Moskva vraj plánuje na dobytom juhu Ukrajiny vytvoriť bábkový štát Južná Rus

Primorsk Ruskí vojaci vyvesujú ruskú vlajku. Foto: Twitter

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

20:58 Ukrajina: V okolí Kyjeva našli takmer 1 200 mŕtvych

Na takmer 1 200 stúpol oficiálny počet mŕtvych, ktorých telá našli v oblasti okolo ukrajinskej metropoly Kyjev po stiahnutí ruských jednotiek, uviedli v piatok ukrajinské policajné zdroje. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

„Do dnešného dňa bolo nájdených už 1 187 našich mierumilovných občanov, ktorí zahynuli rukami ruskej armády,“ uviedol policajný riaditeľ Kyjevskej oblasti Andrij Njebytov v piatok pre ukrajinskú televíziu.

20:01 Švédsko a Fínsko sa snažia koordinovať svoje rozhodnutia o členstve v NATO

Švédsko a Fínsko zostávajú v úzkom kontakte v súvislosti s rozhodnutím o tom, či vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) po ruskej invázii na Ukrajinu. V piatok v Helsinkách to vyhlásili ministri zahraničných vecí oboch severských štátov.

„Bude veľmi dôležité, aby Fínsko a Švédsko mohli prijímať rozhodnutia rovnakým smerom a v rovnakom časovom rámci, samozrejme plne rešpektujúc nezávislosť nášho rozhodovania,“ povedal šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto po stretnutí so švédskou ministerkou zahraničných vecí Ann Lindeovou.

19:30 Rusko na oslavy Dňa víťazstva nepozve zahraničných lídrov

Rusko nepozve zahraničných predstaviteľov na svoju tradičnú vojenskú prehliadku, ktorá sa uskutoční 9. mája pri príležitosti Dňa víťazstva, oznámil v piatok Kremeľ.

Oslavy Dňa víťazstva sa v Moskve konajú každoročne na pripomenutie víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Na tohtoročnom podujatí sa však neočakáva dokonca ani účasť dlhoročného Putinovho spojenca, bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Jedným z dôvodov neprítomnosti zahraničných predstaviteľov na oslavách, ktorý Peskov nespomenul, je však istotne ruská vojenská invázia na Ukrajine, konštatuje agentúra DPA. Dokonca ani lídri krajín, ktoré zaujali miernejší postoj voči Moskve, by pravdepodobne nechceli byť videní pri podpore Putina takýmto verejným spôsobom.

18:30 Premiéri ČR a Poľska vyzvali Maďarsko, aby odsúdilo zločiny na Ukrajine

Český premiér Petr Fiala a predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki po piatkovom stretnutí vo Varšave apelovali na Maďarsko, aby „jednoznačne odsúdilo“ zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine. Morawiecki uviedol, že formát V4 stále existuje, ale „musíme si veľmi dôkladne objasniť otázky súvisiace s ruskou agresiou voči Ukrajine“.

„Zásadne nesúhlasíme so súčasným postojom Maďarska k Ukrajine… a očakávame jednoznačný a veľmi silný postoj Budapešti, ktorý odsúdi zločiny Ruska na Ukrajine,“ povedal. „Toto je skutočne veľmi dôležitá podmienka, pretože nemôžeme zatvárať oči pred tým, čo sa tam deje,“ dodal poľský premiér. „Chceme, aby tento postoj bol veľmi jasný a v súlade s tým, čo považujeme za vhodné,“ doplnil svojho kolegu Fiala.

Mateusz Morawiecki a Petr Fiala. Foto: TASR/AP

17:40 Rusko tvrdí, že zaplatilo zahraničný dlh v dolároch

Ruské ministerstvo financií v piatok oznámilo, že uhradilo v dolároch dve platby zo svojich dlhopisov denominovaných v cudzej mene. To by mu umožnilo vyhnúť sa hrozbe štátneho bankrotu, ak by v termíne nevyrovnalo svoje zahraničné dlhy v príslušnej mene.

Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že uskutočnilo kupónové platby v celkovej výške približne 650 miliónov USD (616,70 milióna eur) za dva dlhopisy so splatnosťou v rokoch 2022 a 2042 denominované v amerických dolároch. Začiatkom apríla sa totiž Moskva pokúsila zaplatiť za tieto dlhopisy v rubľoch potom, čo boli jej devízové rezervy v amerických bankách zablokované v rámci sankcií proti Moskve za inváziu na Ukrajinu.

VIDEO Ukrajinský dron zhadzuje bomby na ruské obrnené vozidlá

https://twitter.com/RALee85/status/1520035056760336387

16:59 Kremeľ: Putin zvažuje naviazať rubeľ na zlato

Ruský prezident Vladimir Putin diskutuje o myšlienke naviazania rubľa na zlato a iný tovar. Uviedol to v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Tento krok by znamenal, že ruská mena by bola po prvý raz za viac ako storočie priamo naviazaná na drahé kovy.

Vysokopostavený predstaviteľ Kremľa Nikolaj Patrušev, ktorý je tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti a blízkym spojencom Putina, tento týždeň uviedol, že prepojenie rubľa s drahými kovmi by mohlo Rusku poskytnúť väčšiu „suverenitu“ nad svojím finančným systémom, ktorý poškodzujú západné sankcie. Guvernérka ruskej centrálnej banky však novinárom povedala, že o tejto myšlienke sa „žiadnym spôsobom nediskutuje“.

16:39 OMV bude platiť za plyn z Ruska v súlade so sankciami EÚ

Rakúska energetická spoločnosť OMV v piatok potvrdila, že bude platiť za plyn z Ruska v súlade so sankciami, ktoré Európska únia (EÚ) uvalila na Moskvu za inváziu na Ukrajinu.

„V každom prípade sa v OMV podriadime sankciám a budeme dodržiavať príslušné smernice,“ povedal generálny riaditeľ Alfred Stern pri prezentácii štvrťročných výsledkov v piatok vo Viedni.

15:17 Moskva vraj plánuje na dobytom juhu Ukrajiny vytvoriť bábkový štát. Má niesť názov Južná Rus.

Na juhu Ukrajiny, kde v týchto fázach vojny ruská armáda sústreďuje veľkú časť svojich síl, má po dobytí vzniknúť nový štát pod plnou kontrolou Moskvy. Nový štátny celok má niesť názov Južná Rus, uvádza sa v dokumente, ktorý zverejnilo Rádio Svoboda. V dokumente stojí: „Budujeme náš štát na základe porozumenia, historickej a genetickej príbuznosti a jednoty trojjediného ruského ľudu: Ukrajincov, Bielorusov a Rusov, bratského priateľstva a na základe vzájomnej pomoci.“

https://standard.sk/200125/usa-po-smrti-americana-varovali-svojich-obcanov-aby-nesli-bojovat-na-ukrajinu/

Podľa informácií uvedených v dokumente pod názvom Manifest juhoruskej ľudovej rady by mal nový štátny útvar vzniknúť po vzore Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky – teda referendom. Iniciatíva na uskutočnenie referenda by mala prísť podľa Kyjeva z mesta Cherson. Z dokumentu nie je jasné, na akej rozlohe sa bude plánovaný štát rozkladať.

Od 1. mája sa má podľa dokumentu v Chersonskej oblasti začať používať ruský rubeľ. Prechodné obdobie, počas ktorého sa bude v oblasti dať platiť ukrajinskou hrivnou potrvá štyri mesiace. Na začiatku tohto týždňa mali ruské jednotky obsadiť radnicu v Chersone, väčšina iniciatív v novovznikajúcom územnom celku v tomto smere pôjde práve odtiaľto, tvrdí ukrajinská strana.

Ruskí vojaci vyvesujú ruskú vlajku v Primorsku. Foto: Twitter

15:00 Čína: NATO neustále vytvára konflikty

Čína obvinila Severoatlantickú alianciu z neustáleho vytvárania konfrontácií a problémov. Vyplýva to z najnovších vyjadrení hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pina. Ide o reakciu na stredajšie vyjadrenia šéfky britského rezortu diplomacie Liz Trussovej, ktorá Pekingu odkázala, „aby hral podľa pravidiel“, a kritizovala ho za to, že odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu.

Wang obvinil Severoatlantickú alianciu z toho, že od iných krajín vyžaduje, aby dodržiavali základné pravidlá, zatiaľ čo sama „bezohľadne vedie vojny a zhadzuje bomby na suverénne štáty, zabíja, a tak vyháňa z domovov nevinných civilistov“. Krajiny by sa podľa Wanga mali riadiť Chartou OSN, a nie svojskými pravidlami „určitých klík“.

13:43 Nemecko odsúdilo ruský útok na Kyjev v čase návštevy šéfa OSN

Nemecko odsúdilo v piatok Rusko za „neľudský“ letecký útok na ukrajinskú metropolu Kyjev zo štvrtka večera, ktorý bol podniknutý v čase, keď tam bol na návšteve generálny tajomník OSN António Guterres. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.

„Dôrazne odsudzujeme ruský raketový útok na Kyjev, (ktorý sa odohral) zatiaľ čo… (tam) Guterres včera rokoval,“ povedal hovorca spolkovej vlády Wolfgang Büchner, pričom dodal, že Rusko „nemá úctu voči medzinárodnému právu“.

13:06 Ruskí vojaci na Ukrajine údajne zajali dvoch britských humanitárnych pracovníkov

Ruská armáda zajala dvoch britských dobrovoľníkov, ktorí na Ukrajine poskytovali humanitárnu pomoc. Podľa britskej rozhlasovej stanice BBC o tom informovala nezisková organizácia Presidium Network.

BBC v piatok uviedla, že k zajatiu došlo zrejme v pondelok na juhovýchode Ukrajiny, na kontrolnom stanovišti ležiacom južne od mesta Záporožie. Predpokladá sa, že dvojica dobrovoľníkov pracovala v oblasti „na vlastnú päsť“, ale bola v kontakte s organizáciou Presidium Network.

https://standard.sk/200009/slovensky-vzdusny-priestor-by-malo-chranit-polsko-nad-je-pripraveny-poskytnut-migy-ukrajine/

12:15 Poľsko posiela na Ukrajinu vyše 200 tankov T-72, uviedol Poľský rozhlas

Poľsko posiela na Ukrajinu viac ako 200 tankov T-72, uviedol v piatok Poľský rozhlas. Tento typ tankov bol najvyužívanejší v krajinách niekdajšieho komunistického vojenského bloku Varšavská zmluva a ukrajinská armáda ho v súčasnosti nasadzuje vo vojne s Ruskom. Väčšina poľských tankov vraj už dorazila na Ukrajinu. To, že Poľsko posiela tanky Ukrajine čeliacej ruskej agresii, oznámil pred niekoľkými dňami premiér Mateusz Morawiecki. Neupresnil ale ich počet.

Poľská armáda má vo výzbroji tri typy tankov. Najväčšiu hodnotu v boji by mali nemecké tanky Leopard II, ktorých vlastní 249, uvádza portál onet.pl. Potom sú to tanky poľskej konštrukcie PT-91 Twardy. Najviac, asi 300, má tankov T-72 vyrábaných v Sovietskom zväze od 70. rokov do polovice 90. rokov minulého storočia. Vyzbrojené sú delom kalibru 125 milimetrov, guľometom, protilietadlovým guľometom a odpaľovačom dymových granátov.

Tanky T-72. Foto: Mil.ru

12:02 Pri útoku na Kyjev prišla o život novinárka Slobodnej Európy

Obeťou štvrtkového útoku na Kyjev je novinárka stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) Vera Hyryčová. Na sociálnych sieťach o tom informoval jej kolega Olexandr Demčenko. Spresnil, že novinárkino telo našli pod ruinami raketou zasiahnutého bytového domu až v piatok ráno.
      
V polovici apríla Národný zväz novinárov Ukrajiny informoval, že od začiatku ruskej invázie (24. februára) bolo na Ukrajine zabitých najmenej 20 novinárov. Zväz zverejnil aj zoznam ich mien, pričom však spresnil, že ide len o tých, ktorých smrť potvrdila ukrajinská generálna prokuratúra.

11:52 Británia pošle na Ukrajinu tím expertov, bude vyšetrovať vojnové zločiny

Británia pošle na Ukrajinu špecializovaný tím na pomoc pri zhromažďovaní dôkazov a stíhaní páchateľov údajných vojnových zločinov. V piatok to oznámilo britské ministerstvo zahraničných vecí. „V tíme budú aj odborníci na sexuálne násilie, ktoré súvisí s (rusko-ukrajinským) konfliktom,“ uviedol vo vyhlásení britský rezort diplomacie. Tím odborníkov by mal doraziť do Poľska začiatkom mája.

„Rusko prinieslo na Ukrajinu barbarstvo a spáchalo odporné zverstvá, aj na ženách. Britskí odborníci pomôžu odhaliť pravdu a pomôžu tiež k tomu, aby bol režim (ruského prezidenta Vladimira Putina) braný na zodpovednosť za svoje činy,“ uviedla britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.      

Kyjev tvrdí, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyšetruje zhruba 7 600 možných vojnových zločinov. Moskva svoj útok označuje ako „špeciálnu operáciu“ zameranú na demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. Jej cieľom je podľa Kremľa tiež ochrániť rusky hovoriaci ľud žijúci na východe Ukrajiny.

10:55 Rusko potvrdilo, že jeho letectvo zaútočilo na Kyjev, keď tam bol šéf OSN

Ruské ministerstvo obrany v piatok potvrdilo, že jeho letectvo zaútočilo vo štvrtok na ciele v Kyjeve v čase, keď tam bol na návšteve generálny tajomník OSN António Guterres. Starosta hlavného mesta Ukrajiny Vitalij Kličko medzičasom uviedol, že pri štvrtkovom ruskom útoku zahynul minimálne jeden človek.

Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie „zničili výrobné budovy raketového a kozmického podniku Artem v Kyjeve“, uviedol rezort obrany vo svojom pravidelnom brífingu o vývoji vojny na Ukrajine.

10:49 Ukrajina: Ruskí vojaci kradnú na okupovaných územiach zásoby pšenice

Generálny štáb ukrajinskej armády v piatok uviedol, že ruská armáda na okupovaných územiach Ukrajiny kradne zásoby pšenice. TASR správu prevzala z televízie CNN, ktorá túto informáciu bezprostredne nedokázala overiť z nezávislých zdrojov.

„Ruskí okupanti okrádajú dedinčanov. Napríklad z poľnohospodárskeho družstva v meste Kamianka-Dniprovska (v Záporožskej oblasti) bolo ukradnutých viac než 60 ton pšenice aj s nákladnými autami,“ uvádza sa vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinskej armády, ktorá už 65. deň vzdoruje ruskej vojenskej agresii, pričom ťažké boje pokračujú na východe a juhu Ukrajiny.

https://standard.sk/199922/ruski-kozmonauti-rozvinuli-vo-vesmire-repliku-vitaznej-sovietskej-vlajky/

09:04 Ukrajina chce v piatok evakuovať civilistov z Azovstaľu

Ukrajina chce v priebehu piatka evakuovať civilistov, ktorí sa spoločne s ukrajinskými vojakmi ukrývajú v podzemí zničeného komplexu oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol. Uviedla to v piatok kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Na dnes je naplánovaná operácia, ktorej cieľom je dostať zo závodu civilistov,“ uviedla Zelenského kancelária bez poskytnutia ďalších detailov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.      

OSN zostavila pre očakávanú evakuáciu civilistov z Azovstaľu, ktorá by si vyžadovala prerušenie bojov, medzinárodný tím.

VIDEO Ruské SU-25 na Donbase

https://twitter.com/RALee85/status/1519871748388315136

08:40 USA sú presvedčené, že útok na Muratova vykonali ruské tajné služby

Americké spravodajské služby sú presvedčené, že útok acetónovou farbou na šéfredaktora ruského nezávislého denníka Novaja gazeta a laureáta Nobelovej ceny Dmitrija Muratova zosnovali ruské tajné služby. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na štvrtkové informácie z amerických denníkov New York Times a Washigton Post.

K útoku na známeho žurnalistu, ktorý je kritický voči Kremľu, došlo 7. apríla počas nočnej cesty vlakom na trati Moskva – Samara. Jeden z páchateľov vylial na Muratova červenú olejovú farbu obsahujúcu acetón, ktorá mu zostala na tvári, oblečení a osobných veciach, ako aj na zariadení lôžkového kupé.

07:04 VZ OSN bude 11. mája hlasovať o nástupcovi Ruska v Rade OSN pre ľudské práva

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) bude 11. mája hlasovať o tom, ktorá krajina nahradí Rusko v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC).

Hovorkyňa predsedu VZ OSN Paulina Kubiaková vo štvrtok oznámila, že jedinou kandidátskou krajinou do tejto 47-člennej rady je Česká republika. Kreslá v tejto rade so sídlom v Ženeve sú rozdelené podľa regiónov OSN a náhradou Ruska musí byť východoeurópska krajina, píše AP.

VZ OSN začiatkom apríla schválilo rezolúciu, ktorou pozastavilo Rusku členstvo v UNHCR. Návrh rezolúcie bol vypracovaný po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v ukrajinskom meste Buča.

Námestník ruského veľvyslanca pri OSN po pozastavení členstva svojej krajiny povedal, že Rusko sa z UNHCR stiahlo ešte pred hlasovaním. Hovorca Rady pre ľudské práva Rolando Gómez povedal, že Rusko sa týmto krokom vyhlo tomu, aby prišlo o štatút pozorovateľskej krajiny.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) pozastavilo vo štvrtok 7. apríla 2022 členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). Foto: TASR/AP

04:02 Zelenskyj s bulharským premiérom Petkovom rokoval o energetike a obrane

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že vo štvrtok v Kyjeve absolvoval „rozsiahle a vrúcne rozhovory“ o energetike a obrannej spolupráci s bulharským premiérom Kirilom Petkovom. TASR správu prevzala v piatok z agentúry AP.

Zelenskyj a Petkov sa podľa slov ukrajinského prezidenta dohodli, že poškodené ukrajinské vojenské vybavenie môže byť opravené v bulharských zariadeniach a zaslané späť na Ukrajinu.

Ďalšia záležitosť, na ktorej sa dohodli, boli dodávky ukrajinskej elektrickej energie do Bulharska a spoločné využívanie plynovodu Trans-Balcan s cieľom diverzifikovať dodávky energie v oblasti, oznámil Zelenskyj vo štvrtok večer v televízii.

Rusko tento týždeň zastavilo dodávku do Bulharska a Poľska, ktoré sú členskými krajinami NATO a patria medzi najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny v Európe, píše AP.

Bulharsko dováža viac ako 90 percent plynu z Ruska. Zastavenie dodávok mu však problémy bezprostredne nespôsobí, pretože má ďalších možných dodávateľov, konštatuje táto agentúra (AP). Plynovod Trans-Balcan vedie z Grécka cez Bulharsko a Rumunsko na Ukrajinu.

01:50 Balistickú raketu zaparkovali v Moskve pred ukrajinskú reštauráciu

Moskovská spravodajkyňa britskej stanice Sky News Diana Magnayová zdieľala vo štvrtok večer na sociálnej sieti fotografiu balistickej rakety, ktorú prevážali ulicami ruského hlavného mesta a zaparkovali priamo pred ukrajinskou reštauráciou.

Tieto scény sa podľa Magnayovej odohrali počas nácviku ruskej vojenskej prehliadky ku Dňu víťazstva 9. mája. Prehliadka ruských ozbrojených síl sa koná každý rok v spomínaný deň na moskovskom Červenom námestí počas osláv víťazstva vtedajšieho Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.

„Obzvlášť odporný na mojej fotografii je fakt, že je zaparkovaná vedľa ukrajinskej reštaurácie Odessa Mama,“ napísala novinárka k snímke balistickej rakety zverejnenej na Twitteri. Obyvatelia Odesy pomenovaním Odessa Mama označujú svoje mesto.

ŠTVRTOK

23:50 Zelenskyj: Ruské útoky na Kyjev boli pokus o poníženie OSN

Za pokus o „poníženie“ Organizácie Spojených národov označil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ruské útoky, ktoré vo štvrtok zasiahli obytnú oblasť Kyjeva v čase návštevy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.

„Ruské rakety dnes zasiahli mesto bezprostredne po ukončení našich rozhovorov,“ povedal Zelenskyj a dodal, že išlo o päť rakiet. To podľa jeho slov veľa napovedá o úsilí ruského vedenia ponížiť OSN a všetko, čo táto organizácia predstavuje. Tento krok Ruska si podľa ukrajinského prezidenta vyžaduje adekvátne ráznu reakciu.

Na snímke hasiči zasahujú po útoku ruskej rakety 28. apríla 2022 v Kyjeve. Foto/TASR AP

22:41 OSN je šokovaná „blízkosťou“ ruského útoku v Kyjeve počas návštevy Guterresa

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres a jeho tím sú „šokovaní“ blízkosťou ruských útokov na centrum ukrajinskej metropoly Kyjev v čase ich oficiálnej návštevy. Všetci sú však „v bezpečí“, uviedol vo štvrtok hovorca humanitárneho úradu OSN Saviano Abreu.

„Je to vojnová zóna, ale je šokujúce, že sa to stalo blízko nás,“ povedal Abreau, ktorý však nešpecifikoval, ako blízko bola delegácia OSN k bodu dopadu. Jedna strela zasiahla obytnú budovu v centre Kyjeva a tri osoby utrpeli zranenia.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram uviedol, že došlo „k dvom úderom na štvrť Ševčenkivskyj“ na severozápade Kyjeva a v najmenej dvoch výškových budovách následne vypukol požiar.

Najmenej jeden človek pritom prišiel o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia vrátane tých, čo uviazli po troskami, píše agentúra AP s odvolaním sa na vyjadrenia záchranných zložiek.

21:08 V Kyjeve bolo po stretnutí šéfa OSN so Zelenským počuť najmenej dve explózie

Najmenej dva výbuchy bolo počuť vo štvrtok večer v centre ukrajinského hlavného mesta Kyjev – krátko po stretnutí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.

Explózie, po ktorých stúpal k oblohe čierny dym, nastali čoskoro po tom, ako mali obaja lídri spoločnú tlačovú konferenciu. Guterres na nej odsúdil krutosti napáchané v mestách ako Buča, kde sa po stiahnutí ruských vojakov našli dôkazy o masovom vraždení civilistov.

Úrad ukrajinského prezidenta oznámil, že išlo o prvé bombardovanie Kyjeva od polovice apríla, informovala agentúra AFP.

Uvedené explózie v Kyjeve spôsobili požiare najmenej v dvoch výškových budovách. Na zázname zverejnenom ukrajinským prezidentom kráča Gutteres cez nádvorie a stretáva sa so Zelenským, ktorý ho pred stretnutím víta vonku.

Generálny tajomník OSN António Guterres (vľavo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) počas tlačovej konferencie v Kyjeve vo štvrtok 28. apríla 2022. Foto: TASR/AP

20:30 Ukrajinské mestá Mykolajiv a Odesa boli vo štvrtok ostreľované ruskými jednotkami

Incidenty sa odohrali v čase návštevy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v hlavnom meste Ukrajiny, kde rokoval s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Mykolajiv opäť zasiahli údery viacerých raketometov BM-30 Smerč,“ uviedlo velenie ukrajinského Vojenského okruhu „Juh“ vo svojom príspevku na sociálnej sieti Facebook s tým, že ostreľovanie poškodilo desiatky domov, áut a obchodov.

19:00 Ukrajinskí vyšetrovatelia identifikovali viac než 8000 prípadov podozrení z vojnových zločinov

„V skutočnosti je to 8600 prípadov len o vojnových zločinoch a viac než 4000 prípadov spojených s vojnovými zločinmi,“ uviedla ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová pre nemeckú televíznu stanicu Deutsche Welle.
 Venediktovová vyšetruje a zhromažďuje množiace sa podozrenia zo zločinov ruských jednotiek od 24. februára, keď Rusko spustilo ofenzívu voči Ukrajine, píše AFP. Ako dodala, v súčasnosti zhromažďuje dôkazy v teréne viac než 8000 vyšetrovateľov vrátane štátnych bezpečnostných služieb, ukrajinskej polície a zahraničných vyšetrovateľov.
 Zdokumentované údajné zločiny zahrňujú zabíjanie civilistov, bombardovanie civilnej infraštruktúry a sexuálne zločiny, ktoré boli hlásené na „okupovanom území Ukrajiny“, uviedla Venediktovová.

18:30 USA chcú Ukrajine poslať zmrazené peniaze ruských oligarchov

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok oznámil, že požiadal Kongres o ďalších 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine. Šéf Bieleho domu povedal, že to „nie je lacné“ riešenie, avšak Washington sa nemôže nečinne prizerať ruským „zverstvám a agresii“ voči susednému štátu. Kyjevu chce dať aj zmrazené financie ruských oligarchov.

Biden uviedol, že USA už dodali Ukrajine desať smrtiacich protipancierových zbraňových systémov na každý jeden ruských tank, ktorý Moskva poslala do krajiny. Priamej vojne sa chce ale vyhnúť: „Neútočíme na Rusko. Pomáhame Ukrajine brániť sa proti ruskej agresii a rovnako ako sa (ruský prezident Vladimir) Putin rozhodol spustiť túto brutálnu inváziu, mohol sa rozhodnúť túto brutálnu inváziu ukončiť,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.

Podľa televízie CNN má byť z nového balíka finančnej pomoci určených na vojenskú pomoc až 20 miliárd dolárov. Zhruba 8,5 miliardy by malo ísť na hospodársku pomoc a tri miliardy budú pridelené na dodatočnú humanitárnu pomoc či financovanie potravinovej bezpečnosti. „Tento balík potrebujeme na podporu Ukrajiny v jej boji za slobodu. Cena tohto boja nie je lacná, ale ak pripustíme, aby (ruská) agresia pokračovala, bude to ešte drahšie,“ povedal Biden.

18:10 Švédi nechcú o vstupe do NATO rozhodnúť v referende

Švédska vláda neplánuje zorganizovať referendum v prípade, ak sa tamojší parlament rozhodne podať žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), uviedla švédska premiérka Magdalena Anderssonová.

