30. apríla, 07:08

Pokračuje evakuácia oceliarní v Mariupole. Ukrajina pálila rakety na Hadí ostrov

Pokračuje evakuácia oceliarní v Mariupole. Ukrajina pálila rakety na Hadí ostrovHadí ostrov, poštová známka.

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

21:13 Ukrajinský minister diplomacie Kuleba vyzval Nemecko, aby prevzalo vedúcu úlohu v Európe

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v rozhovore pre pondelkové vydanie novín Frankfurter Allgemeine Zeitung vyzval Nemecko, aby prevzalo „vedúcu úlohu v Európe, a to najmä v súvislosti s otázkami východnej politiky“. Berlín totiž podľa neho v porovnaní s inými európskymi krajinami zaujal váhavý postoj čo sa týka pomoci Ukrajine brániacej sa pred ruskou vojenskou agresiou.

„Nemecko a Ukrajina sú dnes dve kľúčové krajiny, ktoré nesú zodpovednosť za budúcnosť Európy,“ zdôraznil Kuleba. „Nemecko v otázkach zbraní, sankcií a perspektívy (Ukrajiny získať štatút kandidátskej krajiny) EÚ. A Ukrajina zase čo sa týka úlohy zastaviť (ruského prezidenta Vladimira) Putina, poraziť jeho vojnovú mašinériu,“ priblížil.

„Pretože ak tu Putin dosiahne víťazstvo, Európa sa nebude  tešiť zo stability a bezpečnosti celé desaťročia,“ varoval šéf ukrajinskej diplomacie. „Ak však zvíťazí Ukrajina, Európu to do budúcnosti posilní,“ uviedol.

Ukrajina podľa Kulebu verí v „odvážne, vizionárske rozhodnutia“ nemeckej vlády.

Hrozby Moskvy ohľadom možnej atómovej vojny Kuleba komentoval slovami, že „jadrové zbrane sú pre Putina najúčinnejšie predtým než sa použijú“. „Vyhrážky sú účinnejšie než použitie zbraní,“ povedal.

Nemecko medzičasom prehodnotilo svoju stratégiu odmietajúcu postoj k dodávkam ťažkých zbraní na Ukrajinu. Odsúhlasilo napríklad dodávku 50 samohybných protilietadlových systémov typu Gepard. Kancelár Olaf Scholz však čelí výzvam, aby jeho krajina poskytla Kyjevu viac zbraní vrátane tankov a ďalších obrnených vozidiel.

18:32 Zelenskyj: Zo železiarní v Mariupole evakuovali prvú skupinu zhruba 100 ľudí

Skupina prvých približne 100 civilistov bola v nedeľu evakuovaná z komplexu oceliarní Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol obliehanom ruskými silami. Na sociálnej sieti Twitter to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Začala sa evakuácia civilistov z Azovstaľu. Prvá skupina zhruba 100 ľudí už smeruje do kontrolovanej oblasti. Zajtra (v pondelok) sa s nimi stretneme v Záporoží,“ uviedol Zelenskyj v tvíte. Mesto Záporožie leží 220 kilometrov severozápadne od juhoukrajinského prístavu Mariupol. „Teraz spoločne s OSN pracujú na evakuácii ďalších civilistov zo železiarní,“ dodal prezident.

Na evakuačnej operácii z Mariupola, ktorá momentálne prebieha, spolupracuje Organizácia Spojených národov s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK), ako aj s predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska.

Oceliarne Azovstaľ sú posledným miestom organizovaného ukrajinského odporu v Mariupole proti presile ruských inváznych síl. Ako píše AP, v podzemných bunkroch pod oceliarňami, takmer úplne zničených v dôsledku ruských útokov, sa podľa odhadov stále ukrýva približne 2 000 ukrajinských vojakov a 1 000 civilistov.

17:22 Žiadostí o azyl je v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2021 skoro dvojnásobok

Počet žiadostí o azyl je v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku takmer dvojnásobne vyšší. S prijatím legislatívy o dočasnom útočisku s účinnosťou od 1. marca 2022 sa však ich nárast zastavil. Pre TASR to uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

„Spomedzi 144 podaných žiadostí o azyl zo strany občanov Ukrajiny bola ich drvivá väčšina vzatá späť, nakoľko dočasné útočisko je z hľadiska žiadateľa rýchlejší mechanizmus legalizácie pobytu na Slovensku,“ priblížila Paulenová. Ako vysvetľuje, azylový proces trvá niekoľko mesiacov.

