Macronovo krehké víťazstvo a Křetínského všimné u prezidenta

Marianne Pôvodná a publikovaná predvolebná titulka magazínu Marianne s Emmanuelom Macronom a Marine Le Penovou. Časopis vlastní český miliardár Daniel Křetinský. Foto: Twitter/Yena Lee

Nedeľňajšie víťazstvo Emmanuela Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách neprekvapilo. Počas dvoch týždňov po prvom kole dokázal posilniť svoj tesný niekoľkopercentný náskok pred Marine Le Penovou na jasných 17 percent. Aj tak však vstupuje do ďalších piatich rokov v Elyzejskom paláci s podstatne slabším mandátom ako v roku 2017.

Démonizovaná Marine Le Penová, ktorú vládnuce kruhy a ich médiá vykresľujú ako neprípustnú hrozbu pre demokraciu a prosperitu, získala o sedem percent viac ako pred piatimi rokmi. Oznámenie volebných výsledkov sprevádzali nepokoje stúpencov Jeana-Luca Mélenchona. Ich kandidátovi utiekol postup do druhého kola o pár stotisíc hlasov. Le Penovú nenávidia, Macrona nemôžu vystáť. Francúzska spoločnosť je hlboko rozdelená a pozícia establišmentu, ktorého je Macron tvárou, je čoraz krehkejšia.

Vyberte si: hnev alebo chaos

Macron oslovuje iba pätinu Francúzov, čo zodpovedá jeho výsledku v prvom kole – 28 percent pri 74-percentnej účasti. Veľkú časť hlasov v druhom kole získal len preto, že bol považovaný za menšie zlo. Väčšina voličov sa nedokázala stotožniť ani s Macronom, ani s Le Penovou.

Francúzsky týždenník Marianne pôvodne pojal obálku svojho predvolebného čísla ako výber medzi hnevom a chaosom. Hnev sa týka Macrona. Bude aj naďalej provokovať svojou technokratickou aroganciou a prezieravosťou tú časť Francúzska, ktorá znáša náklady neoliberálnych reforiem, zelených politík, nekontrolovanej migrácie či postupnej islamizácie, má hlbšie do vrecka a neverí na bruselské riešenia. Macron bude svojou politikou a svojimi gestami živiť hnev väčšiny, nielen sklamaných stúpencov Le Penovej a Mélenchona.

Obavy z chaosu zase vyvolávala Le Penová. Ľudia sa báli nárastu násilných konfliktov vyvolaných jej tradične tvrdým postojom proti islamizácii. Jej návrh zakázať moslimkám, aby sa na verejnosti zahaľovali, Macron odmietol varovaním pred „občianskou vojnou“. Jej ekonomické i spoločenské návrhy by viedli k stretom s Bruselom aj s francúzskou justíciou, keď chcela posilniť ekonomický patriotizmus, zvýhodniť francúzskych občanov v prístupe k sociálnym bytom, zakázať migráciu zjednocovania rodín či obmedziť nárok na francúzske občianstvo.

Le Penová tiež nepresvedčila, že je dostatočne kompetentná na to, aby úspešne vládla či dokonca dokázala uspieť v ústavných a inštitucionálnych stretoch. V prezidentskej debate s Macronom si síce viedla lepšie ako pred piatimi rokmi, ale nikoho nadchnúť nedokázala. No to sa nepodarilo ani jej oponentovi.

Aké ciele sledoval Křetínský

Macron však nikoho ani nadchnúť nepotreboval. Voľba medzi „hnevom a chaosom“ sa neodohrávala za rovnakých podmienok. Napríklad redakcia týždenníka Marianne nakoniec musela titulok na obálke preformulovať do promacronovského odporúčania: napriek hnevu zabrániť chaosu. Stalo sa tak pod tlakom českého vlastníka časopisu Daniela Křetínského. Aj keď sa novinári proti jeho zásahu verejne ohradili, všetko zostalo bez väčšej mediálnej odozvy.

Vypovedá to všeličo o fungovaní francúzskych médií. Až na niekoľko skôr okrajových výnimiek boli vlastníci, vedúci redaktori aj väčšina bežných novinárov zajedno, že treba zabrániť zvoleniu Le Penovej. Tento cieľ viedol všetko spravodajstvo aj komentáre. Redakcia Marianne, ktorú z lepenovských sympatií nemožno podozrievať, vybočila z radu, keď sa pokúsila o veľmi mierny odstup od tejto nevyslovenej, ale všetkými zdieľanej inštrukcie.

Křetínský síce porušil redakčnú nezávislosť, čo by za iných okolností vyvolalo všeobecnú vlnu rozhorčenia, že si akýsi východoeurópsky oligarcha dovoľuje zasahovať do francúzskej demokracie. Tentoraz však zasahoval na tej „správnej“ strane. Progresivistickí mediálni antikapitalisti, inak vždy pripravení karhať oligarchu, všetko prešli mlčaním a v Elyzejskom paláci si Křetínského zapamätajú. Môže sa mu to hodiť, keď bude s úradmi rokovať o elektrárňach a ďalších investíciách, ktoré vo Francúzsku má. Rovnakým spôsobom uvažovali aj ďalší majitelia médií.

Ostrakizácia Le Penovej nebola len mediálna. Inú stránku pripomenula už spomínaná prezidentská debata. Macron obvinil svoju súperku z blízkosti ku Kremľu a pripomenul, že pred rokmi dostala jej strana pôžičku od ruskej banky. Príliš ju tým neohrozil. Do tohtoročnej invázie na Ukrajine síce Le Penová hovorila o Putinovi len s rešpektom, ale o blízke vzťahy so svojím ruským náprotivkom sa celých päť rokov pokúšal aj Macron. Podstatnejšie však bolo, že Le Penová pripomenula, že jej strana nemala šancu dostať pôžičku od žiadnej francúzskej banky z dôvodu ich politickej kontroly.

Le Penovú však o víťazstvo nepripravili iba mechanizmy, ktorými sa francúzsky establišment bráni proti votrelcom, ale aj jej vlastné slabiny. Dokázala síce pomenovať najpálčivejšie problémy, či už sú spojené s migráciou, so sociálnymi a ekonomickými otázkami, alebo s fungovaním francúzskych a európskych inštitúcií. Ale nedokázala predložiť vierohodné riešenia ani presvedčiť, že je tým, kto sa dokáže problémom úspešne postaviť.

Keď sa Macron postavil do úlohy šikovného anesteziológa, ktorý vie, ako zmierňovať bolesti občanov, rozhodli sa pozabudnúť, že mnoho bolestí spôsobil sám anesteziológ, a ďalších päť rokov ho trpieť. Veľmi však Macronovi neveria. O šesť nedieľ v parlamentných voľbách sa budú rozhodovať, či mu opäť dajú vládnu väčšinu, alebo radšej zviažu ruky. Väčšina sa dnes prikláňa k zviazaniu rúk. Macrona by potom čakala vláda s opozíciou. Francúzsko, ktoré stálo pred voľbou medzi hnevom a chaosom, sa môže dočkať oboch.

Text pôvodne vyšiel v MF Dnes. Vychádza so súhlasom autora a redakcie.


Ďalšie články