„Nemyslím si, že je to téma vhodná pre referendum… Existuje veľa informácii o národnej bezpečnosti, ktoré sú tajné. Takže existujú dôležité otázky, o ktorých sa v takomto referende nemôže diskutovať, ako aj dôležité fakty, ktoré nemožno len tak vyložiť na stôl,“ uviedla Anderssonová. Líder najväčšej švédskej opozičnej Umiernenej strany Ulf Kristersson taktiež odmietol výzvy na usporiadanie referenda týkajúceho sa vstupu krajiny do NATO. Naopak líderka Ľavicovej strany Nooshi Dadgostarová, ktorej strana je proti vstupu Švédska do Aliancie, vystúpila zase za usporiadanie referenda.

18:00 Američania nenechajú Rusko vydierať Európu, tvrdí Biden

Spojené štáty nedovolia Rusku, aby vydieralo a zastrašovalo európske krajiny prerušením dodávok energií. „Nenecháme Rusko, aby zastrašovalo alebo vydieralo (Európu) a tak sa dokázalo vyhnúť sankciám. Nedovolíme im použiť ich ropu a plyn, aby sa vyhli následkom svojej agresie,“ povedal Biden 

Ilustračné foto: Biden/FB

17:01 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvalo na zriadenie medzinárodného trestného súdu

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) vyzvalo vo štvrtok na zriadenie ad hoc medzinárodného trestného súdu, ktorý by bral na zodpovednosť páchateľov ruskej agresie proti Ukrajine, informuje spravodajca TASR.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v správe pre médiá uviedlo, že jeho členovia sú „zhrození pokračujúcou agresívnou vojnou vedenou Ruskou federáciou proti Ukrajine“, ako aj správami o „zverstvách voči civilistom spáchanými ruskými jednotkami“.

V tejto súvislosti PZ RE vyzvalo všetky členské a pozorovateľské štáty tejto celoeurópskej organizácie, aby urýchlene zriadili ad hoc medzinárodný trestný súd, ktorý by mal dostať mandát na „vyšetrovanie a stíhanie zločinu agresie, ktorého sa dopustilo politické a vojenské vedenie Ruskej federácie“.

16:47 Ukrajina vyšetruje desať ruských vojakov pre vojnové zločiny v Buči

krajinská generálna prokuratúra vo štvrtok oznámila, že vyšetruje desiatich ruských vojakov pre podozrenia, že sa v meste Buča blízko metropoly Kyjev dopustili vojnových zločinov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

V Buči po stiahnutí ruských jednotiek našli mŕtve telá v civilnom oblečení. „Desať vojakov 64. motorizovanej pešej brigády ruských ozbrojených síl, súčasť 35. armády, je podozrivých z krutého zaobchádzania s civilistami i ďalšieho porušovania zákonov a pravidiel vojny,“ uviedla ukrajinská generálna prokuratúra. „Podozriví budú vyhlásení za hľadaných s cieľom zadržania a privedenia pred spravodlivosť,“ dodala vo vyhlásení.

16:42 Šéf ruskej špionážnej služby tvrdí, že USA a Poľsko plánujú rozdelenie Ukrajiny

Šéf ruskej špionážnej služby Sergej Naryškin obvinil vo štvrtok Spojené štáty a Poľsko, že majú v pláne získať sféru vplyvu na Ukrajine. Je to zatiaľ najsilnejší signál Moskvy, že vojna sa môže skončiť núteným rozdelením Ukrajiny medzi Západ a Rusko. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Šéf Služby zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (SVR) Naryškin sa odvolal na nezverejnené spravodajské informácie, ktoré podľa neho ukazujú, že USA a Poľsko, teda spojenci z NATO, plánujú obnoviť kontrolu Poľska nad časťou západnej Ukrajiny.

Sergej Naryškin. Foto: TASR/AP

„Podľa spravodajských informácií získaných Službou zahraničnej rozviedky Ruskej federácie vypracovávajú Washington a Varšava plány na zavedenie prísnej vojenskej a politickej kontroly Poľska nad jeho historickými dŕžavami na Ukrajine,“ uviedol Naryškin v zriedkavom vyhlásení, ktoré zverejnila SVR. Poľsko ovládalo v minulosti v rôznych obdobiach niektoré územia, ktoré sú teraz súčasťou Ukrajiny, naposledy to bolo v čase medzi dvoma svetovými vojnami. Západná Ukrajina vrátane mesta Ľvov bola na konci druhej svetovej vojny pohltená Sovietskym zväzom.

SVR uviedla, že Spojené štáty preberajú s Poľskom plán, na základe ktorého poľské „mierové“ jednotky bez poverenia NATO vstúpia do častí západnej Ukrajiny, kde je pravdepodobnosť konfrontácie s ruskými silami nízka.

16:10 Obranca Azovstaľu tvrdí, že Mariupol ešte nie je ruský

Zástupca veliteľa ukrajinského pluku Azov vo štvrtok opäť apeloval na svetových lídrov, aby našli spôsob, ako zachrániť civilistov a pomôcť vojakom, ktorí bránia oceliarne Azovstaľ v meste Mariupol zovretom v obkľúčení ruských jednotiek.

Kapitán Sviatoslav Palamar (39) to uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters z oceliarne, ktorá je poslednou baštou obrancov prístavného mesta na juhu Ukrajiny. „Pokiaľ sme tu a držíme obranu… mesto nie je ich,“ vyhlásil Palamar. Informoval, že v okolí stále zúria ťažké boje a neustále ich bombardujú. Podľa jeho slov ruské sily v jednom momente vyslali kolónu tankov, obrnených vozidiel a pechoty, ale obrancovia Azovstaľu ju zničili.

16:04 Slovensko dostalo na pomoc s utečencami z Ukrajiny vyše 209 miliónov eur

Slovensko dostalo na pomoc s utečencami z Ukrajiny vyše 209 miliónov eur. Európska komisia (EK) vyplatila spolu všetkým 27 členským štátom EÚ zálohové platby vo výške 3,5 miliardy eur, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou. Informuje o tom spravodajca TASR.

Komisia spresnila, že platby pre nástroj REACT-EU sa uskutočnili v rámci Kohéznej akcie EÚ pre utečencov v Európe (CARE).

15:49 Biden navrhuje použiť zhabaný majetok ruských oligarchov na odškodnenie Ukrajiny

Biely dom navrhol vo štvrtok využiť zaistený majetok ruských oligarchov na kompenzáciu škôd spôsobených vojenskou inváziou Moskvy na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Umožnilo by to „prevod výnosov z prepadnutého majetku kleptokratov na Ukrajinu na nápravu škôd spôsobených ruskou agresiou“, spresnil vo vyhlásení Biely dom.

Myšlienka kompenzácie je súčasťou nových navrhovaných pravidiel, ktorými sa zvyšujú ekonomické sankcie pre Kremeľ dva mesiace po útoku Ruska na svojho suseda v snahe zvrhnúť vládu a zmocniť sa jeho územia. Prezident USA Joe Biden by mal oznámiť navrhovanú legislatívu spolu so žiadosťou o zvýšenie financovania ukrajinskej armády zo strany Kongresu neskôr v priebehu štvrtka, pripomína AFP.

14:57 Turecko je pripravené prevziať iniciatívu v záujme ukončenia vojny na Ukrajine

Turecko je pripravené urobiť viac pre ukončenie vojny na Ukrajine po tom, čo pomohlo sprostredkovať výmenu väzňov medzi Ruskom a USA, povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok v telefonickom rozhovore ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Erdoganov úrad ďalej uviedol, že Putin sa poďakoval tureckému lídrovi za pomoc pri sprostredkovaní výmeny bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Trevora Reeda za ruského pilota Konstantina Jarošenka.

Ankara je teraz „pripravená prevziať iniciatívu v záujme ukončenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou a sprostredkovať cestu k mieru“, píše AFP.

14:48 Na námestí v Kamiansku ležia hračky na pamiatku detských obetí vojny

Na námestí v meste Kamianske v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti umiestnili ľudia 217 hračiek na pamiatku rovnakého počtu detí, ktoré zahynuli v rusko-ukrajinskom konflikte. TASR správu prevzalo od britskej spravodajskej stanice Sky News.

„217 ukrajinských detí sa už nikdy nebude hrať na ihrisku, jazdiť na bicykli ani žiadať svoju mamu o kúpu novej hračky,“ uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko. „Ich životy nemilosrdne pohltila strašná vojna. Je nemožné to odpustiť, pretože smrť detí sa neodpúšťa,“ dodal.

14:27 Kolíková: Slovensko má záujem pristúpiť k vyšetrovaciemu tímu k zločinom na Ukrajine

Slovenská republika má záujem pristúpiť k spoločnému vyšetrovaciemu tímu, ktorý sa bude zaoberať vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a inými zločinmi páchanými na Ukrajine. Potvrdila to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková po štvrtkovom stretnutí s eurokomisárom pre justíciu Didierom Reyndersom. Ten požiadal Kolíkovú, aby sa SR zúčastnila spoločného vyšetrovacieho tímu, ktorý podporuje Eurojust.

„Dnes už Poľsko, Ukrajina a Litva vytvorili tento tím, aby pomáhali vyšetrovateľom priamo na mieste,“ uviedol Reynders. Tvrdí, že Česká republika sa k tejto iniciatíve zrejme tiež pridá.  

Mária Kolíková. Foto: TASR/AP

14:19 EÚ pomáha Ukrajine, na jeden rok pozastaví dovozné clá na všetok dovážaný tovar

Európska komisia (EK) vo štvrtok navrhla na jeden rok pozastaviť dovozné clá na všetok tovar, ktorý Ukrajina vyváža do Európskej únie. Podľa oznámenia EK ide o bezprecedentné gesto podpory pre krajinu vo vojne, ktoré by tiež malo viesť k ročnému pozastaveniu všetkých antidumpingových a ochranných opatrení, ktoré Únia uplatňuje na ukrajinskú oceľ. Tento krok má posilniť ukrajinský vývoz do EÚ a pomôže zmierniť ťažkú situáciu ukrajinských výrobcov a vývozcov v časoch ruskej vojenskej invázie.

13:54 S postupným otepľovaním hrozia obyvateľom Mariupolu infekčné choroby

Úrady ukrajinského Mariupolu bijú na poplach kvôli nehygienickým podmienkam v tomto spustošenom prístavnom meste, ktoré podľa nich predstavujú „smrteľné nebezpečenstvo“ pre zvyšných obyvateľov, informovala vo štvrtok agentúra AP.

Mariupolská mestská rada v aplikácii na zasielanie správ Telegram uviedla, že v meste môžu vypuknúť „epidémie v dôsledku chýbajúceho centralizovaného zásobovania vodou a kanalizácie, rozkladu tisícov tiel pod troskami, katastrofálneho nedostatku pitnej vody a potravín“.

Upozornila aj na to, že životy asi 100-tisícľudí, ktorí z pôvodných vyše 450-tisíc zostávajú v Mariupole, môžu byť ohrozené chorobami ako cholera, dyzentéria či epidémiou spôsobenou baktériou E.coli.

Dobrovoľníci zametajú ulicu pred zničenými budovami v Mariupole. Foto: TASR/AP

13:07 Nemecký parlament schválil dodávky ťažkých zbraní Ukrajine

Poslanci Spolkového snemu (Bundestagu) schválili uznesenie, ktoré predložila trojica strán vládnucej koalície sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza spoločne s opozičnými konzervatívcami. Za hlasovalo 586 zákonodarcov, 100 bolo proti a sedem sa zdržalo. Podľa AFP tento krok potvrdzuje zmenu doterajšieho prístupu nemeckej vlády k vyzbrojovaniu Ukrajiny. Berlín už pred dvoma dňami oznámil, že Kyjevu poskytne nemecké protilietadlové tanky Gepard.

Schválený dokument vyzýva Nemecko na „urýchlenie dodávok účinných a komplexných zbraňových systémov vrátane ťažkých zbraní“. Takéto zbrane by mal Berlín podľa nemeckých poslancov posielať buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom dodávok výzbroje východoeurópskym krajinám, ktorá nahradí ich vybavenie poskytnuté ukrajinskej armáde.

13:36 Podoľak: Kyjev má právo útočiť na ruské vojenské ciele

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak deklaroval, že „Ukrajina sa bude brániť akýmkoľvek spôsobom“, aj „údermi na vojenské sklady a základne“. Podľa agentúry AFP to naznačuje priame útoky na zariadenia tohto typu ruskom území.      

Podoľak v úvode svojho tvítu citoval amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, že „Ukrajina sa musí sama rozhodnúť, či zaútočí na ruské vojenské zariadenia“.

„Rusko zaútočilo na Ukrajinu a zabíja tam civilistov. Ukrajina sa preto bude brániť akýmkoľvek spôsobom, vrátane úderov na sklady a základne ruských vrahov. Svet toto právo (Ukrajiny) uznáva,“ zdôraznil poradca ukrajinského prezidenta.

Podoľak, ktorý je hlavným vyjednávačom Ukrajiny na rokovaniach s Ruskom, v stredu prostredníctvom aplikácie Telegram reagoval na výbuchy v troch ruských oblastiach neďaleko ukrajinských hraníc. Tieto udalosti označil za karmu, teda za osud, ktorý si Rusko určuje vlastným konaním. Zároveň však nepotvrdil, že by mala tieto výbuchy na svedomí ukrajinská armáda.

13:31 Na Lešti pokračuje vojenské cvičenie mnohonárodnej jednotky NATO na Slovensku

V centre výcviku Lešť pokračuje vojenské cvičenie mnohonárodnej jednotky NATO na Slovensku. Aktuálne sa na ňom zúčastňujú aj českí vojaci.

Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl (OS) SR, generálmajor Ivan Pach, dodal, že súčasný výcvik na Lešti je zameraný na zvýšenie operačnej pripravenosti v súvislosti s krízou na Ukrajine. „Museli sme síce modifikovať naše plány, nemodifikovali sme však náš prístup k výcviku,“ podotkol s tým, že v centre výcviku na strednom Slovensku sú prieskumné, špeciálne jednotky a pribudnú aj vzdušné sily. „Rusi to určite vnímajú, pre nás je to však pozitívne. Pretože vidia, že sa vieme stretnúť, zomknúť a vieme cvičiť spoločne. Bez ohľadu na to, aké používame prostriedky,“ konštatoval.

Ozbrojené sily Slovenskej republiky zorganizovali spolu s mnohonárodnou jednotkou NATO na Slovensku cvičenie v priestore centra výcviku Lešť. Foto: TASR/án Krošlák

Hlavným cieľom výcviku mnohonárodnej jednotky NATO na Slovenku je prepad objektu s elimináciou záujmovej osoby, zaistenie dokumentov a komunikačných zariadení nepriateľa. Mnohonárodné bojové cvičenie NATO na Slovensku bude mať spolu 3000 vojakov. Nasadené sú jednotky z Českej a Slovenskej republiky, Nemecka a USA. V nasledujúcich týždňoch bude súčasťou aj jednotka zo Slovinska. Cvičenie sa zameriava na obranné pozemné operácie s doplnenou ochranou vzdušného priestoru protivzdušnými systémami Patriot.

13:00 Moskva je údajne znepokojená napätím v separatistickom Podnestersku

Rusko vo štvrtok vyjadrilo znepokojenie nad „teroristickými činmi“ v Moskvou podporovanom separatistickom regióne Podnestersko, vyhlásenom na časti územia Moldavska pri hraniciach s Ukrajinou. „Sme znepokojení eskaláciou napätia v Podnestersku,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na brífingu v Moskve, pričom poukázala na správy o streľbe a výbuchoch. Dodala, že Rusko tieto akcie považuje „za teroristické činy zamerané na destabilizáciu situácie v regióne“. Moskva podľa nej očakáva ich dôkladné a objektívne vyšetrenie.

Marija Zacharovová. Foto: TASR/AP

Rusko dôrazne odsudzuje aj pokusy zapojiť Podnestersko do konfliktu na susednej Ukrajine, vyhlásila Zacharovová v súvislosti s vojenskou agresiou, tzv. špeciálnou operáciou, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine pred viac ako dvomi mesiacmi. Zacharovová súčasne odmietla vyhlásenia Ukrajiny, že ruské mierové sily a podnesterskí branci sa pripravujú „na nejaké útočné akcie“.

12:37 Stoltenberg: Fínsko a Švédsko budú môcť rýchlo vstúpiť do NATO, ak budú chcieť

Fínsko a Švédsko budú môcť rýchlo vstúpiť do NATO, ak sa rozhodnú požiadať o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Podľa spravodajcu TASR to vo štvrtok dopoludnia – na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli – uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

Šéf Aliancie sa stretol s predsedníčkou EP Robertou Metsolovou aj s lídrami siedmich politických skupín zastúpených v europarlamente. Je to prvýkrát vôbec, čo sa generálny tajomník NATO stretol s predstaviteľmi politických frakcií EP. „Ak sa rozhodnú požiadať (o vstup do NATO), Fínsko a Švédsko budú srdečne vítané a očakávam, že tento proces bude rýchlo postupovať,“ povedal Stoltenberg na spoločne tlačovej konferencii s Metsolovou.

Dodal, že ešte vo štvrtok absolvuje rozhovor s prezidentom Fínska Saulim Niinistöom.

12:29 Rusko plánuje pre novinárov propagandistické turné do obliehaného Mariupola

Rusko plánuje pozvať vybraných zahraničných novinárov na prehliadku obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Informovala o tom britská televízia Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Ukrajinska pravda. Prehliadka sa má konať vo štvrtok. Na akciu, označovanú Kyjevom za propagandistickú, boli pozvaní západní novinári lojálni Moskve. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ich vyzvalo, aby sa na nej nezúčastnili.

Podľa Ukrajinskej pravdy budú novinári na Ukrajinu cestovať cez Rostov na Done ležiaci na juhu Ruska. Počas cesty budú novinárom poskytnuté „alternatívne fakty“ o konflikte v Mariupole.

Web Ukrajinska pravda v tejto súvislosti citoval vyjadrenie hlavnej správy rozviedky (GUR) ukrajinského ministerstva obrany, ktorá uviedla, že „špeciálne vyškolení ‚svedkovia‘ budú napríklad opisovať, ako ukrajinskí obrancovia údajne bombardovali mesto a sami zabíjali miestnych obyvateľov“.

12:20 Kremeľ opäť varoval pred dodávkami zbraní na Ukrajinu

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vo štvrtok upozornil, že dodávky zbraní zo Západu na Ukrajinu a do ďalších štátov ohrozujú bezpečnosť kontinentu.

„Samotná tendencia dodávať zbrane, vrátane ťažkých zbraní, na Ukrajinu a do ďalších štátov je činom, ktorý ohrozuje bezpečnosť kontinentu a vyvoláva nestabilitu,“ povedal Peskov, keď komentoval vyhlásenia britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej o dodávkach zbraní do iných krajín ako Ukrajiny.

11:43 Putin je etnický nacionalista a nádor na Ukrajine

Britský minister obrany Ben Wallace vo štvrtok označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „etnického nacionalistu“, ktorý mal dlhodobo v pláne napadnúť susednú krajinu, a prirovnal ho k rakovinovému nádoru na ukrajinskom území. TASR správu prevzala od britskej spravodajskej stanice Sky News. „Je zrejmé, že existujú aj skupiny ďalších rusky hovoriacich ľudí, o ktorých (Putin) uvažuje potenciálne rovnako ako nacisti v druhej svetovej vojne – že vlastní týchto ľudí,“ povedal Wallace.

Šéf britského rezortu obrany si myslí, že Putin sa snaží „takmer v zúfalstve“ rozšíriť konflikt prostredníctvom vyhrážok či potenciálnymi útokmi pod falošnou vlajkou v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko. Wallace uviedol, že zatiaľ nie je známe, kto stojí za tohtotýždňovými útokmi v tejto oblasti, ale ak by to bolo Rusko, išlo by z jeho strany o „strategickú chybu“.

Britský minister obrany dodal, že Putin sa teraz môže usilovať o udržanie oblastí, ktoré ruská armáda okupuje, a „byť len rakovinovým nádorom na Ukrajine“.

10:28 Šéf OSN v Boroďanke: Vojna v 21. storočí je neakceptovateľné zlo

Generálny tajomník OSN António Guterres pricestoval vo štvrtok do Boroďanky neďaleko Kyjeva, jedného z miest, kde došlo počas ruskej okupácie k zabíjaniu civilistov. Ide o prvú návštevu generálneho tajomníka OSN na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej agresie z 24. februára. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Predstavujem si, že v jednom z týchto domov, ktoré sú teraz zničené a čierne, bývala moja rodina. (V duchu) vidím svoje vnučky, ako v panike utekajú preč,“ povedal Guterres v Boroďanke, kde mu ukrajinskí civilní a vojenskí predstavitelia ukázali domy zničené pri ruských útokoch.

„Vojna 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať,“ povedal šéf OSN, ktorý sa v priebehu štvrtka stretne v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom.      

09:50 Rusko zintenzívňuje ofenzívu na východe krajiny

Rusko na východe Ukrajiny zintenzívňuje svoju ofenzívu, ktorej cieľom je prevziať úplnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a zabezpečiť si pozemné spojenie s polostrovom Krym. Ruské sily vykonávajú intenzívnu paľbu v takmer všetkých smeroch, uviedol vo štvrtok ráno generálny štáb ukrajinskej armády a dodal, že najväčšiu aktivitu pozoruje v oblastiach miest Slobožanske a Doneck.

Pokračujú údery na Charkov, ktorý je druhým najväčším ukrajinským mestom, a viac ruských síl presunuli k mestu Izjum.

09:57 Západ musí podľa Trussovej zdvojnásobiť dodávky vojenskej techniky na Ukrajinu

Západ musí zdvojnásobiť dodávky ťažkých zbraní aj vojenskej leteckej techniky na Ukrajinu. Vyhlásila to v stredu britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, informuje TASR podľa správy spravodajskej stanice Sky News.

Trussová uviedla, že medzinárodná architektúra, ktorá mala zaručiť mier a prosperitu na Ukrajine, zlyhala pri útoku „zúfalého gaunera“, a preto teraz musí Ukrajina dostať to, čo potrebuje, aby mohla „Rusko vytlačiť“ zo svojho územia. „Vojna na Ukrajine je našou vojnou – je to každého vojna, pretože víťazstvo Ukrajiny je strategickým imperatívom pre nás všetkých,“ povedala Trussová. Dodala, že Západ musí Ukrajine dodať viac ťažkých zbraní, tankov, ale i bojové lietadlá.  

09:31 Británia: Ruská Čiernomorská flotila dokáže naďalej útočiť na Ukrajinu

Ruská Čiernomorská flotila dokáže naďalej zasahovať ciele na Ukrajine aj napriek strate krížnika Moskva a tankovej výsadkovej lode Saratov. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to vo štvrtok uviedlo britské ministerstvo obrany. „Bosporský prieliv zostáva uzavretý pre všetky vojnové lode, s výnimkou tureckých, takže Rusko nie je schopné vyslať do Čierneho mora náhradu za potopený krížnik Moskva,“ napísalo na Twitteri ministerstvo obrany v Londýne vychádzajúc z informácií tajných služieb.

Na archívnej snímke je ruský krížnik Moskva. Foto: TASR/AP

V Čiernom mori podľa britského rezortu obrany naďalej operuje okolo 20 plavidiel ruského vojenského námorníctva vrátane ponoriek, takže Rusko je naďalej schopné útočiť na ciele na Ukrajine a pri jej pobreží.

09:14 Zelenskyj: Rusko spôsobilo vojnové škody už za 600 miliárd dolárov

Ruská vojenská agresia spôsobila na Ukrajine škody už za približne 600 miliárd dolárov, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala vo štvrtok z denníka The Guardian.

Zelenskyj sa zverejnil tento predbežný odhad vojnových škôd na stredajšom stretnutí s miestnymi a regionálnymi predstaviteľmi venovanom povojnovej rekonštrukcii Ukrajiny. Od začiatku ruskej invázie bolo podľa neho na Ukrajine zničených alebo poškodených viac než 32 miliónov metrov štvorcových obytných priestorov a vyše 1 500 vzdelávacích a 350 zdravotníckych zariadení.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Ruskom rozpútaná vojna podľa Zelenského spôsobila Ukrajincom aj obrovské ekonomické straty, keďže boli zdevastované stovky podnikov. Zničených alebo poškodených bolo aj približne 2 500 kilometrov ciest a 300 mostov. Ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov vyčíslil vojnové škody na infraštruktúre na takmer 90 miliárd dolárov. Podľa neho ide najmä o zničené železničné trate, cesty a mosty.

08:56 Ruská armáda pri Donecku popravila Ukrajincov, ktorí sa chceli vzdať, tvrdia Američania

Spojené štáty majú dôveryhodné informácie o tom, že ruskí vojaci v Donbase popravili Ukrajincov, ktorí sa chceli vzdať. Na pôde OSN to uviedla osobitná americká vyslankyňa pre medzinárodné trestné právo Beth Van Schaacková. TASR informáciu prevzala vo štvrtok z televízie CNN.

„Máme dôveryhodné informácie, že ruská vojenská jednotka operujúca v blízkosti Donecku popravila Ukrajincov, ktorí sa pokúšali vzdať, namiesto toho, aby ich zajala,“ povedala v stredu Van Schaacková. „Ak sa tieto správy potvrdia, išlo by o porušenie základného princípu vojnového práva – zákazu hromadnej popravy civilistov a bojovníkov, ktorí sú vyradení z boja z dôvodu kapitulácie, zranenia alebo inej formy nespôsobilosti,“ pokračovala americká vyslankyňa.

08:35 Chersonská oblasť údajne od 1. mája prechádza do rubľovej zóny

 Chersonská oblasť na juhu Ukrajiny, ktorú ruské jednotky tento týždeň vyhlásili za „oslobodenú“ od ukrajinských síl, začne od 1. mája prechádzať do rubľovej zóny. Podľa britského denníka The Guardian to pre ruské médiá povedal zástupca šéfa proruskej vojenskej a civilnej správy oblasti a predseda výboru na záchranu Chersonskej oblasti Kyrylo Stremousov.

