Búrlivák a básnik Janko Kráľ sa narodil pred 200 rokmi. Vedeli ste, že bol úspešný špión?

Janko Kral Grafika Janka Kráľa od Edity Ambrušovej. Foto: archív redakcie

V nedeľu 24. apríla si pripomíname 200 rokov od narodenia spisovateľa a predstaviteľa romantizmu Janka Kráľa. Nebol to len búrlivák a jeden z najradikálnejších štúrovských básnikov, ale najmä vnútorne rozporuplný človek.

Má jednu krásu v tvári, „a síce bolavé oči,“ píše o jeho smutnom a možno uhrančivom pohľade v jednom liste Božena Němcová. Janko Kráľ vedel rýchlo zaujať. Dnes si pripomíname 200. výročie jeho narodenia. Známy štúrovec, ktorý mal čoskoro konflikty s každým – aj so Štúrom, je rodákom z Liptovského Mikuláša. Narodil sa do rodiny krčmára a mäsiara Jána Kráľa. Bol najstarším synom z jeho druhého manželstva. Janko Kráľ nemal dobrý príklad vo svojom otcovi.

Jeho otec bol surovec, ktorý bil jeho a matku. Písal o tom Kráľ aj vo svojej najznámejšej balade Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.

„Otec ho ako koňa mláti od malička,

s plačom ho napomína biednučká mamička;

ale čo sám archanjel prvší z neba stúpi,

ver Janík ani tomu na krok neustúpi.“

Ako to už chodí, sám sa podobne surovo neskôr správal k svojej žene. Po otcovi podedil aj podriadenosť alkoholu.

Z jeho rodiny bol jediným synom, ktorý šiel študovať. Študoval najprv v Liptovskom Mikuláši, na Gemeri, v Levoči, Kežmarku a napokon sa zapísal aj na lýceum do Bratislavy, kde sa spoznal s Ľudovítom Štúrom, ktorý tam prednášal.

Z lýcea z Bratislavy odchádza na protest spolu s ďalšími študentmi. Nechcel, aby Štúra odvolali. Do Levoče však už s ostatnými nedošiel, vrátil sa späť do Liptovského Mikuláša, kde bol súčasťou založenia kultúrneho spolku Tatrín.

Neskôr sa vydáva na cestu po stopách Juraja Jánošíka. Na ceste pravdepodobne načerpal inšpiráciu pri písaní básní Žobrák, Zbojníkova balada, Potecha alebo Štít.

Cynik, burič a revolucionár

Komplikovanú povahu zdedil Kráľ po otcovi a mnoho ľudí ho označovalo za cynika, buriča alebo revolucionára. Prischlo mu aj pomenovanie Divný Janko po jeho najznámejšom diele. Presnejšie, sám si ho vybral a sedelo na neho. Pre jeho povahu sa jeho cesty narušili aj so Štúrom. Keď Štúr po nešťastnej tragédii zomrel, divný Janko mu nebol na pohrebe. Nevieme prečo, je možné, že o smrti a pohrebe ani nevedel. Nevenoval mu však ani báseň, alebo ju – ako toľko iných – možno sám po napísaní zničil.

Revolučnú povahu v sebe mal aj v marci v roku 1848, keď sa pridal k búreniu poddaných ľudí proti feudálom. Robil to však zaujímavým spôsobom, nezaprel v sebe básnika. Keď cválal na koni so zbraňou v ruke, recitoval svoje verše. Spolu s učiteľom Jánom Rotaridesom boli uväznení a čakali, či budú odsúdení na smrť. Nakoniec k tomu nedošlo a po desiatich mesiacoch Kráľa prepustili. Nezažil teda podobnú drámu ako Dostojevský, ale väzenie zmenilo jeho život.

Po prepustení na slobodu sa Kráľ oženil s Máriou Polexínou Modrányovou. Od svojho otca prebral aj správanie k svojej žene. Veľa pil, týral ju a dokonca, keď nepočúvla jeho príkaz, dal ju na jeden deň uväzniť. Spolu mali štyri deti. Podobne ako jeho otec voči nemu, aj on sa postaral, aby mali vzdelanie.

V živote divného Janka je viacero drám, jedna z tých najpodivnejších sa týka času, keď donášal pre vládu vo Viedni. Na začiatku 50. rokov 19. storočia ako emisár viedenskej tajnej služby dostáva poverenie ísť do Lučenca a preveriť tu podozrivého Paula Romberga, ktorý si po revolúcii kúpil obchod, aby sa mohol stýkať s francúzskou a tureckou emigráciou, používal v korešpondencii tajné šifry a organizoval tajný klub. Janko Kráľ bol v role agenta úspešný. Pre básnika a buriča ale čudný moment.

Sochy sa vytvárali podľa jeho syna

Traduje sa, že jeho najstarší syn sa na Kráľa najviac podobal a keďže sa nezachovala poriadne žiadna fotografia Janka Kráľa, tak jeho podobizeň zhotovili na základe syna. Najvernejšiu podobu je možné vidieť na soche v Sade Janka Kráľa v Bratislave.

Počas svojho života bol ospevovaný za svoje básne a považovaný za jedného z najlepších básnikov. No po jeho smrti sa na neho na čas zabudlo. Svedčal o tom aj jeho hrob. Zomrel na týfus v Zlatých Moravciach, kde ho aj pochovali. No jeho rodina sa odtiaľ odsťahovala a o hrob sa nikto nestaral.

Hrob bol označený krížom z topoľového dreva. Po 75 rokoch boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Martine, no je spochybňované, či ide vôbec o pozostatky práve básnika Janka Kráľa.

Medzi jeho najznámejšie diela patrí Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Duma Bratislavská, Zverbovaný, Remeselník, Zloboh a Výlomky z Jánošíka.

Na stránke Štandardu sme zverejnili aj jeho menej známu báseň Kristus. Najbližšiu stredu o 21:55 na Dvojke bude básnikovi venovaná aj relácia Do kríža.


Ďalšie články