Bývalý kancelár Schröder: Rusko nemožno izolovať, potrebujeme jeho suroviny. Ak Putin vypne plyn, rezignujem

Gerhard Schröder Foto: TASR/DPA

Ruský plyn a ropa neprestanú do Nemecka prúdiť, ale ak by sa tak stalo, rezignoval by som, povedal bývalý nemecký kancelár a blízky priateľ ruského prezidenta Gerhard Schröder v prvom rozhovore po ruskej invázii na Ukrajinu.

Gerhard Schröder bol v rokoch 1998 až 2005 spolkovým kan­ce­lárom Nemecka. Okrem toho má prívlastky ako „Putinov muž“ či „Putinov trójsky kôň“. Príčina je jednoduchá – keby chcel svojimi rozhodnutiami prispieť k zvýšeniu energetickej závislosti Nemecka na Rusku, nekonal by inak.

Jedným z posledných Schröderových činov pred odchodom z úradu v roku 2005 bolo schválenie projektu plynovodu Nord Stream I. Necelý mesiac po odchode z postu už exkancelár hovoril o „európskom rozmere projektu“, zatiaľ čo členské štáty EÚ, Ukrajina a Spojené štáty americké celú myšlienku ostro kritizovali.

Viac než 1 200 kilometrov dlhý plynovod totiž obchádzal tranzitné krajiny a prevádzal zemný plyn podmorskou cestou priamo z Ruska do Nemecka. Vnímal sa preto ako ruská zbraň, ktorú by mohol Kremeľ využiť na posilňovanie svojho vplyvu na starom kontinente. Nečudo, že po tohtoročnej invázii na Ukrajinu dostala táto „rúra“ stopku.

Spoločné oslavy, výlety, pochvaly a dohodnuté pozície

Schröder nehovoril o kontroverznom plynovode len tak. Po ukončení svojej politickej kariéry sa totiž ujal funkcie v ruskej plynárenskej spoločnosti Nord Stream, pripomína Deutsche Welle. Navrhol mu to sám Putin. Oboch mužov spája dôverné priateľstvo. Navzájom sa navštevujú, pozývajú sa na oslavy sviatkov a nedajú na seba dopustiť.

Gernot Erler – nemecký odborník na Rusko – konštatuje, že „od Gerharda Schrödera nikdy nebudeme počuť žiadnu kritiku Putinových činov. A to práve pre ich dlhotrvajúce priateľstvo. Pre Schrödera to znamená, že bez ohľadu na to, aké sú fakty: stoja pri sebe za každú cenu“.

Toto nekritické priateľstvo potvrdzujú viaceré kroky. Napríklad po anexii čiernomorského prístavu Krym v roku 2014 oslavoval Schröder svoje 70. narodeniny v Petrohrade na pozvanie Nord Streamu. Oslávenec privítal Putina srdečným objatím a označil ho za mimoriadne spoľahlivého priateľa, s ktorým si vybudoval vzťah založený na vzájomnej dôvere. „Nazvite to priateľstvo,“ povedal Schröder novinárom.

V roku 2017 navrhla ruská vláda Schrödera za predsedu predstavenstva štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť. Ten to prijal, hoci ropný gigant bol na sankčnom zozname Európskej únie za účasť na anexii Krymu. „Je to môj život a ja rozhodujem, čo s ním urobím, nie nemecká tlač,“ povedal Schröder vzdorovito na svoju obranu.

Iba Putin môže ukončiť vojnu, nemôžem stratiť jeho dôveru

Treba podotknúť, že Schröder nebol v tomto presvedčení ani zďaleka sám. Ide zrejme o pozostatok politiky spolupráce medzi povojnovým Nemeckom a Sovietskym zväzom, známej ako Ostpolitik.

Celá nemecká zahranično-politická elita sa od konca druhej svetovej vojny riadi tým, že konflikty treba riešiť diplomaciou a rusko-nemecké energetické partnerstvo by architektovi Európy umožnilo profitovať zo svojho hospodárstva. „Schröder je špičkou ľadovca,“ povedal Wolfgang Ischinger, bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch a skúsený diplomat. „Ale pod ním je celý ľadovec.“

Po februárovej invázii sa však táto „špička ľadovca“ stala najvýraznejšou tvárou tohto spojenectva. Deje sa tak aj preto, že expolitik nevyjadruje žiadnu ľútosť a naďalej zarába milióny presadzovaním ruských energetických záujmov, píše The New York Times. Vo februári 2022 dosiahla závislosť Nemecka od ruského plynu úroveň 55 percent. To predstavuje zhruba 200 miliónov dolárov, ktoré dostane Rusko denne za energie. Exkancelár zarába zo svojej pozície údajne stovky tisíc dolárov ročne.

