Vláda sa bude prednostne venovať päťdesiatke existujúcich zosuvov. Na ich sanovanie vynaloží takmer 30 miliónov eur.

V júli 2017 sa zo strečnianskeho brala odtrhol stotonový skalný blok. Dôležitá cesta spájajúca Žilinu s Martinom ostala zasypaná. Premávka na dôležitej dopravnej tepne bola prerušená na dva týždne.

V čase zrútenia bloku už bežali na brale sanačné práce. Tie si napokon vyžiadali náklady viac ako jeden milión eur. Práce spočívali v kotvení nestabilných blokov, vystužovaní striekaným betónom, vybudovaní železobetónových pilierov a v ďalších úpravách.

To však bola len prvá etapa. Nasledovať bude ďalšia. Na roky 2023 až 2025 sa počíta s ďalšími prácami, ktoré si vyžiadajú približne 1,2 milióna eur. Príčinou je, že strečnianske skalné bralo považuje ministerstvo životného prostredia z hľadiska zosuvného rizika za objekt veľmi vysokej  významnosti.

Hasenie havarijných stavov

Veľmi vysoká významnosť z hľadiska rizika zosuvu zohľadňuje, že môžu nastať udalosti s vysokými škodami vrátane obetí a zranení. V prípade zástavby hrozí vážne poškodenie budov a infraštruktúry. Existujúce životné prostredie môže skolabovať.   

Lokalít s takýmto označením je podľa materiálu z ministerstva životného prostredia s názvom Program prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2021 – 2029) na Slovensku pätnásť. Až štyri sú v okrese Prievidza. Sem patrí aj oblasť v Handlovej.

V Handlovej zaznamenali doteraz jeden z najväčších zosuvov pôdy na Slovensku. V roku 1960 sa po výdatných polročných dažďoch odtrhol svah s dĺžkou 1 800 metrov. Zosuv zničil 150 domov, cestu, vodovod a ohrozil železničnú trať.  

Práve na sanovanie problémov tohto zosuvu spred šiestich desaťročí má ísť najviac peňazí. Vláda tento týždeň schválila Program prevencie a manažmentu zosuvných rizík. Podľa neho by malo v rokoch 2021 až 2023 smerovať na sanovanie problémov v Handlovej vyše 7,3 milióna eur.

Z uvedených 15 najrizikovejších oblastí na Slovensku to znamená polovicu celkovej sumy. Popri Handlovej pôjde najviac prostriedkov na úpravu spomínaného strečnianskeho svahu, potom do lokalít ako sú Žipov v okrese Prešov, v Prešove na Horárskej ulici a v Nižnej Myšli v okrese Košice-okolie. 

Práce vo všetkých 15 lokalitách by sa mali skončiť najneskôr do roku 2025. Celkovo sa na ne vynaloží 15,5 milióna eur.

Ohrozených päť percent územia

Havarijných zosuvov svahov či pôdy ohrozujúcich životy ľudí, majetok a životné prostredie napočítalo ministerstvo 51. Popri spomínaných 15 s veľmi vysokou významnosťou ide o ďalšie desiatky s nižšou naliehavosťou sanovania. 

Finančné náklady na všetkých 51 lokalít predstavujú 29 miliónov eur. Projekty sa budú prevažne financovať z eurofondov. Realizovať sa budú do roku 2029, pričom najdlhšie to bude trvať pri najmenej naliehavých.

Príčinami havarijných zosuvov na Slovensku sú najmä intenzívne zrážky, erózia spôsobená vodnými tokmi či vztlakové účinky podzemných vôd. Nemalú zásluhu má na nich človek, keď zasahuje do svahov podkopávaním, zaťažovaním alebo nekontrolovaným odvádzaním vôd.

Podľa údajov z Atlasu máp stability svahov Slovenskej republiky je na Slovensku vyše 21-tisíc svahových deformácií. Tvoria viac ako päť percent územia štátu. Postihnuté sú najmä územia Prešovského, Košického a Žilinského kraja.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.