Migračnému úradu MV SR v súčasnosti chýba personál. „Preto sme už aj požiadali o viac ako 65-percentné navýšenie počtu tabuľkových miest úradu. Čaká sa na rozhodnutie Ministerstva financií SR o uvoľnení rozpočtových prostriedkov pre tieto miesta,“ dodala Paulenová.  

Za prvé tri mesiace tohto roka rezort prijal 210 žiadostí o azyl, udelil ho v 13 prípadoch, 27 žiadateľom pridelil doplnkovú ochranu, vydal 17 negatívnych rozhodnutí a 182 konaní zastavil.

Za celý rok 2021 ministerstvo vnútra evidovalo 370 žiadostí, za rok 2020 ich bolo 282, rok predtým 232. V rokoch 2016 až 2018 bolo menej ako 200 žiadostí. Roky predtým bol počet vyšší. Najviac od roku 2010, 732, zaznamenali v roku 2012.

16:12 OSN: V areáli oceliarní Azovstaľ v Mariupole prebieha evakuačná operácia

V ukrajinskom meste Mariupol aktuálne prebieha operácia Organizácie Spojených národov, ktorej cieľom je evakuovať civilistov z komplexu oceliarní Azovstaľ, potvrdil v nedeľu hovorca humanitárneho úradu OSN Saviano Abreu. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AP.

OSN na tejto evakuačnej operácii spolupracuje s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK), ako aj s predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, priblížil Abreu s tým, že o tejto „veľmi zložitej“ situácii v tomto čase neposkytne ďalšie informácie.

Oceliarne Azovstaľ sú posledným miestom organizovaného ukrajinského odporu v Mariupole proti presile ruských inváznych síl. Ako píše AP, v podzemných bunkroch pod oceliarňami, takmer úplne zničenými v dôsledku ruských útokov, sa podľa odhadov stále ukrýva približne 2000 ukrajinských vojakov a 1000 civilistov.

Britská verejnoprávna stanica BBC pripomenula, že ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojim jednotkám, aby v rámci útoku, ktorý Mariupol v podstate zrovnal so zemou a pripravil o život tisíce civilistov, areál oceliarní hermeticky uzavreli.

15:56 V Poľsku sa začali vojenské cvičenia 18-tisíc vojakov NATO

Ide o pravidelné cvičenia s cieľom zlepšiť bezpečnosť východného krídla NATO, ale tohto roku sa konajú v čase ruskej vojny proti Ukrajine.

Pre tieto okolnosti poľská armáda vyzýva verejnosť, aby nezverejňovala informácie alebo fotografie o presunoch vojenskej techniky po krajine v najbližších týždňoch. Armáda upozornila, že neuvážená aktivita by mohla poškodiť bezpečnosť aliancie.

Poľská armáda vo vyhlásení uviedla, že na cvičení sa zúčastní 18-tisíc vojakov z viac ako 20 krajín. Cvičenia, ktoré sa uskutočnia v Poľsku a ďalších ôsmich štátoch, sú naplánované od 1. do 27. mája.

15:46 Pápež opäť vyzval na bezpečnú evakuáciu ľudí z areálu Azovstaľ

Pápež František v nedeľu opäť vyzval na bezpečnú evakuáciu ľudí uviaznutých v areáli oceliarní v juhoukrajinskom meste Mariupol, ktoré je podľa neho barbarsky bombardované a zničené. Informovala o tom agentúra AP.

Vo svojom príhovore po tradičnej poludňajšej modlitbe pápež uviedol, že trpí pri pomyslení na utrpenie ukrajinského obyvateľstva, najmä tých najslabších – starých ľudí a detí.

Pápež vyjadril obavy o osud trpiacich a položil otázku, či „teraz, keď sme svedkami strašného úpadku ľudskosti, naozaj hľadáme mier“. Zamýšľal sa tiež, či „naozaj existuje vôľa vyhnúť sa pokračujúcej vojenskej i slovnej eskalácii“ a či sa robí všetko pre to, aby „utíchli zbrane“.

František dôrazne apeloval nepodľahnúť „logike násilia a zvrátenej špirále ozbrojeného konfliktu“.

Na záver svojho príhovoru pápež vyzval všetkých veriacich, aby sa v máji, mesiaci zasvätenom Panne Márii, každý deň modlili ruženec za pokoj.

