21. apríla, 06:14

Lavrov a Zelenskyj sa, žiaľ, zhodli v jednej veci. Mierové rokovania sa zastavili

Lavrov a Zelenskyj sa, žiaľ, zhodli v jednej veci. Mierové rokovania sa zastaviliSergej Lavrov. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

18:15 Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sa zastavili

Povedal to v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po rozhovoroch so svojím kazašským rezortným kolegom Muchtarom Tileuberdim. Podľa Lavrova, Moskva stále nedostala od Kyjeva odpovede na najnovší návrh týkajúci sa snahy o zastavenie bojov, ktorý Rusko odoslalo pred piatimi dňami.

„Je pre mňa veľmi zvláštne každý deň počúvať vyhlásenia rôznych ukrajinských predstaviteľov vrátane prezidenta (Volodymyra Zelenského) a jeho poradcov, z ktorých je možné nadobudnúť pocit, že tieto rokovania vôbec nepotrebujú, že sa odovzdali svojmu osudu,“ konštatoval Lavrov. Vedúci ruskej delegácie na rusko-ukrajinských rokovaniach Vladimir Medinskij však tvrdí, že v piatok sa rozprával so svojím ukrajinským náprotivkom.

Kyjev minulý týždeň ohlásil, že rokovania s Ruskom sú „mimoriadne náročné“, ich pokračovanie podmienil nedobytím Mariupola.

17:00 Ukrajina vyhlásila vrak potopeného ruského krížnika Moskva za súčasť svojho „národného podmorského kultúrneho dedičstva“

Ukrajinské úrady vyhlásili vrak poškodeného plavidla, ktorý leží na dne Čierneho mora v hĺbke asi 45 až 50 metrov, za súčasť ukrajinského podmorského kultúrneho dedičstva. Bol zaradený do kategórie, v ktorej figurujú vzácne vedecké alebo technické pamiatky.

„Osemdesiat míľ (cca 130 km) od Odesy sa možno bez veľkých potápačských výkonov pokochať slávnym krížnikom a najväčším potopeným objektom spočívajúcim na čiernomorskom dne,“ uviedlo na svojej facebookovej stránke ukrajinské ministerstvo obrany.

Ukrajinci túto udalosť oslávili aj vydaním pamätnej poštovej známky, na ktorej je zobrazený ruský krížnik Moskva a ukrajinský vojak s gestom vyjadrujúcim odpor a pohŕdanie. Ľudia v ukrajinských mestách na zakúpenie známky čakali v dlhých radoch, podľa úradov sa predali už státisíce kusov.

16:50 Putin obvinil Kyjev, že odmieta povoliť ukrajinským jednotkám v obliehanom prístavnom meste Mariupol, aby sa vzdali

Putin to povedal v piatok v rozhovore s predsedom Európskej rady Charlom Michelom. Michelovi povedal, že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, bojovníci tzv. nacionalistických práporov a zahraniční žoldnieri, ktorí sú v oceliarenskom komplexe Azovstaľ, „zostanú nažive, ak zložia zbrane“.

Podľa Putina ozbrojenci bojujúci na strane Ukrajiny, ktorí sa vzdajú, budú mať tiež zaručené, že sa s nimi bude zaobchádzať v súlade s medzinárodným právom a bude im poskytnutá kvalitná zdravotná starostlivosť. Ruský prezident však upozornil, že „kyjevský režim nedovoľuje, aby sa táto možnosť využila“. Vo vyhlásení zverejnenom na oficiálnej webovej stránke Kremľa sa uvádza, že Putin s Michelom hovoril aj o prijímaných opatreniach na ochranu civilistov, „každodennom otváraní humanitárnych koridorov a vyhlasovaní režimu prímeria pre bezpečnú evakuáciu civilistov“.

Putin podľa Kremľa upozornil predsedu Európskej rady na vyhlásenia predstaviteľov EÚ o potrebe riešiť situáciu na Ukrajine vojenskými prostriedkami, ako aj na ignorovanie početných vojnových zločinov spáchaných ukrajinskými bezpečnostnými silami.

16:46 Francúzsko dodá Ukrajine ťažké delostrelectvo

Oznámil to francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatkovom rozhovore pre noviny Ouest-France. Deje sa to v čase, keď do Kyjeva v dôsledku ruskej invázie posiela ťažké zbrane čoraz viac spojencov.

„(Ukrajine) dodáme významné (vojenské) vybavenie: od protitankových riadených striel typu Milan po samohybné húfnice typu Caesar,“ vyhlásil francúzsky prezident. „Myslím si, že touto cestou musíme pokračovať. Vždy však tak, aby sme sa nestali stranami konfliktu,“ zdôraznil Macron.

