Keby bolo v Biblii všetko jednoznačné, mysleli by sme si, že si Boha môžeme strčiť do vrecka, varuje biblistka z Ríma

279009131_2198906116925967_5331126195937562528_n Jediná slovenská paulínka Anna Mátiková. Foto: Bohumil Petrík

Bibliu radi tlačíme hneď do teológie alebo chceme, aby nám slúžila ako nástroj na teologizovanie. Tvrdí to jediná Slovenka v paulínskej reholi Anna Mátiková, ktorá si robí doktorát o Biblii v Ríme. V Štandarde pokračujeme v sérii rozhovorov so Slovákmi a Slovenkami pôsobiacimi vo Večnom meste a v zahraničí.

Biblii sa venujete už dlhodobo, momentálne aj v súvislosti s doktorátom na Pápežskom biblickom inštitúte, keď skúmate nejednoznačnosť jej jazyka. Je Biblia nejednoznačná?

Áno, často je mnohoznačná, tak ako každé kvalitné literárne dielo. Hĺbam nad tým, ako sa nejednoznačnosť prejavuje v slovách, stavbe viet a v jazykovom prejave vôbec. Je to pekná téma, lebo aj humor sa často zakladá na viacznačnosti. Často sa dá debatovať o tom, či je niektoré tvrdenie pozitívne, alebo kritické. Napríklad keď ide Samuel pomazať Dávida, je to pekný, svetlovlasý chlapec, čo vyznieva pozitívne. Keď ide Dávid do boja s Goliášom, sú tam rovnaké slová, no vyznieva to tak, že nebol dostatočne bojovný a drsný.

Je Biblia nejednoznačná aj v základných teologických tvrdeniach?

My radi Bibliu hneď tlačíme do teológie alebo chceme, aby nám slúžila ako nástroj na teologizovanie. Ale teológia vypovedá o Bohu, ktorý je tajomstvo a presahuje akýkoľvek teologický diskurz. Aj teológia musí počítať s tým, že ľudský jazyk je zo svojej podstaty často nepresný, mnohoznačný i nedokonalý. Keby bolo všetko jednoznačné, mysleli by sme si, že si Boha môžeme strčiť do vrecka, a to nie je dobre. Ale to neznamená, že čokoľvek možno označiť za pravdu.

Biblia je literárne dielo, lepšie povedané, zbierka literárnych diel, ktoré nám prostredníctvom ľudského jazyka poodhaľujú niečo z Božieho tajomstva. Ale nikdy nie je možné obsiahnuť toto tajomstvo celé. Biblia a jej jazyk nás chráni pred fundamentalizmom a čiernobielym videním sveta, no zároveň nás pozýva k poctivému hľadaniu pravdy a k pokore.

Dáte nám príklad?

Môžeme si napríklad lámať hlavu nad tým, k čomu vyzýva kniha Kazateľ. Nabáda čitateľa k negatívnemu hodnoteniu ľudského života a k flegmatickej ľahostajnosti? Prípadne povzbudzuje človeka k tomu, aby nepremeškal ani jednu z radostí života, lebo všetko sa raz skončí? Jednostranný príklon k jednému z týchto protichodných pólov by síce mohol byť pohodlným riešením. Nezodpovedá však biblickému zmýšľaniu. Biblia nám naznačuje cestu medzi dvoma extrémami. Teda ani znechutený skepticizmus, ani bezhlavá konzumácia všetkého, čo sa naskytne, ale triezva radosť zo života s vedomím vlastnej malosti a krehkosti tvárou v tvár Božiemu tajomstvu.

Alebo iný príklad: Králi Šalamún a Dávid sú v biblických textoch na jednej strane predstavovaní ako vzory, na druhej nechýbajú kritické tóny voči kráľom a monarchii. Bolo by chybou, keby sme sa z príbehov o týchto biblických postavách snažili pripraviť univerzálne čiernobiele schémy o dobre a zle.