Spresnil, že prechodné obdobie bude trvať asi štyri mesiace, počas ktorých budú v obehu rubeľ aj ukrajinská mena hrivna. Potom sa v regióne bude používať výlučne ruská mena. The Guardian podotkol, že overiť tvrdenie Stremousova z nezávislých zdrojov v súčasných podmienkach nie je možné.

08:25 OSN pripravuje medzinárodný tím pre evakuáciu civilistov z Azovstaľu

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) vytvára medzinárodný tím expertov, ktorý by mal koordinovať evakuáciu civilistov z oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol. Tím OSN by mal pri takejto evakuácii, ak sa ju vôbec podarí uskutočniť, spolupracovať s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK). TASR správu prevzala od agentúry AP.

Na satelitnej snímke oceliarne Azovstaľ. Foto: TASR/AP

Oceliarne Azovstaľ sú posledným miestom organizovaného ukrajinského odporu v Mariupole proti presile ruských inváznych síl. Podľa AFP sa v podzemných bunkroch pod oceliarňami, takmer úplne zničenými v dôsledku ruských útokov, stále ukrýva asi dvetisíc ukrajinských vojakov a tisíc civilistov.

07:10 Poľsko požiadalo EÚ o peniaze na starostlivosť o ukrajinských utečencov

Poľsko požiadalo Európsku úniu o finančné prostriedky na starostlivosť o milióny vojnových utečencov zo susednej Ukrajiny. Poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorého v noci na štvrtok citovala tlačová agentúra DPA, pre nemecké médiá uviedol, že jeho krajina sa stará o zranených vojakov z Ukrajiny a otvorila svoju náruč pre 2,5 milióna utečencov.

Dodal, že Poľsko potrebuje peniaze na zvládnutie tohto úsilia, ale EÚ doteraz „neposkytla ani cent“. Turecko dostalo počas poslednej utečeneckej vlny miliardovú podporu, a takú si zaslúži teraz aj Poľsko, tvrdí Morawiecki.

Premiér zároveň vyjadril rozhorčenie nad bývalým nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, ktorý čelí ostrej kritike za to, že sa po tom, ako Moskva rozpútala na Ukrajine vojenskú agresiu, nevzdal svojich funkcií v ruských energetických spoločnostiach.

https://standard.sk/197945/byvaly-kancelar-schroder-rusko-nemozno-izolovat-potrebujeme-jeho-suroviny-ak-putin-vypne-plyn-rezignujem/

06:32 Rakety ukrajinskej armády vyradili vysielanie ruskej televízie v Chersone

Séria výbuchov pri televíznom vysielači v juhoukrajinskom meste Cherson v stredu večer prinajmenšom dočasne vyradila z prevádzky ruské televízne kanály. Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti uviedla, že na mesto dopadli rakety z pozícii ukrajinských síl nachádzajúcich sa severozápadne od Chersonu. Mesto okupuje ruská armáda od začiatku vojny.

STREDA

21:30 Ukrajinu čakajú mimoriadne ťažké týždne, tvrdí minister obrany

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v stredu varoval, že Kyjev má pred sebou mimoriadne náročné týždne. TASR informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na príspevok Reznikova na sociálnej sieti Facebook.

„Čaká nás niekoľko mimoriadne ťažkých týždňov,“ napísal Reznikov. „Rusko už zhromaždilo sily na rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny,“ doplnil s tým, že Moskva sa „pokúsi spôsobiť čo najväčšiu bolesť“, pričom varoval pred „skazou a bolestivými obeťami“.

„V najbližších dňoch budeme potrebovať všetku našu odolnosť a mimoriadnu jednotu,“ prihovoril sa Reznikov Ukrajincom. Nadchádzajúce udalosti podľa ministra „určia budúcnosť krajiny“.

21:18 Prezidenti SR a Nemecka navštívili na Sliači vojakov obsluhujúcich Patriot

Približne 400 nemeckých a holandských vojakov dislokovaných po začatí vojny na Ukrajine na leteckú základňu v Sliači navštívili v stredu večer prezident Nemecka Frank-Walter Steinmeier a prezidentka SR Zuzana Čaputová. Oboznámili sa s ich poslaním a prácou a zaujímali sa aj o ich každodenný život. Súčasťou návštevy bola aj prehliadka prostriedkov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré sú tam umiestnené od marca.

„Ako sa hovorí, v ťažkej situácii poznáš priateľa. Aktuálna situácia bola vyvolaná protiprávnou inváziou ruských vojsk na Ukrajine. Práve preto bolo potrebné posilniť naše spôsobilosti, ktoré sme mali oslabené. Vďaka našim partnerom z Nemecka, Holandska, Českej republiky a ďalším máme našu bezpečnosť ďaleko silnejšiu než predtým. Touto návštevou som im vyjadrila vďaku,“ povedala prezidentka.

Na Sliači sú aktuálne umiestnené tri batérie systému protivzdušnej obrany Patriot. Vojaci NATO bývajú v ubytovni priamo na základni, ktorá súčasne prechádza rekonštrukciou, ale aj v stanovom tábore. Vybudované by tam malo byť aj kontajnerové mestečko. Vojaci, ktorí sú dnes na Sliači, by tam mali byť pol roka, Naď ale predpokladá, že ich pobyt bude najmenej jeden rok.

Na Sliači je podľa šéfa rezortu obrany stále aj obsluhujúci ruský personál pre lietadlá MiG-29. Mal by byť k dispozícii dovtedy, pokiaľ tieto lietadlá budú lietať pre slovenské ozbrojené sily. Migy budeme podľa ministra obrany používať dovtedy, pokiaľ za ne nebude náhrada. „V najbližších dňoch či týždňoch by sme radi oznámili, akým spôsobom bude zaistená ochrana vzdušného priestoru SR v najbližšom období,“ dodal minister obrany.

20:00 Policajti zo SR sú už na Ukrajine, dokumentujú podozrenia z vojnových zločinov

Slovenskí policajti sú už na Ukrajine, kde budú pomáhať s dokumentovaním podozrení zo spáchania vojnových zločinov. Informovala o tom v stredu polícia na sociálnej sieti.

„Na Ukrajinu odišli kriminalistickí technici spolu so súdnymi lekármi. Ide o historický okamih, keď poskytujeme takúto pomoc inej krajine,“ uviedla polícia.

„Chcel by som sa poďakovať všetkým policajtom, ktorí prejavili odvahu a odhodlanie ísť do vojnou zmietanej krajiny. Urobíme všetko pre to, aby sme pomohli objasniť veci, ktoré sa tam stali,“ zdôraznil prvý policajný viceprezident Branko Kišš.

Podľa polície na výzvu kyjevského a charkovského kriminalistického ústavu a pod záštitou ukrajinského ministerstva spravodlivosti sa 26. apríla uskutočnilo online rokovanie za okrúhlym stolom, na ktorom sa zúčastnilo 120 zástupcov z 25 krajín vrátane zástupcov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (PZ) SR. Išlo o výmenu skúseností, postupy a potencionálne potreby ukrajinskej forenznej komunity pri identifikácii obetí vojnového konfliktu.

19:45 Ruskí vojaci zasiahli proti demonštrantom v okupovanom Chersone

Slzotvorným plynom a omračujúcimi granátmi sa ruské jednotky pokúšali v stredu rozohnať proukrajinskú demonštráciu v okupovanom meste Cherson na juhu Ukrajiny. Oznámila to ukrajinská generálna prokuratúra s tým, že zranenia utrpeli najmenej štyria ľudia. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Úrady v Chersone uviedli, že Rusko v tomto meste v utorok vymenovalo vlastného starostu po tom, čo jeho vojaci obsadili tamojšiu radnicu. Metropola Chersonskej oblasti bola prvým veľkým mestským centrom, ktoré po začatí vojenskej ofenzívy na Ukrajinu 24. februára ovládli ruské jednotky.

Niektorí obyvatelia Chersonu odvtedy organizujú protestné zhromaždenia proti okupácii a davy sa opätovne zhromaždili v centre mesta v stredu. Kyjev tvrdil, že Rusko na tento deň plánovalo zorganizovať referendum o vytvorení odštiepeneckého regiónu podľa vzoru samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, píše Reuters.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1519260307830493185

19:30 Británia už Ukrajine poslala viac ako 5-tisíc protitankových striel

Veľká Británia ukrajinským ozbrojeným silám už poslala viac ako 5-tisíc protitankových striel. Vyplýva to z údajov britského ministerstva obrany, podľa ktorých Spojené kráľovstvo zároveň Ukrajine dodalo 4,5 tony výbušnín a päť systémov protivzdušnej obrany. „Veľká Británia pokračuje v poskytovaní vojenskej pomoci, keďže Ukrajina bojuje proti nelegálnej invázii prezidenta Putina,“ uviedol vo vyhlásení britský rezort obrany. Informuje o tom portál news.sky.com.

19:10 Veliteľ ukrajinských vojakov v Azovstali žiada svetových lídrov o evakuáciu ľudí

Veliteľ ukrajinských vojakov ukrývajúcich sa v oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol na juhu Ukrajiny v stredu vyhlásil, že situácia vo vnútri podniku je čoraz zúfalejšia, a vyzval svetových lídrov na evakuáciu ľudí. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Major Serhij Volyna, ktorý prevzal úlohu hovorcu svojej jednotky, povedal, že v oceliarňach je teraz 600 ranených vojakov vo vážnom stave a tiež stovky civilistov, ktorým dochádzajú potraviny a voda. Sú medzi nimi aj deti a hendikepovaní, žijú v nehygienických podmienkach. Vyplýva to z majorovho videoodkazu, ktorý preložil novinár Christopher Miller z magazínu Politico.

18:10 Pes na Ukrajine vyčuchal už vyše 150 výbušných zariadení a mín

Teriér Jacka Russella pracuje na frontových líniách na Ukrajine a od začiatku vojny vyčuchal už vyše 150 výbušných zariadení a pozemných mín. V stredu o tom informoval portál britskej stanice Sky News.

Pes menom Patron (Náboj) sa stal na internete senzáciou a na päť týždňov starom účte na Instagrame má už viac než 140 000 sledovateľov. Je maskotom vojenskej jednotky určenej na zneškodňovanie výbušnín, ktorá pochádza zo severoukrajinského mesta Černihiv.

Videozáznam zachytáva Patrona, ako neúnavne prehľadáva lesy a pátra po výbušninách – na konci dňa dostane za odmenu kus syra.

17:30 Putin: Rusko zvládlo sankcie Západu, boli to nešikovné pokusy

Ruská ekonomika si so sankciami hravo poradila, hoci Západ očakával, že budú ničivé. Podľa agentúry TASS to povedal ruský prezident Vladimir Putin v stredu v Petrohrade, informuje portál ceskenoviny.cz. Podľa Putina to bol „nešikovaný pokus“ o izoláciu ruského hospodárstva, ktoré chce povzbudiť protrhovými opatreniami a podporou podnikania.

V skutočnosti klesla hodnota rubľa a zachraňovala ju centrálna banka, ktorá pre sankcie prišla o veľkú časť devízových rezerv v zahraničí. Ruská ekonomika sa má prepadnúť o takmer desať percent a čaká ju vyše 20-percentná inflácia.

Putin tiež varoval, že ak sa bude cítiť Západom ohrozený, tvrdo a „bleskovo“ zareaguje silou. V ruskej strategickej doktríne sa píše, že v Kremeľ môže použiť jadrové zbrane v prípade existenčnej hrozby. Ruský prezident trvá na tom, že všetky ciele „špeciálnej vojenskej operácie“, ako inváziu na Ukrajine nazýva, musia byť splnené.

17:17 Prezidentka: Musíme sa zbaviť závislosti od plynu z Ruska

Je potrebné zbaviť sa závislosti od plynu z Ruska v čase, ktorý je realistický a únosný. Po spoločnom stredajšom rokovaní s prezidentom Nemecka Frankom-Walterom Steinmeierom v Košiciach to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová s tým, že akýkoľvek razantný krok zo strany Ruska by Slovensku spôsobil problém.

Čaputová pripomenula, že SR je závislá od ruského plynu, no vypnutie jeho dodávky podľa nej Slovensku nehrozí. „Ale, ako sa ukazuje, Rusko je nepredvídateľný partner,“ povedala s tým, že je potrebné pripraviť sa na každý scenár. Podľa jej slov sa aktuálne napĺňajú naše zásobníky. „Snažíme sa diverzifikovať naše zdroje, pokiaľ ide napríklad o nákup LNG,“ dodala prezidentka. Vykurovanie domácností je podľa slovenskej hlavy štátu zabezpečené aj na ďalšie sezóny.

Za kľúčové považuje prezidentka dodržiavať zmluvné podmienky zo strany SR. Slovensko označila za zodpovedného zmluvného partnera, ktorý dodržiava zmluvu a platí včas, v tom chce aj pokračovať. Čaputová tiež pripomenula, že v zmluve je dohodnutá platba v eurách. „Na tom zatiaľ zotrváva aj slovenská pozícia – tak, ako aj pozícia všetkých štátov Európskej únie.“

16:51 Putin varoval iné krajiny pred zasahovaním do situácie na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin varoval v stredu iné krajiny pred zasahovaním do situácie na Ukrajine, inak budú podľa neho čeliť rýchlej reakcii zo strany Ruska. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Putin počas príhovoru venovanému petrohradským zákonodarcom uviedol, že Moskva má už všetko pripravené na to, aby mohla reagovať v prípade, ak sa nejaká krajina bude chcieť „miešať“ do situácie na Ukrajine a vznikne tak pre Rusko hrozba strategického charakteru. „Máme na to všetky prostriedky, a to také, akými sa nemôže v súčasnosti pochváliť nikto. Nebudeme sa vychvaľovať, no použijeme ich, ak to bude potrebné,“ vyhlásil Putin.

Podľa šéfa Kremľa chcel Západ rozkúskovať Rusko, pričom ho obvinil aj z toho, že Ukrajinu dotlačil do konfliktu s Ruskom. Putin pritom znova prisľúbil, že ciele vojenskej operácie na Ukrajine budú naplnené. „Chcem zdôrazniť, že všetky úlohy špeciálnej vojenskej operácie, ktorú podnikáme v Donbase a na Ukrajine od 24. februára, budú bezpodmienečne vyplnené,“ cituje Putina agentúra AP.

16:40 Šéfka britskej diplomacie Trussová vyzve spojencov, aby poslali na Ukrajinu vojenské lietadlá

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová vyzve západných spojencov, aby Ukrajine dodali vojenské lietadlá a iné ťažké zbrane. Ako referuje spravodajský web CNN, uvádza sa to v tlačovej správe britského ministerstva zahraničných vecí.

„Nemôžeme byť spokojní, osud Ukrajiny zostáva na vlásku,“ povedala Trussová, ktorá vo štvrtkovom prejave o zahraničnej politike chce argumentovať o potrebe „zdvojnásobiť“ podporu ukrajinskej armáde.

„A povedzme si to jasne – ak Putin uspeje, vyvolá to ďalšiu nevýslovnú biedu naprieč Európou a hrozné následky na celom svete. Už by sme sa nikdy necítili bezpečne. Takže musíme byť pripravení na beh na dlhú trať a zdvojnásobiť našu podporu Ukrajine,“ dodala Trussová s tým, že je potrebné načrieť do zásob ťažkých zbraní, tankov a lietadiel a zvýšiť ich produkciu.

Liz Trussová. Foto: TASR/AP

16:31 Prezidenti Slovenska a Nemecka majú rovnaký postoj k pomoci Ukrajine

Slovensko a Nemecko majú rovnaký postoj k pomoci Ukrajine. Uviedli to prezidentka SR Zuzana Čaputová a prezident Nemecka Frank-Walter Steinmeier po spoločnom stredajšom rokovaní v Košiciach s tým, že Európa aj NATO musia byť jednotní.

„Dnes spoločne z Košíc môžeme vyslať tri signály, a to že celým srdcom a všetkými svojimi silami stojíme pri Ukrajine a budeme ju podporovať. Po druhé môžeme vyslať signál, že sme sa v Európskej únii (EÚ) neuveriteľne zomkli a po tretie, musíme Vladimirovi Putinovi ukázať, že európska demokracia je silná,“ povedal Steinmeier.

Na snímke nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier (tretí sprava) a prezidentka SR Zuzana Čaputová (druhá zľava) v Košiciach. Foto: TASR/František Iván.

Deklaroval, že Nemecko nebude zaostávať za ostatnými krajinami EÚ, Ukrajinu bude naďalej podporovať humanitárne, finančne aj vojensky. Slovenská hlava štátu dodala, že Slovensko od začiatku okrem humanitárnej pomoci poskytuje aj tú vojenskú. Podľa slov Čaputovej Ukrajina vedie spravodlivú obrannú vojnu, pričom je dôležitý spoločný postup aj čo sa týka spojeneckej obrany.

15:13 Ruský patriarcha Kirill je podľa metropolitu Epifanija neznesiteľný

Hlava ukrajinskej pravoslávnej cirkvi metropolita Epifanij vyzval vodcov pravoslávnej cirkvi v ďalších krajinách, aby sa odvrátili od ruského patriarchu Kirilla vzhľadom na jeho podporu ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Informovala o tom v stredu agentúra APA. Kirill od začiatku podporoval vojnu Ruska proti Ukrajine a „teda tých, ktorí mu dôverovali ako svojmu pastierovi, priviedol na smrť“, napísal Epifanij podľa agentúry Kathpress v liste adresovanom predstaviteľom viac než desiatich samostatných pravoslávnych cirkví.

Patriarcha Kirill. Foto: TASR/AP

Celé pravoslávie by podľa ukrajinského metropolitu malo odsúdiť nielen „zločiny proti mierumilovnému ukrajinskému národu“, ale aj „slová a skutky moskovského patriarchu Kirilla“, uviedol Epifanij v liste pri príležitosti pravoslávnych veľkonočných sviatkov, ktorý Kyjev zverejnil v utorok. „Nik s krvou na svojich rukách v nich nemôže držať kalich alebo pastiersku palicu,“ pokračoval v liste ukrajinský metropolita. Zároveň vyjadril vďačnosť všetkým, ktorí „svoju bratskú lásku“ preukázali prostredníctvom modlitieb za mier na Ukrajine, humanitárnej pomoci, starostlivosti o utečencov či odsúdenia ruskej vojenskej invázie, citovala ho agentúra APA.

14:40 Zelenského poradca sa záhadne vyjadril o výbuchoch v ruských skladoch

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak sa tajomne zmienil o správach týkajúcich sa nočných výbuchov v ruských regiónoch hraničiacich s Ukrajinou. Informuje o tom spravodajský web CNN.

Podoľak povedal, že „regióny Belgorod, Voronež a Kursk sa začínajú aktívne učiť, čo znamená koncept ‚demilitarizácie‘. V týchto ruských regiónoch pravidelne horia veľké palivové sklady, ktoré poskytujú palivo pre obrnené vozidlá ruskej armády, a explodujú muničné sklady. Z rôznych dôvodov,“ poznamenal Podoľak.

Miestne úrady a ruské štátne médiá informovali o tom, že v stredu skoro ráno bolo počuť výbuchy v troch ruských regiónoch hraničiacich s Ukrajinou. Ukrajinská armáda ani ministerstvo obrany nepriznali, či sú ukrajinské sily zodpovedné za najnovšie incidenty za hranicami.

14:26 Rusko zakázalo vstup 287 britským poslancom

Ministerstvo zahraničných vecí Ruska v stredu oznámilo, že zakázalo vstup na územie krajiny 287 členom britského parlamentu. Reagovalo tak na predchádzajúce sankcie britskej vlády proti poslancom ruskej Štátnej dumy.

„V rámci reciprocity sa zavádzajú osobné reštrikcie voči 287 členom Dolnej snemovne (britského parlamentu),“ uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie v Londýne.

Opatrenie je podľa neho odvetou za rozhodnutie britskej vlády z 11. marca, ktorým boli uvalené sankcie na 386 poslancov Štátnej dumy, dolnej komory ruského federálneho parlamentu. Duma má celkovo 450 členov.

Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore poslancom Dolnej snemovne britského parlamentu 8. marca 2022 v Londýne. Foto: TASR/AP

13:42 Rusko vystúpilo zo Svetovej organizácie turizmu

Rusko vystupuje zo Svetovej organizácie turizmu OSN (UNWTO), ktorá to oznámila v stredu pred hlasovaním výkonnej rady o pozastavení členstva Ruskej federácie v UNWTO v súvislosti s jej inváziou na Ukrajinu.

„Rusko oznámilo svoj úmysel vystúpiť z UNWTO,“ informovala organizácia na Twitteri. Dodala, že rozhodnutie je platné okamžite.

12:58 Ruská ekonomika by tento rok mohla klesnúť až o 12,4 percenta, uvádza sa v dokumente MH

Ruská ekonomika by tento rok mohla klesnúť až o 12,4 %. Ukázal to v stredu dokument ministerstva hospodárstva (MH), ktorý je ďalším dôkazom, že sankcie Západu si vyberajú svoju daň.

Rusko podľa tohto dokumentu očakáva, že sa jeho hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2022 zníži o 8,8 % pri základnom scenári. V prípade konzervatívnejšieho scenára sa prepadne o 12,4 %.

Konzervatívna prognóza je v súlade s predpoveďou bývalého ministra financií Alexeja Kudrina, ktorý začiatkom tohto mesiaca skonštatoval, že ruská ekonomika smeruje k poklesu o viac ako 10 % v tomto roku, čo bude najväčšie zníženie HDP od roku 1994.

12:19 Zeman privítal v Prahe poľského prezidenta Dudu, rokovať budú aj o Ukrajine

Český prezident Miloš Zeman v stredu privítal na Pražskom hrade poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Rozprávať sa budú o vzájomných bilaterálnych vzťahoch a ruskej invázii na Ukrajinu.

11:40 Podnestersko hlási drony a streľbu v blízkosti ruského skladu zbraní a munície

Ministerstvo vnútra Podnesterskej republiky – Moskvou podporovaného separatistického regiónu Moldavska hraničiaceho s Ukrajinou – v stredu informovalo o incidentoch v okolí obce Cobasna (v ruštine a ukrajinčine Kolbasna), v blízkosti ktorej sa nachádza veľký sklad zbraní a munície ruskej armády.

Ministerstvo vo vyhlásení tvrdí, že v noci na stredu bol nad obcou Cobasna pozorovaný prelet niekoľkých dronov, ktoré odštartovali z územia Ukrajiny.  

V stredu okolo 08.45 h podľa ministerstva zazneli výstrely z ukrajinskej strany smerom na obec Cobasna. Informácie o prípadných obetiach alebo zranených zatiaľ nie sú k dispozícii.

Tento sklad je považovaný za jeden z najväčších vo východnej Európe. Stráži ho operatívna skupina ruských vojsk v Podnestersku, ako aj miestne ozbrojené zložky. Momentálne môže byť v sklade 19 000 až 21 500 ton materiálu, ako sú náboje, bomby, míny, granáty a nábojnice.

AFP pripomenula, že v pondelok a v utorok boli z Podnesterska hlásené výbuchy, ktoré zasiahli ministerstvo bezpečnosti, vojenskú jednotku a rozhlasové antény vo vlastníctve Ruska.

11:04 Rusko tvrdí, že zničilo veľké množstvo zbraní, ktoré Ukrajine dodal Západ

Ruské ministerstvo obrany v stredu vyhlásilo, že sily Ruskej federácie zničili veľké množstvo zbraní, ktoré Ukrajine dodali západné krajiny. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Presne navádzané rakety dlhého doletu Kalibr, odpálené z mora, zničili v areáli hlinikárne v Záporoží hangáre s obrovským množstvom zahraničných zbraní a munície, ktoré ukrajinským jednotkám dodali Spojené štáty a európske krajiny,“ uviedol na brífingu rezort obrany v Moskve. Aké zbrane boli údajne zničené, ministerstvo nespresnilo.

Maketa rakety Kalibr. Foto: Wikimedia/Alocer

Ako pripomína spravodajská stanica Sky News, Rusko v utorok obvinilo Západ, že „prilieva olej do ohňa“, a uviedlo, že ďalšie dodávky zbraní pre Ukrajinu spôsobia eskaláciu ozbrojeného konfliktu, ktorý trvá už deväť týždňov.

10:51 Pre podozrenie zo špionáže pre Rusko zadržali Poliaci Rusa a Bielorusa

Pre podozrenie zo špionáže v prospech Ruska zadržali v poľskom meste Bialystok dve osoby – občana Ruskej federácie a Bielorusa. Informoval o tom v stredu spravodajský web Dziennik.pl.

Hovorca ministra pre koordináciu tajných služieb Stanislaw Žaryn v rozhovore pre Poľský rozhlas spresnil, že podľa poľskej vojenskej kontrarozviedky podozriví muži zbierali informácie o poľských a spojeneckých vojenských jednotkách. Špionáž sa týkala aj prítomnosti armády v poľsko-bieloruskom pohraničnom pásme.

Hovorkyňa varšavskej krajskej prokuratúry Aleksandra Skrzyniarzová pre agentúru PAP uviedla, že zo zistení vojenskej kontrarozviedky vyplýva, že muži vykonávali špionážnu činnosť v prospech rozviedky Ruskej federácie. „Obaja podozriví žili dlhé roky v Poľsku. V rámci svojej činnosti zbierali informácie o vojenských jednotkách, ich dislokácii, rozvoji, vybavení a personálnej situácii, ako aj o jednotkách spojeneckých síl,“ povedala Skrzyniarzová. Dodala, že za trestný čin špionáže hrozí trest odňatia slobody až na desať rokov.

09:38 Na Ukrajinu sa v utorok cez slovensko-ukrajinské hranice vrátilo viac ako 2 200 osôb

Na Slovensko prišlo v utorok 2 960 utečencov z Ukrajiny. Hraničnými priechodmi prešlo na vstupe do SR 732 mužov, 1 699 žien a 529 detí. O dočasné útočisko požiadalo 281 osôb. Slovensko-ukrajinské hranice v smere na Ukrajinu v utorok prekročilo viac ako 2 200 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelária ministra vnútra.

