ak by obmedzovali možnosti Budapešti týkajúce sa dovozu energií, uviedol šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Očakáva sa, že Európska komisia (EK) navrhne prijať reštrikcie na import ruskej ropy, ktoré by znamenali postupné utlmovanie, pričom jej dovoz by sa mal úplne zastaviť do konca roka. EÚ už rokuje o šiestom balíku sankcií proti Rusku, ktorého cieľom bude aj ropný sektor. Nemecko, ktoré to ešte do minulého týždňa odmietalo, už embargo na ruskú ropu podporilo.

Gergely Gulyás. Foto: TASR/Martin Baumann

„Keďže takéto rozhodnutie vyžaduje jednohlasnú podporu, nemá zmysel, aby Komisia navrhla sankcie týkajúce sa zemného plynu a ropy, ktoré by obmedzili maďarské dodávky,“ povedal Gulyás v nedeľu (1. 5.) v rozhovore pre spravodajskú televíziu HírTV. Maďarský postoj k sankciám na ruský plyn a ropu „sa nezmenil, nepodporujeme ich“, uviedol v pondelok hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács na Facebooku.

10:02 V pohraničných regiónoch identifikovali Ukrajinci bieloruské jednotky

Jednotky bieloruskej armády boli identifikované v ukrajinských pohraničných regiónoch Volyň a Polissia, kde plnia úlohy spojené s pokrytím ukrajinskej hranice v Brestskej a Homeľskej oblasti. Uviedol to v pondelok generálny štáb ukrajinskej armády vo svojej pravidelnej aktualizácii situácie na Ukrajine zverejňovanej na sociálnej sieti Facebook. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Pretrváva hrozba raketových útokov ruského nepriateľa na vojenskú a civilnú infraštruktúru z územia Bieloruskej republiky,“ píše generálny štáb ukrajinskej armády.

09:44 Konvoj podporovaný OSN sa pokúsi opustiť Mariupol

Konvoj podporovaný Organizáciou Spojených národov (OSN) a Medzinárodným výborom Červeného kríža sa v pondelok pokúsi opustiť Mariupol. Mestská rada to oznámila prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram, informuje spravodajský portál CNN.

Konvoj by mal zozbierať civilistov na viacerých miestach v Mariupole a následne ich odviezť do dvoch dedín neďaleko juhoukrajinského mesta Berďansk, uviedla rada.

09:30 Výbuchy poškodzujú mosty v Rusku aj na Ukrajine

Výbušné zariadenie poškodilo v nedeľu železničný most v ruskej Kurskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou. Ruskej agentúre TASS to potvrdil guvernér regiónu Roman Starovojt. Vo veci sa začalo vyšetrovanie, no ruská strana obviňuje zo sabotáže ukrajinskú armádu. Podobný incident sa odohral pri ukrajinskom meste Melitopol, kde tiež Ukrajinci zničili tamojší most. 

Nedeľný výbuch spôsobil čiastočné zrútenie mosta pri obci Konopelka na trase Sudža – Sosnovyj Bor. „Bola to sabotáž a bolo začaté trestné konanie,“ uviedol Starovojt. Dodal, že výbuch si nevyžiadal žiadne obete a nemal žiadny vplyv na pohyb vlakov. Ukrajinská armáda sa k útokom odmieta vyjadriť. Ruské sily tak musia logistickú otázku riešiť nákladnými autami.

V posledných týždňoch Ukrajinci na území Ruska uskutočnili viacero takýchto sabotáží. Po explóziách zhorel muničný sklad v Belgorodskej oblasti a úrady vo Voronežskom regióne uviedli, že systém protivzdušnej obrany zostrelil dron. Pred týždňom zachvátil požiar sklad ropy v Briansku.

09:02 Rusko plánovalo teroristický útok na civilné lietadlo, tvrdí ukrajinská tajná služba

Rusko plánovalo teroristický útok, pri ktorom chcelo zvaliť vinu na Ukrajinu. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) informovala, že zneškodnila ruskú sabotážnu prieskumnú skupinu, ktorá plánovala nad Ruskom alebo Bieloruskom zostreliť civilné lietadlo systémom protivzdušnej obrany Stinger vyvinutým v USA a obviniť z toho Ukrajinu a jej spojencov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ako uviedol hovorca SBU Artem Dechťarenko, činnosť sabotážnej skupiny koordinoval Rus Alexander Ťuterev, ktorý je členom generálneho štábu ruských ozbrojených síl a má prezývku „Mariňák“. Predtým sa podieľal na organizovaní série teroristických útokov v Odeskej oblasti.

