Marshallov plán pre Ukrajinu: Na povojnovú obnovu bude treba 600 miliárd dolárov, tvrdia Ukrajinci

Minulý týždeň sa vo Washingtone konalo jarné zasadnutie Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa na jednom zo stretnutí vyjadril, že na širšiu obnovu Ukrajiny po vojne bude potrebných približne 600 miliárd dolárov. Túto sumu spomenul vo svojom prejave aj prezident Zelenskyj. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu hrozí ukrajinskej ekonomike v priamom dôsledku vojny prepad HDP o 35 percent.

Na tohtoročnom jarnom stretnutí predstaviteľov MMF a Svetovej banky vo Washingtone vystúpil aj ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Cez videohovor sa tiež pripojil prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina podľa Šmyhaľa potrebuje približne 5 miliárd dolárov mesačne v priebehu nasledujúcich piatich mesiacov na podporu svojho rozpočtu. Ukrajinský premiér tiež vyzval členov fondu, aby poskytli finančné prostriedky na obnovu Ukrajiny.

Rovnako MMF vyzval štáty, aby poskytli granty a dary na pokrytie mesačnej finančnej potreby Ukrajiny. Naznačil však, že na ďalšie pôžičky si bude musieť Ukrajina nejaký čas počkať.

Požiadavky totiž prichádzajú v náročnom období pre svetové hospodárstvo. Globálna ekonomika sa ešte nezotavila z krízy, ktorú priniesla pandémia koronavírusu, a už je postavená pred ďalší problém. Predikcie rastu globálneho HDP sa znižujú a inflácia sa vo väčšine krajín dostáva na historické hodnoty. MMF znížil pôvodné očakávania hospodárskeho rastu pre tento rok zo 6,1 percenta na 3,6 percenta. Zároveň odhaduje, že prepad ukrajinskej ekonomiky bude na úrovni 35 percent.

„Veľkým problémom, s ktorým sa všetci boria, je, ako robiť politiku v tomto svete, keď máte krízu za krízou a z prvej krízy ste sa ešte nespamätali,“ povedala pre Wall Street Journal Gita Gopinathová, zástupkyňa výkonného riaditeľa MMF.

Dlhodobá perspektíva

Zelenskyj a Šmyhaľ odhadujú, že širšia obnova po ruskej invázii bude stáť krajinu približne 600 miliárd dolárov. Z dlhodobého hľadiska potrebuje krajina stratégiu obnovy podobnú Marshallovmu plánu pre Európu po druhej svetovej vojne. Svetová banka medzitým odhaduje doterajšie fyzické škody na ukrajinskej infraštruktúre a budovách na 60 miliárd dolárov.

Šmyhaľ v prejave informoval, že Ukrajina vypracúva plán obnovy, ktorý zahŕňa aj integráciu do Európskej únie. Vyzval tiež krajiny, aby pomohli Ukrajine dodávať muníciu a zbrane a aby na Rusko vyvíjali väčší sankčný tlak. Zároveň uviedol, že písomne požiadal partnerské štáty Ukrajiny, aby venovali desatinu svojich takzvaných SDR [Special Drawing Rights je jednotná menová a účtovná jednotka MMF, pozn. red.] na finančnú podporu Ukrajiny.

Obe medzinárodné inštitúcie a niekoľko jednotlivých vlád prišli podľa denníka Wall Street Journal s prísľubom príspevkov, ale v rozhovoroch a verejných komentároch úradníci priznali, že je pred nimi ešte veľa práce, aby sa získali potrebné finančné prostriedky.

„Teraz uvidíte veľkú mobilizáciu medzinárodného spoločenstva,“ povedala Odile Renaud-Bassoová, prezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), informuje Wall Street Journal. „Všetci uvažujú o niečom ako Marshallov plán pre Ukrajinu, podobne ako po druhej svetovej vojne,“ povedala s odkazom na program obnovy pod vedením USA, ktorý sa začal v roku 1948 a pomohol oživiť európske povojnové hospodárstvo.

Prezident Svetovej banky David Malpass naznačil, že plánovanie rekonštrukcie prebieha. Obnova by sa podľa neho mala začať naliehavými opravami základnej infraštruktúry, ako je doprava, elektrina, vykurovanie a digitálne pripojenie, do šiestich až ôsmich mesiacov od skončenia vojny. Nasledovať by malo úsilie o posilnenie miest, domácností, poľnohospodárstva a podnikov, povedal.

Budú potrebné aj súkromné investície

Predstavitelia inštitúcií vyjadrili nádej, že vzhľadom na súčasnú nefunkčnosť ukrajinskej ekonomiky budú krátkodobé rozpočtové potreby Ukrajiny podporené skôr formou grantov od krajín než pôžičiek, ktoré si vyžadujú splácanie.

Šéf Svetovej banky Malpass na stretnutí povedal, že prioritou by malo byť uspokojenie súčasných finančných potrieb Ukrajiny spôsobom, ktorý minimalizuje jej budúce dlhové zaťaženie.

Zostavenie balíka na rekonštrukciu bude zložitejšie, píše ďalej americký denník. Aby Ukrajina presvedčila štáty, aby jej poskytli značné zdroje, musí sa zaviazať, že zrekonštruuje svoje hospodárstvo, a zároveň predložiť plány na posilnenie svojej dlhodobej odolnosti vrátane úsilia v oblasti životného prostredia, uviedla Renaud-Bassoová.

Podľa úradníkov je nevyhnutné aj prilákanie investícií zo súkromného sektora. Námestník amerického ministra financií Wally Adeyemo a ukrajinský minister financií Serhij Marčenko sa stretli s vedúcimi predstaviteľmi popredných amerických finančných subjektov, aby prediskutovali, ako by mohli pomôcť pri obnove Ukrajiny. Medzi účastníkov stretnutia patrili aj zástupcovia Bank of America či Mastercard.

„Sme presvedčení, že jediný spôsob, ako nám dodať potrebnú energiu na to, aby sme sa dostali z krízy, je obrovské množstvo investícií, súkromných investícií,“ uviedol ukrajinský minister financií pre Wall Street Journal. Povedal tiež, že skupina diskutovala o možných reformách na Ukrajine, ktoré by umožnili väčšie súkromné investície vrátane boja proti korupcii, zlepšenia súdneho systému a posilnenia ochrany investorov.

„Je múdre urobiť niektoré nevyhnutné kroky, aby sme mohli prilákať ďalšie investície na Ukrajinu,“ uzavrel Marčenko.