30. apríla, 07:17

Slúžila v Kosove, vyhasínala pred mojimi očami

Slúžila v Kosove, vyhasínala pred mojimi očamiDaniela ešte na misii v Kosove. Foto: rodinný archív
Ľubomír Žák Profesor teológie a katolícky kňaz.

V sobotnej eseji profesor Ľubomír Žák píše o nečakanej a dojímavej lekcii zo životných osudov talianskej vojačky Daniely Angely Tostovej.

V roku 2002 bola Daniela nasadená so svojím regimentom v Kosove do oblasti bombardovanej ochudobneným uránom. Keď o niekoľko rokov neskôr vážne ochorela na onkologické ochorenie, rozhodla sa prežiť posledné mesiace života ako študentka filozofie a teológie. Aby vedela viac o Bohu, s ktorým sa túžila stretnúť.

Daniela Angela Tostová chodila na moje prednášky „Úvodu do teológie a histórie teológie“ spolu s ďalšími 70 či 80 mladými ľuďmi z mnohých krajín sveta. Bolo to v akademickom roku 2012 – 2013. Bola zapísaná do prvého ročníka filozoficko-teologického programu na Lateránskej univerzite a okrem môjho predmetu mala výlučne filozofické kurzy. Pri prednáškach sedela v druhej rade a usilovne si robila poznámky. Keby ma v jeden deň ku koncu zimného semestra v roku 2012 nepožiadala o rozhovor, len ťažko by som zistil, koho mám v triede pred sebou. Zdala sa mi ako ostatné študentky. Bola mladá a mala pekný úsmev.

Daniela mi zverila, že má 33 rokov, manžela Diega, deväťročného syna Eliáša a že od roku 2011 bola definitívne uvoľnená – v hodnosti seržantky – z vojenskej služby, do ktorej vstúpila pred desiatimi rokmi. Dôvodom odchodu z práce bol nepriaznivý vývoj vážneho ochorenia, s ktorým bojovala od roku 2009. Vtedy jej bol totiž diagnostikovaný nádor pankreasu s metastázami v pečeni a v lymfatických uzlinách v brušnej dutine.

Na to prvé stretnutie s Danielou nikdy nezabudnem. Hovorila mi o svete, ktorý mi bol vzdialený, hoc ja sám som kedysi absolvoval dvojročnú povinnú službu v česko-slovenskej armáde. Ona ten svet milovala a bola hrdá, že doň patrí. Zvolila si ho ako náhradnú variantu, keďže z finančných dôvodov si nemohla dovoliť dochádzať na univerzitu, aby študovala architektúru. Do sveta armády bola prijatá v roku 2001 spolu s ďalšími mladými ženami, s ktorými absolvovala výcvik. Išlo o prvé vojačky v dejinách talianskej armády.

V armáde spoznala svojho budúceho manžela, ale v armáde tiež dostala chorobu, ktorá prepukla v roku 2009. Lekári rímskej nemocnice Agostino Gemelli dávali Daniele iba tri mesiace, maximálne pol roka, keďže rakovina bola objavená neskoro, v poslednom štádiu. Príčina vzniku tejto ťažkej choroby, prezývanej balkánsky syndróm, bola Daniele a jej manželovi známa. Veď tú istú chorobu dostali postupne tisícky talianskych vojakov a vojačiek potom, ako sa vrátili z takzvaných mierových misií NATO v Kosove, Bosne, Iraku a Afganistane, teda z bojísk, kde vojenské letectvo Severoatlantickej aliancie používalo muníciu s ochudobneným uránom. Aktuálne čísla sú desivé: túto chorobu dostalo až 8 000 talianskych vojakov, z nich 400 zomrelo.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.