Za dva roky takmer 1,3 miliardy eur. Aké opatrenia chystá vláda na boj so zdražovaním

AKTUALIZOVANÉ Vláda chce na pomoc ľuďom so zdražovaním minúť tento rok 260 miliónov eur, budúci rok to má byť vyše miliardy eur. Vo štvrtok to avizoval premiér Eduard Heger (OĽaNO).

„V rámci pomoci pre obyvateľov na boj s infláciou predstavujeme jednorazové aj systémové opatrenia. Ide o jednorazový prídavok na dieťa, uvedenie jednorazového príspevku pre skupiny ľudí najviac ohrozené infláciou. Taktiež zvyšujeme daňový bonus,“ priblížil na tlačovej konferencii.

V tomto roku plánujú minúť na jednorazové aj systémové opatrenia 260 miliónov eur. „Vieme, že problém inflácie je problém, ktorému budeme čeliť najbližšie roky. Na budúci rok pomôžeme občanom SR sumou vyše jednej miliardy eur,“ doplnil Heger.

Na tlačovej konferencii predstavujúcej opatrenia sa nezúčastnili zástupcovia koaličnej strany SaS. „Verím, že rokovania so stranou SaS budú prebiehať ďalej. Verím zároveň, že rokovania dokončíme tak, že opatrenia v parlamente schválime,“ doplnil Heger.

Komu chce vláda pomôcť

Podľa slov ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milana Krajniaka (Sme rodina) vláda považuje za najdôležitejšiu pomoc rodinám s deťmi. „Vyplatíme jednorazový príspevok vo výške 100 eur každej rodine, ktorá má nárok na prídavok na dieťa. Celkom pôjde o 661-tisíc rodičov a 1,1 milióna detí. Celková suma na tento zvýšený jednorazový rodinný prídavok na dieťa bude vo výške 83 miliónov eur,“ doplnil Krajniak.

Druhým typom pomoci je jednorazový príspevok domácnostiam v hmotnej núdzi vo výške 100 eur. „Je to najmä na pokrytie zvýšených nákladov na bývanie alebo na energie. Celkom to bude 5,8 milióna eur. Tento príspevok môže byť vyplatený v súbehu s pomocou pre deti,“ poznamenal.

Treťou skupinou, ktorej vláda pomáha sumou 100 eur, sú podľa Krajniaka seniori. „Máme viac ako 100-tisíc seniorov vo veku nad 62 rokov, ktorým nevznikol nárok na dôchodok. Celkovo na nich pôjde 10,2 milióna eur,“ oznámil.

Ohrozenou skupinou je podľa jeho slov skupina 80-tisíc ľudí – opatrovateľov a osobných asistentov osôb s ŤZP. „Im taktiež bude patriť jednorazový príspevok 100 eur,“ poznamenal. Na túto pomoc podľa neho pôjde 8 miliónov eur.

Poslednou skupinou, ktorej vláda pomôže jednorazovým príspevkom 100 eur, sú náhradní rodičia. „Je ich približne 7 500,“ informoval. Na túto sociálnu skupinu pôjde pomoc 7,5 milióna eur. Jednorazová pomoc pre všetky ohrozené skupiny tak podľa Krajniaka dosiahne výšku 108 miliónov eur.

Matovič: Pomoc štátu pre rodiny s deťmi sa od júla a od roku 2023 zvýši

Pomoc štátu pre rodiny s deťmi sa od júla tohto roka a potom od roku 2023 zvýši. Oznámil to minister financií Igor Matovič (OĽaNO) pri predstavení vládnych opatrení proti zdražovaniu. Opatrenia na podporu rodín s deťmi majú podľa jeho slov systémový charakter.

Podľa Matoviča vláda pomôže rodinám s deťmi sumou až 200 eur mesačne na dieťa. Súčasný mesačný prídavok na dieťa vo výške 25,88 eura sa podľa neho od 1. júla 2022 zvýši na 30 eur a od 1. januára 2023 na 40 eur.

Priblížil zároveň, že súčasný daňový bonus na dieťa do šiestich rokov veku na úrovni 47,14 eura od júla tohto roku stúpne na sumu 70 eur a od budúceho roka na 100 eur. „Daňový bonus na dieťa do 15 rokov, ktorý je v súčasnosti 43,60 eura sa od júla 2022 zvýši na 70 eur a od roku 2023 na 100 eur,“ avizoval. Daňový bonus na dieťa vo veku nad 15 rokov na úrovni 23,57 eura dosiahne od 1. júla výšku 40 eur a od budúceho roka 50 eur.

