Embargo na ruský plyn môže uvrhnúť nemeckú ekonomiku do hlbokej recesie, varuje nemecká Bundesbank

prezident Joachim Nagel portrét Na snímke nový šéf nemeckej centrálnej banky (Bundesbank) Joachim Nagel. Foto: TASR/AP

Nemecká centrálna banka (Bundesbank) prišla v piatok s odhadom, že zákaz dovozu ruského plynu by stál nemeckú ekonomiku zníženie HDP o 5 percent. Oproti predchádzajúcim odhadom viacerých ekonómov je scenár Bundesbank omnoho pochmúrnejší. Hovorí sa aj o možnosti jednej z najhlbších recesií za posledné desaťročia. Ekonomiky európskych štátov sú silno zviazané s tou nemeckou. Odstrihnutie Nemecka od ruského plynu by takmer určite zasiahlo všetkých.

Bundesbank vo svojej najnovšej správe, ktorú zverejnila v piatok, uviedla, že embargo na ruský plyn by v roku 2022 znížilo predpokladaný hrubý domáci produkt o 5 percent, čo predstavuje sumu približne 180 miliárd eur. To by znamenalo, že nemecká ekonomika by klesla o takmer 3 percentá oproti roku 2021, keďže Medzinárodný menový fond predpovedal Nemecku na začiatku týždňa tohtoročný rast HDP na úrovni 2,1 percenta. Zároveň by bol vyvolaný prudký nárast cien energií a nemecká ekonomika by čelila jednej z najhlbších recesií za posledné desaťročia. Pri takomto poklese nemeckého HDP a zároveň vysokom raste cien skloňuje nemecká centrálna banka aj pojem stagflácia, ktorá by mohla reálne hroziť nemeckej ekonomike a pravdepodobne by zasiahla celú Európsku úniu.

Každý to vidí inak

Odhad centrálnej banky je oveľa pochmúrnejší ako predošlé odhady rôznych ekonómov, píše Financial Times. Minulý mesiac skupina deviatich univerzitných ekonómov označila dôsledky úplného energetického embarga za „zvládnuteľné“ a uviedla, že by to znížilo HDP Nemecka len o 0,3 až 3 percentá.

Mnohí však varujú pred horšími dopadmi. Martin Brudermüller, výkonný riaditeľ spoločnosti BASF, ktorá je jedným z najväčších odberateľov elektriny v Nemecku, uviedol, že náhle zastavenie dodávok ruského plynu by mohlo zničiť „celé nemecké hospodárstvo“ a mohlo by vyvolať najhoršiu hospodársku krízu od roku 1945.

Nemecký kancelár Olaf Scholz zasa označil odhady ekonómov za „nesprávne“ a „nezodpovedné“, píše britský denník. Neskôr prišiel Scholz s tým, že Nemecko sa bude snažiť zbaviť závislosti od ruského plynu do roku 2024.

Na štvrtkovom zasadnutí MMF a Svetovej banky vo Washingtone vyzvala americká ministerka financií Janet Yellenová, aby bola Európska únia pri zákaze dovozu ruskej energie „opatrná“, a varovala pred škodami, ktoré by takýto krok mohol spôsobiť európskej a aj globálnej ekonomike.

Ministerka financií USA Janet Yellenová.
Foto: TASR/AP

Nižšie HDP, vyššia inflácia, stagflácia ako vyšitá

Rusko sa pred vojnou na Ukrajine podieľalo na celkovom dovoze plynu do Nemecka 55 percentami, pričom viac ako tretinu tohto plynu spotrebuje výrobný sektor, píše Financial Times.

Britský denník ďalej píše, že podľa nemeckých zákonov by sa v prípade nedostatku plynu najskôr odpojili priemyselní odberatelia, pričom by boli zvýhodnené domácnosti, ktoré ho využívajú na vykurovanie a zabezpečenie teplej vody. Nemecká vláda minulý mesiac podnikla prvé formálne kroky k rozdeľovaniu prídelov plynu.

Bundesbank vo svojej simulácii predpokladala, že priemyselní odberatelia energie nebudú môcť nahradiť ruský plyn alternatívnymi zdrojmi energie tri štvrťroky po sebe. V takomto prípade by inflácia, ktorá je už teraz na úrovni 7,3 percenta, vzrástla v tomto roku o ďalších 1,5 percentuálneho bodu.

Päťpercentný zásah do rastu by zároveň nemeckú ekonomiku posunul do jednej z najväčších recesií po finančnej kríze, keďže nemecký HDP by sa znížil o takmer 3 percentá. Posledné prognózy Medzinárodného menového fondu zo začiatku týždňa odhadovali totiž rast na úrovni 2,1 percenta. Pre porovnanie, v roku 2009 sa nemecká ekonomika zmenšila o 5,7 percenta a v roku 2020 o 4,6 percenta.

Tieto čísla už pripomínajú celkom slušnú stagfláciu, ktorá by zrejme nezasiahla iba nemeckú ekonomiku, ale aj všetky prepojené trhy. Česko a Slovensko majú pomerne silné obchodné väzby s nemeckými subjektami, takže sa dá očakávať, že táto situácia by sa preniesla aj na miestne trhy.

Bundesbank na záver upozornila, že jej odhady podliehajú veľmi vysokej miere neistoty, pretože nie je jasné, či štandardné makromodely dokážu zachytiť všetky reťazové efekty, ktoré by mohlo vyvolať takéto bezprecedentné prerušenie dodávok energie. Je tak možné, že pri prepojení s účinkami ďalších opatrení proti Rusku a s narušením dodávateľského reťazca by tieto škody mohli byť aj vyššie.


Ďalšie články