14:48 Poľsko je pripravené vystupovať ako bezpečnostný garant pre Ukrajinu

Ukrajina navrhuje Poľsku, aby sa pripojilo k skupine krajín, ktoré budú garantmi jej bezpečnosti. Poľsko túto ponuku prijme, uviedol hlavný poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku Jakub Kumoch.

V rozhovore pre poľskú internetovú stránku Gazeta.pl Kumoch špecifikoval, že autorom návrhu bola administratíva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Kumoch dodal, že poľský prezident Andrzej Duda a vláda prijali rozhodnutie, že „Poľsko sa nevyhne svojej zodpovednosti“.

Informoval, že v súčasnosti sa vedie diskusia o návrhu dohody medzi Ukrajinou a štátmi pripravenými garantovať jej bezpečnosť.

Na margo prípadnej dohody s Ruskom Kumoch podľa agentúry PAP zdôraznil: „Ak sa má dosiahnuť mierová dohoda, máme záujem len o takú, ktorá zaručí územnú celistvosť Ukrajiny a jej nezávislosť, a len takú, s ktorou budú súhlasiť Ukrajinci.“  

„Môžem vás ubezpečiť: nepodporíme žiadnu mierovú dohodu, ktorá by vydala Ukrajinu Rusku,“ zdôraznil Kumoch.

Pripomenul, že medzi štáty, ktoré by mohli garantovať bezpečnosť Ukrajiny, patria okrem Poľska aj USA, Británia, Nemecko, Francúzsko, Turecko a niekoľko ďalších krajín.

13:22 Zelenskyj udelil Pelosiovej vyznamenanie Rad kňažnej Oľgy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil predsedníčke Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej Rad kňažnej Oľgy III. stupňa. Na svojom webe o tom v nedeľu informovala kancelária ukrajinského prezidenta.

Odovzdanie vyznamenania sa uskutočnilo v rámci návštevy Pelosiovej v Kyjeve.

Rad kňažnej Oľgy bol Pelosiovej udelený za jej významný osobný prínos k posilneniu ukrajinsko-americkej medzištátnej spolupráce a za podporu suverénnej, nezávislej a demokratickej Ukrajiny.

Na brífingu po rokovaniach v Kyjeve Pelosiová uviedla, že  rozhovor so Zelenským sa sústredil na otázky bezpečnosti, humanitárnej a ekonomickej pomoci a obnovy Ukrajiny, „keď sa vybojuje víťazstvo“, informovala na svojom webe britská stanica BBC.

Pelosiová vyhlásila, že je hrdá na to, že mohla v Kyjeve odovzdať posolstvo jednoty Kongresu Spojených štátov, vyjadriť uznanie amerického ľudu ukrajinskému vedeniu a tlmočiť obdiv ukrajinskému ľudu za jeho odvahu.

Dodala, že americká delegácia síce prichádzala na Ukrajinu s veľkým smútkom, ale „odchádza s lepším pochopením… toho, čo treba urobiť.“

12:36 Ukrajina pálila rakety na Rusmi okupovaný Hadí ostrov

Ukrajinské ozbrojené sily v nedeľu oznámili, že opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov a jedna komunikačná jednotka.

Píše o tom agentúra DPA s odvolaním sa na velenie Južného vojenského okruhu ukrajinskej armády. Podľa tohto zdroja prišlo o život pri ukrajinskej raketovej paľbe 42 ruských vojakov.

Ani samotné útoky, ani počet obetí sa však nedajú v súčasnosti nezávisle overiť, poznamenáva DPA. Z ruskej strany neprišla o tejto vojenskej akcii nijaká správa.

Hadí ostrov leží v Čiernom mori približne 35 kilometrov od ukrajinského pobrežia a koncom februára ho dobyli ruské jednotky.

11:55 Rusko by sa mohlo zmocniť aktív „nepriateľských“ krajín. 

Výnosy chce využiť na rozvoj štátu.

Rusko v nedeľu naznačilo, že by sa mohlo zmocniť aktív zahraničných firiem z krajín, ktoré považuje za nepriateľské, ako odvetu za americký návrh na predaj aktív ruských oligarchov a vyplatenie výnosov z predaja Ukrajine. TASR správu prevzala z AFP.

„Pokiaľ ide o spoločnosti so sídlom na ruskom území, ktorých vlastníkmi sú občania znepriatelených krajín a kde bolo prijaté rozhodnutie zhabať ruský majetok, je spravodlivé prijať recipročné opatrenia a skonfiškovať ich majetok,“ povedal predseda dolnej komory ruského parlamentu Vjačeslav Volodin.

