Ukrajina volá, Irak a Sýria odpovedajú

Odkaz dvoch významných kardinálov Saka a Zenariho, ktorí žijú v Iraku a Sýrii, k vojne na Ukrajine.

Čitateľ, ktorý má rád dielo J. R. R. Tolkiena, určite uhádol, že tu parafrázujem slová, ktoré boli v Pánovi prsteňov vložené do úst dvoch hlavných hrdinov trojdielnej ságy. „Gondor volá o pomoc,“ zvolal Aragorn. „A Rohan odpovie,“ odpovedal rohanský panovník Theoden.

Aj z ukrajinskej strany prichádza v týchto dňoch a týždňoch volanie. Zo strany politikov, ale tiež cirkevných autorít, tak rímsko-/gréckokatolíckych, ako aj pravoslávnych, patriacich do ukrajinského či ruského patriarchátu. Je to urgentné volanie o pomoc v núdzi, určite, ale taktiež hlasné volanie týkajúce sa postoja ukrajinských cirkví a kresťanských spoločenstiev voči Ruskej federácii, Rusom a Ruskej pravoslávnej cirkvi, jej autoritám, duchovenstvu a veriacim. Zdvihnuté hlasy ukrajinských politikov a duchovenstva ohľadom krížovej cesty na Veľký piatok sú toho jasným dôkazom.

Veľkonočné rozhovory kardinálov Saka a Zenariho, publikované na internetových stránkach novín il sussidiario.net, poskytujú nepriamu odpoveď práve na toto volanie. Na jeho obsahy, tóny a argumentačnú logiku.

Podotýkam, že ide o dve výrazné osobnosti, ktoré sa oplatí počúvať, zvlášť pre dôležitosť autority ich úradu a ich životnej skúsenosti. Iračan Louis Raphael Sako, s dvojitým doktorátom z univerzít v Ríme a na Sorbonne, je od roku 2003 archieparchom, od roku 2013 patriarchom chaldejskej Babylónie a od roku 2018 kardinálom, pričom celý život pôsobí v Iraku, ktorý sa od vypuknutia krvavej vojny v roku 2003 zmieta v obrovských ekonomických a spoločenských problémoch.

Kardinál Sako je známy svojím odmietavým postojom voči vojenskému násiliu ako cesty riešenia konfliktov. V roku 2014 zakázal kresťanským utečencom v irackom Kurdistane – bolo ich 120 000 – zásobovať sa zbraňami a odísť bojovať po boku kurdských pe­š­mer­gov proti milíciám Islamského štátu. Smelo tiež odsúdil americké bombardovanie na územiach dobytých džihádistami a vytváranie kresťanských milícií, ktoré by boli nezávislé od pravidelnej kurdskej a irackej armády.

Mario Zenari, vysvätený za biskupa v roku 1999 a v roku 2016 menovaný kardinálom, je od roku 1980 v diplomatických službách Vatikánu a od roku 2008 je apoštolským nunciom v Sýrii, zasiahnutej od roku 2011 devastujúcou „občianskou vojnou“. Bol jedným z mála diplomatov, ktorí napriek dlhoročnému vojnovému konfliktu zostali v Sýrii, aby bol aspoň trochu užitočný prenasledovaným kresťanom a zbedačenému obyvateľstvu. On sám k tomu povedal: „Ako by mohol byť pápežov zástupca dôveryhodný, keby utiekol odtiaľ, kde ho najviac potrebujú?“

V ich rozhovore sa Sako a Zenari vyjadrili v prvom rade k permanentnej kríze, ktorá od čias vypuknutia vojny až dodnes trápi Irak, ako aj Sýriu. Veľmi výstižnými sú hlavne slová Mons. Zenariho: „Vojna sa tu vlastne ešte neskončila, stále sa bojuje. Sú tu preživší členovia ISIS, ktorí sa reorganizujú. Mnohé mestá sú stále zničené, chýba práca, svetlo, voda, chlieb. Ľudia sú unavení, stratili dôveru a nádej, cítime sa opustení celým svetom. A teraz, keď v srdci Európy vypukla ďalšia vojna, Sýria už nikoho nezaujíma. V Sýrii je všetko pozastavené, a tak chudoba prekvitá. Je to až neuveriteľné a hrozné, ako sa na Ukrajine opakuje všetko to, čo sa stalo tu v Sýrii.“

Na otázky týkajúce sa vojny ako spôsobu riešenia konfliktov a presadzovania mocenských záujmov majú obaja kardináli úplne rovnaký názor. Mons. Sako sa vyjadril jasne: „Vojna nebude nikdy riešením žiadneho problému, my Iračania to môžeme povedať, pretože sme s ňou spolunažívali mnoho rokov.“ A s pohľadom na situáciu na Ukrajine dodal: „Sme tou absurdnou vojnou šokovaní. Sledujeme správy a cítime rovnaké obavy a strach o budúcnosť, pretože sme zažili rovnakú situáciu v Bagdade. Vojna, ktorú sme tu videli na vlastné oči, spôsobuje smrť nevinných ľudí, ničenie domovov, choroby, útek za hranice a prepad do chudoby.“