Nepriateľskí agenti sa na jeho pokyn snažili nadviazať kontakty s predstaviteľmi ukrajinských ozbrojených síl, pričom sa snažili vystupovať ako vlasteneckí dobrovoľníci. Aby si získali dôveru Ukrajincov, poskytovali ukrajinskej armáde spoľahlivé a presné informácie o pozíciách a pohyboch čečenských jednotiek.

08:40 Britské ministerstvo obrany: Moskve potrvá roky, kým nahradí svoje straty

Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej hodnotiacej správe o konflikte na Ukrajine uviedlo, že ruská armáda zrejme na Ukrajine utrpela veľké straty a že zhruba štvrtina z nasadených práporových skupín nie je schopná boja. V pondelok o tom informovala spravodajská televízia Sky News.

„Na začiatku konfliktu (na Ukrajine) Rusko zapojilo (do invázie) viac než 120 práporových taktických skupín (BTG), čo je približne 65 percent celej jeho pozemnej bojovej sily,“ uviedol Londýn s tým, že je „pravdepodobné, že viac ako štvrtina týchto skupín nie je bojaschopná“.

Podľa britského silového rezortu utrpeli veľké straty aj jedny z najelitnejších jednotiek Ruska vrátane výsadkových vojsk VDV. „Rusku pravdepodobne potrvá roky, kým tieto sily zrekonštruuje,“ uviedol Londýn v pondelok na sociálnej sieti Twitter.

VIDEO Zásah ukrajinského delostrelectva proti ruským jednotkám

08:31 Baerbocková obhajovala rozhodnutie Nemecka poslať na Ukrajinu ťažké zbrane

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v nedeľu obhajovala rozhodnutie nemeckej vlády poslať na Ukrajinu ťažké zbrane. TASR správu prevzala z agentúry DPA. „Nesieme zodpovednosť aj za rozhodnutie zostať nečinní,“ povedala Baerbocková v nedeľu večer vo vysielaní televízie ARD.

Nemecko v poslednom období prehodnotilo svoj odmietavý postoj k dodávkam ťažkých zbraní na Ukrajinu a parlament minulý štvrtok dodávky ťažkých braní ukrajinskej armáde podporil. Nemecko už predtým odsúhlasilo dodávku 50 samohybných protilietadlových systémov typu Gepard.

Johann Wadephul z opozičnej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) však v nedeľu vyslovil pochybnosti o tom, či je dodávka systémov Gepard správny krok, píše DPA. Na absolvovanie výcviku potrebného na ovládanie týchto strojov je podľa jeho slov potrebných najmenej šesť mesiacov a preto by ukrajinské sily mohli Gepardy začať používať najskôr na jeseň alebo začiatkom zimy.

Tank typu Gepard. Foto: TASR/DPA

07:46 Ukrajina: Ruský generál Gerasimov bol na frontovej línii pri Izjume, unikol útoku

Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov navštívil minulý týždeň nebezpečné pozície na frontovej línii na východe Ukrajiny v snahe o oživenie ruskej vojenskej ofenzívy v oblasti. S odvolaním sa na ukrajinských a amerických predstaviteľov o tom v nedeľu informoval denník The New York Times.

Počas tejto návštevy Gerasimov v sobotu neskoro večer len tesne unikol smrtiacemu útoku ukrajinskej armády na školu, ktorej priestory sú využívané ako vojenská základňa v ruskými silami ovládanom ukrajinskom meste Izjum. Podľa nemenovaného ukrajinského predstaviteľa, ktorého citoval denník The New York Times, tam pri tomto útoku prišlo o život zhruba 200 ruských vojakov a najmenej jeden generál. Gerasimov bol v tom čase už na odchode späť do Ruska.

Vladimir Putin a Valerij Gerasimov. Foto: TASR/AP

04:54 V ruskom Belgorode hlásili v noci dva výbuchy

Ruským mestom Belgorod neďaleko ukrajinskej hranice otriasli v noci na pondelok dva výbuchy. Oznámil to gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov, podľa ktorého neboli hlásené škody ani zranenia. Na sociálnych médiách sa objavili správy o tom, že nad mestom bolo vidno stíhačky a záblesky a počuť silné explózie. Overiť tieto správy nebolo možné.