Celkovo už od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine prekročilo naše spoločné hranice na vstupe do SR viac ako 365-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 71-tisíc dočasných útočísk. Hraničné priechody v smere na Ukrajinu prekročilo viac ako 112-tisíc osôb.

Ukrajinci sa poďakovali Slovákom za pomoc, ktorú prejavujú od začiatku vojnového konfliktu v Košiciach v nedeľu 10. apríla 2022. František Iván/TASR

08:25 Ukrajina podľa Británie kontroluje väčšinu svojho vzdušného priestoru

Ukrajina kontroluje väčšinu svojho vzdušného priestoru, pretože Rusko nedokáže účinne eliminovať jej vzdušné sily ani protileteckú obranu. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v stredu uviedlo britské ministerstvo obrany, informovala agentúra Reuters.

„Rusko má veľmi obmedzený prístup k vzdušnému priestoru na severe a západe Ukrajiny, čo limituje jeho ofenzívne akcie na útoky z veľkej diaľky,“ napísal na Twitteri britský rezort obrany vychádzajúc z informácií tajných služieb. „Aktivity ruského letectva sú primárne zamerané na juh a východ Ukrajiny, kde sa zameriava na podporu ruských pozemných síl,“ pokračovalo britské ministerstvo v pravidelnom dennom hlásení o vývoji konfliktu.

08:11 V troch ruských oblastiach pri hraniciach s Ukrajinou sa ozývali výbuchy

V troch ruských oblastiach neďaleko ukrajinských hraníc bolo v stredu skoro ráno počuť výbuchy a v meste Belgorod v rovnakom čase vypukol požiar v muničnom sklade. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Gubernátor administratívneho územného celku Kurská oblasť Roman Starovojt uviedol, že čo sa týka výbuchov, ktoré bolo v stredu ráno počuť v meste Kursk, išlo pravdepodobne o systémy protivzdušnej obrany. V meste Voronež – hlavnom meste rovnomennej oblasti na juhozápade Ruska – bolo podľa ministra pre núdzové situácie, na ktorého sa odvolala ruská tlačová agentúra TASS, počuť dva výbuchy; tieto incidenty sú predmetom vyšetrovania.

A gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov zase uviedol, že požiar muničného skladu neďaleko dediny Staraja Nelidovka sa podarilo uhasiť a civilisti neutrpeli zranenia.

06:12 Johnson neočakáva, že Putin na Ukrajine použije taktické jadrové zbrane

Britský premiér Boris Johnson v utorok vyhlásil, že neočakáva, že ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine taktické jadrové zbrane v prípade viacerých neúspechov Ruska na bojisku. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Johnson v rozhovore pre televíznu stanicu Talk TV povedal, že si myslí, že Putin má v Rusku dostatok politického priestoru a podpory na to, aby mohol ustúpiť a stiahnuť ruské vojská z Ukrajiny.

Na otázku, či očakáva, že Putin bude uvažovať nad použitím taktických jadrových zbraní, ak na Ukrajine utrpí ešte viac vojenských neúspechov, britský premiér odpovedal, že si nemyslí, že k tomu dôjde.

Boris Johnson. Foto: TASR/AP

04:20 Na Ukrajine opäť pôsobia americkí diplomati, oznámil rezort diplomacie USA

Na Ukrajine začali v utorok opäť pôsobiť americkí diplomati, ktorí z tejto krajiny ušli krátko pred začiatkom ruskej invázie, oznámilo v utorok ministerstvo zahraničných vecí USA s tým, že momentálne pracujú v dočasných priestoroch v západoukrajinskom meste Ľvov, kam dochádzajú zo susedného Poľska.

Prvá skupina amerických diplomatov prekročila poľsko-ukrajinské hranice a pricestovala do mesta Ľvov v utorok ráno, priblížil americký rezort diplomacie. Po práci sa diplomati ešte v ten istý deň vrátili do Poľska. Postupný návrat amerických predstaviteľov na Ukrajinu avizoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken ešte v nedeľu počas svojej návštevy Kyjeva. Povedal tiež, že budova americkej ambasády v Kyjeve zatiaľ zostane zatvorená.

Hovorca amerického ministerstvo zahraničných vecí Ned Price však v utorok uviedol, že rezort prehodnotil situáciu a svoje veľvyslanectvo v Kyjeve plánuje opäť otvoriť čo najskôr, ale za predpokladu, že v meste bude vhodná bezpečnostná situácia.

02:30 Zelenskyj: Ruska okupácia Černobyľu priviedla svet na pokraj katastrofy

Ruská armáda priviedla svet na pokraj katastrofy, keď ovládla areál bývalej jadrovej elektrárne v ukrajinskom meste Černobyľ, povedal v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti 36. výročia černobyľskej jadrovej havárie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Svet bol opäť na pokraji katastrofy“, pretože Rusko zaobchádzalo s černobyľskou zónou „ako s obyčajným bojiskom, s územím, kde sa ani nesnažili dbať na jadrovú bezpečnosť“, povedal Zelenskyj počas tlačovej konferencie s generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim.

„Žiadna krajina na svete nepredstavovala od roku 1986 takú veľkú hrozbu pre jadrovú bezpečnosť v Európe a vo svete ako Rusko od 24. februára,“ zdôraznil Zelenskyj. Práve 24. februára ruský prezident Vladimir Putin nariadil ruskej armáde, aby zaútočila na Ukrajinu, pripomína AFP.

01:33 Švajčiarsko vetovalo žiadosť Nemecka vyviezť muníciu na Ukrajinu

Švajčiarsko vetovalo vývoz munície pre protilietadlové systémy typu Gepard, ktoré Nemecko posiela na Ukrajinu. Oznámila to v utorok švajčiarska vláda.

Nemecko v utorok oznámilo, že umožní dodávku 50 samohybných protilietadlových systémov typu Gepard na Ukrajinu.

Švajčiarsky Štátny sekretariát pre hospodárstvo (SECO) dostal od Berlína dve žiadosti o povolenie na prevoz munície z Nemecka na Ukrajinu, pretože Nemecko túto muníciu predtým dostalo od Švajčiarska. Jedna žiadosť sa vzťahovala na strelivo s kalibrom 35 milimetrov pre spomínaný systém Gepard.

SECO podľa svojich vyjadrení na obe žiadosti reagoval negatívne s odvolaním sa na švajčiarsku legislatívu. Tá nepovoľuje vývoz vojenského materiálu v prípade, ak je cieľová krajina zapojená do vnútorného alebo medzinárodného konfliktu.

To, akú muníciu teraz Nemecko pošle na Ukrajinu, nie je známe, uviedla švajčiarska verejnoprávna stanica SRF.

Švajčiarsko sa pripojilo k sankciám, ktoré Európska únia zaviedla proti Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu, pripomína Reuters. Švajčiarsko však trvá na tom, že jeho neutrálny štatút mu neumožňuje poskytovať zbrane na použitie v ozbrojených konfliktoch.

UTOROK

22:00 Ruský Gazprom oznámil zastavenie dodávok plynu do Bulharska

Ruský plynárenský koncern Gazprom informoval bulharský Bulgargaz, že od stredy (27. apríla) zastaví dodávky plynu do Bulharska. V utorok večer o tom informovalo bulharské ministerstvo energetiky. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

https://standard.sk/198726/rusky-gazprom-zastavuje-dodavky-plynu-do-polska-a-bulharska/

21:43 USA vyzvali na na zmiernenie napätia v separatistickom regióne v Moldavsku

 Americké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo v utorok znepokojenie nad výbuchmi v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku a vyzvalo na zníženie napätia v tejto oblasti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Sme znepokojení akýmikoľvek potenciálnymi pokusmi o eskaláciu napätia,“ povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price. Nevyjadril sa však k tvrdeniam ukrajinskej vlády, ktorá z útokov obvinila Rusko. „Nepoznáme všetky podrobnosti,“ zdôraznil Price.

21:12 Ukrajina vyjadrila obavy z napätia v separatistickom regióne Moldavska

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo v utorok obavy z napätia v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku, ktorý podporuje Moskva. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Ukrajinské ministerstvo upozornilo, že útok na administratívnu budovu v podnesterskej metropole Tiraspol a výbuchy, ktoré postihli vysielacie antény a ďalšie zariadenia v tomto regióne, nasledovali po vyhlásení ruského predstaviteľa, že cieľom Moskvy počas jej „špeciálnej vojenskej operácie“ je úplne ovládnuť juh Ukrajiny a vybudovať tadiaľ pozemný koridor do Podnesterska.

20:47 Ruský Gazprom oznámil zastavenie dodávok plynu do Poľska

Ruský plynárenský koncern Gazprom informoval, že od stredy (27. 4.) zastavuje dodávky zemného plynu do Poľska cez plynovod Jamal. Uviedla to poľská plynárenská spoločnosť PGNiG. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Dnes, 26. apríla, Gazprom spoločnosť PGNiG informoval, že od stredy úplne zastaví dodávky cez plynovod Jamal,“ oznámila PGNiG s tým, že Poľsko je pripravené na dovoz potrebného objemu plynu z iných zdrojov. Zároveň však dodala, že ide o porušenie kontraktu.

19:50 Putin: Dúfame, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu diplomatickou cestou

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že stále dúfa, že sa konflikt na Ukrajine podarí ukončiť diplomatickou cestou. Po boku generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa dodal, že Rusko mierové rozhovory neodmieta. TASR o tom informovala na základe správ od agentúr AFP, AP a Reuters.

„Napriek tomu, že operácia (na Ukrajine) prebieha, stále dúfame, že sa nám podarí dosiahnuť dohody diplomatickou cestou. Rokujeme a neodmietame (rozhovory),“ povedal Putin generálnemu tajomníkovi OSN pred objektívmi kamier.

Šéf Kremľa dodal, že snahy o diplomatické riešenie situácie boli „zmarené“ tvrdeniami o zverstvách spáchaných ruskými silami v meste Buča pri Kyjeve. „V Buči došlo k provokácii, s ktorou ruská armáda nemala nič spoločné,“ tvrdí Putin. „Vieme, kto pripravil túto provokáciu, akými prostriedkami a akí ľudia na nej pracovali,“ dodal bez poskytnutia dôkazov prezident Ruskej federácie.

https://standard.sk/198373/nad-rokovania-o-predaji-hufnic-zuzana-2-su-v-pokrocilom-stadiu-uprednostnime-ukrajinu-pred-slovenskou-armadou/

19:41 Holandsko dodá Ukrajine samohybné húfnice

Holandsko dodá Ukrajine „obmedzený počet“ ťažkých samohybných húfnic. Po konzultáciách na americkej základni Ramstein v Nemecku to v utorok oznámila holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie holandskej tlačovej agentúry ANP.

Húfnice typu Panzerhaubitze 2000 (PzH 2000), označované ako jedny z najlepších vo výzbroji holandskej armády, majú byť dodané na Ukrajinu v spolupráci s Nemeckom. Berlín zabezpečí výcvik ukrajinských vojakov a taktiež im dodá potrebnú muníciu. Reuters pripomenul, že o húfnice požiadala ukrajinská strana.

19:30 Moldavsko posilňuje bezpečnosť krajiny

Moldavsko po sérii výbuchov v odštiepeneckom regióne Podnestersko posilňuje bezpečnostné opatrenia. Moldavská prezidentka Maia Sanduová v tejto súvislosti vyzvala občanov, aby zostali pokojní. Po stretnutí najvyššej bezpečnostnej rady v krajine prezidentka povedala, že výbuchy sú dôsledkom „vnútorných rozdielov medzi rôznymi skupinami v Podnestersku, ktoré majú záujem na destabilizácii situácie“.

Bezpečnostná rada odporučila, aby štátne orgány zintenzívnili hliadkovanie v blízkosti nárazníkovej zóny s Podnesterskom a bezpečnostné kontroly kritickej infraštruktúry, informuje spravodajský portál BBC.

Na archívnej snímke z 24. februára 2019 moldavská prezidentka Maia Sanduová vychádza z hlasovacej plenty počas hlasovania v parlamentných voľbách v Kišiňove. Foto: TASR/AP

19:27 V Kyjeve začali odstraňovať sochu pripomínajúcu priateľstvo s Ruskom

V Kyjeve v utorok začali s odstraňovaním sochy, ktorá symbolizuje historické vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Odstraňujeme bronzovú sochu dvoch robotníkov, ktorá bola v centre hlavného miesta umiestnená v roku 1982 s cieľom pripomenúť si znovuzjednotenie Ukrajiny s Ruskom,“ uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko na sociálnej sieti. Práce by mali byť podľa jeho slov dokončené ešte počas utorka. Keď sa sochu pokúsili pomocou žeriava zdvihnúť, odpadla hlava ruského robotníka. Kličko to označil za „symbolické“.

19:16 Patrušev: Ukrajina sa zrejme rozpadne na niekoľko štátov

Vysokopostavený predstaviteľ Kremľa Nikolaj Patrušev vyhlásil, že „politiky Západu a režimu v Kyjeve, ktorý má Západ pod kontrolou, budú viesť jedine k rozpadu Ukrajiny na niekoľko štátov“. V utorok o tom informovala tlačová agentúra AP.

Výroky Patruševa, tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie (SBRF), boli zverejnené v utorok. Objavili sa práve v čase, keď Rusko tvrdí, že sa vo svojej „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine zameriava na rozšírenie svojej kontroly nad východným priemyselným regiónom Donbas.

Vysokopostavený predstaviteľ ruskej armády minulý týždeň povedal, že okrem ovládnutia Donbasu chce Rusko dobyť tiež južnú Ukrajinu, a dodal, že takýto krok umožní aj vytvorenie pozemného koridoru medzi Ruskom a separatistickým regiónom Podnestersko v Moldavsku.

18:55 Rusko údajne zastavilo dodávky zemného plynu do Poľska

Rusko údajne zastavilo dodávky zemného plynu do Poľska cez plynovod Jamal. Informoval o tom spravodajský web Onet.pl s tým, že to neoficiálne potvrdili zdroje v poľskej vláde a v štátnej energetickej spoločnosti PGNiG. Podľa portálu sa v tejto súvislosti stretáva krízový tím na ministerstve životného prostredia. Rusko podľa Onet trvalo na piatkovom termíne platby v rubľoch, ale Poľsko vyhlásilo, že nebude v tejto mene platiť.

Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwa po tejto správe na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedla, že Poľsko má dostatok zemného plynu. „Poľsko má potrebné zásoby plynu a zdroje dodávok, ktoré chránia našu bezpečnosť – už roky sme fakticky nezávislí od Ruska. Naše sklady sú naplnené na 76 percent. V poľských domoch nebude chýbať plyn,“ napísala.

Logo energetickej spoločnosti Gazprom. Foto: TASR/AP

18:16 Habeck: Nemecko chce nájsť alternatívu k ruskej rope v najbližších dňoch

Nemecko predpokladá, že v najbližších dňoch nájde spôsob, ako nahradiť ruskú ropu dodávkami z alternatívnych zdrojov. Povedal to v utorok nemecký minister hospodárstva Robert Habeck s tým, že v takom prípade by si už Nemecko dokázalo poradiť s embargom Európskej únie na dovoz ropy z Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Pod tlakom znížiť svoju závislosť od dovozov energií z Ruska potom, ako Rusko zaútočilo vo februári na Ukrajinu, nemecká vláda pôvodne uvádzala, že dovoz ruskej ropy by mohla zastaviť do konca roka. Myšlienku okamžitého zastavenia dovozov do EÚ však odmietala.  „Dnes už môžem povedať, že ropné embargo je pre Nemecko zvládnuteľné,“ povedal Habeck novinárom vo Varšave, kde rokoval o energetickej bezpečnosti. 

17:50 Austin privítal rozhodnutie Berlína poslať Kyjevu protilietadlový systém Gepard

Americký minister obrany Lloyd Austin privítal rozhodnutie Nemecka dodať Ukrajine 50 protilietadlových systémov typu Gepard. Vyhlásil to po rokovaní s predstaviteľmi 40 krajín na americkej základni Ramstein v Nemecku. TASR prevzala informácie od agentúr AFP a Reuters a tiež od americkej televízie CNN.

„Myslím si, že tento systém poskytne Ukrajine skutočné možnosti. A pokiaľ ide o to, čo ešte Nemecko urobí, bude to ich suverénne rozhodnutie na základe rozhodnutia vlády,“ doplnil Austin.

17:41 Ruská armáda sa vyhráža útokmi v Kyjeve

Ruská armáda v utorok varovala, že možno zaútočí na ukrajinské „rozhodovacie centrá“ v Kyjeve, a dodala, že ju nezastaví ani prípadná prítomnosť západných poradcov v ukrajinskej metropole. Informácie priniesla tlačová agentúra AP. Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Spojené kráľovstvo zo zverejňovania vyhlásení povzbudzujúcich Ukrajinu, aby podnikala útoky na ruskom území, a varovalo, že ak k nim dôjde, ruská armáda sa za to odplatí útokmi na vládne budovy v Kyjeve.

Ruské ministerstvo poukázalo priamo na štátneho tajomníka britského ministerstva obrany Jamesa Heappeyho, ktorý pre britskú stanicu Times Radio povedal, že „to nemusí byť problém“, ak Ukrajina použije zbrane darované Britániou na útoky na lokality na ruskom území.

Ministerstvo v Moskve v oznámení napísalo, že „ruské ozbrojené sily sú pripravené podniknúť odvetné útoky presne navádzanými zbraňami dlhého doletu na centrá v Kyjeve, ktoré takéto rozhodnutia urobia“. Ministerstvo poznamenalo, že „prítomnosť občanov jednej zo západných krajín v ukrajinských rozhodovacích centrách nemusí predstavovať pre Rusko problém pri možnom rozhodnutí o spustení odvetnej akcie“.

17:01 Rusi poškodili strategický most spájajúci Odeskú oblasť s Rumunskom

Riaditeľ ukrajinskej štátnej železničnej spoločnosti Olexandr Kamyšin v utorok vyhlásil, že pri útoku ruských síl bol poškodený strategický most cez rieku Dnester. Tento letecký úder podľa neho prerušil železničné spojenie s časťami Odeskej oblasti západne od ústia rieky, ale tiež do susedného Rumunska. TASR informácie prevzala od agentúry AP.

Najnovší incident si podľa šéfa železníc nevyžiadal žiadne obete ani zranených. Kamyšin však už v pondelok obvinil ruskú armádu zo „systematického ničenia“ železničnej infraštruktúry. Najmenej päť osôb prišlo o život a ďalších 18 utrpelo zranenia počas pondelkových ruských útokov v západoukrajinskej Vinnyckej oblasti.

16:06 Erdogan vyzval Putina na priame rozhovory so Zelenským

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval prezidenta Ruska Vladimira Putina, aby súhlasil s priamymi rozhovormi s jeho ukrajinským náprotivkom. Výzva nasleduje po tureckej diplomatickej snahe vyriešiť krízu vyvolanú ruskou vojnou na Ukrajine. Súčasťou tohto úsilia bolo usporiadanie rokovaní ukrajinských a ruských vyjednávačov minulý mesiac v Istanbule.

Úrad tureckého prezidenta vo vyhlásení v utorok uviedol, že Erdogan navrhol posunutie „istanbulského procesu na úroveň lídrov, čo je kľúčový stupeň rusko-ukrajinských vyjednávaní“. Úrad sa snaží o pokračovanie „pozitívneho napredovania istanbulských rozhovorov“ smerom k mieru.

Recep Tayyip Erdogan a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

15:56 Výzva Ukrajiny na osobitné rokovania o Mariupole je teatrálna, uviedol Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok odmietol výzvu Kyjeva na osobitné rokovania o umožnení odchodu civilistov z ukrajinského mesta Mariupol. Lavrov to povedal na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom v Moskve, informuje TASR podľa správy stanice Sky News. Návrh Ukrajiny označil Lavrov za „teatrálne gesto“, ktorého pravdepodobným cieľom je zinscenovať ďalšiu „srdcervúcu scénku“.

„Ak sa máme zhovárať o serióznych postojoch ohľadne rokovaní, tak by (Ukrajinci) radšej mali čo najskôr odpovedať na naše návrhy,“ povedal Lavrov v súvislosti s písomným návrhom Ruska na ukončenie konfliktu, ktorý podľa Kremľa doručili do Kyjeva minulý týždeň. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však podľa Lavrova tieto ruské návrhy ignoruje. Britská stanica BBC si na tlačovej konferencii všimla Lavrovove vyhlásenie, že západné krajiny sa v konflikte na Ukrajine angažujú iba preto, aby spôsobili Rusku škody. Tento konflikt je podľa neho dôsledkom zasahovania Západu do „geopolitického priestoru“ Ruska.

15:43 Ruské vojnové zločiny na Ukrajine označí snemovňa za genocídu

Vládne strany v českej Poslaneckej snemovni sú pripravené prijať uznesenie o tom, že činy, ktoré na Ukrajine páchajú ruskí vojaci, možno označiť za genocídu. Pred utorkovým rokovaním dolnej komory českého parlamentu to povedal šéf poslaneckého klubu KDU-ČSL Marek Výborný v mene strán koalície Spolu (ODS, KDU-ČSL a TOP 09) a koalície Pirátov so STAN. Reagoval tak na výzvu ukrajinského veľvyslanca v ČR Jevhena Perebyjnisa, uviedol v utorok portál Novinky.cz.

„To, čo sa deje na Ukrajine, je genocída, sú to vojnové zločiny. A nemusím hovoriť len za KDU-ČSL, ale za celú koalíciu. Pomenovávame to tak od momentu, keď Rusko začalo agresiu a vojnu proti Ukrajine. Sme na (prijatie uznesenia o genocíde) pripravení,“ povedal Výborný za vládne strany.

14:31 Guterres: OSN je pripravená zmobilizovať zdroje na záchranu životov v Mariupole

Organizácia Spojených národov je pripravená zmobilizovať svoje ľudské a logistické zdroje na záchranu ľudských životov v ukrajinskom Mariupole. Vyhlásil to v utorok generálny tajomník OSN António Guterres na spoločnej tlačovej konferencii s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve. Informovala o tom Sky News.

Guterres navrhol spoluprácu OSN a Medzinárodného červeného kríža a tiež ruskej a ukrajinskej armády, aby ľudia z Mariupola mohli odísť „smerom, ktorý si sami vyberú“. Ako zdôraznil, na Ukrajine je potrebné zaistiť bezpečné humanitárne koridory, ktoré budú rešpektovať obe strany konfliktu.

António Guterres a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

Lavrov na tlačovej konferencii uviedol, že Guterres bol už pred príchodom do Moskvy „veľmi dobre informovaný“ o cieľoch ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine. Ako pokračoval, počas stretnutia s Guterresom rokovali o možnostiach posilnenia spolupráce v poskytovaní humanitárnej pomoci na Ukrajine. Ruský minister podľa Sky News nazval konflikt na Ukrajine „nebezpečným budíčkom pre OSN“, pričom svetovú organizáciu obvinil z ignorovania základných pravidiel Charty OSN. Lavrov zdôraznil, že OSN nijak nezakročila proti údajným zločinom Ukrajiny v Donbase.

Guterres na to odpovedal, že Rusko cíti viacero „krívd“, avšak na „riešenie krívd existuje mnoho mechanizmov“. Okrem toho poukázal, že Ukrajina nemá vojakov v Rusku, avšak Rusko má svoje jednotky na Ukrajine. V tejto súvislosti podľa agentúry AFP vyzval na vyšetrovanie „možných vojnových zločinov“ na Ukrajine.

14:22 Európska komisia: Rusko ohrozuje jadrovú bezpečnosť

Európska komisia (EK) vyjadrila znepokojenie nad rizikami narušenia jadrovej bezpečnosti v Európe v kontexte súčasnej vojny na Ukrajine a po nedávnych krokoch ruskej armády v lokalite Černobyľ. Urobila tak pri príležitosti utorkového 36. výročia havárie jadrovej elektrárne v Černobyli.

„Protizákonná a neoprávnená agresia Ruska na Ukrajine opäť ohrozuje jadrovú bezpečnosť na našom kontinente. Rusko sa zameralo na ukrajinské atómové zariadenia a obsadilo ich, pričom tieto zariadenia bezohľadne poškodilo,“ uvádza sa v stanovisku exekutívy EÚ. Eurokomisia zdôraznila, že pri príležitosti výročia havárie v Černobyli opätovne vyzvala Moskvu, aby vrátila kontrolu nad okupovanou jadrovou elektrárňou v Záporoží ukrajinským orgánom a zdržala sa akýchkoľvek ďalších akcií zameraných na jadrové zariadenia.

14:13 Bielorusko ohlásilo veliteľsko-štábne cvičenie vzdušných síl s účasťou Ruska

Bielorusko v utorok ohlásilo začiatok veliteľsko-štábneho cvičenia svojich vzdušných síl a jednotiek protilietadlovej obrany s účasťou Ruska, ktoré majú trvať do piatka. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na ministerstvo obrany v Minsku.

Do tohto cvičenia bieloruských síl sa majú zapojiť aj jednotky z ruského Západného vojenského okruhu. Ďalšie podrobnosti zverejnené bezprostredne neboli.

13:54 Rusi nútia mužov v Mariupole pracovať výmenou za jedlo

Ruské jednotky nútia mužov v obliehanom meste Mariupoľ podieľať sa na odstraňovaní sutín a kopaní masových hrobov výmenou za jedlo. Na Telegrame to uviedol poradca mariupoľského starostu Petro Andriuščenko.

Tvrdí, že napriek množstvu propagandy o dostupnosti jedla a vody je v meste katastrofálny nedostatok potravín. „Navyše, okupanti prešli na hanebnú prax poskytovania jedla pre mužov iba vtedy, ak sa zapoja do práce. Muži sú preto nútení zúčastňovať sa na odstraňovaní sutín, kopaní masových hrobov doslova tak, aby nezomreli od hladu,“ napísal s tým, že v meste nie je k dispozícii lekárska starostlivosť.