Boh starozákonných kníh býva nezriedka stavaný do protikladu k obrazu Boha, ako vystupuje v novozákonných textoch. Zvykne sa tvrdiť sa, že starozákonný Boh je prísny a novozákonný Boh je milosrdný. Je to obrovský omyl. Boh nemá dve tváre – prísnu a prívetivú, ktoré by si vymieňal vo chvíli, keď sa končí Starý zákon a začína Nový zákon. Obe časti Biblie hovoria o tom, že Boh pozýva človeka k spoločenstvu a k dialógu. Každá z biblických kníh sa ale vyjadruje rečou, ktorá zodpovedá danej dobe i príslušnému literárnemu žánru. Boh prekypuje milosrdenstvom i v Starom zákone a, naopak, i v Novom zákone budí úžas svojou zvrchovanou mocou.

Ste autorkou i prekladateľkou niekoľkých kníh a publikácií.

Koľko bolo prekladov, o tom nemám presnú štatistiku. Z autorských textov je knihou len Expedice Bible, ostatné sú drobné brožúry. V našom katolíckom prostredí vnímam riziko, že keď hovoríme o viere a o Biblii, prepíname do iného jazyka, ktorý bežne nepoužívame, a máme dojem, že musíme hľadať vznešené slová. Preto sa nám javí, že Biblia je vzdialená, ťažká a aj tak jej nebudeme rozumieť. A tak sa s ňou ani nepokúsime zoznámiť.

Preto som chcela ponúknuť zhrnutie základných informácií o Biblii, a to jazykom, ktorý by mal byť zrozumiteľný aj tým čitateľom, ktorí sa neorientujú v bežnej katolíckej terminológii.

Napísali ste aj brožúru Křížová cesta pro uspěchané. Možno ju vôbec urýchliť?

Krížová cesta má 14 zastavení a človek môže mať skúsenosť, že v piatok večer už nemá čas ani silu na dlhú modlitbu nahustenú rozsiahlymi zamysleniami. Ale v modlitbe nejde o kvantitu vyprodukovaných slov, ale o kvalitu času stráveného s Bohom. Ku každému z tradičných zastavení sa v tejto brožúrke ponúka len jeden maličký podnet k tomu, aby sa aj uponáhľaný, ustarostený, unavený človek odhodlal stráviť nejaký čas s Bohom.

V roku 2021 sa skončil paulínsky biblický rok pri príležitosti 50. výročia od smrti zakladateľa paulínskej rodiny Jakuba Alberioneho. Hlavná iniciatíva českej provincie, ktorá vzišla z tohto roku, je váš podcast Vox Verbi.

Než som začala, skúmala som, aké podcasty existujú v češtine a v slovenčine. K Biblii sa v podcastoch pristupuje prevažne na základe nedeľných liturgických čítaní. Dajú sa teda nájsť zamyslenia či komentáre na nedeľné čítania, no chýbal mi systematickejší prístup k celým biblickým knihám, nielen ku krátkym pasážam vyňatým z pôvodného kontextu. V súvislosti s biblickými textami totiž často strácame cit pre celok.

Napríklad aj z jednotlivých evanjelií poznáme jednotlivé úryvky – príbehy alebo podobenstvá, ale nevnímame každé z evanjelií ako ucelený príbeh. A predsa aj v prípade každého z evanjelií je veľmi dôležité, ako je daný príbeh vybudovaný a ako za sebou nasledujú jednotlivé epizódy. I toto usporiadanie má zásadný vplyv na posolstvo príbehu.

Práve na to sa zameriavam pri komentovaní Markovho evanjelia. Treba ho vnímať ako celok a príbeh, ktorý čitateľa vedie odniekiaľ niekam. Kladiem si otázku, aká bude ďalšia kniha, no chcem ostať pri tomto prístupe. Mám zatiaľ len niekoľko ohlasov, ale sú pozitívne. Asi by sa dalo viac zapracovať na propagácii podcastu.

Budú podcasty i v slovenčine?

