Tempo rastu globálnej ekonomiky sa znižuje. Kto za to môže a koho to najviac poškodí

Tento týždeň zverejnila Svetová banka pozmenené odhady globálneho ekonomického vývoja. Svetová ekonomika by mala rásť pomalšie oproti januárovým predikciám. Rovnaký názor majú aj odborníci z Medzinárodného menového fondu (MMF). Inštitúcie tvrdia, že hlavným faktorom, ktorý to má na svedomí, je invázia ruských vojsk na Ukrajinu, ktorá ide ruka v ruke s rastúcou cenovou hladinou, problémami v dodávateľských reťazcoch a ponukovými šokmi.

Svetová banka v pondelok prostredníctvom riaditeľa Davida Malpassa na každoročnom jarnom zasadnutí Svetovej banky a MMF oznámila predikciu globálneho ekonomického vývoja, informuje Reuters. Oproti prvotným januárovým odhadom očakáva nižší rast svetového HDP. To by malo rásť v roku 2022 o 3,2 percenta, čo je o 0,9 percentuálneho bodu nižší nárast, než sa očakávalo na začiatku roka, keď sa hovorilo o náraste o 4,1 percenta.

Prezident Svetovej banky David Malpass uviedol, že ťahúňom smerom nadol bol región Európy a strednej Ázie, ktorý zahŕňa Ukrajinu, Rusko, a okolité štáty, kde bol zaznamenaný pokles o 4,1 percenta, informuje agentúra Reuters. Uviedol, že prognózy sa znižujú pre vyspelé a aj mnohé rozvojové ekonomiky z dôvodu prudkého nárastu cien potravín a energií spôsobeného prerušením dodávok v dôsledku vojny.

Odhady MMF

O deň neskôr boli zverejnené oficiálne odhady globálneho ekonomického vývoja Medzinárodným menovým fondom. Globálny ekonomický rast v tomto roku spomalí z 6,1 percenta v roku 2021 na 3,6 percenta v roku 2022.

Oproti prvotným januárovým odhadom, ktoré nezahŕňali dopady konfliktu na Ukrajine, sa predikcia pre tento rok zhoršila o 0,8 percentuálneho bodu. Pre rok 2023 sa odhady pozmenili menej, ekonomike predpovedajú rast o 3,3 percenta, čo je pokles oproti odhadom zo začiatku roka o 0,2 percentuálneho bodu.

Je dôležité poznamenať, že výpočty rátajú s tým, že vojenský konflikt na Ukrajine sa nerozšíri do iných krajín, ďalšie sankcie uvalené na Rusko nebudú mieriť na energetický sektor a pandemické podmienky sa budú zlepšovať. Je preto možné, že tieto predpovede sa ešte budú meniť v závislosti od týchto faktorov.

Príčiny a hrozby

Medzinárodný menový fond vidí ako príčinu spomalenia ekonomického rozvoja vojnu na Ukrajine. Tá vyvolala nákladnú humanitárnu krízu, ktorá si podľa MMF vyžaduje mierové riešenie. Práve hospodárske škody spôsobené konfliktom spomaľujú globálny rast ekonomiky. Keď sa k tomu pridáva rast cenovej hladiny, tak je na stole naozaj vážny problém.

Práve stagflácia či slumpflácia, teda jav, keď produkcia stagnuje, respektíve klesá a zároveň sa zvyšuje cenová hladina, je dnes často skloňovaný pojem, ktorý robí vrásky na čele viacerým odborníkom. Z viacerých médií zaznievajú hlasy, že situácia zo 70. rokov minulého storočia, keď ponukové šoky ťahané rastom cien ropy spôsobili stagfláciu, by sa nemala opakovať. Bude to však záležať aj od podniknutých krokov vlád a centrálnych bánk, ktoré by sa mali poučiť z histórie a prispôsobiť aktuálnej situácii fiškálnu a monetárnu politiku. Tejto téme bol venovaný aj osobitný článok na Štandarde.

Kto to schytá?

Vzhľadom k tomu, že vyššie zmienené čísla popisujú a odhadujú vývoj globálnej ekonomiky, je namieste sa pýtať, nakoľko sú štatisticky skreslené. Pri rozložení skladačky totiž môže byť situácia v každej krajine trochu odlišná. Rovnako ako pri ekonomickom raste to môže platiť aj pri inflácii.

Jednotlivé štáty tak môžu pocítiť dopady krízy rôzne. MMF odhaduje, že kríza viac zasiahne rozvojové krajiny než vyspelé ekonomiky. Dopady konfliktu na Ukrajine môžu podľa neho spôsobiť sociálnu krízu v týchto krajinách kvôli vysokým cenám potravín a energie, ktoré najviac zasiahnu obyvateľstvo v krajinách s nízkymi príjmami.

Inflácia by mala byť zároveň podľa predpovedí vyššia práve v týchto rozvojových krajinách, pričom by sa mala v priemere pohybovať na úrovni 8,7 percenta, oproti 5,7 percenta vo vyspelých štátoch, akými sú USA, Japonsko či väčšina štátov EÚ.

Z predpovedí MMF zatiaľ vyplýva, že vyspelé a ani rozvíjajúce sa ekonomiky by nemali v nadchádzajúcom období stagnovať. Otázne však je, nakoľko bude rast HDP podporovaný rastom populácie v jednotlivých krajinách. Životná úroveň by tak v štátoch, kde je rast produkcie ťahaný rastom populácie, mohla ostať na rovnakej úrovni alebo sa dokonca aj znižovať. Vyššia inflácia, ktorá takýmto ekonomikám hrozí, by tak mohla mať veľký dopad na tých, ktorí majú najmenej.