13:28 Humanitárne koridory zachránili na Ukrajine približne milión ľudí

Humanitárne koridory pomohli na Ukrajine zachrániť asi milión ľudí. Referuje o tom web nv.ua s odvolaním sa na slová ukrajinskej vicepremiérky a ministerky pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryny Vereščukovej.

„Len autobusmi, ktoré sme zorganizovali, odišlo koridormi 350-tisíc ľudí. Ostatní išli osobnými autami. Dohromady takmer milión osôb sa podarilo zachrániť vďaka humanitárnym koridorom,“ povedala Vereščuková. Poznamenala, že vďaka výmene bolo z ruského zajatia prepustených 250 vojakov a civilistov.

12:52 Veríme, že Ukrajina môže vo vojne s Ruskom zvíťaziť, vyhlásil americký minister obrany

Spojené štáty jednoznačne veria, že Ukrajina je schopná poraziť Rusko. V utorok to pred rokovaním s predstaviteľmi 40 krajín na americkej základni Ramstein v Nemecku uviedol americký minister obrany Lloyd Austin. TASR prevzala správu od britskej televíznej stanice Sky News.

„Ukrajina jednoznačne verí, že môže vyhrať, rovnako ako my všetci,“ vyhlásil Austin „Odpor (Ukrajiny voči ruskej armáde) je inšpiráciou pre celý slobodný svet,“ pokračoval šéf amerického rezortu obrany.  

Lloyd Austin. Foto: TASR/AR

Šéf Pentagónu svojimi vyjadreniami nadviazal na štátneho tajomníka britského ministerstva obrany Jamesa Heappeyho, podľa ktorého netreba automaticky očakávať, že Rusko dobyje Donbas. Podľa jeho slov existujú šance, že „Ukrajinci odtiaľ odprevadia ruské jednotky“. Podľa pondelkových vyjadrení šéfa Pentagónu Spojené štáty chcú, aby vojenské kapacity Ruska boli oslabené natoľko, že nebude schopné napadnúť ďalšiu krajinu.

12:30 Záporožie zasiahli dve riadené strely, hlásia najmenej jednu obeť

Najmenej jednu obeť a jedného zraneného si v utorok vyžiadalo ostreľovanie mesta Záporožie  v strednej časti Ukrajiny. Dve riadené strely pri zásahu okrem toho poškodili infraštruktúru jednej z miestnych tovární. Tretia vypálená strela explodovala vo vzduchu. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN, ktorá sa odvolala na záporožskú regionálnu vojenskú správu.

Ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Enerhoatom predtým potvrdila, že nad atómovou elektrárňou pri meste Záporožie v utorok o 06.41 h a 06.46 h miestneho času preleteli dve strely s plochou dráhou letu. Následne boli v meste Záporožie pozorované výbuchy. Spoločnosť upozornila, že prelet takýchto striel v malých výškach priamo nad areálom, kde sa nachádza sedem atómových zariadení s obrovským množstvom jadrového materiálu, predstavuje obrovské riziko.

12:20 Guterres sa stretol s Lavrovom, chce čo najskoršie prímerie na Ukrajine

Vojna na Ukrajine sa musí skončiť čo najskôr, vyhlásil v utorok generálny tajomník OSN António Guterres na začiatku rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve. Informuje o tom TASR na základe správ televízie BBC a agentúry AFP.

„Máme obrovský záujem na tom, aby sme vytvorili podmienky na efektívny dialóg, čo najskoršie prímerie a mierové riešenie (ozbrojeného konfliktu na Ukrajine),“ vyhlásil Guterres. Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij v pondelok vyhlásil, že podľa neho prímerie na Ukrajine nateraz nemá zmysel.

11:41 Ukrajinská armáda odrazila v Donbase šesť ruských útokov

krajinská armáda počas ostatných 24 hodín odrazila v Donbase šesť útokov. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Ukrajinským vojakom sa podarilo zničiť štyri ruské tanky, päť delostreleckých systémov, 13 obrnených vozidiel, 15 motorových vozidiel, dva tankery a jedno protilietadlové delo.

11:01 Moldavská prezidentka pre incidenty v Podnestersku zvoláva bezpečnostnú radu

Ministerstvo vnútra separatistického regiónu Podnestersko informovalo, že v obci Maiac boli výbuchmi vyradené dve výkonné antény, ktoré slúžili na retransláciu vysielania ruských rozhlasových staníc. Informovala o tom agentúra AFP. Výbuchy boli zaznamenané v utorok o 06.40 h a 07.05 h a nebol pri nich nikto zranený. Lokalita, kde došlo k výbuchom, je od metropoly regiónu – mesta Tiraspol – vzdialená asi 50 kilometrov.

V pondelok úrady v separatistickom regióne informovali o útoku na sídlo ministerstva štátnej bezpečnosti v Tiraspole. Podľa fotografií zdieľaných na sociálnych sieťach sa následne neďaleko budovy v Tiraspole našlo niekoľko tubusov od granátometov. Ukrajinské ministerstvo obrany označilo pondelkovú sériu výbuchov v Tiraspole za „plánovanú provokáciu“ ruských tajných šlužieb.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová však v súvislosti s incidentmi, ktoré sa odohrali v Podnestersku, zvolala na utorok zasadnutie bezpečnostnej rady štátu, informovala agentúra Reuters.

Maia Sanduová. Foto: TASR/AP

10:35 Nemecko je pripravené dodať na Ukrajinu protilietadlové systémy typu Gepard

Nemecká vláda chce povoliť dodávku samohybných protilietadlových systémov typu Gepard zo zásob zbrojného priemyslu spolkovej republiky na Ukrajinu. Podľa informácií agentúry DPA a denníka Süddeutsche Zeitung to má v utorok na americkej leteckej základni Rammstein oznámiť ministerka obrany Christine Lambrechtová.

Protilietadlové tanky typu Gepard sú vybavené dvoma 35-milimetrovými kanónmi a radarom a okrem vzdušných cieľov dokážu bojovať aj proti cieľom na zemi. Celkovo 50 uvedených systémov pochádzajúcich pôvodne zo zásob nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr) má Ukrajine dodať zbrojná firma Krauss-Maffei Wegmann.

Na základni Spojených štátov Rammstein – nachádzajúcej sa v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko –, kde sa stretnú zástupcovia 40 štátov vrátane ministra obrany USA Lloyda Austina, sa má hovoriť o bezpečnosti a suverenite Ukrajiny brániacej sa pred ruskou vojenskou ofenzívou.

Berlín chce podporiť Kyjev aj dodávkou ťažkého delostrelectva, avšak nepriamo. Holandsko chce totiž Ukrajine dodať samohybné húfnice typu Panzerhaubitze 2000 (PzH 2000) pochádzajúce z nemeckej produkcie. Nemecko zvažuje, že keď sa Holandsko pre tento krok rozhodne, poskytne mu húfnice z vlastných zásob. Berlín už predtým avizoval, že bude cvičiť ukrajinských vojakov na používanie týchto húfnic.

10:15 Mesto Kreminna ovládli Rusi, tvrdí britská armáda

Ruské sily dobyli ukrajinské mesto Kreminna v Luhanskej oblasti. Informovalo o tom britské ministerstvo obrany. Neuviedlo však, ako sa dozvedelo o tom, že mesto padlo.

V Luhanskej oblasti už niekoľko dní trvajú pouličné boje, čo znemožňuje evakuáciu civilistov. „Mesto Kreminna údajne padlo a južne od Izjumu sú hlásené ťažké boje, keďže ruské sily sa pokúšajú postúpiť zo severu a východu smerom k mestám Slavjansk a Kramatorsk,“ uviedla britská armáda na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Ukrajinská vláda sa zatiaľ ku Kreminne nevyjadrila. Rusko pred niekoľkými dňami tvrdilo, že mesto dobylo. Kreminna leží asi 575 kilometrov juhovýchodne od ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

10:03 Ukrajina preveruje tvrdenia o koncentračnom tábore vo Vovčansku

Prokuratúra Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny začala vyšetrovanie v súvislosti s podozrením, že ruské sily zriadili v meste Vovčansk „koncentračný tábor“. Informovala o tom v utorok britská televízia Sky News.

Mesto Vovčansk ležiace na severovýchode Charkovskej oblasti obsadili ruské jednotky krátko po svojej invázii na Ukrajinu. Prokuratúra uviedla, že preveruje tvrdenia, že v údajnom tábore, ktorý bol zriadený v priestoroch miestnej továrne, sú civilisti vystavení fyzickému i psychickému násiliu.

https://standard.sk/198316/lavrov-nato-v-skutocnosti-vstupilo-do-vojny-s-ruskom-nebezpecenstvo-jadroveho-konfliktu-je-vazne/

09:32 Severne od Mariupola našli ďalší masový hrob

Predstavitelia ukrajinského mesta Mariupoľ, ktoré je zasiahnuté tvrdými bojmi, oznámili, že identifikovali nový masový hrob. Starosta Vadym Bojčenko uviedol, že úrady sa snažia odhadnúť počet obetí v hrobe, ktorý našli asi 10 kilometrov severne od Mariupoľa.

08:30 Ukrajinská pošta vydá známku na počesť Rusmi zničeného lietadla Antonov

Ukrajinská pošta plánuje vydať novú známku na počesť najväčšieho lietadla na svete, Antonov An-225 s označením Mrija (po ukrajinsky sen), ktoré bolo zničené ruskými silami koncom februára počas bojov na letisku Hostomeľ neďaleko hlavného mesta Kyjev.

Kreslenú podobu známky vytvorila 11-ročná Sofia Kravčuková, ktorá sa ešte pred začiatkom ruskej invázie zapojila do súťaže, v rámci ktorej deti reagovali na otázku „Čo pre mňa znamená Ukrajina?“

Trosky zničeného najväčšieho lietadla sveta, nákladného Antonova An-225 Mrija sú obklopené zničenou ruskou vojenskou technikou na letisku v Hostomeli neďaleko Kyjeva v pondelok 18. apríla 2022. Foto: TASR/AP

07:29 USA sa zdráhajú uvaliť sankcie na údajnú Putinovu priateľku Alinu Kabajevovú

Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová poprela tvrdenia, podľa ktorých Spojené štáty úmyselne odkladajú uvalenie sankcií na údajnú priateľku ruského prezidenta Vladimira Putina Alinu Kabajevovú.

„Pokračujeme v prehodnocovaní sankcií,“ odpovedala v pondelok Psakiová na otázku, prečo sa ešte nestala ich terčom aj bývalá ruská gymnastka a neskôr politička Kabajevová.

„Samozrejme, že sme už (v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine) sankcionovali prezidenta Putina, ale aj jeho dcéru a najbližších priateľov a budeme pokračovať v prehodnocovaní ďalších,“ dodala hovorkyňa Bieleho domu.

Podľa CNN sa čoraz väčšmi množia výzvy na sankcionovanie tejto 38-ročnej bývalej olympijskej víťazky v modernej gymnastike, ktorá je podľa nepotvrdených správ médií aj matkou jeho troch detí, narodených v rokoch 2015-19. Sankcie už boli uvalené na dve Putinove dospelé dcéry.

Ruský prezident je známy tým, že si osobný život veľmi stráži a verejne sa nikdy neprihlásil k partnerskému vzťahu s „tajnou prvou dámou“ Ruska, ako Kabajevovú nazývajú ruské i zahraničné médiá, konštatuje CNN.

Ako uvádza denník Wall Street Journal, americkí predstavitelia neuvalili na Kabajevovú sankcie pre obavy, že by to Putin považoval za osobný útok. Bolo by to považované za „takú osobnú ranu pre pána Putina, že by to mohlo ďalej eskalovať napätie medzi Ruskom a USA“, napísal denník.

06:02 Rusko obvinilo Chorvátsko z ničenia bilaterálnych vzťahov

Rusko v pondelok obvinilo Chorvátsko z protiruskej politiky a ničenia bilaterálnych vzťahov, pretože nepovolilo „humanitárny“ let pre 24 ruských diplomatov a zamestnancov ruského veľvyslanectva, ktorí boli začiatkom apríla z Chorvátska vyhostení.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v pondelok vyhlásila, že Chorvátsko „systematicky ničí bilaterálne vzťahy“.

„Tento neľudský a cynický prístup k našim krajanom nezostane bez odpovede,“ dodala Zacharovová. Podľa hovorkyne ruského rezortu diplomacie totiž Chorvátsko „nediplomatickým spôsobom“ nepovolilo Moskve zorganizovať let, ktorým by z krajiny vyviezla veľkú skupinu zamestnancov ruského veľvyslanectva v Chorvátsku.

Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič v pondelok označil vyjadrenie Zacharovovej za ruskú propagandu, pričom uviedol, že vyhostení Rusi už krajinu opustili a spravili tak pravdepodobne cez Srbsko.

„(Rusko) napadlo Ukrajinu, ktorá je našou spriatelenou krajinou, dochádza k zabíjaniu žien a detí a my na to reagujeme tak, ako väčšina krajín,“ uviedol Plenkovič.

Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič hovorí počas tlačovej konferencie po stretnutí v sídle Európskej únie 12. marca 2021 v Bruseli. Foto: TASR/AP

04:22 Zelenskyj: Rusko v tejto vojne nič nedosiahne

Rusko so svojou útočnou vojnou na Ukrajine nebude mať žiaden úspech, vyhlásil v noci na utorok vo videoposolstve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Za dva mesiace nasadili podľa neho ruské jednotky proti Ukrajine viac než 1100 rakiet, nespočetné množstvo leteckých bômb i delostrelectvo. Niektoré ukrajinské mestá a obce boli od základov zničené, povedal ukrajinský prezident vo videoposolstve zverejnenom na platforme Telegram.

„Nič však nedosiahli. A nič nedosiahnu,“ vyhlásil Zelenskyj.

Na východe Ukrajiny sa ruské jednotky nedočkali „ani omrvinky“ podpory, s ktorou tak veľmi počítali, podotkol ďalej ukrajinský prezident. V mestách Cherson, Kachovka, Melitopol, Enerhodar i ďalších, ktoré boli obsadené ruskými jednotkami, sa ľudia ozbrojeným silám Ruska neklaňajú, uviedol Zelenskyj.

01:44 Ukrajina: Výbuchy v Podnestersku boli plánovanou provokáciou FSB

Ukrajinské ministerstvo obrany označilo v pondelok explózie, ku ktorým došlo v regióne Podnestersko v susednom Moldavsku, za „plánovanú provokáciu“ ruských tajných šlužieb.

Odbor obranného spravodajstva ministerstva vo vyhlásení na platforme Telegram uviedol, že tri dni pred týmto incidentom sa vodcovia tohto odštiepeneckého regiónu „už na to pripravovali a postarali sa o zriadenie bezpečného a pohodlného bunkra“ na tamojšom ministerstve štátnej bezpečnosti, ktoré bolo výbuchmi poškodené.

„Je zjavné, že tento prípad je jeden z množstva provokatívnych opatrení organizovaných FSB (Federálnou bezpečnostnou službou Ruskej federácie) na vyvolanie paniky a protiukrajinských nálad,“ uviedol podľa CNN vo vyhlásení ukrajinský rezort obrany.

PONDELOK

22:24 Rusko: Lavrov varoval pred „reálnou“ hrozbou tretej svetovej vojny

Rusko bude pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou, oznámil v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý zároveň varoval pred „reálnou“ hrozbou tretej svetovej vojny.

Lavrov vo vyjadreniach pre ruské tlačové agentúry kritizoval prístup Kyjeva k mierovým rokovaniam.

„Dobrá vôľa má svoje hranice. Ak však nie je obojstranná, rokovaciemu procesu to nepomáha,“ uviedol Lavrov.

Rusko v pondelok jednostranne vyhlásilo prímerie v okolí oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol, aby tak umožnilo evakuáciu civilistov z tohto komplexu, kde sa ukrývajú poslední z ukrajinských obrancov.

Ukrajina neskôr poprela tvrdenia, že sa s Ruskom dohodla na vytvorení žiadneho humanitárneho koridoru na evakuáciu civilistov z Mariupola, pripomína agentúra Reuters.

21:00 Z centra Kyjeva odstránia sochu symbolizujúcu priateľstvo Ukrajiny s Ruskom

Z centra Kyjeva odstránia tento týždeň bronzovú sochu, ktorá symbolizuje priateľstvo medzi Ruskom a Ukrajinou. Oznámil to v pondelok tamojší starosta Vitalij Kličko.

„Tento týždeň demontujeme bronzovú sochu dvoch robotníkov, inštalovanú v roku 1982, symbolizujúcu znovuzjednotenie Ukrajiny s Ruskom… Osemmetrová socha nazývaná Priateľstvo dvoch národov bude odstránená z centra Kyjeva,“ uviedol Kličko na sociálnej sieti Telegram.

Podľa kyjevského starostu je totiž vzťah Ukrajiny a Ruska poznačený krutým zabíjaním mierumilovných Ukrajincov, ničením ukrajinských miest a dedín a snahami o zničenie ukrajinskej štátnosti.

Bronzová socha Priateľstvo dvoch národov stojí spolu s ďalšou sochou z červeného mramoru neďaleko rieky Dneper pod mohutným titánovým oblúkom Priateľstva národov, píše Guardian.

Kličko uviedol, že aj druhá socha z červeného mramoru bude zakrytá a neskôr odstránená. Jej odstraňovanie podľa Klička však potrvá dlhšie, pretože ide o zložitejší proces.

„Oblúk z titánových plátov premenujeme – starý symbol tak nadobudne nový význam! Nasvietime ho farbami ukrajinskej vlajky,“ dodal Kličko.      

20:50 Ruský diplomat tvrdí, že vyhlásiť prímerie na Ukrajine nateraz nemá zmysel

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij v pondelok povedal, že v tejto chvíli nemá zmysel vyhlásiť na Ukrajine prímerie, pretože Kyjev to pravdepodobne využije ako príležitosť na pokus o diskreditáciu Ruska.

„Ukrajina podkopáva naše úsilie o otvorenie humanitárnych koridorov, preto si nemyslíme, že prímerie je teraz dobrou voľbou,“ povedal Poľanskij. Dodal, že prímerie by ukrajinské sily využili „na preskupenie a na ďalšie provokácie“.

Poľanskij na otázky agentúry Reuters neodpovedal.

20:28 Von der Leyenová: Vojna na Ukrajine ovplyvní Európu aj indo-pacifický región

Ruská invázia na Ukrajinu ohrozuje aj regionálnu bezpečnosť Indie a výsledok tejto vojny ovplyvní nielen budúcnosť Európy, ale aj indicko-pacifický región. Povedala to v pondelok v Naí Dillí predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, a to na záver dvojdňovej návštevy Indie zameranej na posilnenie strategických vzťahov medzi EÚ a touto krajinou.

Von der Leyenová vo svojom prejave na výročnej geopolitickej konferencii Raisina Dialogue v Naí Dillí upozornila, že výsledok vojny, ktorá prebieha na Ukrajine, ovplyvní nielen budúcnosť Európy, ale hlboko ovplyvní aj indicko-pacifický región a zvyšok sveta.

„Pre indicko-pacifický región, ako aj pre Európu je rovnako dôležité, aby boli rešpektované hranice. A že odmietame sféry vplyvu. Chceme pozitívnu víziu mierového a prosperujúceho indo-pacifického regiónu,“ oznámila šéfka eurokomisie.

Pri tejto príležitosti upozornila aj na partnerstvo medzi Pekingom a Moskvou. Pripomenula, že Rusko a Čína uzavreli „zdanlivo neobmedzený pakt“, priateľstvo „bez hraníc“, a opýtala sa, čo možno očakávať od „nových medzinárodných vzťahov“, ktoré chcú presadzovať Rusko a Čína.

India sa zatiaľ zdržala otvoreného odsúdenia ruskej invázie na Ukrajinu a snaží sa nájsť rovnováhu medzi svojimi vzťahmi s EÚ a Západom a vzťahmi s Ruskom, ktoré zabezpečuje veľkú časť dodávok zbraní a energetických potrieb.

Na snímke zľava predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a indický premiér Naréndra Módí počas stretnutia v indickom Naí Dillí 25. apríla 2022. Foto: TASR/AP

19:37 Energie: Európske ceny plynu sú najnižšie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu

Ceny zemného plynu v Európe na začiatku nového týždňa uzavreli na niekoľkomesačných minimách. Dôvodom je nárast importu skvapalneného zemného plynu (LNG) a signály, že dovozcovia plynu dokážu obísť požiadavku Ruska, týkajúcu sa platieb v rubľoch.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci v pondelok uzavrel na burze v Amsterdame so stratou 2,2 % na 92,84 eura za za megawatthodinu. To je najmenej od 23. februára, čo bol deň pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Ekvivalentný britský kontrakt padol o 11 % a dostal sa na sedemmesačné minimum.

19:11 Do Fínska dorazili tri lode NATO, aby sa tam zúčastnili na vojenskom cvičení

Tri vojnové lode NATO dorazili v pondelok do fínskeho prístavného mesta Turku, aby sa tam zúčastnili na vojenskom cvičení fínskeho námorníctva. Fínsko v súčasnosti zvažuje možnosť vstupu do NATO pre rastúce napätie v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine.

Litovská mínonoska LVNS Virsaitis a mínolovky – estónska ENS Sakala a holandská HNLMS Schiedam – budú nacvičovať spolu s dvoma mínolovkami z fínskej flotily, uviedlo vo vyhlásení fínske ministerstvo obrany.

Začiatok dvojdňového vojenského cvičenia je naplánovaný na štvrtok 28. apríla. Je zamerané na precvičenie protiopatrení, ktoré sa uplatňujú pri používaní vodných mín a na prácu vo viacnárodnej štruktúre, uvádza fínsky rezort obrany. Tieto manévre majú  pripraviť fínske lode na účasť na inom cvičení NATO v roku 2022.

18:49 Séria výbuchov otriasla vládnou budovou v Podnestersku

Séria výbuchov otriasla v pondelok ministerstvom štátnej bezpečnosti v hlavnom meste moldavského separatistického regiónu Podnestersko. Informovala o tom miestna televízna stanica TSV, na ktorú sa odvolali agentúry Reuters a DPA.

„V pondelok okolo 17.00 h (miestneho času) došlo v budove ministerstva štátnej bezpečnosti k niekoľkým výbuchom. Na mieste zasahuje viacero záchranných zložiek. Podľa predbežných údajov boli strely vypálené z granátometov,“ uviedlo v stanovisku ministerstvo vnútra moldavského odštiepeneckého regiónu.

Podľa TSV si incident zrejme nevyžiadal žiadne obete na životoch. Podľa fotografií zdieľaných na sociálnych sieťach sa neďaleko budovy v Tiraspole našlo niekoľko granátometov. Identita útočníkov ani ich motív v tejto chvíli nie je známy.

Podnestersko je malý odštiepenecký región v bývalej sovietskej republike Moldavsko, kde Moskva podporuje a vyzbrojuje tamojších proruských separatistov.

Zástupca veliteľa ruského Centrálneho vojenského okruhu Rustam Minnekajev minulý týždeň v piatok vyhlásil, že úlohou „špeciálnej operácie“ na Ukrajine je nielen získať kontrolu nad celým Donbasom, ale úplne ovládnuť aj juh Ukrajiny, aby sa vytvoril pozemný koridor na Krym a do Podnesterska.

18:04 Médiá: Švédsko a Fínsko požiadajú o vstup do NATO súčasne

Vlády Švédska a Fínska sa dohodli, že žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) predložia súčasne v polovici mája. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na miestne médiá.

Podľa fínskych bulvárnych novín Iltalehti švédska vláda  požiadala Fínsko, aby obe krajiny vyjadrili svoj úmysel spoločne v týždni od 16. do 22. mája. Túto informáciu švédske vládne zdroje potvrdili aj švédskemu bulvárnemu denníku Expressen.

17:42 Rusko recipročne vyhosťuje 40 nemeckých diplomatov

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že vyhlásilo za nežiadúce osoby 40 nemeckých diplomatov. Podľa rezortu je to reakcia na „nepriateľské kroky“ Berlína, ktorý začiatkom apríla vyhostil z Nemecka obdobný počet ruských diplomatov pre vojnu na Ukrajine.

„Očakávali sme dnešný krok, ten však nie je v žiadnom prípade oprávnený,“ uviedla vo vyhlásení nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Zároveň dodala, že 40 ruských diplomatických zamestnancov vyhostených z Nemecka „neslúžilo diplomacii ani jeden deň“, zatiaľ čo nemeckí diplomati vyhostení Ruskom sa podľa nej „nedopostili ničoho zlého“.

17:22 EÚ chce posilniť Eurojust, aby uchoval dôkazy o vojnových zločinoch na Ukrajine

Európska komisia (EK) v pondelok navrhla zmeniť a doplniť nariadenie o agentúre EÚ pre justičnú spoluprácu (Eurojust) s cieľom poskytnúť jej právomoc zhromažďovať, uchovávať a zdieľať dôkazy o vojnových zločinoch na Ukrajine.

Komisia upozornila, že pre pretrvávajúci konflikt na Ukrajine je ťažké bezpečne uchovávať dôkazy o vojnových zločinoch. Preto je nevyhnutné zaistiť bezpečné uchovávanie takýchto dôkazov mimo územia Ukrajiny, ako aj podporiť vyšetrovanie a trestné stíhanie zo strany rôznych európskych a medzinárodných súdnych orgánov.

Návrh EK ešte musí byť prerokovaný a prijatý Európskym parlamentom a Radou EÚ.

Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla, že je potrebná spolupráca na to, aby vojnoví zločinci boli postavení pred súd. „Potrebujeme posilniť Eurojust, aby sme sa uistili, že má potrebné nástroje na riešenie zverstiev takého rozsahu, akého sme svedkami na Ukrajine. Európa je odhodlaná a urobíme čo je v našich silách, aby sme pomohli,“ odkázala komisárka.