„A výnosy z predaja týchto aktív budú použité na rozvoj našej krajiny,“ uviedol na svojom účte na sociálnej sieti Telegram. Volodin obvinil „určitý počet znepriatelených krajín – Litvu, Lotyšsko, Poľsko a dokonca aj Spojené štáty – z porušovania medzinárodného práva a uchyľovania sa k čistej krádeži“.

Uviedol tiež, že „ruskí podnikatelia v súčasnosti kupujú zahraničné spoločnosti pôsobiace v Rusku a kupujú akcie partnerov, ktorí chcú opustiť náš trh“. Vyzval zároveň „nepriateľské“ krajiny, aby „konali civilizovaným spôsobom a rešpektovali medzinárodné právo“.

Volodin zverejnil tieto vyhlásenia po tom, ako americký prezident Joe Biden oznámil návrh na zvýšenie ekonomického tlaku na Rusko, v rámci ktorého by sa mohol majetok zhabaný ruským oligarchom „predať s cieľom napraviť škody spôsobené Ruskom na Ukrajine a pomôcť pri jej obnove“.

„Vytvoril by sa nebezpečný precedens, ktorý by mohol ako bumerang zasiahnuť samotné USA,“ povedal Volodin. „Toto rozhodnutie neovplyvní ekonomiku našej krajiny. Jachty, vily a iné aktíva bohatých (ruských) občanov neprispievajú k rozvoju Ruska,“ dodal.

11:36 Rusi by boli podľa Miloša Zemana blázni, ak by zastavili dodávky plynu a ropy do celej Európy

Podľa českého prezidenta Zemana ide o najvýznamnejšiu časť ich exportných príjmov. Napriek tomu nie je vylúčené, že to urobia, pretože ich politika je niekedy veľmi iracionálna, povedal Zeman v dnešnej relácii Partie Terezie Tománkové v televízii CNN Prima News.

„Rusi preukázali, že sú iracionálni, nevypočitateľní, viac agresívni a menej európski, než som sa domnieval,“ povedal Zeman. 

(lidovky.cz)

10:26 Nancy Pelosiová navštívila Kyjev a stretla sa so Zelenským

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová sa v rámci svojej aktuálnej návštevy Kyjeva stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Napísala o tom v nedeľu agentúra AP.

Pelosiová je v línii nástupníctva na úrad šéfa Bieleho domu z titulu svojej funkcie druhá v poradí, hneď za viceprezidentom. Je zároveň najvyššie postaveným americkým politikom, ktorí zavítali na Ukrajinu od začiatku vojny s Ruskom, a jej súčasná návšteva je dôležitým znamením pokračujúcej podpory Spojených štátov Ukrajine v jej boji proti Rusku, analyzuje AP.

Na záberoch, ktoré v nedeľu ráno zverejnila Zelenského prezidentská kancelária, vidno Pelosiovú v Kyjeve spolu s delegáciou amerického Kongresu – medzi inými s členmi Snemovne reprezentantov Jasonom Crowom, Jimom McGovernom či Adamom Schiffom.

„Všetci ste vítaní,“ citovala AP Zelenského slová k  americkej delegácii. Pelosiová ukrajinskému prezidentovi odvetila: „Navštívili sme vás, aby sme sa vám poďakovali za váš boj za slobodu.“

„Váš boj za slobodu je totiž bojom každého (z nás). Je preto naším záväzkom stáť pri vás, až kým sa tento boj neskončí,“ dodala predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu USA.

9:34 Ruská armáda naďalej sťahuje ďalšie vojenské sily k hraniciam Ukrajiny

Uviedol to dnes ukrajinský generálny štáb v správe o vojne. Invázne jednotky sa pokúšajú dosiahnuť Chersonskú oblasť a vytvoriť si tam priaznivé podmienky pre ofenzívu na Mykolajiv a Kryvyj Rih.

8:32 Rusko stratilo od začiatku invázie vyše tisíc tankov a takmer 200 lietadiel

Prišlo tiež o 2 500 bojových vozidiel pechoty. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že napriek stratám má Rusko ešte stále dostatok rakiet aj vojenskej techniky, ktoré môže na Ukrajine použiť.

(Kyiv Independent)

3:54 Blinken ubezpečil Ukrajinu o pokračujúcej podpore USA vo vojne s Ruskom

Pokračujúcu „silnú podporu“ Washingtonu Ukrajine v boji proti agresii Ruska opätovne potvrdil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Povedal to v rozhovore so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom, ktorý sa uskutočnil v sobotu večer miestneho času, uvádza sa vo vyhlásení rezortu americkej diplomacie, na ktoré sa odvoláva agentúra DPA.

