Čo by mohla Merkelová povedať Ukrajincom: Aj vy ste obchodovali s Rusmi. Aj po roku 2014

Ukrajinci kritizujú obchodné vzťahy Nemecka a Ruska v minulosti. Sami pritom s Ruskom obchodovali, a to aj po roku 2014. Profitovali tiež z dovozu ruského plynu do európskych štátov. Ukrajinci navyše pranierujú Západ v situácii, keď sú od neho úplne závislí.

Predstavitelia ukrajinskej vlády a ukrajinskí diplomati pokračujú v tvrdej rétorike voči niektorým európskym štátom, zvlášť voči Nemecku. Zjavne sa v nich snažia vyvolať pocit viny za ruskú inváziu a motivovať ich k väčšej podpore. Táto taktika zahŕňa i prístup k faktom, ktorý je mierne povedané selektívny.

Médiá by mali nielen informovať o tom, kto čo povedal, ale prinášať i kontext, ktorý umožní jednotlivé vyjadrenia vyhodnocovať. Ak Nemci obchodom s Rusmi v minulosti financovali súčasnú vojnu na Ukrajine, čo financovali obchodom s Rusmi Ukrajinci? Skúsme sa pozrieť na nemecké a ukrajinské dovozy z Ruska.

S Ruskom obchodovali Nemci aj Ukrajinci

Tento komentár je tak trochu zbierka čísel – tie spravidla ukazujú realitu vernejšie než emotívne vyjadrenia politikov. Databáza Svetovej banky ako zdroj dôveryhodných a porovnateľných údajov bohužiaľ ponúka najnovšie údaje o ukrajinskom zahraničnom obchode za rok 2018, o tom nemeckom za rok 2019. Pre základné porovnanie to stačí. Ostatné dva roky sú ovplyvnené pandémiou a rok 2018 je dostatočne vzdialený ruskej anexii Krymu a začiatku konfliktu na Donbase, aby sa tieto udalosti v správaní oboch štátov prejavili.

V roku 2013, pred anexiou Krymu, dovážali Ukrajinci tovary a služby za 77 miliárd amerických dolárov, z toho za 23,2 miliardy dolárov z Ruska, teda 30 percent. Do roku 2018 poklesol ukrajinský dovoz na 57,2 miliardy dolárov, z toho dovoz z Ruska na 8,1 miliardy dolárov, teda niečo viac než 14 percent. Rusko však bolo po celý čas dovozným partnerom číslo jedna.

Celková hodnota dovozu do Nemecka v roku 2013 bola 1187,2 miliardy dolárov, z toho z Ruska 39,7 miliardy dolárov, teda len 3,3 percenta. Do roku 2018 poklesol nemecký dovoz Ruska na 30,6 miliardy dolárov pri celkovom raste na 1292,7 miliardy dolárov, podiel ruského dovozu tak poklesol na úroveň 2,4 percenta. Rusko sa ako dovozný partner Nemecka posunulo z 12. na 14. miesto – viac tovarov a služieb Nemci dovážali aj z takých malých krajín ako Česko, Rakúsko či Maďarsko.

V absolútnom vyjadrení teda Nemci poslali do Ruska viac peňazí, v roku 2013 skoro o polovicu viac, v roku 2018 takmer štvornásobok. Lenže Nemecko má zhruba tridsaťkrát väčšiu ekonomiku než Ukrajina, v relatívnom vyjadrení teda s Ruskom obchodovalo výrazne menej. Pritom Ukrajina obchodovala so štátom, s ktorým viedla polootvorený vojenský konflikt na Donbase, zatiaľ čo Nemci s Ruskom žiadny konflikt neviedli.

Sporný ruský plyn a ropa

Výčitky dnes často smerujú k nákupom zemného plynu a ropy z Ruska. Databáza Svetovej banky tieto komodity ukrýva v súhrnnej položke „palivá“, okrem ropy a zemného plynu obsahuje táto kategória aj uhlie či palivové ropné produkty.

