Naozaj dokážeme v Európe nahradiť ruský plyn skvapalneným plynom? Problémov je viac, než sa zdá

Ako funguje takzvaný skvapalnený plyn, odkiaľ a za akú cenu ho možno dovážať a čo sú najväčšie problémy, ktorým čelia európske štáty pri možnom vypnutí ruského plynu.

Európa dováža približne 40 percent svojej spotreby plynu z Ruska. Ako silnie tlak na vypnutie dodávok z Ruska, rastie aj závažnosť, čím tento plyn možno nahradiť. Jedným z riešení sa javí dovoz skvapalneného zemného plynu, ktorý poznáme pod skratkou LNG. Jeho najväčšími exportérmi sú Spojené Štáty, Austrália a Katar. Do Európy však prichádza skvapalnený plyn napríklad aj z Egypta.

Otázka teda znie: Môže LNG nahradiť dodávky z Ruska? A za akú cenu?

Len pripomeňme, že skvapalňovanie plynu je metóda, vďaka ktorej je možné toto palivo prepravovať na veľké, aj zaoceánske vzdialenosti. Keďže pri teplote – 162°C sa objem plynu zmenší šesťstonásobne, ide o veľmi efektívny spôsob prepravy. Proces ale nie je jednoduchý, na prevoz je potrebná špeciálna infraštruktúra. Hovoríme o termináloch na skvapalňovanie, plynových tankeroch na prevoz LNG a následne termináloch, kde sa plyn znovu zohreje do prirodzenej teploty, aby sa mohol plynovodmi dostať na miesto určené k jeho využitiu. Inou možnosťou je prevážanie LNG v menších lodiach alebo nákladných autách na to určených. Ako uvádza agentúra Reuters, takýchto terminálov je na území Európskej únie a Británie spolu iba dvadsaťjeden. Najviac ich má na svojom území Španielsko (6), Francúzsko (3) a Taliansko (3). K nám najbližšie LNG terminály sa nachádzajú v poľskom prístavnom meste Świnoujście pri hraniciach s Nemeckom, na ostrove Krk v Chorvátsku a v talianskom Porto Levante, neďaleko hraníc so Slovinskom.