Invázne ázijské sršne sa šíria južnou a západnou Európou. Nebezpečné sú pre európske včely, ktoré sa týmto sršňom na rozdiel od ázijských druhov nevedia brániť. V súčasných klimatických podmienkach sa príchod sršňa ázijského na Slovensko neočakáva. Skutočným nebezpečenstvom sú skôr invázne rastliny.

Skutočnosť, že sa svet stáva komplexnejší, neznamená len výhody. Môže to znamenať aj ohrozenie nás a nášho životného prostredia. Rizikom sú invázne druhy, ktoré na naše územie prichádzajú pre globálne otepľovanie či zintenzívňovanie medzinárodného obchodu.

Jedným z inváznych druhov je sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax), ktorý spôsobuje vrásky najmä včelárom. Najväčšiu hrozbu predstavuje pre včelu medonosnú, a to pre jeho schopnosť efektívne loviť robotnice.

Tieto sršne lovia včely a kŕmia nimi svoje larvy. Kým včely v Ázii si vyvinuli spôsob obrany, európske sú na tom horšie. Ázijské včely pred hliadkujúcimi sršňami rýchlo unikajú do úľa, európske sa vystavujú riziku napadnutia pomalosťou. Ak sa útočník dostane do úľa, ázijské včely ho dokážu udusiť. Európske sú v tom omnoho menej efektívne.

Pôvod z Číny, na Slovensku sa mu dariť nebude

Zoológ Marek Semelbauer zo Slovenskej akadémie vied pre Štandard uviedol, že sršňa ázijského nechtiac zavliekli do Francúzska v lodnom kontajneri niekedy pred rokom 2004. „Pravdepodobne priputoval v zásielke bonsajových misiek z Číny. Odvtedy sa celkom rýchlo šíri, dostal sa už do severného Španielska, Portugalska, Holandska, južného Anglicka, Nemecka, aj severného Talianska,“ opisuje Semelbauer jeho životaschopnosť na novom území.

Napriek tomu, že sa sršeň šíri rýchlosťou sto kilometrov za rok, Slovensko by sa nemalo jeho invázie obávať, pretože nemá na jeho usadenie vhodnú klímu. „Podľa modelu sršeň ázijský úspešne osídli väčšinu západnej a južnej Európy, v strednej a severnej Európe pravdepodobne nebude mať vhodné podmienky. Sršeň ázijský pochádza z juhovýchodnej Ázie, kde panuje vlhká a teplá klíma, preto sa mu bude dariť najmä v dosahu oceánu,“ vysvetľuje.

Na druhej strane nemôžeme očakávať, že by sa nový sršeň dostal v rámci Európy tak skoro pod kontrolu. Na starom kontinente mu chýbajú prirodzení konkurenti. Zatiaľ čo v juhovýchodnej Ázii sa prirodzene vyskytuje až 12 druhov sršňov, v Európe máme len sršňa obyčajného a sršňa východného. „V Kórei, kde žije šesť druhov sršňov, sa ich čínsky druh šíri pomalšie. Na úspešnú inváziu sú teda dôležité biologické vlastnosti druhu, ako aj ekologický kontext jeho nového domova,“ približuje zoológ.

Šírenie inváznych druhov napomáha podľa Semelbauera aj skutočnosť, že ich samička je často polyandrická, čiže sa pári s vyšším počtom samcov. „Podľa genetických údajov expanziu tohto druhu v Európe pravdepodobne založilo iba niekoľko málo, či azda len jedna samička,“ hovorí vedec o začiatkoch šírenia sršňa ázijského v našich podmienkach.

Inváziám nevieme účinne zabrániť

Prax podľa Semelbauera ukazuje, že sa nevieme proti inváznym druhom efektívne brániť a eliminovať ich. Podľa vedca je jednou z hlavných príčin úspechu týchto druhov nedostatok odborníkov. Tí dokážu aj na základe malých odlišností najlepšie určiť, že nejde o bežného, ale nebezpečného živočícha.

„Kým si niekto všimne, že prišiel nový druh, môže byť už desať rokov neskoro. Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia nedokážu rozpoznať ani len včelu medonosnú, tým menej exotického sršňa alebo motýľa, najmä ak nie je vizuálne nápadný,“ hovorí zoológ.

Ešte väčší problém nastáva, keď sa invázne druhy pokúšajú dať do laty laici a podomácky vyrábajú rôzne pasce. Tie nespĺňajú účinok a navyše likvidujú aj zvieratá, ktoré sú prospešné.

„Takáto živelná kontrola môže narobiť viac škody než sám invázny sršeň. Ľudia, okrem iného, preventívne ničia akékoľvek sršne – aj tie pôvodné, ktoré sú navyše v niektorých krajinách považované za ohrozené. Väčší problém než nepôvodné druhy je často nedostatočná osveta a nedomyslenie dôsledkov vlastného konania,“ upozorňuje vedec.

Treba lepšie zákony a uvedomelých ľudí

Ešte jednoduchšie než vymýšľať možnosti na eliminovanie inváznych druhov by bolo predchádzať ich príchodu na naše územie. Možností je niekoľko. „Legislatívu, ktorá by obmedzovala šírenie nepôvodných druhov, majú omnoho lepšie rozvinutú v krajinách, ktoré sú na invázie obzvlášť náchylné, najmä ostrovy s unikátnou biotou [rastlinným a živočíšnym životom, pozn. red.] a miernou klímou, ako napríklad Nový Zéland,“ vysvetľuje vedec príčinu neexistencie právnej úpravy tejto oblasti na Slovensku.

Otázne je, či by nám legislatíva pomohla, keďže stále existuje veľa možností, akými sa v súčasnom prepojenom svete tieto druhy môžu rozmnožovať a rozširovať svoje pôsobenie. Zoológ varuje, že „kým budú ľudia vo veľkom cestovať a obchodovať, biologické invázie neustanú.“

Hrozbu predstavuje podľa Semelbauera aj flóra, ľuďom preto odporúča pestovať len známe rastliny. „Omnoho nebezpečnejšie invázne druhy než sršne sú rastliny, mnohé z nich začali svoju kariéru ako okrasné. Čo môže spraviť každý, je naštudovať si najnebezpečnejšie ,invázkyʻ a nepestovať ich v záhrade. Pestujte domáce druhy, tým sa nedá nič pokaziť,“ radí vedec.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.