V prípade Ukrajiny bolo dovozným partnerom číslo jedna v oblasti palív opäť Rusko, a to v roku 2013 aj v roku 2018. Podiel dovozu týchto komodít z Ruska klesol zo 68 percent (14,5 miliardy z 21,2 miliardy dolárov) na necelú tretinu (4,4 miliardy z 13,4 miliardy dolárov). Mimochodom, druhým najvýznamnejším partnerom je Bielorusko, u ktorého sa hodnota dovozu v podstate nezmenila.

Aj v prípade Nemecka bolo najvýznamnejším dovozným partnerom Rusko. Podiel ruských palív zostal medzi rokmi 2013 a 2018 stabilný, okolo 19 percent, v absolútnych číslach klesol (z 32,4 miliardy na 22 miliárd dolárov), ale Nemecko svoj celkový dovoz palív znížilo (zo 168,9 miliardy na 117,7 miliardy dolárov).

Tieto čísla však nehovoria celý príbeh. Ak Ukrajincom nedodávalo palivá Rusko, kto teda? Za Ruskom a Bieloruskom nasleduje v poradí dovozných partnerov Švajčiarsko a Nemecko – teda krajiny, ktoré nie sú primárnymi producentmi týchto komodít, respektíve sú čistými dovozcami. Ukrajina totiž od roku 2014 nakupovala plyn zo Západu, ktorý ho však kupoval v Rusku.

Plyn typicky zo Západu na východ neprúdil. V praxi dochádzalo k takzvanému virtuálnemu reverzu, teda zápočtom, keď Ukrajinci odobrali časť plynu prepravovaného z Ruska pre západné štáty – časť zodpovedajúcu ukrajinským nákupom na Západe. Skutočná obchodná bilancia Ukrajiny i Nemecka s Ruskom je tak iná, minimálne by mala byť očistená o reexport plynu zo Západu na Ukrajinu. Každý nech si urobí úsudok, či sa „nemorálny“ ruský plyn stane „morálnym“, keď prejde účtovnými knihami západoeurópskych obchodníkov.

Treba tiež poznamenať, že v oblasti plynu má Ukrajina aj kus šťastia. Väčšiu časť spotreby si vie zabezpečiť z vlastných zdrojov. Stále je odkázaná na dovoz zo zahraničia, ale menej než európskej státy, ktoré na svojom území ložiská zemného plynu nemajú. To však nie je žiadna zásluha.

Ukrajina na rusko-západných plynových obchodoch profitovala aj inak, vďaka tranzitu. Ukrajinskí predstavitelia vždy reagovali s nevôľou na výstavbu alternatívnych plynovodov, či už išlo o toľko zmieňovaný Nord Stream alebo alternatívne trasy cez Turecko a Balkán. Ukrajina výstavbou týchto plynovodov prichádzala o peniaze z tranzitu i možnosť využívať virtuálny reverz. Základnom ukrajinského tranzitného biznisu vždy boli európske nákupy z Ruska.

Ukrajinci pokúšajú trpezlivosť Západu

Ukrajinci by radi voči Západu vystupovali z pozície morálnej nadradenosti. Tá sa však získava činmi, nie rečami či statusom obete. Nemci s Ruskom obchodovali, ale to isté robili Ukrajinci. Jedni druhým teda nemajú čo vyčítať. Ukrajinci tiež na obchode medzi Ruskom a európskymi štátmi sami zarábali.

Dnes je Ukrajina od Západu úplne závislá – ekonomicky aj vojensky. Správanie ukrajinských politikov a diplomatov voči západným predstaviteľom pripomína dieťa bijúce vlastných rodičov. Zdá sa, že dnes takéto správanie mnohí na Západe považujú za normálne – v rodine i v politike. Väčšinu rodičov to však skôr či neskôr baviť prestane.