Adenovírus či dôsledok covidu? Lekári pátrajú po príčine zvláštneho zápalu pečene, ktorý postihuje deti

Vo svete pribúdajú prípady ťažkých zápalov pečene u detí. Lekári operujú s viacerými príčinami ich vzniku. Ak sa potvrdí, že ide o infekčnú formu, môžeme ju podľa slovenských lekárov čoskoro diagnostikovať aj u nás.

Piateho apríla oznámilo Spojené kráľovstvo neočakávaný a významný nárast prípadov závažnej akútnej hepatitídy (zápal pečene) neznámeho pôvodu. Vyskytla sa u malých detí, ktoré boli predtým úplne zdravé.

Odvtedy sa problém prehlbuje. Obdobné ťažkosti hlási ďalších jedenásť štátov vrátane Írska, USA, Izraela, Holandska, Rumunska a od utorka aj Japonska. Aj Kanada od stredy vyšetruje nezverejnený počet prípadov s cieľom zistiť, či nesúvisia s epidémiou zápalu pečene.

Celkovo sa vo svete zatiaľ nahlásilo približne dvesto prípadov. Skutočný počet môže byť vyšší, lebo ak deti nemajú vážne príznaky, neprevezú ich do nemocnice na otestovanie.

Postihnuté deti sú vo veku od jedného mesiaca do 16 rokov. Jedno dieťa zomrelo (štát je neznámy) a približne desať percent prípadov si vyžiadalo transplantáciu pečene, uvádza WHO. Uspokojivé je, že u týchto detí – hoci niektorým museli pečeň transplantovať – nemusí zápal pečene prejsť do chronickej formy a trvalo ju poškodiť.

Ale čo to hepatitída vlastne je a ako vzniká?

Nenahraditeľný orgán, ktorý ohrozujú rôzne ochorenia

Funkcia pečene je v našom organizme nenahraditeľná. Orgán umiestnený pod pravým rebrom napríklad odstraňuje toxíny z krvi, podieľa sa na metabolizme, ukladá vitamíny a minerály či reguluje zrážanie krvi.

Existujú rôzne formy poškodenia pečene.

„Zápal pečene môže byť spôsobený mnohými faktormi, ako sú vírusy, toxické látky, alkohol či lieky. Pečeň sa môže poškodiť aj v rámci rôznych metabolických, vrodených alebo autoimunitných ochorení,“ vysvetľuje pre Štandard Dana Hudáčková, primárka Detského infekčného oddelenia DFN Košice.

U detí pozorujeme rôznu mieru poškodenia pečene aj pri vírusových, bakteriálnych, mykotických či parazitárnych ochoreniach. „Toto poškodenie je sekundárne a väčšinou mierne a po odznení akútnych príznakov ochorenia zväčša postupne dochádza k úplnému vyzdraveniu,“ dodáva lekárka.

Vírusy vyvolávajúce vírusové zápaly pečene

Z infektologického hľadiska sú príčinou hepatitídy vírusy, ktoré spôsobujú infekčnú žltačku. Rozoznávame viacero typov infekčnej žltačky.

Najčastejšie sa vyskytuje infekčná hepatitída typu A. Patrí medzi ochorenia špinavých rúk, ktoré sa prenáša v podmienkach zhoršenej hygieny. Je vysoko nákazlivá, ale vieme sa pred ňou chrániť očkovaním.

„Hepatitídy B a C sa prenášajú prostredníctvom kontaminovanej krvi, sekrétov – napríklad aj pri tetovaní, piercingu, užívaní vnútrožilových drog či z matky na dieťa v tehotenstve. U detí sú menej časté, ale môžu prechádzať do chronickej formy,“ vymenúva infektologička. Proti hepatitíde B sa deti povinne očkujú a hepatitídu C zasa vieme v dnešnej dobe úspešne liečiť.

Hepatitída E sa vyskytuje prevažne u dospelých, ktorí sa nakazia pri konzumovaní nedostatočne tepelne spracovaného mäsa.

Oných dvesto prípadov zápalu pečene u detí nie je v globálnom meradle samo osebe zvláštnym. Problémom je, že tieto stovky hepatitíd nespôsobila žiadna z vyššie pomenovaných príčin.

Lekári sú v pozore: S týmto sme sa ešte počas celej kariéry nestretli

Áno, stáva sa, že zápal pečene nemá žiadnu známu príčinu. Ale nie v takom krátkom čase a pri takom počte detí, ktoré nahlásila WHO. Niečo tu nesedí.

„Toto je určite nezvyčajné. Nespomínam si, že by sme počas mojej kariéry čelili niečomu podobnému,“ cituje The Guardian Ashu Bowena, klinického lekára z detskej nemocnice v austrálskom Perthe.

Odborníci vylučujú, že by bol nárast hepatitíd u detí len výsledkom zvýšeného monitorovania. Takéto infekcie by vraj v minulosti nezostali bez povšimnutia. Ide totiž o fulminantnú hepatitídu – teda stav, keď pečeň detí úplne zlyhala. Nielenže je táto forma v detstve veľmi zriedkavá, ale má aj vysokú úmrtnosť.

To stavia lekárov do pozoru.

Na Britských ostrovoch zaznamenajú ročne v priemere jednociferné počty hepatitíd. Teraz ich registrujú len za prvé štyri mesiace už 114. „Považujem to za absolútne výnimočné,“ konštatuje William Irving, profesor virológie na University of Nottingham. „Vo svojej klinickej praxi som sa s niečím podobným nestretol. Je to znepokojujúce, pretože nevieme, čo sa deje,“ priznáva Irving.

