25. apríla, 06:29

Macron je oficiálnym víťazom francúzskych volieb. Sľúbil zohľadniť názor Le Penovej voličov

Macron je oficiálnym víťazom francúzskych volieb. Sľúbil zohľadniť názor Le Penovej voličovNa snímke voliči úradujúceho prezidenta a kandidáta Emmanuela Macrona sledujú veľkoplošnú obrazovku s predbežnými výsledkami pred Eiffelovou vežou v Paríži 24. apríla 2022. Foto: TASR/AP

Emmanuel Macron sa stal v noci na pondelok oficiálnym víťazom druhého, rozhodujúceho kola prezidentských volieb vo Francúzsku. TASR o tom informuje na základe oficiálnych výsledkov volieb zverejnených po sčítaní všetkých odovzdaných hlasov.

Macron získal 58,5 percenta odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho krajne pravicovej vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov, vyplýva z údajov francúzskeho ministerstva vnútra.

Macronovo znovuzvolenie avizovali už prvé povolebné prieskumy, podľa ktorých mal získať 57,6 až 58,2 percenta hlasov. Francúzsky prezident sa vo svojom víťaznom prejave poďakoval všetkým voličom a sľúbil, že bude slúžiť všetkým obyvateľom Francúzska.

Le Penová označila výsledky volieb za „brilantné víťazstvo“ a prisľúbila, že bude pokračovať vo svojej politickej kariére a „nikdy neopustí“ Francúzov.

Chce nezávislejšie Francúzsko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v nedeľu poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb. Urobil tak po zverejnení exit pollov, pričom jeho reči predchádzala hymna Európskej únie.

„Ďakujem, ďakujem, priatelia!“ oslovil Macron zhruba tisícku podporovateľov z pódia pod Eiffelovou vežou vo francúzskej metropole Paríž. V príhovore uviedol, že sa bude snažiť o „nezávislejšie Francúzsko a silnejšiu Európu,“ pričom zdôraznil aj zelené smerovanie krajiny. Francúzom prisľúbil „novú éru.“

Vo svojej približne dvadsať minút trvajúcej reči poďakoval nielen tým, čo ho volili, lebo súhlasia s jeho názormi, ale aj tým, ktorí ho volili, aby „zahatali cestu extrémnej pravici.“ Staronový prezident tak narážal na svoju populistickú protikandidátku Marine Le Penovú, ktorá získala podľa odhadov len 41,2 percenta odovzdaných hlasov.

Na snímke členka volebnej komisie ukladá hlasovacie lístky s menami kandidátov počas sčítania hlasov po 2. kole prezidentských volieb v meste Anglet na juhozápade Francúzska v nedeľu 24. apríla 2022. Foto: TASR/AP

Sľúbil zohľadniť názor Le Penovej voličov

„Už nie som kandidát, ale som prezident všetkých Francúzov,“ povedal Macron. Zároveň prisľúbil voličom Marine Le Penovej, že pri vládnutí zohľadní aj ich názor.

Macron svoj program označil ako humanistický, sociálny a ekologický. Vyhlásil, že sa bude snažiť o spravodlivejšiu spoločnosť a o rovnosť medzi mužmi a ženami.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Macron povedal, že francúzska verejnosť čelí ťažkým časom pochybností a rozdeľovania. „Vojna na Ukrajine nám pripomína, že v tragických časoch je nutné sa spojiť,“ vyhlásil Macron.

Na záver svojej reči prisľúbil, že nasledujúcich päť rokov bude slúžiť Francúzsku a francúzskej mládeži. Volebný večer bol ukončený spievaním francúzskej hymny v podaní Farrah El Dibaniovej, speváčky Národnej opery v Paríži.

Mladosť a štart v politike

Emmanuel Macron sa narodil 21. decembra 1977 v severofrancúzskom mestečku Amiens do rodiny lekára. Po absolvovaní prestížnej školy ENA (École Nationale d’Administration) v Štrasburgu, na ktorej študovalo viacero vrcholných francúzskych politických predstaviteľov, začal svoju kariéru v štátnej správe. V rokoch 2004 až 2008 pracoval na francúzskom ministerstve financií, odkiaľ prešiel do investičnej banky Rothschild & Cie. V rokoch 2006 až 2009 bol členom Socialistickej strany (PS).

O tri roky neskôr sa stal zástupcom generálneho tajomníka kancelárie francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, od augusta 2014 do augusta 2016 bol ministrom hospodárstva. Počas svojho pôsobenia vo vláde sa zviditeľnil ochranárskym zákonom, namiereným proti lacnejšej pracovnej sile zo strednej a východnej Európy. V úrade ministra ale súčasne kritizoval francúzsky sociálny model. V apríli 2016 založil vlastné politické hnutie Vpred republika! (La République En Marche!).