Slovenčina je môj materinský jazyk, ale už dvadsať rokov žijem mimo Slovenska. Chýba mi teda priamy kontakt s cieľovou skupinou. Navyše na Slovensku pôsobí pomerne dosť kvalitných biblistov. Javí sa mi, že v Česku môžem v tomto smere skôr prispieť svojou troškou do mlyna.

Raz ste si položili aj otázku, že ak vysokoškolskí študenti nebudú vášniví čitatelia, kto bude nositeľom kultúry? Stále je to otázka?

Ani nie tak otázka ako skôr výzva. Stojím si za tým. Moje vyjadrenie sa vtedy týkalo skúseností so študentami, ktorým evidentne išlo len o splnenie základných podmienok k dosiahnutiu titulu. Nedokážem všeobecne hodnotiť, či je to štandardné nastavenie bežných študentov, alebo len nežiaduci prechodný stav určitej skupiny. Kolegyňa, ktorá učí v Prahe, mi ale povedala, že je príjemne prekvapená zo študentov, lebo nechcú len absolvovať nevyhnutné minimum, ale sami chcú hľadať. Takže verím tomu, že absolventi vysokých škôl nebudú len nositeľmi titulov, ale aj nositeľmi kultúry.

Nemôžeme obísť ani minuloročnú pápežovu návštevu na Slovensku. Odkiaľ ste ju sledovali?

Z Prahy, lebo z organizačných príčin mi nevyšla osobná účasť. Hoci aj z diaľky som mala z návštevy radosť, bolo to špeciálne. V súvislosti s pápežovou návštevou sa ale ozývali aj kritické ohlasy na pápeža. Myslím si, že na Slovensku je istá tendencia vnímať veci prevažne emotívne. Na jednej strane je pochopiteľné, že európski pápeži nám mohli byť sympatickejší než pápež latinskoamerický, ktorý má odlišné kultúrne pozadie. Môže sa nám napríklad zdať, že latinskoamerický pápež v súvislosti s rómskou otázkou na Slovensku kladie iné dôrazy než my. To ale neznamená, že ho treba kritizovať na celej čiare. Takéto hodnotenia sú totiž postavené na emóciách. Tie môžu byť nadšené alebo odmietavé.

Okrem emócií sa však má v našom uvažovaní dostať k slovu aj viera a dodať nášmu hodnoteniu rovnováhu. Môže sa stať, že niektoré pápežove dôrazy sa nám nehodia do nášho ponímania sveta, ale viera má vykryť okamžité emočné výkyvy uistením, že pápež je Kristov zástupca.

Vo svojom príhovore v bratislavskej katedrále pápež spomenul riziko pohodlnosti a uniformnosti, keď chce človek „mať všetko vopred stanovené“ a „regulované“, ale nechce premýšľať, spochybňovať svoje predstavy a konať zodpovedne a dospelo. V tej chvíli som skutočne obdivovala, ako bol pápež výborne pripravený a zorientovaný v tom, kde sa asi nachádzajú jeho poslucháči.

Aké sú vaše obľúbené miesta v Ríme?

Po skončení lockdownu som si našla hobby chodiť peši po Ríme a začala som navštevovať novšie kostoly, napríklad z 20. storočia. Sú to kostoly v obytných štvrtiach a sú aj farnosťami, toto teraz objavujem. Som prekvapená, koľko ich je. Bola som napríklad v Kostole Ježišovej tváre (Chiesa del Santo Volto di Gesù). Z centra sú to asi dve hodiny chôdze.

Anna Mátiková

Je zatiaľ jedinou Slovenkou v paulínskej reholi Dcéry svätého Pavla. V Ríme študuje doktorát, v ktorom píše o nejednoznačnosti v Biblii. V češtine pripravuje pravidelný biblický podcast. Napísala a preložila niekoľko publikácií, okrem iného je autorka knihy Expedice Bible a brožúry Křížová cesta pro uspěchané.


Ďalšie články