Môže Marine Le Penová vyhrať? A čo by sa potom stalo

Oslovili sme s touto otázkou jej neskrývaného sympatizanta Martina Leidenfrosta. Ak jeho inštinkt neklame, rozhodne v nedeľu nielen názor na Le Penovú, ale aj odpor voči Macronovi.
Pravdepodobnosť, že Francúzi v nedeľu zvolia Marine Le Penovú za svoju prezidentku, nie je podľa posledných prieskumov vysoká (preferencie úradujúceho prezidenta Emmanuela Macrona sa v piatok pred moratóriom vyšplhali na 55 až 56 percent), aj tak však platí, že od doby generála De Gaulla nebol francúzsky suverenista tak blízko k moci. Pozoruhodné bolo, akým pokojným spôsobom si Le Penová celú zimu verila – aj keď ju pri objavení národniarskeho konkurenta Érica Zemmoura už odpísali. Zostala cool. V svojej kancelárii, pred veľkoformátovými fotografiami tučných tankerov, s ktorými sa z nejakého dôvodu identifikuje (aký to priezračný sebaobraz na stenách!) vysvetlila novinárom: „Dobrým prezidentským kandidátom sa nestanete zo dňa na deň. Musíte bojovať a trpieť, musíte mať z toho jazvy.“
Dnes 53-ročná harcovníčka, ktorá už na prezidenta kandiduje tretíkrát (a zakaždým s lepším výsledkom), má tých jaziev naozaj dosť: jej súkromný život je dlhodobo v troskách. Tri partnerské vzťahy (všetky tri s človekom zo strany, dva z toho so sobášom) skončili rozchodom. Z prvého manželstva má tri 23-ročné deti (rovnaký vek detí nie je preklepom, Le Penová ich rodila v priebehu 10 mesiacov a sú medzi nimi dvojičky). Nepraktizujúca katolíčka dala svoje dve dcéry a syna pokrstiť v parížskom kostole tradicionalistických lefébvristov, ich súkromie úzkostlivo stráži. Svojho otca Jean-Marie Le Pena, fašizoidného zakladateľa a dlhoročného vodcu Národného frontu, sa spektakulárne zriekla. Naposledy bola zradená treťou generáciou politického rodu Le Penových – jej peknučká neter, rozvedená katolíčka Marion Maréchalová, prešla k Zemmourovi.

Bolestivú verejnú nakladačku dostala presne pred piatymi rokmi, keď sa prvýkrát dostala do druhého kola prezidentských volieb. Jej vtedajší súper bol ten istý globalistický centrista Emmanuel Macron – vtedy 39-ročný nováčik s ňou v televíznej debate vytrel podlahu. Le Penová si vtedy pomýlila mobilnú telefónnu spoločnosť s výrobcom železničných vozidiel a keď ju bystrý Macron na chybu upozornil, niekoľko minút sa bezradne hrabala v svojich papieroch. Prešľap vtedy ešte značne radikálnejšej političky bol o to závažnejší, že sa s jednou zo spoločností (Alstom) spájala aféra, ktorú možno nazvať jedným z Macronových najbolestivejších miest: Macron vo funkciách generálneho tajomníka Elyzejského paláca a ministra hospodárstva bol spoluzodpovedný za predaj strategicky kľúčovej dcéry Alstomu americkému gigantu General Electric. Išlo o Arabelle, firmu vyrábajúcu turbíny, ktoré poháňajú francúzske jadrové elektrárne a francúzske ponorky. Kto predáva taký klenot národnej bezpečnosti do cudziny, nemôže byť vlastencom. Mladý Macron, proamerický ex-bankár Rothschildovcov, v tom nevidel problém.
Po prehratej debate a prehratých voľbách (v roku 2017 získala v druhom kole iba 34 percent) potrebovala Le Penová minimálne rok, aby si lízala rany. Potom sa pustila do rozsiahlej štvorročnej operácie, ktorá bola vo francúzskych médiách vedená ako „de-diabolizácia“. Po otcovi zdedenú stranu premenovala z „Národného frontu“ na „Národné zhromaždenie“, posadila do jej vedenia umierneného mladíka a pripravovala sa výlučne na revanš v roku 2022. Zriadila si skupinu odborníkov, ku ktorej chodila raz, dvakrát do týždňa na školenie. Viditeľne obrúsila svoj program. Vyhodila všetko, čo by jej mohlo brániť v získaní väčšiny: frexit, vystúpenie z eura, odpor k manželstvu osôb rovnakého pohlavia.
Jej blízki ľudia hovoria, že sa zmenila.
(viac…)