Blinken informoval Kulebu aj o pripravovanom návrate amerických diplomatov – najskôr do Ľvova v nadchádzajúcom týždni a čo najskôr do Kyjeva.

Obaja ministri hovorili tiež o ďalšej finančnej pomoci Ukrajine vo výške 33 miliárd dolárov, o ktorú požiadala vo štvrtok vláda USA Kongres, aby umožnila Kyjevu poraziť „bezohľadnú vojnu“ vedenú Kremľom. Z tejto sumy má byť 20 miliárd dolárov použitých na vojenské účely a asi 8,5 miliardy ako ekonomická pomoc.

Blinken navštívil ukrajinskú metropolu 25. apríla spolu s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom.

SOBOTA

20:55 Rusi vraj narušili vzdušný priestor Švédska

Ruské prieskumné lietadlo narušilo vzdušný priestor Švédska, uviedol v sobotu Štokholm.

Krajina sa spolu so susedným Fínskom usiluje o vstup do NATO.

20:02 Nulandová: Cieľom USA je strategická porážka Ruska

Režim Vladimira Putina musí utrpieť „strategickú porážku“ vo vojne na Ukrajine. Preto je hlavným cieľom Spojených štátov poskytovať Ukrajine komplexnú podporu. V rozhovore pre ruský web Meduza to uviedla námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová.

„Naším cieľom je zabezpečiť, aby sa táto vojna skončila strategickou porážkou Vladimira Putina. Chceme, aby toto vojenské dobrodružstvo stálo jeho a jeho režim prehnane draho. A samozrejme chceme, aby Ukrajina nielen prežila, ale aj rozkvitala ako demokratický nezávislý štát, ktorý posilňuje svoje dobré susedské vzťahy ako s Európou, tak s ruským ľudom,“ povedala Nulandová.

Námestníčka amerického šéfa diplomacie povedala, že odkedy Washington začal pozorovať prípravy na vojnu, navrhoval spoločne so spojencami v NATO Rusku riešenie konfliktu diplomatickou cestou.

„Predložili sme ruskej strane extrémne podrobný 10 stránkový návrh, aby sme uspokojili to, čo sme vtedy považovali za Putinov mierne paranoidný záujem o vlastnú bezpečnosť. Napríklad Spojené štáty nikdy nemali v úmysle rozmiestniť na Ukrajine rakety dlhého doletu, ale boli sme pripravení diskutovať o tom a oveľa viac,“ uviedla s odkazom na predvojnové rokovania vo Švajčiarsku medzi Ruskom a USA.

19:48 Pristávaciu dráhu medzinárodného letiska v Odese údajne zničila raketa

Ruská raketa zasiahla a zničila pristávaciu dráhu medzinárodného letiska v ukrajinskom prístavnom meste Odesa, uviedol v sobotu prostredníctvom aplikácie Telegram gubernátor Odeskej oblasti Maksym Marčenko.

„Nepriateľ dnes (v sobotu) zasiahol (letisko v Odese) raketou pobrežnej obrany typu Bastion, ktorá bola odpálená z Krymu. Pristávacia dráha letiska Odesa bola zničená,“ uviedol gubernátor s tým, že útok si nevyžiadal žiadne obete.

Ruským vojskám bojujúcim na východe Ukrajiny sa podarilo na niektorých miestach mierne postúpiť, úspechy však dosiahli aj ukrajinské sily, ktoré oslobodili viaceré obce v okolí mesta Charkov, pripomína AFP.

19:32 V Budapešti sa konali demonštrácie na podporu Ukrajiny a tiež Ruska

V maďarskej metropole Budapešť sa v sobotu uskutočnila demonštrácia vyjadrujúce solidaritu s Ukrajinou bojujúcou proti ruskej vojenskej ofenzíve a takisto protestná akcia na podporu Moskvy. Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na maďarské médiá.

Zatiaľ čo na proruské zhromaždenie prišlo len okolo 200 ľudí, na akcii namierenej proti vojne na Ukrajine sa zúčastnilo približne 1 000 protestujúcich, uvádza online portál Telex.hu.