Odchádzajúci francúzsky prezident Francois Hollande (uprostred) a novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron (vľavo) sa účastnia slávnostnej ceremónie pri Víťaznom oblúku v Paríži  pri príležitosti 72. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe , 8. mája 2017. Foto: TASR/AP

Prvý triumf nad Le Penovou

V auguste 2016 z postu ministra odstúpil, aby sa mohol venovať kampani pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 2017. Exminister hospodárstva bol najviac proeurópsky prezidentský kandidát zdôrazňujúci dôležitosť nemecko-francúzskej spolupráce.

Počas kampane presadzoval užšiu integráciu Európskej únie (EÚ) v oblasti vojenskej spolupráce i v ekonomike. Navrhoval spoločný rozpočet, parlament a stáleho ministra financií eurozóny. V otázke bezpečnosti bol jednou z jeho priorít boj proti terorizmu, pričom výdavky na obranu plánoval zvýšiť na dve percentá HDP.

Z prvého kola, ktoré sa konalo 23. apríla 2017, postúpili do druhého kola centrista Emmanuel Macron a kandidátka krajne pravicového Národného frontu (FN) Marine Le Penová. V druhom kole prezidentských volieb 7. mája 2017 získal Macron 66,10 percenta hlasov a stal sa hlavou štátu, Le Penovej odovzdali voliči 33,90 percent hlasov.

Zložením sľubu 14. mája 2017 sa Emmanuel Macron ujal funkcie, ktorú na oficiálnej inauguračnej ceremónii v Elyzejskom paláci prevzal od svojho predchodcu Francoisa Hollanda. Vo veku 39 rokov sa stal ôsmym priamo zvoleným prezidentom Francúzska a najmladšou hlavou štátu v histórii republiky.

Francúzski prezidentskí kandidáti Emmanuel Macron (vpravo) a Marine Le Penová počas prípravy pred začiatkom televíznej predvolebnej debaty v TV štúdiu v Saint Denis pri Paríži 3. mája 2017 pred druhým kolom prezidentských volieb vo Francúzsku. Foto: TASR/AP

Masové protesty žltých viest

Rok a pol po nastúpení do prezidentského úradu sa v novembri 2018 sformovalo proti vládnej moci masové protestné hnutie žltých viest.

Emmanuel Macron v minulosti naznačoval, že sa chce v roku 2022 uchádzať o znovuzvolenie v aprílových prezidentských voľbách, ale oficiálne to oznámil až na poslednú chvíľu. Jeho pôvodné plány na kampaň sa totiž zmenili, pretože Rusko začalo 24. februára 2022 vojenskú inváziu na Ukrajine. Macron v dôsledku toho venoval väčšinu svojho času diplomatickým rozhovorom so svetovými lídrami a koordinovaniu krokov s európskymi aj ďalšími západnými spojencami.

Demonštranti z francúzskeho hnutia tzv. žltých viest zorganizovali ďalšie zo série protestov v Paríži, ktoré sa konajú už 23. sobotu za sebou 11. mája 2019. Foto: TASR/AP

Oznam o opätovnej kandidatúre prišiel v hodine dvanástej

Druhú kandidatúru na post hlavy štátu oznámil len mesiac pred voľbami 3. marca 2022. „Znova sa uchádzam o vašu dôveru. Som kandidát, ktorý s vami vymyslí francúzsku a európsku jednotnú odpoveď na výzvy tohto storočia,“ uviedol v liste Francúzom.

O hlasy sa uchádzalo celkove 12 kandidátov. Tak, ako pred piatimi rokmi aj tento rok postúpil do druhého kola (24. apríla) Emmanuel Macron spolu s nacionalistkou Marine Le Penovou. V prvom kole v súboji o Elyzejský palác, ktoré sa konalo 10. apríla 2022, získal Macron 27,84 percent hlasov voličov, jeho vyzývateľka Le Penová 23,15 percent.

Najmladší z francúzskych prezidentov sa v roku 2007 oženil s Brigitte Marie-Claude Trogneuxovou, svojou stredoškolskou učiteľkou francúzštiny a latinčiny, ktorá je od neho o 24 rokov staršia.

Na snímke vpravo úradujúci francúzsky prezident a prezidentský kandidát Emmanuel Macron vhadzuje obálku do volebnej schránky počas volebného aktu vo volebnej miestnosti v Le Touquet v severnom Francúzsku. Foto: TASR/AP

(tasr)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.