Věra Jourová. Foto: TASR/AP

17:03 Kyjev: Najmenej päť osôb zomrelo pri útokoch Ruska na železničnú infraštruktúru

Najmenej päť osôb prišlo o život a ďalších 18 utrpelo zranenia v pondelok počas ruských útokov na železničnú infraštruktúru v západoukrajinskej Vinnyckej oblasti.

„Predbežné informácie ukazujú, že päť ľudí zomrelo a 18 bolo zranených,“ uviedol úrad oblastnej prokuratúry vo vyhlásení. Úrad dodal, že záchranné operácie pokračujú a na mieste pracujú vyšetrovatelia, zástupcovia prokuratúry a ďalšie zložky.

16:41 Putin tvrdí, že FSB zmarila atentát na ruského novinára

Federálna bezpečnostná služba (FSB) Ruskej federácie zmarila atentát na ruského novinára, vyhlásil v pondelok vo vysielaní štátnej televízie šéf Kremľa Vladimir Putin, pričom svoje tvrdenie nepodložil žiadnym konkrétnym dôkazom. Ruské štátne médiá neskôr spresnili, že terčom mal byť údajne prokremeľský komentátor Vladimir Solovjov a jeho likvidáciu si mala objednať Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). Tá to vzápätí poprela. Informácie priniesla agentúra Reuters.

„Federálna bezpečnostná služba (Ruskej federácie) dnes ráno zmarila činnosť teroristickej organizácie, ktorá plánovala zaútočiť a zabiť jedného renomovaného ruského televízneho moderátora,“ povedal Putin. „SBU neplánuje zavraždiť V. Solovjova,“ reagovala ukrajinská tajná služba na Putinove vyjadrenia prostredníctvom oficiálneho účtu na platforme Telegram.

https://standard.sk/197945/byvaly-kancelar-schroder-rusko-nemozno-izolovat-potrebujeme-jeho-suroviny-ak-putin-vypne-plyn-rezignujem/

16:11 Nemecká vláda usporiadala samit o integrácii utečencov z Ukrajiny

Nemecký kancelár Olaf Scholz usporiadal v pondelok v Berlíne samit s cieľom zabezpečiť utečencom z Ukrajiny, ktorí prišli do Nemecka od začiatku ruskej invázie na územie svojho západného suseda, prístup k bývaniu či na trh práce. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Podujatie, ktoré Scholz organizoval spoločne so splnomocnenkyňou svojej vlády pre integráciu Reemou Alabaliovou-Radovanovou, sa týkalo aj starostlivosti o deti a vzdelania, keďže väčšinu obyvateľov Ukrajiny, ktorí utiekli do Nemecka, tvoria ženy a deti. „Mnohí utečenci sa chcú čo najskôr vrátiť domov, ale kedy to bude možné, nie je isté. Preto musíme pre ľudí, ktorí utiekli, vytvoriť perspektívy a zapojiť ich do života v našej krajine,“ povedala Alabaliová-Radovanová.

15:57 Steinmeier: Putinova obhajoba vojny na Ukrajine je zlomyseľným cynizmom

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier označil dôvod, ktorým ruský prezident Vladimir Putin odôvodňuje, prečo Rusko začalo vojnu na Ukrajine, za „zlomyseľný cynizmus“. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá o tom informovala v pondelok.

Steinmeier počas stretnutia s ukrajinskými preživšími holokaustu v Berlíne uviedol: „Nič viac ako osud týchto preživších holokaustu nedokazuje to, aký zlomyseľný je cynizmus, ktorým Putin obhajuje vojnu na (Ukrajine).“ Ruský prezident totiž na začiatku ruskej vojenskej invázie argumentoval tým, že Rusko sa týmto krokom snaží zastaviť fašizmus a „denacifikovať“ Ukrajinu, uviedla DPA.

Frank-Walter Steinmeier. Foto: TASR/AP

15:51 Experti: Niektoré ženy z hrobov v okolí Kyjeva boli pred zabitím znásilnené

Forenzní experti, ktorí skúmajú telá obetí z masových hrobov nájdených severne od Kyjeva, hlásia nájdenie dôkazov, že niektoré zo žien z týchto hrobov boli znásilnené predtým, ako ich ruské sily zabili. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky denníka The Guardian.

„Zaznamenali sme niekoľko prípadov, ktoré potvrdzujú, že tieto ženy boli pred zastrelením znásilnené,“ uviedol ukrajinský súdny lekár Vladyslav Pirovskij zo skupiny lekárov, ktorá vykonala už niekoľko desiatok pitiev obyvateľov Buče, Irpiňa a Boroďanky. Tieto osoby prišli o život počas ruskej okupácie tohto regiónu.

15:15 Naď: Slovensko s EÚ intenzívne rokuje o náhrade za materiál darovaný Ukrajine

Slovensko s Európskou úniou (EÚ) intenzívne rokuje o náhrade za vojenský materiál darovaný Ukrajine. Rokovania sa týkajú aj refundácie systému protivzdušnej obrany S-300. Vyplýva to z vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) na sociálnej sieti.

„Slovensko nateraz pomohlo Ukrajine vojenským materiálom v hodnote okolo 62 miliónov eur a poskytlo tiež protiraketový a protilietadlový systém S-300 v hodnote približne 68 miliónov eur,“ pripomenula hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková s tým, že diskusia o možnostiach podpory pokračuje.

15:01  V Zelenského rodisku očakávajú ruskú ofenzívu

Ruské sily pripravujú útok na mesto Kryvyj Rih, rodisko ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Na Telegrame to uviedol najvyšší vojenský predstaviteľ v Kryvom Rihu Olexandr Vilkul. Dodal, že očakávajú ofenzívu v najbližších dňoch, ale mesto je „plne pripravené“.

„Nepriateľ vytvára útočnú údernú formáciu naším smerom v Chersonskej oblasti. V najbližších dňoch čakáme na ich prípadný prechod do ofenzívy. Vieme však o nich viac, ako si myslia. Rozumieme všetkým ich plánom a sme plne pripravení na akýkoľvek vývoj situácie,“ povedal Vilkul.

14:44 Spojené štáty a spojenci chcú rozdeliť ruskú spoločnosť, mieni Putin

Ruský prezident Vladimir Putin obvinil Spojené štáty a ich spojencov z rozdeľovania ruskej spoločnosti. Tiež chcú podľa neho zničiť Rusko zvnútra, ale ich plány zlyhali. Povedal to počas stretnutia s najvyššími predstaviteľmi generálnej prokuratúry, kde tiež okrem iného spomenul „bezprecedentné západné sankcie“ voči Rusku.

Putin vyzval ruských prokurátorov, aby konali rýchlejšie pri blokovaní nepovolených demonštrácií organizovaných zo zahraničia. Mali by sa tiež podľa neho zamerať na odhaľovanie „otvorených provokácií“ proti ruskej armáde, ktoré údajne zahŕňajú medzinárodné médiá a sociálne platformy.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

14:34 Ukrajina tvrdí, že sa s Ruskom nedohodla na evakuačnom koridore z Azovstaľu

 Ukrajina tvrdí, že sa s Ruskom nedohodla na vytvorení žiadneho humanitárneho koridoru na evakuáciu civilistov z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú cituje denník The Guardian.

Vereščuková sa takto vyjadrila krátko po tom, ako Rusko ohlásilo prímerie v okolí mariupolských oceliarní Azovstaľ, aby tak umožnilo evakuáciu civilistov ukrývajúcich sa v tomto komplexe. „Je nevyhnutné pochopiť, že humanitárny koridor sa otvára na základe dohody oboch strán. Jednostranne ohlásený koridor totiž neposkytuje bezpečnosť, takže to nie je humanitárny koridor,“ uviedla prostredníctvom sociálnej siete Telegram.

13:53 Nemecko prisľúbilo rýchle rozhodnutie vo veci dodávky ťažkých zbraní na Ukrajinu

Nemecko prijme v krátkom čase rozhodnutie, či schváli dodávku 100 bojových vozidiel pechoty (BVP) typu Marder pre Ukrajinu. V pondelok to povedal hovorca vlády v Berlíne, informuje agentúra Reuters s tým, že by išlo o prvú dodávku ťažkých zbraní zo strany Nemecka určených pre Kyjev.

O povolenie poskytnúť Ukrajine uvedené bojové vozidlá požiadala zbrojárska firma Rheinmetall, uviedol pre Reuters zdroj z rezortu obrany. Firma by chcela pred odoslaním vozidiel vykonať v nasledujúcich mesiacoch ich údržbu.

Na to, aby spoločnosť Rheinmetall mohla dodať Ukrajine požadované zbrane, potrebuje súhlas národnej bezpečnostnej rady, ktorej predsedá kancelár Olaf Scholz. Tento krok má vyvinúť tlak na šéfa nemeckej vlády v súvislosti so zaujatím jasného stanoviska, či môžu byť Ukrajine priamo z Nemecka poslané ťažké zbrane na obranu pred ruskými silami.

13:35 Rusko plánuje v ukrajinskom Chersone zinscenované referendum, informujú Briti

Rusko plánuje uskutočniť v juhoukrajinskom meste Cherson „zinscenované referendum“. Uviedlo to vo svojej správe o situácii na Ukrajine britské ministerstvo obrany. Podľa britskej spravodajskej služby je cieľom tohto ruského kroku „ospravedlnenie okupácie“ mesta.

„Toto mesto je kľúčové pre cieľ Ruska vytvoriť si pozemný most k polostrovu Krym a dominovať juhu Ukrajiny. Avšak niektoré oblasti v okolí Chersonu opäť získala ukrajinská armáda,“ konštatuje ministerstvo. Informuje o tom portál news.sky.com.

12:42 Rusko ohlásilo prímerie v okolí mariupolských oceliarní Azovstaľ

Rusko v pondelok vyhlásilo prímerie v okolí oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, aby tak umožnilo evakuáciu civilistov z tohto komplexu, kde sa ukrývajú poslední z ukrajinských obrancov. Informuje o tom agentúra AFP citujúca z vyhlásenia ruského ministerstva obrany.

Ruskí vojaci „od 14.00 h moskovského času (13.00 h SELČ) jednostranne prestanú so všetkými nepriateľskými akciami, stiahnu svojich vojakov do bezpečnej vzdialenosti a umožnia odsun“ civilistov, informovalo ministerstvo. Uviedlo tiež, že civilisti budú môcť z komplexu odísť, kam budú chcieť. Ukrajinská strana by mala podľa ministerstva teraz preukázať svoju „pripravenosť“ na začatie týchto evakuácií vztýčením bielych vlajok. Rezort dodal, že tieto informácie budú ľuďom ukrytým v podzemí Azovstaľu tlmočené každých 30 minút prostredníctvom rádiových vĺn.

Stanica Sky News uvádza, že v komplexe by sa malo zrejme nachádzať 300 – 1000 civilistov, ako aj poslední z tamojších ukrajinských vojakov brániacich toto mesto pred ruskými silami. Podľa nemenovaných zdrojov sa viacerí z nich v komplexe ukrývajú už od konca februára a denné svetlo nevideli celé týždne.

12:18  Rusko vytvorilo v Charkovskej oblasti koncentračný tábor, tvrdia Ukrajinci

Ruské sily zriadili v Charkovskej oblasti koncentračný tábor, v ktorom mučili ukrajinských civilistov. Na Telegrame to uviedla ukrajinská verejná ochrankyňa ľudských práv Ľudmyla Denisovová.

Ruské jednotky podľa nej vytvorili koncentračný tábor v budove továrne vo Vovčansku, severovýchodne od Charkova, takmer na hraniciach s Ruskom. „Obyvatelia Charkovskej oblasti sú mučení a nútení spolupracovať,“ povedala Denisovová a dodala, že podobné akcie Rusi vykonávajú aj v okupovanom Izjume.

12:16 Rezort obrany poprel, že by boli slovenské tanky T-72 zapojené v bojoch na Ukrajine

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky poprelo, že by boli slovenské tanky T-72 zapojené v bojoch na Ukrajine. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková. Na sociálnych sieťach sa objavili príspevky o tom, že slovenské tanky T-72 majú byť zapojené napríklad v bojoch v Luhansku.

10:20 Terčom ruského útoku bolo päť železničných staníc na Ukrajine

Päť ukrajinských železničných staníc v centrálnej a západnej časti krajiny sa v pondelok stalo terčom ruských útokov. Uviedol to šéf spoločnosti Ukrajinské železnice Alexander Kamyšin, podľa ktorého si útoky vyžiadali aj obete, ale podrobnosti hneď neboli k dispozícii. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Päť železničných staníc dnes bombardovali v priebehu jednej hodiny. Hlásené sú obete, podrobnosti budú neskôr. Rusi pokračujú v ničení ukrajinskej železničnej infraštruktúry,“ konštatoval Kamyšin.

Gubernátor západoukrajinskej Vinnyckej oblasti Serhij Borzov na platforme Telegram uviedol, že po útokoch na stanice v mestách Žmerynka a Kozjatin evidujú mŕtvych a zranených, píše stanica BBC. Borzov nespresnil počet obetí, avšak poznamenal, že Rusi sa usilujú zasiahnuť „kritickú infraštruktúru“.

10:06 Šéf Pentagónu: Ukrajina by mohla s vhodným vojenským vybavením vyhrať vojnu

Ukrajina by mohla zvíťaziť vo vojne proti Rusku, ak by mala k dispozícii patričné vojenské vybavenie. Povedal to v pondelok americký minister obrany Lloyd Austin, ktorý sa spoločne so šéfom diplomacie USA vracia z návštevy Kyjeva, kde sa v nedeľu obaja stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Prvým krokom k víťazstvu je viera v to, že môžete vyhrať,“ uviedol Austin. „My veríme, že (Ukrajinci) môžu zvíťaziť, ak budú mať správne vybavenie, správnu podporu a my spravíme všetko, čo dokážeme…, aby sme zaistili, že sa k nim (vybavenie) dostane,“ povedal šéf Pentagónu novinárom v Poľsku neďaleko ukrajinských hraníc.

Spojené štáty chcú, aby boli vojenské kapacity Ruska oslabené natoľko, že nebude schopné uskutočniť ďalšiu inváziu, povedal Austin. „Chceme vidieť Rusko oslabené do takej miery, že nebude schopné robiť také veci, aké spravilo pri vpáde na Ukrajinu,“ uviedol. Moskva už podľa neho prišla o veľké množstvo vojenských kapacít vrátane vojakov a techniky a je potrebné zaistiť, aby nedokázala tieto svoje straty rýchlo obnoviť.

Antony Blinken a Lloyd Austin. Foto: TASR/AP

Osobné stretnutie Blinkena, Austina a Zelenského trvalo približne tri hodiny. Do Kyjeva cestovali vlakom z juhozápadného Poľska. Išlo o dosiaľ najvyššie postavených amerických predstaviteľov, ktorí navštívili Ukrajinu od začiatku ruskej ofenzívy z 24. februára.

Americkí ministri oznámili, že na vojenskú podporu Ukrajiny a 15 ďalších spojeneckých krajín Washington vyčlení 713 miliónov dolárov, pričom 322 z nich priamo pre Kyjev. Zvyšok financií bude rozdelený medzi členské štáty NATO a iné krajiny, ktoré Ukrajine poskytli vojenskú pomoc, vysvetľuje AP.

Zelenskyj sa v pondelok poďakoval za „bezprecedentnú pomoc Spojených štátov pre Ukrajinu“. „Chcel by som sa osobne poďakovať prezidentovi (Joeovi) Bidenovi v mene celého ukrajinského ľudu za jeho vedúcu úlohu a podporu Ukrajiny, za jeho osobnú jasnú pozíciu,“ povedal podľa stanice CNN. Dodal, že s predstaviteľmi USA sa rozprával aj o sprísnení sankcií voči Rusku.

09:40 Rusko tvrdí, že v pohraničnej oblasti zostrelilo dva ukrajinské drony

Ruská armáda údajne zostrelila v noci na pondelok dva ukrajinské drony, ktoré prenikli na územie západoruskej Kurskej oblasti ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou. Uviedol to gubernátor Kurskej oblasti, ktorého citovala agentúra AFP.

„Dnes o 04:15 h zostrelili príslušníci ruskej protivzdušnej obrany dva ukrajinské drony,“ napísal na sociálnej sieti Telegram kurský gubernátor Roman Starovojt. K zostreleniu bezpilotných strojov došlo podľa neho v Ryľskom okrese pri hraniciach s Ukrajinou. „Nedošlo k obetiam, zraneniam ani k materiálnym škodám. Situácia je plne pod kontrolou,“ uviedol gubernátor podľa agentúry AFP.  

09:05 Novou americkou veľvyslankyňou na Ukrajine sa stane Bridget Brinková

Novou americkou veľvyslankyňou na Ukrajine sa stane Bridget Brinková, doterajšia ambasádorka Spojených štátov na Slovensku. Prezident USA Joe Biden má Brinkovú podľa správ amerických médií do funkcie vymenovať v priebehu pondelka. TASR informuje na základe správy stanice BBC.

Brinková zaujme post veľvyslankyne v Kyjeve, ktorý nebol obsadený odvtedy, ako bola v roku 2019 počas vlády prezidenta Donalda Trumpa predčasne odvolaná Marie Yovanovitchová. Plánovaný presun veľvyslankyne Brinkovej z Bratislavy do Kyjeva avizovali americké médiá už začiatkom februára, ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

Bridget Brinková (vľavo). Foto: TASR/Milan Kapusta

08:49 Ukrajinskú armádu sme mali podporovať omnoho skôr, myslí si nemecký vicekancelár

Nemecký vicekancelár Robert Habeck označil za chybu, že jeho krajina už omnoho skôr nepodporovala ukrajinskú armádu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Minister hospodárstva a ochrany klímy sa v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu Zweites Deutsches Fernsehen vyjadril, že Nemecko malo s podporou začať už pred rokmi. „Určite sme mali podporovať ukrajinskú armádu omnoho skôr, a tým nemám na mysli dni alebo týždne, ale roky,“ skonštatoval Habeck.

07:29 Požiar vo vojenskom výskumnom ústave v Rusku si vyžiadal už najmenej 17 obetí

Na 17 mŕtvych sa zvýšil počet obetí požiaru v budove vojenského výskumného ústavu v meste Tver na severozápade Ruska. V noci na pondelok o tom informoval denník The Guardian s odvolaním sa na agentúru TASS. „Pri odstraňovaní trosiek sa našlo ďalších šesť tiel. Počet obetí požiaru sa zvýšil na 17,“ uviedol zdroj z pohotovostných zložiek s tým, že pátranie po obetiach stále pokračuje.

Tento výskumný ústav je považovaný za kľúčový pre ruské ministerstvo obrany. Podieľal sa napríklad na vývoji rakiet Iskander, ktoré Rusko nasadilo do bojov vo vojne proti Ukrajine. Okrem iného sa zaoberá aj vývojom navigačných, kontrolných a navádzacích systémov pre vesmírne lety, ale aj pre stíhačky a riadené strely.

06:02 USA: Washington oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému to na nedeľňajšom stretnutí v Kyjeve povedali americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany USA Lloyd Austin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Blinken tiež avizoval, že na Ukrajinu sa v priebehu tohto týždňa začnú vracať americkí diplomati, píše agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou. Americký prezident Joe Biden zároveň čoskoro nominuje svojho veľvyslanca na Ukrajine. Budova americkej ambasády v Kyjeve však zatiaľ zostane zatvorená.

Americkí ministri oznámili, že na vojenskú podporu Ukrajiny a 15 ďalších spojeneckých krajín Washington vyčlení 713 miliónov dolárov, pričom 322 z nich priamo pre Kyjev. Zvyšok financií bude rozdelený medzi členské štáty NATO a iné krajiny, ktoré Ukrajine poskytli vojenskú pomoc, vysvetľuje AP.

Zelenskyj predtým v nedeľu avizoval, že od americkej delegácie na čele s Austinom a Blinkenom očakáva výsledky v oblasti dodávok zbraní i bezpečnostných záruk. „Nemôžete k nám dnes prísť s prázdnymi rukami… očakávame špecifické veci a špecifické zbrane,“ povedal.

00:29 Ukrajina: Americkí ministri Austin a Blinken sa stretli so Zelenským

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol v nedeľu s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a ministrom obrany USA Lloydom Austinom.

Zelenského stretnutie s americkými ministrami potvrdil v rozhovore zverejnenom v nedeľu na platforme YouTube ukrajinský prezidentský poradca Oleksij Arestovyč. Priblížil vtedy, že rokovanie prebieha.

Zelenskyj predtým v nedeľu avizoval, že od americkej delegácie očakáva výsledky v oblasti dodávok zbraní i bezpečnostných záruk. „Nemôžete k nám dnes prísť s prázdnymi rukami… očakávame špecifické veci a špecifické zbrane,“ povedal.

Západ poskytuje Ukrajine vojenské vybavenie, Zelenskyj však opakovane upozorňuje, že jeho krajina potrebuje viac ťažkých zbraní vrátane systémov protivzdušnej obrany dlhého dosahu a bojových lietadiel.

NEDEĽA

20:22 Ukrajina pozvala Rusko na rokovania pri oceliarňach Azovstaľ v Mariupole

Ukrajina pozvala Rusko na rokovania, ktoré by sa mali uskutočniť v blízkosti oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, oznámil v nedeľu Kyjev. TASR správu prevzala od agentúry AFP. „Pozvali sme Rusov na špeciálne kolo rokovaní na miesto hneď pri múroch Azovstaľa,“ potvrdil ukrajinský prezidentský poradca Oleksij Arestovyč.

Areál oceliarní Azovstaľ je jediným miestom v zničenom Mariupole, ktorý ešte neovládli ruské jednotky. V oceliarňach sa zabarikádovali ukrajinskí obrancovia mesta a predpokladá sa, že sa tam spolu s nimi nachádzajú aj stovky tamojších civilistov.

Na satelitnej snímke z 20. apríla 2022 oceliarne Azovstaľ s veľkými dierami v streche v ukrajinskom meste Mariupol. Foto: TASR/AP

18:45 Z Mariupola sa civilistov evakuovať nepodarilo, tvrdí Ukrajina

Evakuácia civilistov z obliehaného ukrajinského prístavu Mariupol nebola v nedeľu možná. Ukrajina vyzýva na bezpečný odchod civilného obyvateľstva z mesta, viacnásobné pokusy na zriadenie humanitárnych koridorov však zlyhali, informovala stanica Sky News.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že sa ukrajinská strana opätovne pokúsi zriadiť bezpečný prechod pre civilistov v pondelok.

Vereščuková zároveň vyzvala generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Antónia Guterresa, ktorý na budúci týždeň odcestuje do Moskvy – aby od Ruska požadoval prímerie. „O tomto by mal Guterres rokovať v Moskve, ak sa pripravuje na to, že bude hovoriť o mieri,“ podotkla.

17:45 Financial Times: Putin stratil záujem o rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin už nemá záujem o diplomatické kroky zamerané na vyriešenie konfliktu na Ukrajine a namiesto toho chce dobyť čo najviac ukrajinského územia. Túto správu priniesol v nedeľu britský denník The Financial Times (FT), na ktorý sa odvolal portál spravodajskej stanice Sky News.

Traja ľudia informovaní o situácii okolo rozhovorov s ruským prezidentom denníku FT povedali, že Putin minulý mesiac vážne uvažoval nad mierovou dohodou s Ukrajinou.

Uviedli však, že Putin teraz nevidí žiadne možné riešenie prostredníctvom diplomatických rokovaní a je presvedčený, že sú v „slepej uličke“.

Jedna osoba informovaná o rozhovoroch povedala: „Putin úprimne verí tým nezmyslom, ktoré počuje v (ruskej) televízii, a chce veľké víťazstvo.“

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

17:10 OBSE je „mimoriadne znepokojená“ zatknutím jej členov na východe Ukrajiny

Mimoriadne znepokojenie vyjadrila v nedeľu Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) po informáciách, že v proruských separatistických oblastiach na východe Ukrajiny zatkli niekoľko ukrajinských členov jej misie. Informovala o tom agentúra AFP.

Organizácia evakuovala množstvo svojich členov z Ukrajiny po začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára. Veľa sa ich nachádzalo na východe, kde dohliadali na prímerie po ruskej anexii Krymského polostrova v roku 2014.

Niekoľko ukrajinských členov OBSE však zostalo a organizácia na sociálnej sieti Twitter uviedla, že „boli pozbavení slobody“. Vyjadrenie je v súlade s ruskými mediálnymi informáciami, že boli zatknutí.

„OBSE je mimoriadne znepokojená, že istý počet členov národnej misie @OSCE_SMM bol pozbavený slobody v Donecku a Luhansku,“ uvádza sa v nedeľňajšom tvíte organizácie. OBSE zároveň dodala, že „využíva všetky dostupné kanály v záujme dopomôcť k ich prepusteniu“. Bezpečnostné služby luhanských separatistov tento mesiac uviedli, že zatkli dvoch členov misie OBSE, o čom informovala aj ruská tlačová agentúra TASS, píše AFP.

16:10 Británia vyzvala Francúzsko a Nemecko, aby viac pomáhali Ukrajine

Británia v nedeľu vyhlásila, že „by bolo dobré vidieť, že Francúzsko a Nemecko“ viac podporujú Ukrajinu v bojoch proti Rusku, a varovala, že ruské víťazstvo „je stále možné“. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Britský minister Oliver Dowden pre stanicu BBC povedal, že Západ by mal vo vzťahu k Rusku „pokračovať v priťahovaní skrutky“, pretože Moskva zintenzívňuje útoky na juhu a východe Ukrajiny. „Západ musí zakaždým reagovať a my sme ochotní to robiť,“ uviedol Dowden.                                    