„Od (povstania) v roku 1956 vieme, čo to znamená, keď sa Kremeľ zamieša do vnútorných záležitostí slobodnej krajiny,“ zaznelo na akcii odsudzujúcej inváziu na Ukrajinu. „V roku 2022 to zažíva Ukrajina – ešte krvavejšie a s ešte vyšším počtom nevinných obetí,“ dodali účastníci, ktorí svojím výrokom pripomenuli násilne potlačené ľudové povstanie v Maďarsku z roku 1956 namierené proti sovietskej okupácii krajiny.

Usporiadatelia zhromaždenia na podporu Moskvy vo svojich prejavoch vinili zo zodpovednosti za vojnu na Ukrajine Spojené štáty. „Prehnané sankcie“ voči Moskve podľa nich svet znova zaťažia potravinovou a energetickou krízou, citoval ich vyjadrenia server Telex.hu.

18:40 Počas výmeny zajatcov bolo oslobodených 14 Ukrajincov vrátane tehotnej vojačky

Štrnásť Ukrajincov vrátane tehotnej vojačky bolo oslobodených počas najnovšej výmeny osôb zajatých ruskými silami. Oznámila to v sobotu ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorá však počet prepustených Rusov neuviedla.

„Dnes sme uskutočnili ďalšiu výmenu zajatcov. Domov sa vracia 14 našich (ľudí) – sedem vojakov a sedem civilistov. Jedna z vojačiek je v piatom mesiaci tehotenstva,“ uviedla Vereščuková na online platforme Telegram.

Vereščuková v piatkovom rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC obvinila ruské jednotky z deportácií veľkého počtu civilistov do Ruska. Moskva týchto ľudí podľa jej slov využíva ako „rukojemníkov“. „Vieme, že tam je viac ako 1 000 rukojemníkov vrátane takmer 500 žien,“ uviedla s tým, že ich zadržiavajú vo väzniciach a zariadeniach predbežného zadržania.

17:51 Ukrajina: V Ľvove spozorovali americkú herečku Angelina Jolieovú

V západoukrajinskom meste Ľvov sa v sobotu objavila americká herečka Angelina Jolieová, ktorá zastáva aj funkciu osobitnej vyslankyne Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na tlačovú agentúru Ukrinform, ktorá citovala jednu z miestnych novinárok. Tá spozorovala 47-ročnú oscarovú herečku v jednej z ľvovských kaviarní.

To, či sa Jolieová, ktorá sa dlhodobo venuje humanitárnym projektom, nachádza na návšteve Ukrajiny v rámci svojho postu v UNHCR, nebolo bezprostredne známe.

Novinárka Maja Pidhorodecká zverejnila na sociálnej sieti Facebook video, ktoré zachytáva Jolieovú v ležérnom oblečení a s ruksakom, ako vstupuje do kaviarne v Ľvove ležiacom pri hraniciach s Poľskom. „Nič výnimočné. Jednoducho Ľvov. Išla som iba na kávu. A tam (zrazu) Angelina Jolieová. Ukrajinu jednoducho podporuje celý svet,“ uviedla žurnalistka.

Angelina Jolieová navštívila koncom marca nemocnicu v Ríme, kde sa stretla s deťmi, ktoré utiekli z Ukrajiny pred ruskou vojenskou inváziou. Ako osobitná vyslankyňa UNHCR navštívila Jolieová utečenecké tábory v rôznych častiach sveta, pripomenula APA.

Ľvov sa stal jedným z ukrajinských centier vnútorne vysídlených osôb utekajúcich z nebezpečnejších oblastí krajiny. Mesto Ľvov s populáciou okolo 700 000 ľudí prijalo podľa tamojšieho starostu zhruba 200 000 utečencov z iných častí krajiny.

16:27 BBC: Dva evakuačné autobusy na východe Ukrajiny sú údajne nezvestné

Dva autobusy vyslané v piatok do ukrajinského mesta Popasna ležiaceho v Luhanskej oblasti, ktoré mali zaistiť evakuáciu civilistov, sú údajne nezvestné. S odvolaním sa na zdroj z armády o tom informovala v sobotu spravodajská stanica BBC.

Šéf miestnej vojensko-civilnej správy Mykola Chanatov uviedol, že jedno z vozidiel zasiahla v meste Popasna streľba ruských síl. Komunikácia s miestnym učiteľom, ktorý bol vodičom druhého autobusu, je údajne prerušená od piatka. Ani jedno z vozidiel sa pritom nevrátilo do mesta Bachmut v Doneckej oblasti, odkiaľ vyrazilo.