Aj kardinál Zenari vidí veľkú podobnosť medzi vojnovými scenármi a katastrofami v Sýrii a na Ukrajine. A dodáva: „Dobre rozumieme tomu, čo prežívajú naši bratia a sestry na Ukrajine, pretože tu v Sýrii sme to zažili donedávna. Dnes už nepadajú bomby, ale je tu bomba chudoby, ktorá zasiahla 90 percent obyvateľstva. To, čo sa stalo tu, sa teraz deje v Európe.“ „Je smutné vidieť, ako sa na Ukrajine odohrávajú tie isté bolestné situácie, ktoré sme videli v Sýrii: zničené štvrte, mŕtvi, milióny utečencov, použitie nekonvenčných zbraní, ako sú kazetové bomby, bombardovanie nemocníc a škôl. Je to presne to isté zostúpenie do pekla, aké sme videli v Sýrii.“

Pokiaľ ide o vojnu ako takú, sýrsky nuncius, na základe prežitej skúsenosti, povedal bez zaváhania: „Je to šialenstvo. Treba mať na pamäti, že dosiahnutie mieru nebude stačiť, pretože keď sa skončí bombardovanie, začnú dopadať na obyvateľstvo a vybuchovať chudoba, nenávisť, zášť a pomsta. Vojna je ako fabrika, ktorá produkuje škodu všetkého druhu. Nie sú zničené len budovy, ako to vidíme na záberoch prichádzajúcich z Ukrajiny, ale aj sociálna štruktúra, vzťahy medzi ľuďmi a rodiny. Škoda na dušiach je horšia než škoda na budovách, pretože tieto je možné opraviť, ale obnovenie sociálnych vzťahov trvá celé generácie.“

Mons. Sako zaujal jasný postoj aj v otázke úlohy a zodpovednosti Západu. Toho istého Západu, ktorý – braný v celku alebo zastúpený niektorými štátmi – mal a má záujem vyťažiť pre seba čo najviac z každého vojnového konfliktu. Iracký kardinál je presvedčený, že Západ by si mal vstúpiť do svedomia. A preto „musí začať konať a robiť oveľa viac ako doteraz, aby pomohol bojujúcim krajinám, Ukrajine a Rusku, nájsť spoločnú reč a vyriešiť konflikt pomocou nástrojov diplomacie, a nie pomocou zbraní“.

Podľa neho je však potrebné nahliadnuť na problém tejto vojny v širších súvislostiach, týkajúcich sa krízy viery a jej rozšírenia po celom svete, predovšetkým na Západe. Podľa Mons. Saka „celý svet prežíva úpadok spirituality. Ale najmä na Západe bol Boh nahradený novým náboženstvom sekularizácie, ktorá stavia konzumizmus nad všetky hodnoty. Fakt je ten, že kresťanské hodnoty sú zároveň hodnotami univerzálnymi. Takže ak začínajú miznúť ony, prichádza vojna“.

Všetky tieto myšlienky tvoria jeden jasný pohľad na ukrajinsko-ruskú tragédiu, ktorý obaja kardináli zaslali ako odpoveď na volanie ukrajinských kresťanov a cirkevných autorít. Mons. Sako k nemu dodal: „Ako kresťania, ktorí veria, že Boh je láska, hovoríme, že vojna je smrť. Každý veriaci v Boha a najmä každý kresťan musí odmietnuť smrtonosnú logiku vojny.“ Nuncius Zenari k tomu dodal: „Ježiš nás žiada, aby sme ak­tivovali našu ľudskú a duchovnú solidaritu a nezaspali ako učeníci, ktorí opustili Ježiša.“

Povedané v duchu úvodnej analógie a s poukazom na Pána prsteňov, v slovách oboch kardinálov rezonuje tá istá životná múdrosť, ktorú vojnou skúšaný Tolkien opakovane vyjadril cez výroky malých a veľkých hrdinov svojej ságy. Prichádzajú mi na myseľ napríklad slová, s ktorými sa Eomer obrátil na Aragorna:

„Podľa čoho sa môže človek rozhodnúť, čo robiť v časoch, ako sú tieto naše?“

„Podľa toho, ako sa vždy rozhodoval,“ odvetil Aragorn. „Dobro a zlo zostali stále tým, čo boli odpradávna. Ich význam je ten istý pre elfov, trpaslíkov a ľudí. Je na nás, aby sme ich dokázali rozlíšiť. Uprostred Zlatého lesa, ale tiež tam, kde bývame a sme doma.“