„My všetci si to želáme robiť, ale bolo by dobré vidieť viac aktivity aj zo strany Francúzska a Nemecka,“ dodal. Na otázku, či považuje víťazstvo Ruska za možné, odpovedal: „Vždy tu bola možnosť, že Rusko z tohto vyjde ako víťaz. Nechceme, aby sa to stalo.“

15:45 Rusi na Ukrajine vidia normálny život, ich snom je ukradnúť záchodovú misu a zomrieť

Rusi kedysi vravievali, že ich najväčším snom je vidieť Paríž a zomrieť, no dnes je to inak – ich snom ukradnúť záchodovú misu a zomrieť. Ako referuje web segodnya.ua, takto okomentoval rabovanie ruských okupantov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruskí vojaci podľa Zelenského prišli na Ukrajinu, aby “konečne videli normálny život“. Sú pripravení bojovať iba preto, aby pre seba a svoje rodiny ukradli veci, čo takýto život pripomínajú.

Počas okupácie Černihivskej oblasti niektorí ruskí vojaci prvýkrát v živote videli toalety, no vôbec ich nevedeli používať. Očití svedkovia v dedine Jagodnoje neďaleko Černihiva popísali Rusov, ktorí sa veľmi čudovali, keď zbadali záchodovú misu a nedokázali pochopiť, prečo sa toaleta nachádza v dome.

Rusi navyše na Ukrajine vo veľkom rabujú, kradnú jedlo, oblečenie, vykrádajú kostoly a dokonca sa hrabú odpadkových košoch, kde hľadajú zvyšky potravín. V Chersone vykradli železiarstvo, odkiaľ brali predovšetkým spomenuté záchodové misy. Z oblasti Černihiva brali so sebou práčky, koberce, dokonca aj skrine, detské hračky či spodnú bielizeň.

„Aby som bol úprimný, územie, kde by sa Rusko malo postarať o práva rusky hovoriacich ľudí, je samotné Rusko. Tam, kde nie je sloboda prejavu, nie je sloboda voľby. Jednoducho neexistuje právo na iný názor,“ povedal Zelenskyj a poznamenal, že v Rusku zúri chudoba a ľudský život tam nestojí za nič.

15:27 Zelenskyj hovoril s Erdoganom o svetovej potravinovej bezpečnosti

O globálnej potravinovej bezpečnosti ohrozenej blokádou pohybu lodí v Čiernom mori hovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v telefonáte s tureckým partnerom Recepom Tayyipom Erdoganom. Informovala o tom agentúra DPA s odvlaním sa na nedeľňajší príspevok ukrajinského prezidenta na sociálnej sieti Twitter.

Rusko od začiatku svojej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu (24. februára) blokuje prístup k ukrajinským prístavom. Z tohto dôvodu nemôže Ukrajina, jeden z najväčších exportérov obilia na svete, nič vyvážať po mori.

Zelenskyj v telefonickom rozhovore tiež požiadal Erdogana, aby s ruským prezidentom Vladimirom Putinom hovoril o evakuácii civilistov so zničeného obliehaného prístavného mesta Mariupol.

Témou rozhovoru boli tiež dodávky zbraní a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, píše DPA. Turecko ako členská krajina Severoatlantickej aliancie (NATO) udržuje dobré vzťahy s Ukrajinou i Ruskom a považuje sa za sprostredkovateľa v mierových rokovaniach. V pondelok sa má Erdogan stretnúť s generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov (OSN) Antóniom Guterresom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) sa rozpráva so svojím tureckým partnerom Recepom Tayyipom Erdoganom počas ich stretnutia v Kyjeve 3. februára 2022. Foto: TASR/AP

15:20 Ukrajina navrhla špeciálnu sériu rokovaní, ako dostať ľudí preč z Mariupola

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak navrhol v tvíte špeciálne zasadnutie. Rusko a Ukrajina už mali od začiatku ruskej invázie 24. februára množstvo kôl rozhovorov, ale dosiahli na nich malý pokrok, pričom obe krajiny sa navzájom obviňujú zo zlých úmyslov pri rokovaniach.

Podoľakov návrh prišiel v deň, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva príchod amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a ministra obrany Lloyda Austina do Kyjeva. S oboma politikmi má diskutovať o ďalšej americkej vojenskej pomoci Ukrajine, aby sa jej podarilo poraziť ruské invázne sily.

Väčšina Mariupola je už zničená a vládnu obavy, že dochádza k masovému vraždeniu ľudí, ktorí neušli. V tamojších oceliarňach Azovstaľ je stále zabarikádovaná skupina približne 2 500 ukrajinských vojakov a zahraničných bojovníkov, ale zásoby im ubúdajú. Navyše tvrdia, že v oceliarňach sa s nimi nachádza aj okolo 1 000 civilistov.

14:40 Ukrajina hlási opätovné ovládnutie obcí v Chersonskej oblasti, Rusi hovoria o opaku

Ukrajinská armáda opätovne ovládla osem obcí v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedol v nedeľu vo vyhlásení jej generálny štáb. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA. O názvoch obcí či ich konkrétnej polohe generálny štáb ukrajinskej armády neinformoval.

Ruské ozbrojené sily predtým tvrdili, že ovládli celé územie Chersonskej oblasti. Ukrajina sa obáva, že tam môže dôjsť k vyhláseniu nezávislosti od Kyjeva – rovnako ako v prípade odštiepeneckých republík Doneckej a Luhanskej na Donbase, ktoré Rusko už uznalo, pripomína DPA. Generálny štáb ukrajinskej armády informoval aj o ostreľovaní ruského vojenského konvoja v blízkosti obce Kyselivka severozápadne od Chersonu.

„Po tom, čo utrpel značné škody, sa nepriateľ stiahol k Čornobajivke,“ uvádza sa vo vyhlásení. Celkové denné straty ruskej armády v Chersonskej oblasti predstavovali podľa ukrajinských ozbrojených síl 74 vojakov, dva tanky, jeden raketomet, šesť obrnených vozidiel a štyri drony. Kyjev vyčíta Moskve, že plánuje uskutočniť „pseudoreferendum“ o „Ľudovej republike Cherson“. Aj preto je pre ukrajinské vedenie dôležité udržať si kontrolu aspoň nad časťami tohto územia, konštatuje DPA.

14:16 Pápež František znovu vyzval na veľkonočné prímerie na Ukrajine

Pápež František v nedeľu znovu vyzval na prímerie na Ukrajine počas pravoslávneho veľkonočného víkendu, aby sa „zmiernilo utrpenie vyčerpaných ľudí“, nivočených vojnou. Medzi veriacimi zhromaždenými na vatikánskom Námestí svätého Petra viali modro-žlté ukrajinské vlajky. Líder rímskokatolíckej cirkvi prítomným pripomenul, že pred dvoma mesiacmi 24. februára vypukli boje na Ukrajine.                                    

„Namiesto toho, aby sa vojna zastavila, ešte sa zhoršila,“ dodal pápež. „Je smutné, že v tieto najposvätnejšie a najslávnostnejšie dni pre kresťanov viac počujeme vražedný hluk zbraní, než zvuk zvonov ohlasujúcich zmŕtvychvstanie“ Krista, povedal František. „Znovu vyzývam na veľkonočné prímerie, na ten najmenší hmatateľný prejav ochoty zaviesť mier,“ naliehal pápež.

„Zastavte útoky, aby sa zmiernilo utrpenie vyčerpaných ľudí,“ apeloval. Túto nedeľu slávia pravoslávnu Veľkú noc Rusi aj Ukrajinci.

13:41 Ukrajinci sa na Veľkú noc modlili aj za ľudí uviaznutých v Mariupole

Ukrajinci sa v nedeľu v hlavnom meste Kyjev na pravoslávnu Veľkú noc modlili za tých, čo bojujú na frontových líniách a za ľudí uviaznutých za nimi na miestach, ako je obliehané prístavné mesto Mariupol.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa s veľkonočným posolstvom prihovoril z kyjevského Chrámu svätej Sofie. Ukrajincov vyzval, aby sa v dôsledku vojny nenechali premôcť hnevom. „Všetci veríme, že príde náš východ slnka,“ vyhlásil.

„Dnešný veľký sviatok nám dáva veľkú nádej a neochvejnú vieru, že svetlo zvíťazí nad tmou, dobro zvíťazí nad zlom, život zvíťazí nad smrťou, a preto Ukrajina určite zvíťazí,“ citoval ukrajinského prezidenta denník The Guardian. „Pán a nebeské sväté svetlo sú na našej strane… Prechádzame veľmi ťažkými skúškami. Dosiahneme na tejto ceste spravodlivý koniec – začiatok šťastného života a prosperity Ukrajiny,“ dodal vo videoposolstve.

Chrám svätého Vladimíra v Kyjeve obklopili stovky veriacich s veľkonočnými košíkmi, ktoré niesli na požehnanie. Keďže pravoslávnu cirkev rozdelilo napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, niektorí veriaci dúfali, že tento posvätný deň by mohol byť inšpiráciou pre gestá vedúce k mieru, píše AP. „Budeme sláviť Veľkú noc napriek všetkému, bez ohľadu na hrôzy,“ uviedla 68-ročná Kateryna Lazarenková z dediny Ivanivka pri Černihive, kde cesty stále lemovali zničené ruské tanky.

https://twitter.com/IuliiaMendel/status/1518157399919669248

12:05 Prezidentka: Na Ukrajinu dorazili slovenskí odborníci, pomáhať budú prokuratúre

Na Ukrajinu už dorazili slovenskí odborníci, traja kriminalistickí technici, antropológ a traja súdni lekári, aby pomohli ukrajinskej prokuratúre v zdokumentovaní dôkazov potrebných na vyšetrenie vojnových zločinov. Informuje o tom prezidentka SR Zuzana Čaputová na sociálnej sieti.

„Keď som videla hrôzu v záberoch z ukrajinskej Buče, túto formu pomoci som okamžite ponúkla prezidentovi Zelenskému. Je to veľmi dôležitá súčasť procesu, na konci ktorého môže byť rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu v Haagu,“ uviedla hlava štátu. Ako dodala, historicky je to prvýkrát od našej samostatnosti v roku 1993, keď Slovensko týmto spôsobom pomôže inej krajine.

Čaputová má radosť z toho, že Slovensko patrí medzi najaktívnejších spojencov Ukrajiny. „Chcem sa poďakovať našim odborníkom za ich odvahu ísť na Ukrajinu: robíte nesmierne dôležitú prácu, slúžite spravodlivosti, pomáhate Ukrajincom a robíte dobré meno Slovensku,“ dodala.

11:00 ISW: Ruská taktika sa nezmenila, veľká ofenzíva je nepravdepodobná

Americkí experti z Inštitútu vojnových štúdií (ISW) v novej analýze tvrdia, že ruská armáda stále používa taktiku pozorovanú počas ,,prvej fázy“ vojny, pričom nekonsoliduje svoje sily. Útočné operácie sa odohrávajú na rôznych osiach a v rôznej miere. Podľa nich nebude Rusko v najbližšej dobe pripravené spustiť rozsiahlejšiu ofenzívu.

Trio expertov podobnú operáciu nepredpokladá ,,vzhľadom na pozorované vzorce a neodmysliteľné obmedzenia v dostupnej bojovej sile jednotiek, ktoré tvrdo bojovali a utrpeli veľké straty, ako aj k pozorované ťažkosti s velením“.

,,Je možné, že Rusi niektoré z týchto výziev riešia alebo sa ich snažia riešiť, a čoskoro spustia ofenzívu v novej, lepšie koordinovanej podobe, avšak zostáva to nepravdepodobné,“ pokračujú.

10:55 Zelenskyj pohrozil Rusku ukončením mierových rozhovorov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sobotňajšej tlačovej konferencii varoval, že ukončí mierové rozhovory s Moskvou, ak Rusko zabije ktoréhokoľvek z posledných obrancov Mariupoľa alebo ak Rusko usporiada referendum o nezávislosti v okupovanom meste Cherson. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Mariupoľská oceliareň Azovstaľ je poslednou baštou ukrajinských síl v obliehanom meste na pobreží Azovského mora. Ukrajinskí predstavitelia odhadujú, že v oceliarni sa nachádza asi 2-tisíc vojakov a približne tisícka civilistov.

Zelenskyj tento týždeň varoval Ukrajincov žijúcich v oblastiach na juhu Ukrajiny pod kontrolou ruských jednotiek, aby im neposkytovali svoje preukazy totožnosti. Tie by podľa neho mohli byť zneužité „na sfalšovanie pseudoreferenda o našej krajine“ a na vytvorenie vlády priateľskej k Moskve.

09:00 Neposielajme Ukrajine ťažké zbrane, nemá šancu vyhrať, vyzývajú vládu nemeckí intelektuáli

Skupina vedcov a intelektuálov žiada v otvorenom liste nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby Nemecko zastavilo vývoz zbraní na Ukrajinu. Tvrdia, že ukrajinská armáda je omnoho slabšia ako tá ruská a nemá šancu vojnu vyhrať. Správu priniesol denník Berliner Zeitung.

Autori listu v ňom žiadajú, aby Nemecko nedovážalo ťažké zbrane a namiesto toho vyzývajú na mierové riešenie konfliktu. Štáty, ktoré Ukrajine poskytujú zbrane sa podľa nich stali de facto súčasťou vojenského konfliktu. Signatári v liste odsudzujú ruskú agresiu, zároveň však varujú pred dôsledkami eskalácie vojny.

,,Napriek správam o úspechoch ukrajinskej armády je na tom oveľa horšie ako ruská a má malú šancu túto vojnu vyhrať. Cenou dlhodobého vojenského odporu, bez ohľadu na prípadný úspech, bude viac zničených miest a dedín a viac obetí na ukrajinskom obyvateľstve. Dodávky zbraní a vojenská podpora zo strany NATO predlžujú vojnu a robia diplomatické riešenie vzdialeným,“ dodávajú.

08:55 Zelenskyj: Rusko v Mariupoli vyvraždilo desaťtisíce civilistov a snaží sa to zamaskovať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že sa objavujú nové dôkazy o tom, že ruskí vojaci zabili v meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora desaťtisíce civilistov a potom sa to pokúsili zamaskovať. Povedal, že Ukrajina zachytila ruské rozhovory o tom, „ako zakrývajú stopy po svojich zločinoch“.

Satelitné snímky zaznamenali v oblasti okolo Mariupoľa stovky pravdepodobných masových hroboch. Zelenskyj povedal, že Rusi zriadili pri Mariupoli „filtračné tábory“ pre tých, ktorí sa pokúšali opustiť mesto. Dodal, že tých, ktorí prežili tieto tábory, poslali do oblastí pod ruskou okupáciou alebo do samotného Ruska, často až na Sibír alebo na Ďaleký východ. Medzi násilne deportovanými obyvateľmi sa podľa Zelenského nachádza mnoho detí.

08:40 Rusi zintenzívňujú útoky v Donbase, naďalej ostreľujú i mariupoľskú oceliareň

Ruské sily pokračujú v zintenzívňovaní útokov na východe Ukrajiny. Ako v nedeľu uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ruská armáda v 60. deň vojny ostreľovala ukrajinské pozície pozdĺž celej frontovej línie a zintenzívnila svoje útočné operácie v smere na Severodoneck, Kurachiv a Popasnu.

Regionálny vojenský správca Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že ruské ostreľovanie v priebehu ostatných 24 hodín zabilo najmenej osem ľudí a ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.

Generálny štáb poznamenal, že ruské sily pokračujú v útokoch na obkľúčenú mariupoľskú oceliareň Azovstaľ. Snažia sa ju zasiahnuť leteckými útokmi i raketami s dlhým doletom. Rusi ostreľovali aj oblasti okolo mesta Dnipro severne od Zaporižžie, kde ruská raketa zabila najmenej jedného civilistu.

06:20 Turecko uzavrelo vzdušný priestor pre ruské lietadlá smerujúce do Sýrie

Turecko uzavrelo svoj vzdušný priestor pre ruské civilné aj vojenské lietadlá smerujúce do Sýrie. Oznámil to v sobotu šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu s tým, že opatrenie bude v platnosti tri mesiace.
„Uzavreli sme vzdušný priestor pre ruské vojenské lietadlá – dokonca aj pre civilné – letiace do Sýrie,“ povedal turecký minister, ktorý toto opatrenie detailnejšie nevysvetlil.

Podľa agentúry AFP ide o doposiaľ najrazantnejšiu reakciu Ankary na už dva mesiace trvajúci vojenský útok Ruska na Ukrajinu. Čavušoglu uviedol, že príslušné rozhodnutie Turecka avizoval už v marci ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, ktorý ho následne tlmočil šéfovi Kremľa Vladimírovi Putinovi.

O niekoľko dní neskôr ruská strana podľa neho reagovala vyjadrením, že Putin vydal dekrét, podľa ktorého už ruské lietadlá nebudú lietať do Sýrie cez vzdušný priestor Turecka. Moskva na Čavušogluove oznámenie, ktoré v sobotu zverejnili turecké médiá, bezprostredne nereagovala, uvádza AFP.

05:30 Ukrajina: Rusko v okupovaných oblastiach násilne verbuje civilistov do armády

 Ukrajina obvinila ruskú armádu, že v okupovaných oblastiach na východe krajiny násilne verbuje do svojich radov ukrajinské civilné obyvateľstvo. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA s tým, že toto tvrdenie nie je možné nezávisle overiť.

O plánovanom nábore mladých Ukrajincov v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti do ruskej armády informoval v sobotu generálny štáb a vojenská rozviedka ministerstva obrany v Kyjeve.

Okrem mladých ľudí sa podľa nich ruské invázne sily zameriavajú na východe Ukrajiny aj na násilný nábor lekárov. V meste Vovčansk v Charkovskej oblasti bol – ako uviedli – zaznamenaný prípad, keď miestnych zdravotníkov pod hrozbou popravy donútili na fronte ošetrovať zranených ruských vojakov.

Touto problematikou sa v sobotu, v pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine, zaoberalo aj britské ministerstvo obrany. Podľa neho už Rusko takéto praktiky nútených odvodov brancov v minulosti aplikovalo v okupovaných častiach Donbasu a na anektovanom Kryme.

04:15 Putin oslávil pravoslávnu Veľkú noc, invázia vstupuje do tretieho mesiaca

Šéf Kremľa Vladimir Putin sa v noci zo soboty na nedeľu zúčastnil na polnočnej veľkonočnej bohoslužbe v pravoslávnom Chráme Krista Spasiteľa v Moskve. Po boku mu pritom stál moskovský starosta Sergej Sobjanin, informovala agentúra Reuters.

Putin slávil pravoslávnu Veľkú noc v čase, keď ruská vojenská agresia voči Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára, vstupuje do tretieho mesiaca. Vyžiadala si už tisíce životov civilistov, spôsobila rozsiahlu devastáciu ukrajinských miest a vyhnala z domovov vyše 12 miliónov Ukrajincov; približne 5,2 milióna z nich utieklo do zahraničia.

Putin oblečený v slávnostnom tmavomodrom obleku, bielej košeli a tmavofialovej kravate držal počas slávnostnej liturgie v ruke zapálenú sviecu a opakovane sa prežehnával. Na zverejnenom krátkom videu vidno, ako vedľa Putina stál v rovnakom oblečení jeho politický spojenec a dlhoročný starosta Moskvy Sobianin.

Bohoslužbu slúžil ako hlavný celebrant patriarcha Kirill, najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá vyjadruje rozhodnú podporu Putinovej „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine.

https://twitter.com/maxseddon/status/1517975685607870464
https://twitter.com/visegrad24/status/1518034624064151552

02:40 Ukrajina tvrdí, že zabila ďalších dvoch ruských generálov

Ministerstvo obrany v Kyjeve v sobotu uviedlo, že pri ukrajinskom útoku na veliteľské stanovište v Chersonskej oblasti boli zabití ďalší dvaja generáli ruských inváznych vojsk. Tretí generál podľa ministerstva vyviazol s vážnymi zraneniami. TASR správu prevzala z televízie CNN, ktorá toto tvrdenie bezprostredne nedokázala overiť.

„22. apríla 2022 ozbrojené sily Ukrajiny podnikli zničujúci úder na predsunuté veliteľské stanovište 49. kombinovanej armády ruských okupačných síl, ktoré sa nachádzalo neďaleko od frontovej línie v Chersonskej oblasti“ na juhu Ukrajiny, píše sa vo vyhlásení vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany.

Pri útoku došlo podľa vyhlásenia k zničeniu veliteľského stanovišťa, pričom boli „eliminovaní dvaja generáli okupačných vojsk a jeden bol vážne zranený a v kritickom stave evakuovaný“.

Zasiahnuté stanovište sa nachádzalo v blízkosti mesta Cherson, ktoré už takmer od začiatku invázie okupujú ruskí vojaci. Moskva na tvrdenia nereagovala.

01:10 Na východe Ukrajiny zadržali členov monitorovacej misie OBSE

Na východe Ukrajiny bolo zadržaných niekoľko členov pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Podľa televízie Sky News o tom v sobotu informovala samotná organizácia.

„OBSE vyjadruje extrémne znepokojenie nad tým, že viacero členov SMM (Osobitnej pozorovateľskej misie) bolo v Donecku a Luhansku zbavených slobody,“ uvádza sa vo vyhlásení tejto medzinárodnej organizácie so sídlom vo Viedni.

Bližšie podrobnosti o počte, národnosti ani okolnostiach zadržania OBSE neuviedla. Ubezpečila však, že „využíva všetky dostupné kanály“, aby dosiahla prepustenie všetkých zadržaných.  

Časti Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny už takmer osem rokov ovládajú Moskvou podporovaní separatisti, ktorí si tam vyhlásili samozvané „ľudové“ republiky. Už v piatok bola zverejnená informácia, že ruské jednotky v Donbase zadržali spolupracovníka SMM a že sa členom tejto misie vyhrážali. Personál SMM tvoria neozbrojení civilisti.

22:00 Rusko oznámilo, že podniklo raketový útok na sklad zahraničných zbraní pri Odese

Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že jeho vojaci podnikli neďaleko juhoukrajinského prístavného mesta Odesa raketový útok na sklad so zbraňami, ktoré ukrajinským silám dodali Spojené štáty a európske krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Ruské ozbrojené sily dnes vysoko presnými raketami dlhého doletu zničili logistický terminál na vojenskom letisku neďaleko Odesy, kde bolo uskladnené veľké množstvo zahraničných zbraní dodaných Spojenými štátmi a európskymi krajinami,“ uvádzalo sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany.

Tento útok patril k 22 lokalitám ukrajinskej armády, na ktoré v sobotu cielili ruské sily – boli medzi nimi aj tri sklady zbraní a munície blízko obce Iličovka a mesta Kramatorsk, dodalo ministerstvo.

19:52 Zelenskyj oznámil, že sa v nedeľu stretne s Blinkenom

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken navštívi v nedeľu 24. apríla Kyjev, oznámil v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informáciu priniesla tlačová agentúra AFP.

Zelenskyj to povedal zhromaždeným novinárom na tlačovej konferencii v podzemnej stanici metra v Kyjeve. Vyhlásil tiež, že je vďačný Spojeným štátom a Spojenému kráľovstvu za pomoc.

Doplnil, že USA musia vplývať na ďalšie európske krajiny, aby dodávali zbrane Ukrajine, a že by bol rád, keby sa to dialo rýchlejšie.

19:43 Zelenskyj: Nemám strach stretnúť sa s Vladimirom Putinom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu na tlačovej konferencii v podzemnej stanici metra v Kyjeve vyhlásil, že stále trvá na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a nemá strach o svoj život, ale jeho rodina má obavy. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Zelenskyj dostal otázku, či stále trvá na stretnutí s Putinom a či si myslí, že diskusie ukončia vojnu.

Ukrajinský líder odpovedal, že vojnu môže zastaviť iba ten, kto ju začal.

Dodal, že chce vojnu ukončiť a každý „zdravý človek si zvolí diplomatickú cestu“ a dá jej prednosť pred tou vojenskou.

Zelenskyj tiež povedal, že sa o svoj život nebojí, ale jeho rodina má obavy. Vyhlásil, že sa nebojí stretnúť s Vladimirom Putinom. Doplnil: „Nemám žiadne právo báť sa, pretože naši ľudia ukázali, že strach nemajú.“

Zhromaždeným novinárom povedal, že Rusko a slovo „dôvera“ sú antonymá (slová s opačným významom), a nie synonymá.

„Keď niečo povedia, ich slová sa nezhodujú s ich činmi,“ dodal.

19:06 V Mariupole zabili dve detské herečky z divadla

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu zdieľalo fotografie dvoch detských herečiek, ktoré boli podľa jeho informácií zabité v prístavnom meste Mariupoľ na juhu Ukrajiny. Ministerstvo o tom informovalo na svojom účte na Twitteri, správu priniesol aj portál britskej stanice Sky News.

Jelyzaveta a Sonia hrali postavu Lucy v inscenácii Kroniky Narnie: Lev, šatník a čarodejnica v Mariupoľskom divadle.

Divadlo využívali civilisti ako útočisko pred útokmi ruských inváznych síl, ale nakoniec sa stalo terčom ruského bombardovania.

Nie je jasné, ako presne obe dievčatá zahynuli.

Informáciu prevzalo ukrajinské ministerstvo od poradcu starostu Mariupola Petra Andruščenka, ktorý okrem iného napísal: “V Mariupole zabili dve dievčatá, dve malé herečky Jelyzavetu a Soniu.“

18:14 Evakuáciu z Mariupoľa prekazili ruské sily

Pokus ukrajinských úradov o evakuáciu civilistov zo zničeného mesta Mariupol, kde je stále uviaznutých mnoho obyvateľov, bol v sobotu „prekazený“ ruskými silami. Informoval o tom predstaviteľ mesta Petro Andruščenko, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„Evakuácia bola prekazená,“ napísal Andruščenko na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že na evakuačnom zbernom mieste oznámenom Kyjevom sa zhromaždilo približne 200 obyvateľov Mariupola, ale ruské sily ich „rozohnali“.

Uviedol tiež, že ďalším obyvateľom ruské sily nariadili, aby nastúpili do autobusov, ktoré mali namierené na miesta kontrolované Ruskom.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková predtým informovala, že Ukrajina v sobotu napoludnie podnikne nový pokus o evakuáciu civilistov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. „Dnes sa opäť pokúsime evakuovať ženy, deti a starších ľudí,“ uviedla Vereščuková na platforme Telegram a zároveň vyzvala ľudí, aby sa zhromaždili na diaľnici blízko tamojšieho nákupného strediska Port City.

