- Regióny
Macron poľahky k druhému víťazstvu
FR_debata_ 2022-04-21 140534 Debata Emmanuela Macrona a Marine Le Penovej pred druhým kolom francúzskych prezidentských volieb, 2022. Foto: reprofoto TwitterPo piatich rokoch sme videli repete duelu dvoch prezidentských kandidátov. Marine Le Penová si viedla lepšie ako naposledy, ale Emmanuel Macron bol v každom ohľade silnejší. Vyzývateľka tak nevyužila možnosť zmazať náskok volebného favorita.
Vyrovnanejšia partia ako naposledy, ale opäť s jasným víťazom. Tak by sa dala zhrnúť veľká prezidentská debata.
Médiá aj kandidáti sa na ňu pripravovali celé týždne. Väčší tlak bol na Le Penovú, ktorá mala príležitosť získať si politické body na konci pomernej dlhej a relatívne vydarenej kampane – zlepšila svoj imidž, slovníkom sa posunula doprava a zapracovala na programe. Odmenou jej bolo o dva percentuálne body lepšie skóre ako pred piatimi rokmi.
Lenže už na začiatku spravila dve chyby. Prvá, vylosovala si úvodné slovo a začala priskoro. Potom ju prerušil moderátor a džingel. Druhá, mala námietky proti tomu, aby sa debata začala Ukrajinou, a tak bola prvou témou ekonomika. To hralo do karát úradujúcemu prezidentovi, ktorý je vo financiách dobre zorientovaný. Niekedy sa zabúda, že bol ešte za čias Francoisa Hollanda ministrom hospodárstva a má za sebou početné ekonomické rokovania aj na európskej úrovni.
V podstate už v prvej téme prešiel Macron do útoku a Le Penová sa musela brániť. Ekonomické reformy nemala dostatočne kryté v rozpočte, daňové opatrenia neboli domyslené. On presadzuje adresnú pomoc ekonomicky najslabším vo forme štátnych dávok, ona plošné opatrenia a chce firmám nariadiť zvyšovanie platov.
Le Penová sa pokúšala Macronovi vyčítať zlú ekonomickú situáciu, lenže nezamestnanosť vo Francúzsku skutočne klesla a štátny dlh sa síce zvýšil, čo sa však stalo takmer vo všetkých demokratických štátoch bojujúcich s pandémiou.
Druhý Macronov útok nasledoval pri Ukrajine. Akokoľvek sa Marine Le Penová snažila zdôrazňovať pomoc Ukrajine, dokonca aj dodávkami zbraní, minulosť nevymazala. Kým ona počas kampane zmenila postoj k Rusku a zastala sa Ukrajiny, jej (ex)straníci z europarlamentu hlasovali proti pomoci Kyjevu.
„Ste závislá od Ruska,“ pripomenul jej pôžičku od ruskej banky z roku 2014 na volebnú kampaň. Ukazovala tweet z roku 2014, v ktorom podporovala suverenitu Ukrajiny. Súper jej pripomenul ďalší výrok, v ktorom uznala ruský nárok na Krym.
Do tretice, do najväčšej ráže sa Macron dostal pri svojej srdcovej téme, európskej politike. Moderátorov ani súperku ku konci prvej hodiny debaty takmer nepustil k slovu. Vypočítaval svoje počiny v EÚ a Le Penovej vyčítal premenlivosť názorov.
Zmohla sa na heslo: „Chcem jednoznačne zostať v EÚ, ale hlboko ju zmeniť.“ Kedysi hovorila o odchode z Únie a eurozóny, čo jej úradujúci prezident pripomenul.
Obaja si skákali do reči, ale udržali si emócie na uzde. Macron jej celkom pokojne dal viackrát za pravdu, aby vzápätí o to tvrdšie zaútočil a miestami boli redaktori len štatistami.
Keď prišlo na migráciu a bezpečnosť, Le Penová už bola v defenzíve. O pláne zakázať nosenie hidžábu na verejnosti sama zapochybovala ešte pred debatou, zoči-voči súperovi ľúbivé opatrenie v praxi nedokázala obhájiť.
Nedokázala využiť ani aféru McKinsey – americká konzultačná firma, u ktorej si francúzska vláda objednala drahé poradenstvo a je podozrivá z krátenia daní. Macron bol pripravený, súperku zarazil v zárodku.
Verdikt bol viac-menej jasný už pred koncom. Macron bol presvedčivejší, rečnícky zdatnejší a súperku viditeľne premohol. Debatou prešiel ľahkým a svižným krokom, jeho najväčším problémom zostáva skupina ľudí, ktorá chce vo voľbách vyjadriť protest.
Efekt debaty by sme preto nemali preceňovať.
Sledovalo ju o milión francúzskych divákov menej ako pred piatimi rokmi a na výsledok volieb zrejme nebude mať veľký dosah. Ako si všimli viacerí pozorovatelia a analytici, rozhodnutých utvrdila vo výbere kandidáta, nerozhodnutí, najmä ľavicoví voliči ďalej váhajú. Tí vyčítajú obom nedostatočný dôraz na klimatickú politiku, o ktorej sa dvojica tiež sporila. Obaja sú silnými zástancami jadra, zvada sa zredukovala na veterné turbíny.
Väčšina ľavičiarov zatiaľ hovorí, že buď voliť nepôjde, alebo vhodí do urny prázdny či neplatný lístok. Len tretina by dala hlas Macronovi, ešte menej Le Penovej.
Vyzerá to tak, že v prezidentských voľbách prekvapenie nebude. Karty môžu zamiešať parlamentné voľby, ale pri nich je na akékoľvek odhady ešte priskoro.
Ďalšie články
Denne nás pri práci napádajú migranti, sťažujú sa zamestnanci nemeckých železníc