Celkovo vyslali dobrovoľníci do mesta Popasna, ktoré čelí ťažkému ostreľovaniu ruskými silami, tri autobusy. Už predtým bolo v piatok do bezpečia evakuovaných 31 civilistov.

Ľudia z Mariupola a okolitých miest vystupujú z autobusu počas príchodu do utečeneckého centra 21. apríla 2022 v ukrajinskom meste Záporožie, ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP

15:06 Ruské jednotky v ukrajinskom meste Melitopol unášajú ľudí, tvrdí primátor

Primátor juhoukrajinského mesta Melitopol Ivan Fedorov v sobotu potvrdil, že na evakuáciu z mesta čaká asi 6 000 ľudí. Dodal, že svoje domovy opustila asi polovica z vyše 150 000 obyvateľov mesta, zvyšných menej ako 80 000 sa ich rozhodlo zostať.

V rozhovore pre britskú televíziu Sky News Fedorov poukázal aj na množiace sa prípady únosov ľudí ruskými vojakmi. Spresnil, že k nim dochádza na kontrolných stanovištiach ruskej armády i priamo na uliciach mesta. Podľa jeho slov je pohyb po meste a regióne teraz nebezpečný.

Dodal: „Za posledné dva mesiace uniesli viac ako 200 občanov.“ Podľa jeho slov sú obeťou únosov najmä bojaschopní muži.

13:10 Federácia pre plánované rodičovstvo zaslala na Ukrajinu asi 3 000 „tabletiek po“

Do oblastí Ukrajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté inváziou ruských jednotiek, bolo zaslaných takmer 3 000 balení núdzových antikoncepčných tabletiek. Poskytla ich Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (IPPF) a roznášajú ich dobrovoľníci, informovala v noci na sobotu britská rozhlasová stanica BBC.

Caroline Hicksonová z IPPF pre BBC uviedla, že správne načasovanie distribúcie je veľmi dôležité. „Máte päťdňové okno, počas ktorého je (tabletka) účinná pri prevencii tehotenstva,“ vysvetlila.

IPPF posielala na Ukrajinu aj potratové tabletky na indikáciu lekárom, ktoré sa môžu používať až do 24. týždňa tehotenstva.

Hicksonová uviedla, že tabletky sú určené na pomoc ženám v rôznych situáciách – vrátane tých, ktoré mali dobrovoľný pohlavný styk, ale cítia, že teraz nie je čas vhodný na to, aby mali dieťa.

BBC pripomenula, že má k dispozícii svedectvá o tom, že počas ruskej invázie sa ženy na Ukrajine stávajú obeťami znásilnenia. Takéto prípady BBC zaznamenala v obciach vzdialených od Kyjeva len niekoľko kilometrov. Iné médiá priniesli podobné správy z mesta Buča ležiaceho severozápadne od Kyjeva.

Na archívnej snímke z 19. marca 2022 žena s ukrajinskou vlajkou stojí pred ruskými vojakmi počas zhromaždenia proti ruskej okupácii v ukrajinskom meste Cherson. Foto: TASR/AP

12:36 Rusko hlási zničenie stoviek ukrajinských vojenských objektov

Ruská armáda informovala, že pri raketových a delostreleckých útokoch, ktoré podnikla v noci na sobotu, zasiahla na území Ukrajiny stovky vojenských objektov. Kyjev sa k týmto tvrdeniam, ktoré britská spravodajská televízia Sky News nedokázala overiť z nezávislých zdrojov, nevyjadril.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské delostrelecké jednotky počas noci na Ukrajine zasiahli 389 cieľov. Podľa Moskvy prišlo o život 120 ukrajinských vojakov.

Sky News citovala Moskvu, že medzi zasiahnutými cieľmi na Ukrajine je údajne aj 35 kontrolných postov, 15 skladov zbraní a munície a niekoľko miest koncentrácie ukrajinských vojakov.

Moskva tiež tvrdí, že ruské letectvo v noci na sobotu na východe Ukrajiny zničilo štyri muničné sklady, jeden sklad paliva a 18 bezpilotných lietadiel, informovala agentúra DPA.

Hovorca ukrajinského rezortu obrany Igor Konašenkov na sobotňajšom brífingu sumarizoval, že doteraz bolo zničených viac ako 2 600 ukrajinských tankov a obrnených vozidiel, približne 650 bezpilotných lietadiel, ako aj 142 lietadiel a 112 vrtuľníkov.