Zdevastované strategické mesto Mariupol z veľkej časti ovládajú ruské jednotky, pripomína AFP. Ukrajinskí vojaci sa zabarikádovali v areáli tamojších oceliarní Azovstaľ, kde sa údajne nachádzajú aj stovky miestnych civilistov.

Obkľúčenie mesta ruskými jednotkami spôsobilo v meste rozsiahlu humanitárnu katastrofu.

17:12 Pri raketovom útoku v Odese zahynulo najmenej päť ľudí vrátane bábätka

Najmenej päť ľudí, vrátane dojčaťa, zahynulo v sobotu pri ruskom raketovom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa. Zranenia utrpelo ďalších 18 ľudí. Oznámil to prezidentský úrad a varoval, že počet obetí zrejme ešte stúpne. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Päť Ukrajincov zahynulo a 18 utrpelo zranenia. A to sú len tí, ktorých sme dokázali nájsť. Je pravdepodobné, že počet mŕtvych bude vysoký,“ napísal na sociálnej sieti Telegram šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak a dodal: „Medzi zabitými je trojmesačné bábätko.“

Ukrajinskí predstavitelia odsúdili ruské raketové útoky na Odesu a jeden z nich ich označil za „veľkonočné dary od Putina“. Pravoslávni kresťania na Ukrajine slávia tento víkend Veľkú noc.

Rakety zasiahli infraštruktúru v Odese, uviedli v sobotu už predtým miestne úrady na sociálnej sieti Telegram. V správe sa na ne odvolal portál britskej spravodajskej stanice Sky News. „Zasiahnuté boli zariadenia infraštruktúry. Nezdieľajte fotografie ani videá, nepomáhajte nepriateľovi,“ dodali úrady Odesy na svojom oficiálnom kanáli na Telegrame, píše na webe aj americká stanica CNN.

Odesa, mesto na južnom pobreží Ukrajiny, zatiaľ zaznamenala len obmedzené boje, ale pripravuje sa na ruský veľký útok, dodala Sky News.

Raketový úder prišiel po tom, čo predstavitelia ruskej armády oznámili, že cieľom invázie Ruska na Ukrajine je získať „úplnú kontrolu“ nad juhom Ukrajiny a nad jej východným regiónom Donbas.

Aktuálny veliteľ ruského Centrálneho vojenského okruhu generálmajor Rustam Minnekajev vyhlásil, že ovládnutie juhu Ukrajiny poskytne ruským silám prístup do Podnesterska – separatistického regiónu v Moldavsku, kde je od začiatku 90. rokov 20. storočia umiestnený kontingent ruských síl, píše CNN.

16:12 Mariupoľ: Pluk Azov zverejnil video so ženami a deťmi v podzemí oceliarní

Video, na ktorom je vidieť ženy a deti skrývajúce sa v podzemí oceliarní Azovstaľ v ukrajinskom obliehanom prístavnom meste Mariupoľ, zverejnil v sobotu na internete ukrajinský pluk Azov. TASR prevzala správu od stanice BBC.

Oceliarne Azovstaľ sú posledným miestom v Mariupole, ktoré ešte nie je ovládnuté Ruskom. Ženy a deti v preplnenej miestnosti vo videu hovoria, že sa im míňajú potraviny i voda a žiadajú o evakuáciu z tohto prístavného mesta.

Niektorí zachytení na videozázname uviedli, že denné svetlo nevideli už niekoľko týždňov, keďže sa v podzemí ukrývajú od februára, uvádza BBC.

Stanica pripomína, že pravosť videozáznamu nedokázala overiť, predpokladá sa však, že bol nakrútený 21. apríla. V rovnaký deň ruský prezident Vladimir Putin odvolal plánovaný ruský útok na oceliarne a svojim jednotkám nariadil, aby ho miesto toho zablokovali.

Snímka bola na internete zverejnená v sobotu 23. apríla. 

15:47 Odesu zasiahol raketový útok

Rakety zasiahli v sobotu infraštruktúru v juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa, informovali miestne úrady na sociálnej sieti Telegram. V správe sa na ne odvolal portál britskej spravodajskej stanice Sky News.

Ďalšie podrobnosti o raketovom útoku ešte neboli zverejnené.

„Zasiahnuté boli zariadenia infraštruktúry. Nezdieľajte fotografie ani videá, nepomáhajte nepriateľovi. Zisťujeme presné informácie,“ dodali úrady Odesy na svojom oficiálnom kanáli na Telegrame, píše na webe americká stanica CNN.

Odesa, mesto na južnom pobreží Ukrajiny, zatiaľ zaznamenala len obmedzené boje, ale pripravuje sa na ruský veľký útok, dodala Sky News.

Raketový úder prišiel po tom, čo predstavitelia ruskej armády oznámili, že cieľom invázie Ruska na Ukrajine je získať „úplnú kontrolu“ nad juhom Ukrajiny a nad jej východným regiónom Donbas.

Aktuálny veliteľ ruského Centrálneho vojenského okruhu generálmajor Rustam Minnekajev vyhlásil, že ovládnutie juhu Ukrajiny poskytne ruským silám prístup do Podnesterska – separatistického regiónu v Moldavsku, kde je od začiatku 90. rokov 20. storočia umiestnený kontingent ruských síl, píše CNN.

15:42 Nemecký minister financií Lindner vyjadril podporu premiérovi Scholzovi v oblasti dodávok zbraní na Ukrajinu

Nemecký minister financií Christian Lindner v sobotu na zjazde svojej koaličnej  Slobodnej demokratickej strany (FDP) vyjadril podporu nemeckému spolkovému kancelárovi Olafovi Scholzovi za jeho postup v dodávkach zbraní na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Scholz čelí kritike v Nemecku i v zahraničí za to, že Nemecko pomaly a nedostatočne reaguje na požiadavky Kyjeva ohľadom dodávky ťažkých zbraní na obranu pred ruskými útokmi, pripomína DPA.

Kancelár má však podľa Lindnerových slov „dôveru“ FDP. Minister financií zároveň ostro kritizoval konzervatívnu Úniu CDU/CSU, ktorá podľa jeho slov hrá v období krízy politické hry. Táto únia žiadala dodávky ťažkých zbraní na Ukrajinu, pripomína DPA. CDU podľa Lindnera hrá „nebezpečnú hru“ a riskuje narušenie stability vlády.

Líder FDP sa však aj napriek vyjadreniu podpory Scholzovi pripojil k tým, ktorí od kancelára žiadajú poslanie ťažkých zbraní, píše DPA. Ukrajina podľa jeho slov jasne potrebuje vojenskú pomoc a ťažké zbrane.

„Ukrajina takisto bojuje za hodnoty, ktoré sú dôležité pre nás,“ povedal. Ukrajina preto podľa jeho slov „musí vyhrať túto vojnu a vyhrá túto vojnu“. Takisto upozornil na hospodárske následky konfliktu.

Zjazd FDP sa začal v sobotu v Berlíne, pripomína DPA. Lindner sa pripojil prostredníctvom videokonferencie z Washingtonu, kde je v izolácii pre nákazu koronavírusom.

15:13 Na východe Ukrajiny zúria podľa miestnych predstaviteľov ťažké boje

Ukrajinské jednotky po „ťažkých bojoch“ opätovne ovládli tri dediny v blízkosti ruských hraníc, uviedol v sobotu gubernátor Charkovskej oblasti Oleg Sinegubov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Naše jednotky vyhnali ruských vojakov z obcí Bezruki, Slatine a Prudjanka,“ spresnil a dodal, že ukrajinské sily „zaistili svoje pozície“. Dediny ležia severne od druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov a blízko územia Ruska.

Sinegubov tiež uviedol, že ruské jednotky v oblasti útočili na obytnú infraštruktúru, pričom zahynuli najmenej dvaja ľudia.

Gubernátor Charkovskej oblasti tiež oznámil, že sa s miestnymi náboženskými predstaviteľmi v sobotu dohodol o zrušení nočných bohoslužieb v chrámoch v predvečer pravoslávnej Veľkej noci, ktorú oslavujú v Rusku i na Ukrajine,

„Nemôžeme si dovoliť davy, bezpečnosť je na prvom mieste,“ povedal.  

Gubernátor susednej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v sobotu vo videu zverejnenom na platforme Telegram uviedol, že aj na tomto území prebiehali ťažké boje. „Je tu neustále ostreľovanie,“ spresnil s tým, že ruské jednotky „pokračujú v útočení“ na mestá Rubižne a Severodoneck, cituje AFP.

Hajdaj zároveň vyzval ľudí, ktorí majú šancu na evakuáciu, aby tak urobili. Ako dodal, miestnym obyvateľom pri opustení územia pomáhajú dobrovoľníci.

Ruské jednotky podľa neho „nemali výraznejší úspech“. Budeme ich „prenasledovať, vytlačíme ich z našej krajiny, pretože je naša,“ dodal.

14:42 Podľa Moskvy chce USA falošne obviniť Rusko z použitia zbraní hromadného ničenia

Moskva v sobotu obvinila Spojené štáty, že plánujú falošne obviniť Rusko z použitia zbraní hromadného ničenia na Ukrajine s cieľom ešte viac Rusko izolovať. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Generálporučík Igor Kirillov, náčelník Oddielu radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl, povedal, že „zinscenovanie“ použitia zbraní hromadného ničenia bude použité na obvinenie Ruska z použitia zakázaných typov zbraní, píše DPA. Cieľom je podľa neho dosiahnuť tz. „sýrsky scenár“, na základe ktorého určitú krajinu hospodársky a politicky izolujú a vylúčia ju z medzinárodných organizácii ako Bezpečnostná rada OSN (BR OSN).

Kirillov povedal, že lídri západných krajín sa už viackrát provokačne vyjadrili o ruských plánoch použiť na Ukrajine taktické jadrové, chemické a biologické zbrane. Cieľom bolo vystupňovať tlak na Indiu a Čínu, aby sa pridali k Západu a zaviedli voči Rusku sankcie.

13:53 Rusko chce zaradiť balistické strely Sarmat do svojho arzenálu do jesene

Rusko v sobotu oznámilo, že svoju prvú vojenskú jednotku vyzbrojenú novými balistickými raketami Sarmat, schopnými niesť jadrové zbrane, vytvorí do jesene tohto roka. S odvolaním sa na ruské štátne médiá o tom informovala agentúra Reuters.

Cieľ, ktorý uviedol riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin, je podľa Reuters ambiciózny, keďže Rusko oznámilo prvú skúšku novej strely len túto stredu a západní vojenskí experti tvrdia, že pred jej zaradením do arzenálu budú potrebné ďalšie testy.

Superťažká medzikontinentálna balistická raketa novej generácie typu Sarmat je schopná niesť desať alebo viac jadrových hlavíc alebo atráp a zasiahnuť ciele vzdialené tisíce kilometrov v Spojených štátoch či Európe, približuje Reuters.

Prvý úspešný test rakety Sarmat oznámil v stredu ruský prezident Vladimir Putin. Skúška prišla po rokoch odkladov spôsobených problémami s financovaním a technickým zabezpečením projektu a je ukážkou sily Ruska v čase, keď vojna na Ukrajine zvýšila napätie medzi Moskvou a Západom na najhoršiu úroveň od kubánskej raketovej krízy z roku 1962.

13:23 USA: Na konferenciu o Ukrajine príde do Nemecka viac než 20 krajín

Viac než 20 krajín potvrdilo svoju účasť na schôdzke zameranej na Ukrajinu, naplánovanej na utorok na leteckej základni Ramstein v Nemecku, oznámilo v sobotu ministerstvo obrany USA. Informovala o tom agentúra DPA.

Na konferenciu pri Ramsteine, ktorý je jednou z najväčších amerických vojenských zariadení v zahraničí, bolo pozvaných približne 40 krajín, povedal v piatok hovorca Pentagónu John Kirby. Nespresnil však, ktoré krajiny už prijali pozvánku amerického ministra obrany Lloyda Austina.

Na schôdzku organizovanú Spojenými štátmi boli pozvané krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi Seveoratlantickej aliancie (NATO) a konferencia sa nekoná pod záštitou tejto západnej obrannej aliancie, píše DPA.

Kirby ešte predtým uviedol, že jedným z cieľov konzultácií je trvalá bezpečnosť a suverenita Ukrajiny, preto by diskusia mala byť zameraná na potreby Kyjeva v oblasti obrany nad rámec v súčasnosti prebiehajúcej vojny, ktorú na jeho území začalo Rusko.

Skutočnosť, že viac než 20 krajín už odsúhlasilo účasť v takom krátkom čase, je znakom dôležitosti, ktorú USA a tieto krajiny pripisujú obranným potrebám Ukrajiny, povedal Kirby. Americká vláda oznámila novú vojenskú pomoc vo výške 800 miliónov dolárov pre Ukrajinu začiatkom tohto týždňa, pripomína DPA.

12:29 Rusko obnovilo ofenzívu na oceliarne Azovstaľ v Mariupole

Rusko obnovilo ofenzívu proti ukrajinským jednotkám v komplexe oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ, uviedol v sobotu poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Ruské jednotky podľa neho obnovili vzdušné útoky a pokúšajú sa vtrhnúť do oceliarní, kde sa nachádzajú ukrajinskí vojaci.

„Nepriateľ sa pokúša uškrtiť posledný odpor obrancov Mariupoľa v areáli Azovstaľ,“ povedal Arestovyč pre ukrajinskú štátnu televíziu.

Moskva po dvoch mesiacoch ťažkých bojov pred niekoľkými dňami ohlásilo, že nad prístavom Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny získalo „plnú kontrolu“. V rozsiahlom komplexe tamojších oceliarní Azovstaľ sa však naďalej nachádzajú ukrajinskí vojaci a údajne aj stovky civilistov.

11:42 Ruské jednotky na Ukrajine zajali spolupracovníka misie OBSE

Ruské jednotky na Donbase na východe Ukrajiny zajali spolupracovníka Osobitnej pozorovateľskej misie (SMM) Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Informovala o tom agentúra APA.

Ruskí predstavitelia sa podľa ukrajinských zdrojov zároveň mali členom SMM aj vyhrážať.

Zastupujúca šéfka britskej delegácie pri OBSE Deidre Brownová na piatkovom mimoriadnom zasadaní stálej rady organizácie vo Viedni uviedla, že „tieto vyhrážky najostrejšie odsudzuje“.

„Žiadame prepustenie spolupracovníka SMM, ako aj všetkých Ukrajincov zadržiavaných Ruskom,“ dodala Brownová. Zároveň poukázala na to, že Kremeľ neustále šíri lži a dezinformácie o situácii na Ukrajine, cituje APA.

Stály zástupca Ukrajiny pri OBSE Jevhenij Cymbaljuk na osobitnom zasadaní o Viedni uviedol, že Rusko vo vojne proti Ukrajine koná ako teroristický štát a útočí na mestá, kritickú infraštruktúru a obytné štvrte, aby boli Ukrajinci neustále v nebezpečenstve.

Ukrajinský diplomat podľa agentúry APA zároveň dodal, že Rusko sa uchyľuje k teroristickým metódam aj v dočasne obsadených oblastiach, predovšetkým v Chersonskej oblasti, kde chce Moskva usporiadať referendum na legitimizáciu obsadenia tohto regiónu.

10:55 Británia: V Mariupole pokračujú ťažké boje, ktoré brzdia Rusov v ďalšom postupe

Napriek tvrdeniam Ruska o úplnom obsadení ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ tam naďalej prebiehajú ťažké boje, uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na britské tajné služby. Informovala o tom agentúra DPA.

Boje prebiehajúce v tomto obliehanom strategickom meste podľa rezortu obrany v Londýne spomaľujú Rusov v ich ďalšom postupe na Donbas na východe Ukrajiny.

Počas uplynulých 24 hodín nedosiahla Moskva žiadne rozhodujúce pokroky, keďže jej v tom bránila ukrajinská obrana, uvádza sa ďalej vo vyhlásení ministerstva.

Britská vláda už niekoľko týždňov nezvyčajne otvorene pravidelne zverejňuje informácie od tamojších tajných služieb o priebehu ruskej invázie na Ukrajinu, konštatuje DPA. Rusko vyčíta Londýnu cielenú informačnú kampaň.

Moskva po dvoch mesiacoch ťažkých bojov pred niekoľkými dňami ohlásilo, že nad prístavom Mariupol na juhovýchode Ukrajiny získalo „plnú kontrolu“. V rozsiahlom komplexe tamojších oceliarní Azovstaľ sa však naďalej nachádzajú ukrajinskí vojaci a údajne aj stovky civilistov.

10:22 Ukrajina sa opäť pokúsi evakuovať civilistov z Mariupola

Ukrajina v sobotu napoludnie podnikne nový pokus o evakuáciu civilistov z obliehaného prístavného mesta Mariupol, oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Dnes sa opäť pokúsime evakuovať ženy, deti a starších ľudí,“ uviedla Vereščuková na platforme Telegram a zároveň vyzvala ľudí, aby sa zhromaždili na diaľnici blízko tamojšieho nákupného strediska Port City.

„Ak pôjde všetko podľa plánu, začneme s evakuáciu okolo poludnia,“ dodala Vereščuková.

Zdevastované strategické mesto Mariupol z veľkej časti ovládajú ruské jednotky, pripomína AFP. Ukrajinskí vojaci sa zabarikádovali v areáli tamojších oceliarní Azovstaľ, kde sa údajne nachádzajú aj stovky miestnych civilistov.

Obkľúčenie mesta ruskými jednotkami spôsobilo v meste rozsiahlu humanitárnu katastrofu.

9:21 Ekonóm Jeffrey Sachs: Na vojnu na Ukrajine existuje len jedna odpoveď – mierová dohoda

Americký ekonóm a riaditeľ Earth Institute pri Columbijskej univerzite Jeffrey Sachs vyzýva na hľadanie mierovej dohody na Ukrajine. Stratégia USA, ktorá má pomôcť Ukrajine prekonať ruskú inváziu zavedením prísnych sankcií a zásobovaním ukrajinskej armády sofistikovanou výzbrojou, podľa neho pravdepodobne nebude fungovať. Potrebná je vraj mierová dohoda, ktorá môže byť na dosah. Na dosiahnutie dohody však budú musieť Spojené štáty urobiť kompromis v otázke NATO, čo Washington doteraz odmietal.

Pred začiatkom vojny však Putin predložil Západu zoznam požiadaviek, medzi ktoré patrí najmä zastavenie rozširovania NATO. „USA zjavne neboli ochotné sa v tomto bode angažovať. Teraz by bol vhodný čas prehodnotiť túto politiku,“ píše Sachs. Putin by tiež musel preukázať ochotu urobiť ústupky, aby rokovania boli úspešné.

„Stratégia USA na Ukrajine síce môže spôsobiť, že Rusko vykrváca, ale nemôže zachrániť Ukrajinu. To dokáže len mierová dohoda,“ tvrdí Sachs. Súčasný prístup podľa neho skôr podkope ekonomickú a politickú stabilitu na celom svete a mohol by rozdeliť svet na pro-NATO a anti-NATO tábory, čo by bolo na hlbokú a dlhodobú škodu Spojených štátov. „Americká diplomacia teda trestá Rusko, no bez väčších šancí na skutočný úspech pre Ukrajinu alebo pre záujmy USA. Skutočným úspechom je návrat ruských jednotiek domov a dosiahnutie bezpečnosti a ochrany Ukrajiny. Tieto výsledky možno dosiahnuť pri rokovacom stole.“

Kľúčovým krokom podľa neho je, aby USA, spojenci v NATO a Ukrajina dali jasne najavo, že NATO sa nerozšíri na Ukrajinu, pokiaľ Rusko zastaví vojnu a opustí Ukrajinu. Putinovi spojenci a neutrálne štáty by potom Putinovi naznačili, že keďže sa mu podarilo zastaviť rozširovanie NATO, nastal správny čas, aby Rusko opustilo bojisko a vrátilo sa domov. „Samozrejme, že rokovania môžu zlyhať, ak ruské požiadavky zostanú neprijateľné. Mali by sme sa však o to aspoň pokúsiť a zistiť, či je možné dosiahnuť mier prostredníctvom neutrality Ukrajiny podporenej medzinárodnými zárukami.“

8:01 Vo Švédsku obvinili muža, ktorý tajne špehoval vojenské obranné zariadenia

Muža, ktorý tajne špehoval 13 vojenských zariadení vo Švédsku, v piatok oficiálne obvinili. Prokuratúra uviedla, že získal informácie, ktoré mu „umožnili mapovať vojenskú infraštruktúru a tá má pre národnú bezpečnosť osobitný význam“. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Muž vo veku 51 rokov, ktorého meno ani národnosť úrady nezverejnili, rozširoval získané informácie na tajnom internetovom fóre.

„Tieto obranné zariadenia sú dôležité pre schopnosť Švédska brániť sa v prípade vojny,“ uviedol vo vyhlásení prokurátor Mats Ljungqvist. Dodal, že informácie, ktoré obvinený získal, môžu byť zaujímavé najmä pre cudzie veľmoci, pričom tento druh informácií sa nedá získať napríklad prostredníctvom vojenských satelitov.

Švédska bezpečnostná agentúra Säpo vo svojom piatkovom vyhlásení informovala, že prípad vyšetruje, no podrobnosti neuviedla.

6:30 Blinken vyzval na prepustenie ruského opozičného politika Kara-Murzu

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyzval v piatok na prepustenie ruského opozičného politika Vladimira Kara-Murzu, ktorý bol zadržaný 11. apríla pred svojim domom v Moskve po tom, ako televízia CNN odvysielala s ním rozhovor, v ktorom kritizoval konanie Ruska na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Nezmyselné obvinenia Kremľa vznesené proti Kara-Murzovi v súvislosti so šírením nepravdivých informácií o brutálnej vojne na Ukrajine sú ďalším cynickým pokusom o umlčanie tých, ktorí hovoria pravdu. Pán Kara-Murza by mal byť okamžite prepustený,“ uviedol Blinken v príspevku na sociálnej sieti Twitter zverejnenom v noci na sobotu.

https://standard.sk/197035/ruska-armada-sa-chce-zmocnit-donbasu-i-juhu-ukrajiny-a-vytvorit-spojnicu-s-podnesterskom/

4:36 Ruské ministerstvo spravodlivosti rozšírilo zoznam tzv. zahraničných agentov

Ruské ministerstvo spravodlivosti pridalo v piatok do registra médií označovaných za tzv. zahraničných agentov ďalších osem subjektov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Je medzi nimi aj viacero prominentných novinárov, napr. bývalý šéfredaktor rozhlasovej stanice Echo Moskvy Alexej Venediktov, publicista Alexandr Nevzorov, novinár a komentátor Sergej Parchomenko, ako i spolupracovníci Rádia Sloboda (RFE/RL) Jekaterina Lušnikovová, Artur Asafiev a Vladimir Voronov či sociológ Viktor Vachštajn a aktivista za práva komunity LGBT Jaroslav Sirotkin.

Do registra fyzických osôb vykonávajúcich funkciu tzv. zahraničného agenta boli v piatok pridané aj mená ďalších dvoch opozičných politikov – Leonida Volkova a Vladimira Kara-Murzu.

Podľa ministerstva spravodlivosti sa Volkov a Kara-Murza venovali politickým aktivitám v záujme Ukrajiny.

Kara-Murza bol okrem toho v piatok rozhodnutím súdu vzatý do vyšetrovacej väzby v súvislosti so svojím stíhaním za údajné šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde, ktorého sa dopustil vo svojom vystúpení v Snemovni reprezentantov amerického štátu Arizona z 15. marca tohto roku. V Rusku mu hrozí päť až desať rokov väzenia. Kara-Murza vznesené obvinenia odmieta.

Ruské médiá informovali, že rovnaké obvinenie bolo vznesené aj voči Iľjovi Krasiľščikovi, bývalému vydavateľovi ruského nezávislého spravodajského webu Meduza, uviedla agentúra AP.

Dôvodom pre obvinenie bol Krasiľščikov post na Instagrame k udalostiam v ukrajinskom meste Buča, kde ukrajinské jednotky po odchode ruských vojakov našli desiatky zabitých civilistov.

Podľa zákona musia jednotlivci alebo subjekty označení ako „zahraniční agenti“ zverejniť zdroje svojho financovania a podrobiť sa auditu.

1:14 Zelenskyj: Spojenci nám konečne dodávajú zbrane, o ktoré sme žiadali

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vo svojom pravidelnom večernom príhovore uviedol, že spojenci konečne dodávajú Ukrajine zbrane, ktoré žiadala. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Požadované zbrane pomôžu podľa Zelenského zachrániť životy tisícov ľudí.

Kanada v piatok oznámila, že ukrajinským jednotkám poskytla zbrane ťažkého delostrelectva a príslušnú muníciu, čím splnila prísľub kanadského premiéra Justina Trudeaua, ktorý začiatkom týždňa sľúbil, že Kanada pošle Ukrajine delostrelecké zbrane. Kanada okrem toho uviedla, že sa dokončujú zmluvy o obrnených vozidlách, ktoré pošle na Ukrajinu tak skoro, ako to len bude možné.

Zelenskyj tiež uviedol, že piatkové vyhlásenie ruského veliteľa naznačuje, že Rusko plánuje vytvoriť pozemný koridor vedúci z ukrajinského Donbasu do Moldavska, čo dokazuje, že Rusko plánuje napadnúť aj iné krajiny.

Zástupca veliteľa ruského Centrálneho vojenského okruhu Rustam Minnekajev totiž v piatok vyhlásil, že Moskva plánuje nielen získať kontrolu nad celým územím Donbasu, ale úplne ovládnuť aj juh Ukrajiny, aby sa vytvoril pozemný koridor na Krym a do Podnesterska v Moldavsku, kde sa údajne tiež porušujú práva po rusky hovoriaceho obyvateľstva.

(tasr, sita)

https://standard.sk/195864/osn-kroky-ruska-na-ukrajine-mozu-predstavovat-vojnove-zlociny/

Ďalšie články