V nedeľu Gladkov uviedol, že v zariadení ruského ministerstva obrany pri Belgorode vypukol požiar. Zranenia utrpel jeden človek a poškodených bolo sedem domov, dodal gubernátor Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou. Rusko minulý mesiac obvinilo Ukrajinu z vrtuľníkového útoku na sklad paliva v Belgorode, čo Kyjev poprel, ako aj z ostreľovania dedín a odpaľovania rakiet na muničný sklad.

04:04 V ukrajinskom generálnom štábe odhalili ruského špióna, tvrdí Kyjev

Ukrajinské bezpečnostné orgány odhalili podľa vlastného vyjadrenia skupinu ruských agentov. Jeden zo špiónov pracoval dokonca v generálnom štábe Ozbrojených síl Ukrajiny, uviedol v noci na pondelok poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč. Informácie priniesla agentúra DPA.

O presnom počte členov špionážnej skupiny sa Arestovyč nezmienil. Spomenul však jeden z ich údajných cieľov, napísala DPA s odvolaním sa na agentúru Ukrinform. „Títo súdruhovia mali zostreliť dopravné lietadlo nad Ruskom alebo Bieloruskom. Potom by zodpovednosť pripísali ukrajinskej strane,“ povedal prezidentský poradca. Dodal, že takúto operáciu mali vykonať pomocou protilietadlových rakiet, ktoré sa pokúšali získať z ukrajinského arzenálu.

VIDEO Delostrelecký útok na ruské obrnené vozidlo

02:02  Zelenskyj: Moskva vedie na Ukrajine vyhladzovaciu vojnu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril v nedeľu večer nádej, že evakuácia civilistov z ukrajinského mesta Mariupol bude v pondelok pokračovať. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. „Dúfam, že zajtra budú splnené všetky potrebné podmienky na to, aby mohli byť naďalej evakuovaní ľudia z Mariupola,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. Privítal v ňom tiež, že v nedeľu sa podarilo z oceliarní Azovstaľ v Mariupole evakuovať okolo 100 ľudí.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Ukrajinský líder zároveň v súvislosti s nedeľňajšími ruskými útokmi, ktoré boli podľa neho zamerané aj na civilné ciele, obvinil Moskvu z toho, že v jeho krajine vedie „vyhladzovaciu vojnu“, informovala agentúra AP. Zelenskyj uviedol, že ruské strely zasiahli sklady potravín, obilia a hnojiva, ako aj obytné štvrte v Charkovskej oblasti, v Donbase a v ďalších regiónoch. Rusko podľa neho z takýchto škôd nič nezíska, len samo seba ešte viac izoluje od zvyšku sveta.

01:02 Švédska ministerka: Fínsko takmer určite požiada o členstvo v NATO

Fínsko takmer určite požiada o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO), uviedla v nedeľu švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ruská invázia na Ukrajinu viedla vo Švédsku i Fínsku k diskusii a prehodnocovaniu dlhoročného presvedčenia, že vojenská neutralita je najlepším spôsobom, ako zaistiť národnú bezpečnosť, pripomína Reuters.

„Viac-menej vieme, že (Fíni) požiadajú o členstvo v NATO. A to zmení celú rovnováhu… Ak by jedna za našich krajín vstúpila, vieme, že by sa zvýšilo napätie,“ povedala Lindeová pre švédsku verejnoprávnu televíziu SVT.

00:50 Lavrov: Západné médiá skresľujú jadrové hrozby Ruska

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu uviedol, že jeho krajina sa snaží zabrániť jadrovej vojne a neblokuje úsilie v tomto smere. V rozhovore pre taliansku televíziu tiež povedal, že blížiace sa oslavy konca druhej svetovej vojny nebudú mať vplyv na operácie ruských síl na Ukrajine. TASR informácie prevzala zo stanice BBC a agentúry Reuters.

„Západné médiá skresľujú ruské hrozby,“ povedal Lavrov po rusky prostredníctvom tlmočníka. „Rusko nikdy neprerušilo úsilie o dosiahnutie dohôd, ktoré garantujú, že k jadrovej vojne nikdy nedôjde,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie. Zopakoval tiež tvrdenia Moskvy, že chce zaistiť bezpečnosť proruských obyvateľov východu Ukrajiny, pričom v susednej krajine bojuje proti nacizmu.

(tasr, sita)

NEDEĽA

(tasr, ste)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.