Možnou príčinou je adenovírus

Príčina záhadnej hepatitídy sa intenzívne vyšetruje. Zatiaľ bez výsledku.

Mnohé z detí mali tesne pred diagnostikovaním problémy s trávením. Trápili ich bolesti brucha, hnačka či vracanie. Vyskytla sa aj žltačka, ktorej prejavom sú žltkasté bielka očí a kože.

U ďalších 70 detí zistili nákazu adenovírusom typu 41.

Adenovírusy sú v spoločnosti bežné a spôsobujú prechladnutie. Po infikovaní má človek iba mierne symptómy, ako bolesť hrdla, horúčka či hnačka. Ak chcete svoje ratolesti chrániť pred adenovírusmi, mali by si často umývať ruky, vyhýbať sa dotýkaniu očí, nosa alebo úst neumytými rukami a vyhýbať sa blízkemu kontaktu s každým, kto je chorý.

Aj Britská agentúra pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA) sa domnieva, že hepatitídy sú s najvyššou pravdepodobnosťou infekčné a zrejme súvisia s adenovírusmi.

WHO si však nemyslí, že toto je jednoznačná príčina. Organizácia upozorňuje, že kmeň adenovírusu známy ako typ 41 sa doposiaľ nespájal s ťažkým zápalom pečene. Navyše kombinácia adenovírusovej infekcie a hepatitídy sa vyskytla len u detí s oslabenou imunitou.

Napriek tomu si lekári myslia, že na tomto špecifickom adenovíruse môže byť niečo neobvyklé. Operujú s dvomi teóriami, ako približuje seznamzpravy.cz. Po prvé, mohlo dôjsť k mutácii, ktorá spôsobila, že daný adenovírus je agresívnejší a útočí na pečeň. Po druhé, môže ísť o dôsledok izolácie detí.

Akú rolu hrá pandémia covidu?

Adenovírusy totiž podľa britských lekárov v čase pandémie prestali cirkulovať a po ukončení reštrikcií sa vrátili ešte vo väčšej sile. Deti čelia po dvoch rokoch izolácie naraz veľkému množstvu vírusov, s ktorými sa predtým nestretli.

Aj riaditeľka Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) Andrea Ammonová v utorok skonštatovala, že svoju úlohu mohol zohrať aj sociálny dištanc. Počas lockdownov sa totiž deti nemohli stretávať s rôznymi patogénmi, a to mohlo oslabiť ich imunitu.

Negatívny vplyv pandémie na zdravie detí sme na Slovensku videli aj na začiatku tohto školského roka. „Deti sa pre dištančné vyučovanie chorobám vyhýbali a tie ich teraz všetky naraz dobehli. Registrujeme respiračné ochorenia, hnačky, zvracanie či iné virózy,“ opisovala vtedy v rozhovore pediatrička Kristína Visolajská.

Najmenej 20 detí so zápalom pečene malo pozitívny test na koronavírus a objavili sa aj prípady, keď deti prekonali covid pred menej než tromi mesiacmi. Podľa lekárov je možné, že aj koronavírus ovplyvnil imunitný systém detí a sťažil ich boj s typickými detskými vírusmi.

Nemožno vylúčiť, že bez dvojročného dištancu a infekcie SARS-CoV-2 by sa dnes deti vysporiadali s mnohými patogénmi obratnejšie. Jedno je však isté. WHO vylúčila, že by išlo o vedľajšie účinky vakcín proti COVID-19, keďže väčšina postihnutých detí nebola zaočkovaná pre príliš nízky vek.

Vírus nepozná hranice, Slovensko sa mu nevyhne, varujú lekári

Na Slovensku zatiaľ nezaznamenali prípad akútnej detskej hepatitídy neznámeho pôvodu. Hlavný hygienik Ján Mikas vyzval regionálne úrady verejného zdravotníctva a hlavných odborníkov na zvýšenú pozornosť pri monitorovaní suspektných [vyvolávajúcich podozrenie na určitú chorobu, pozn. red.] ochorení na Slovensku.

RÚVZ sa aktuálne spájajú s pediatrami, infektológmi, gastroenterológmi a spádovými nemocnicami. Ak zaznamenajú podobné prípady, zabezpečia potrebné odbery na následné laboratórne vyšetrovanie a informáciu o podozrení na výskyt telefonicky oznámia príslušnému úradu.

Šanca, že sa neznámy zápal pečene objaví v nejakej vzorke, každým dňom stúpa. Pandémia COVID-19 ustupuje a rozbieha sa dovolenková sezóna.

„Pôvod hepatitídy nie je jasný, nie je možné sa k tomu vyjadriť. Ak by bola príčina infekčná – ako sa predpokladá, tak, samozrejme, vírus nepozná hranice,“ hovorí infektologička Hudáčková.

A či sa máme pripraviť na to, že budú aj u nás pribúdať prípady detí, ktorým tento vírus spôsobí vážne ochorenie pečene? To podľa nej ukáže čas.

„Vzhľadom na cestovateľskú anamnézu rodičov, ktorí cestujú aj s malými deťmi, môžeme predpokladať, že toto ochorenie čoskoro zaznamenáme aj u nás,“ uzatvára Soňa Gabrišková, primárka detského oddelenia na Klinike infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UNB.