Či to stojí za to, je otázne. Úzke väzby s Putinom totiž z neho urobili vyvrheľa vo vlastnom štáte. Svojho čestného občianstva v Hannoveri sa vzdal skôr, ako mu ho jeho rodné mesto mohlo odobrať. Švajčiarske vydavateľstvo, v ktorom pôsobil ako poradca, ho vy­ho­dilo, futbalové kluby a futbalový zväz mu odobrali čestné ti­tuly, na webstránke svojej strany SPD ho škrtli zo zoznamu 34 „veľ­kých so­ciál­nych demokratov“.

Schröderovým presvedčením to neotriaslo. Aj po výzvach z celého politického spektra vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza odmietol odstúpiť z kresiel v predstavenstvách oboch ruských energetických spoločností. Argumentuje tým, že „ak by sa teraz dištancoval, stratil by dôveru jediného muža, ktorý môže ukončiť vojnu: pána Putina“.

Vyrokovanie mieru zlyhalo

Po invázii ruskej armády na Ukrajinu vyzval bývalý politik na sieti LinkedIn Rusko na čo najskoršie ukončenie vojny. Dodal však, že chyby boli na oboch stranách konfliktu.

Začiatkom marca mali Schrödera kontaktovať ukrajinskí predstavitelia prostredníctvom švajčiarskej mediálnej spoločnosti Ringier. Chceli, aby bol sprostredkovateľom medzi Moskvou a Kyjevom. Po objasnení požiadaviek sa exkancelár 9. marca stretol s Putinom.

V Moskve sa s ním vraj zaobchádzalo ako s hlavou štátu: nemusel absolvovať karanténu a po ruskom PCR teste už sedel za slávnym 20-metrovým stolom oproti Putinovi. O deň neskôr sa stretol aj s hlavným prezidentovým vyjednávačom Vladimirom Medinským a Romanom Abramovičom, oligarchom, ktorý pôsobil ako emisár medzi Kremľom a Zelenským.

„Môžem vám povedať, že Putin má záujem o ukončenie vojny,“ povedal Schröder po rokovaniach. „Ale nie je to také ľahké. Existuje niekoľko bodov, ktoré treba objasniť.“

Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk však vyhlásil, že táto iniciatíva „zlyhala“.

Ak Rusi zatvoria kohútik, rezignujem. Ale to sa nestane

Schröder verí, že nech sa stane čokoľvek, ruský plyn a ropa neprestanú do Nemecka prúdiť. „To sa nestane. Ale ak by sa tak stalo, potom by som rezignoval,“ povedal Schröder pre The New York Times.

Berlín sa stal terčom kritiky za svoj nesúhlas s okamžitým embargom na ruské dodávky energie na zníženie zahraničných príjmov Moskvy. Schröder však tento počin schvaľuje. „Moja rada je zamyslieť sa nad tým, s čím sa ekonomika závislá od exportu ešte dokáže vyrovnať a s čím sa už nedokáže vyrovnať.“

Nemecko dováža z Ruska viac ako polovicu plynu pre svoju spotrebu, zhruba polovicu uhlia a tretinu ropy. V rámci snahy o diverzifikáciu teraz zvažuje všetky alternatívy k ruskému plynu. Nemecko sa zaviazalo urýchliť výstavbu dvoch terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG) a v hre je aj vybudovanie spoločného potrubia na vodík s Nórskom. To si však vyžiada čas a peniaze.

Práve finančný aspekt zdôraznil Putin vo februári počas spoločnej tlačovej konferencie s Olafom Scholzom, súčasným nemeckým kancelárom, ktorý navštívil Kremeľ za účelom posledného pokusu o odvrátenie vojny.

„Nechajte nemeckých občanov, aby si otvorili peňaženky, nahliadli dovnútra a spýtali sa sami seba, či sú pripravení zaplatiť tri až päťkrát viac za elektrinu, plyn a kúrenie,“ povedal vtedy Putin. „Ak nie, mali by poďakovať pánovi Schröderovi, pretože toto je jeho úspech, výsledok jeho práce.“

Rusko nemožno izolovať, musíme s ním rokovať

Medzitým „Putinov trójsky kôň“ neoblomne trvá na tom, že mier a prosperita v Nemecku a Európe budú vždy závisieť od dialógu s Ruskom.

„Nemôžete dlhodobo izolovať krajinu ako Rusko, ani politicky, ani ekonomicky. Nemecký priemysel potrebuje suroviny, ktoré má Rusko. Nie je to len ropa a plyn, ale aj vzácne zeminy. A to sú suroviny, ktoré sa nedajú jednoducho nahradiť,“ domnieva sa exkancelár.

V rozhovore tiež predpovedal, že rusko-nemecká závislosť len tak nezmizne. „Keď sa táto vojna skončí, budeme sa musieť vrátiť k rokovaniu s Ruskom. Vždy to robíme.“

Ďalšie články