11:28 Ukrajinský prezident sa prihovorí slovenským poslancom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prihovorí poslancom Národnej rady (NR) SR. Urobí tak prostredníctvom videokonferencie. Prenos sa plánuje už na aktuálnej 65. schôdzi. TASR to potvrdila hovorkyňa predsedu parlamentu Michaela Jurcová s tým, že aktuálne dolaďujú technické riešenia prenosu a čas.

Záujem Zelenského mal tlmočiť predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi (Sme rodina) ukrajinský veľvyslanec Jurij Muška. Urobil tak pri otvorení výstavy v NR SR venovanej fotografiám, ktoré zobrazujú vojnové zločiny páchané na Ukrajine.

Zelenskyj sa od napadnutia Ukrajiny Ruskou federáciou prihovoril už viacerým národným parlamentom, ale aj protestujúcim na rôznych zhromaždeniach vo svete odsudzujúcich ruskú agresiu. Okrem iného sa spojil aj s poslancami Európskeho parlamentu.

Na snímke rokovanie 57. schôdze Národnej rady SR v Bratislave 8. februára 2022. FOTO TASR – Jakub Kotian

06:43 Rusko nepovažuje vojnu na Ukrajine za súboj s NATO

Rusko sa nedomnieva, že by bolo vo vojne so Severoatlantickou alianciou (NATO), pretože takýto vývoj by zvýšil riziko jadrového konfliktu.

NATO sa však domnieva, že je vo vojne s Ruskom. Uviedol to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre televíziu al-Arabíja, informuje tlačová agentúra Reuters.

„Zdá sa, že NATO sa domnieva, že je vo vojne proti Rusku. Lídri NATO a Európskej únie bez okolkov a verejne vyhlasujú, že (ruský prezident Vladimir) Putin musí zlyhať, že Rusko musí byť porazené. Keď použijete takúto terminológiu, verím, že si myslíte, že ste vo vojne,“ povedal Lavrov.

Ľudia z neďalekej dediny Ruská Lozova, ktorú po vyše mesiaci ruskej okupácie oslobodili ukrajinské sily, čakajú na kontrolnom stanovišti v Charkove počas 65. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v piatok 29. apríla 2022. Foto: TASR/AP

03:17 USA odmietajú brať Putina, pozvaného na samit G20, „normálne, tak ako predtým“

Spojené štáty v piatok vyhlásili, že svet nemôže pristupovať k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi tak ako predtým. USA reagovali na to, že Indonézia pozvala Putina – ako aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského – na novembrový samit skupiny krajín G20. Bude sa konať na indonézskom ostrove Bali.

Americký prezident Joe Biden „verejne vyjadril nesúhlas s účasťou prezidenta Putina na samite G20. Privítali sme účasť Ukrajincov,“ oznámila novinárom hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.

„Dali sme najavo svoj postoj, že podľa nášho názoru by (Rusi) nemali byť prítomní verejne ani súkromne,“ dodala Psakiová. Naznačila, že Spojené štáty sú v kontakte s Indonézanmi a že pozvanie Rusku prišlo ešte pred jeho inváziou na Ukrajinu.

Zástupkyňa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Jalina Porterová pri inej príležitosti uviedla, že Rusko nemôže ďalej fungovať na medzinárodnej scéne normálne ďalej, tak ako predtým.

„Spojené štáty sú stále presvedčené, že všetko nemôže ísť normálne ďalej, pokiaľ ide prítomnosť Ruska v medzinárodnom spoločenstve alebo v medzinárodných inštitúciách,“ povedala.

Austin: Odvaha a schopnosti Ukrajiny sa zapíšu do vojenskej histórie

Odvaha ukrajinských vojakov a schopnosti tamojšej armády sa zapíšu do dejín vojenskej histórie. V piatok to na sociálnej sieti Twitter uviedol americký minister obrany Lloyd Austin.

„Ukrajinské nemocnice boli bombardované. Občania (Ukrajiny) boli popravení. Ich deti sú traumatizované. A napriek tomu všetkému (Ukrajinci) odviedli skvelú prácu pri obrane svojej suverenity. Odvaha a schopnosti Ukrajiny sa zapíšu do vojenskej histórie,“ napísal šéf Pentagónu.

Austin ešte v utorok pred rokovaním s predstaviteľmi 40 krajín na americkej základni Ramstein v Nemecku vyhlásil, že Spojené štáty veria, že Ukrajina je schopná poraziť Rusko. Šéf silového rezortu dodal, že odpor krajiny voči ruskej armáde je inšpiráciou pre celý slobodný svet.

(tasr)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.