„Posledná položka pomoci sú služby deťom, teda tzv. voľnočasové aktivity. Dnes takýto príspevok do rodiny nie je. Od Nového roka bude vo výške 60 eur. Dokopy rodičia, z ktorých aspoň jeden bude pracovať, bude môcť na svoje dieťa získať 200 eur mesačne. Rodič, ktorý nepracuje, dostane 40 eur v hotovosti a dieťa dostane na rozvoj svojho talentu 60 eur. Napríklad matka – osamelý rodič s minimálnou mzdou, ktorá má dve deti, chodiace na základnú školu, ročne získa 3 132 eur navyše,“ dodal minister financií.

Doplnil, že novými výdavkami sa „žiadnym spôsobom nezvyšujú verejné výdavky“, lebo vláda nájde na ne nové krytie. „Približne to vychádza pri prídavkoch na deti 200 miliónov eur, pri daňovom bonuse približne 500 miliónov eur a pri tzv. službách deťom takisto približne 500 miliónov eur,“ vyčíslil Matovič.

Kabinet chce viac zdaniť približne 100 bohatých firiem

Zvýšené výdavky štátu na pomoc ľuďom so zdražovaním by malo z podstatnej časti zaplatiť zvýšenie daní pre 100 mimoriadne bohatých firiem. Zvyšovanie by sa naopak nemalo dotknúť dane z pridanej hodnoty (DPH) ani dane z príjmu zamestnancov či živnostníkov. Pri predstavovaní vládnych opatrení to vyhlásil Igor Matovič.

Bližšie chce o vyšších daniach informovať neskôr. Orientačne však spomenul už existujúci odvod pre regulované subjekty, ktorý špecifikuje určitý okruh firiem, ktorých sa to môže dotknúť. „Bude sa to týkať približne 100 firiem, veľmi bohatých firiem. Bežný človek môže žiť v kľude a keď je to rodina s deťmi, ktoré ešte neskončili vysokú školu, môže sa tešiť na pomoc,“ doplnil.

Matovič upozornil, že viaceré opatrenia na pomoc so zdražovaním už budú trvalé. „Keď tieto opatrenia urobíme, nie je cesta späť. Nebude žiadny politik, ktorý by mal odvahu to rodinám zobrať. Takže to sú trvalé výdavky a presne taký rozsah budú mať aj trvalé príjmy,“ avizoval minister. Ďalšie peniaze by mali priniesť tiež úspory na riadení štátu.

V reakcii na kritiku koaličnej SaS o zvyšovaní daní sa odvolal na programové vyhlásenie vlády. „Máme v programovom vyhlásení vlády záväzok nezvyšovať celkové daňovo-odvodové zaťaženie. My ho týmto návrhom nie že nezvyšujeme, ale znižujeme veľmi výrazne,“ dodal Matovič.

Inflácia v eurozóne sa v marci zrýchlila na rekordných 7,4 percenta

Inflácia v eurozóne sa v marci zrýchlila o niečo menej, než sa predpokladalo, ale aj tak sa dostala na nové rekordné maximum. Vojna na Ukrajine a sankcie proti Rusku totiž spôsobili výrazné zdraženie energií.

Index spotrebiteľských cien medziročne stúpol o 7,4 percenta po náraste o 5,9 percenta vo februári, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Mierne revidoval svoj rýchly odhad zo začiatku apríla, v ktorom počítal so zrýchlením tempa rastu cien až na 7,5 percenta. Na porovnanie v marci 2021 sa medziročná miera inflácie v eurozóne nachádzala na úrovni 1,3 percenta.

Motorom inflácie bol prudký nárast cien energií, ktoré vyskočili o 44,4 percenta po +32 percentách vo februári. Ceny potravín, alkoholu a tabaku sa zvýšili o 5 percent, ceny neenergetických priemyselných tovarov o 3,4 percenta a ceny služieb o 2,7 percenta.

Spotrebiteľské ceny bez započítania energií v marci vzrástli o 3,4 percenta z 3,1 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Inflácia bez započítania čerstvých potravín a energií dosiahla 3,2 percenta po +2,9 percenta.

Tempo rastu cien sa pohybuje výrazne nad inflačným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá zaručuje cenovú stabilitu pri inflácii 2 percentá v strednodobom horizonte. ECB teraz stojí pred dilemou, keďže sprísnenie menovej politiky v snahe o ochladenie inflácie by malo negatívny vplyv na ekonomiku, ktorá už pociťuje následky vojny a ešte stále sa plne nezotavila z koronakrízy.

Medziročná miera inflácie v Európskej únii (EÚ) sa v marci zvýšila na 7,8 percenta zo 6,2 percenta v predchádzajúcom mesiaci. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v EÚ stúpli o 2,4 percenta.

Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenala najnižšiu medziročnú infláciu v marci Malta (4,5 percenta), nasledovaná Francúzskom (5,1 percenta) a Portugalskom (5,5 percenta). Naopak, najvyššiu infláciu zaznamenali Litva (15,6 percenta), Estónsko (14,8 percenta) a Česko (11,9 percenta).

(tasr)