22. apríla, 16:03

Môže Marine Le Penová vyhrať? A čo by sa potom stalo

Môže Marine Le Penová vyhrať? A čo by sa potom staloFoto: Marine Le Pen/FB

Oslovili sme s touto otázkou jej neskrývaného sympatizanta Martina Leidenfrosta. Ak jeho inštinkt neklame, rozhodne v nedeľu nielen názor na Le Penovú, ale aj odpor voči Macronovi.

Pravdepodobnosť, že Francúzi v nedeľu zvolia Marine Le Penovú za svo­ju prezidentku, nie je podľa posledných prieskumov vysoká (pr­e­fe­ren­cie úradujúceho prezidenta Emmanuela Macrona sa v piatok pred mo­ra­tó­riom vyšplhali na 55 až 56 percent), aj tak však platí, že od doby generála De Gaulla nebol francúzsky suverenista tak blízko k moci. Pozoruhodné bolo, akým pokojným spôsobom si Le Penová celú zimu verila – aj keď ju pri objavení národniarskeho konkurenta Éri­ca Zemmoura už od­písali. Zostala cool. V svojej kancelárii, pred veľkoformátovými fo­to­gra­fi­ami tučných tankerov, s ktorými sa z nejakého dôvodu iden­ti­fi­ku­je (aký to priezračný sebaobraz na ste­nách!) vysvetlila no­vi­nárom: „Dob­rým prezidentským kan­di­dátom sa ne­stanete zo dňa na deň. Mu­síte bojovať a trpieť, mu­sí­te mať z toho jazvy.“

Dnes 53-ročná harcovníčka, ktorá už na prezidenta kandiduje tretíkrát (a za­kaž­dým s lepším výsledkom), má tých jaziev naozaj dosť: jej súkromný život je dlhodobo v troskách. Tri partnerské vzťahy (všetky tri s človekom zo strany, dva z toho so sobášom) sko­nčili rozchodom. Z prvého man­žel­stva má tri 23-ročné deti (rov­naký vek detí nie je preklepom, Le Penová ich rodila v prie­be­hu 10 me­siacov a sú medzi nimi dvojičky). Nepraktizujúca katolíčka dala svoje dve dcéry a syna pokrstiť v parížskom kostole tra­dicio­na­lis­tic­kých le­fébvristov, ich súkromie úzkostlivo stráži. Svojho otca Jean-Marie Le Pena, fašizoidného za­kla­da­te­ľa a dlhoročného vodcu Ná­rodného fron­tu, sa spektakulárne zriekla. Naposledy bola zradená  tre­ťou generáciou politického rodu Le Penových – jej peknučká ne­ter, rozvedená katolíčka Marion Maréchalová, prešla k Zem­mou­ro­vi.

Bolestivú verejnú nakladačku dostala presne pred piatymi rokmi, keď sa prvýkrát dostala do druhého kola prezidentských volieb. Jej vtedajší súper bol ten istý glo­ba­lis­tic­ký cent­rista Em­manuel Macron – vtedy 39-ročný nováčik s ňou v te­le­víz­nej de­bate vytrel podlahu. Le Penová si vtedy pomýlila mobilnú telefónnu spo­loč­nosť s výrobcom železničných vozidiel a keď ju bystrý Mac­ron na chybu upozornil, niekoľko minút sa bezradne hra­ba­la v svo­jich papieroch. Prešľap vtedy ešte značne ra­di­kál­nej­šej po­li­tič­ky bol o to závažnejší, že sa s jednou zo spoločností (Alstom) spájala afé­ra, ktorú možno nazvať jedným z Macronových naj­bo­les­ti­vej­ších miest: Macron vo funkciách generálneho tajomníka Ely­zej­ské­ho paláca a ministra hospodárstva bol spoluzodpovedný za pre­daj strategicky kľúčovej dcéry Alstomu americkému gigantu General Electric. Išlo o Arabelle, firmu vyrábajúcu turbíny, ktoré po­há­ňa­jú francúzske jadrové elektrárne a fran­cúzske ponorky. Kto predáva taký klenot národnej bezpečnosti do cudziny, nemôže byť vlas­ten­com. Mladý Macron, proamerický ex-bankár Rothschildovcov, v tom nevidel problém.

Po prehratej debate a prehratých voľbách (v roku 2017 získala v dru­hom kole iba 34 percent) potrebovala Le Penová minimálne rok, aby si lízala rany. Potom sa pustila do rozsiahlej štvorroč­nej operácie, kto­rá bola vo francúzskych médiách vedená ako „de-dia­bolizácia“. Po otcovi zdedenú stranu premenovala z „Národného frontu“ na „Národné zhromaždenie“, posadila do jej vedenia umier­ne­né­ho mladíka a pripravovala sa výlučne na revanš v roku 2022. Zriadila si skupinu odborníkov, ku ktorej chodila raz, dvakrát do týždňa na školenie. Vi­di­teľ­ne obrúsila svoj program. Vyhodila všetko, čo by jej mohlo brániť v získaní väčšiny: frexit, vystúpenie z eura, od­por k manželstvu osôb rovnakého pohlavia.

Jej blízki ľudia ho­vo­ria, že sa zmenila.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.