Cez presklené okno som zazrela ich siluety. Podali si ruky a potriasali si nimi ešte hodnú chvíľu. Zamrazilo ma. Toto gesto akoby sa za tých pár mesiacov úplne vytratilo z mojej pamäti. Kto alebo čo mi ju vymazalo? 

Zostala som len v akomsi omámení stáť a pozorovať ich tváre. Usmievali sa. Prikyvovali si navzájom hlavami v družnom rozhovore. 

Ani takto blízky rozhovor dvoch tvárí si vlastne z posledného obdobia nepamätám. Čím dlhšie som ich pozorovala, tým viac a viac akoby sa roztápalo moje srdce. Boli to blízki priatelia? Stretli sa dnes po dlhých rokoch? 

Určite! 

<!--...

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.