16:40 Ruská ambasáda v Prahe sídli po novom na ulici Ukrajinských hrdinov

V Prahe v piatok oficiálne vymenili tabule v časti ulice Korunovační, starú tabuľu s názvom Korunovační priamo pri budove ruskej ambasády osobne odmontoval pražský starosta Zdeněk Hřib spoločne so starostom Prahy 6 Ondřejom Kolářom a vymenil ju za tabuľu s novým označením, informuje spravodajský webový portál iDNES.cz. „To, že Rusko pácha na Ukrajine vojnové zločiny a že jeho konanie je vlastne genocídou na ukrajinskom národe, je – myslím si – zjavné a nemožno pred tým zatvárať oči,“ povedal Hřib.
Ukrajinský veľvyslanec v ČR Jevhen Perebyjnis poďakoval všetkým, ktorí sa na premenovaní ulice podieľali.

14:40 Kyrylenko: Úspech Ruska na Ukrajine závisí od dobytia Mariupola

Úspech vojenskej operácie Ruska na Ukrajine závisí od schopnosti Moskvy dobyť strategické prístavné mesto Mariupol, ktoré už niekoľko týždňov obliehajú ruské jednotky. Pre AFP to v piatok povedal gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

„Ofenzívna operácia nepriateľa na juhu závisí od Mariupola,“ viedol Kyrylenko.

V tomto obliehanom prístavnom meste sa ukrajinské jednotky údajne zabarikádovali v areáli tamojších oceliarní Azovstaľ spolu so stovkami civilistov, dodal gubernátor Doneckej oblasti.

Pavlo Kyrylenko. Foto: Wikipedia

14:21 Michel vyzval Putina, aby umožnil prísun humanitárnej pomoci do Mariupola

Predseda Európskej rady Charles Michel v piatok uviedol, že telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval ho, aby umožnil prísun humanitárnej pomoci do obliehaného ukrajinského mesta Mariupol počas pravoslávnej Veľkej noci. TASR informácie prevzala od agentúry AFP a denníka Financial Times.

„Dôrazne som naliehal na okamžitý humanitárny prístup a bezpečný prechod z Mariupola a iných obliehaných miest,“ uviedol Michel na sociálnej sieti Twitter a dodal, že Putinovi zopakoval pozíciu Európskej únie, ktorá podporuje Ukrajinu a jej suverenitu. Uskutočnenie telefonátu medzi Michelom a Putinom v piatok potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

13:59 The Economist: Vyše 90 percent zo zničených budov v Mariupole bolo obytných

Satelitné údaje naznačujú, že od začiatku ruskej invázie bolo v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol vážne poškodených až 45 percent celkovej zastavanej plochy. Vyše 90 percent zo zničených alebo poškodených budov bolo pritom obytných. V piatok o tom informoval britský týždenník The Economist, ktorý analyzoval škody v meste pomocou satelitnej technológie.

„Presný počet obetí v Mariupole nie je známy, pretože novinári a humanitárni pracovníci nemôžu bezpečne vstúpiť do mesta. Naopak, zničené budovy sú viditeľné až z vesmíru,“ uviedol týždenník.

Na vytvorenie odhadu deštrukcie mesta novinári použili voľne dostupné údaje zo satelitného radaru Sentinel-1 so syntetickou apertúrou (SAR). Tento radar bol vyslaný do vesmíru v rámci programu pre diaľkový výskum Zeme s názvom Copernicus, ktorý koordinuje Európska vesmírna agentúra.

Britský týždenník v článku ďalej napísal, že ak „ruská armáda zaútočí na celú oblasť Donbasu spôsobom, akým zaútočila na Mariupol, po skončení bojov už nebude čo oslobodzovať“.

Príslušníci domobrany Doneckej ľudovej republiky kráčajú okolo vrakov áut počas bojov medzi ukrajinskou a ruskou armádou v obliehanom meste Mariupol počas 55. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v utorok 19. apríla 2022. Foto: TASR/AP

13:00 OSN: Kroky Ruska na Ukrajine môžu predstavovať vojnové zločiny

Organizácia Spojených národov obvinila v piatok Rusko, že na Ukrajine podniká kroky, „ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny“. Patrí k nim aj bezohľadné bombardovanie, ktoré pripravilo o život civilistov a viedlo k zničeniu škôl i nemocníc. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Ruské ozbrojené sily bez rozdielu ostreľujú a bombardujú obývané oblasti; sú pri tom zabíjaní civilisti a ničené nemocnice, školy i ďalšia civilná infraštruktúra. To všetko sú kroky, ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny,“ uviedla hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová.

V meste Buča neďaleko Kyjeva misia UNHCR zdokumentovala zabitie 50 civilistov vrátane hromadnej popravy, uviedla ďalej Shamdasaniová. Misia OSN „zdokumentovala aj zdanlivé použitie zbraní s nerozlišujúcim účinkom, ktoré spôsobujú civilné obete a škody na civilných objektoch, ukrajinskými ozbrojenými silami na východe krajiny,“ dodala.

12:39 Havária lietadla v Záporožskej oblasti si vyžiadala jednu obeť a dvoch zranených

Jedna osoba zomrela a ďalšie dve utrpeli zranenia pri piatkovej havárii dvojmotorového turbovrtuľového transportného lietadla typu Antonov An-26 v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Aktualizovanú bilanciu priniesla agentúra AFP.

„Lietadlo vykonávalo technický let. Zistilo sa, že jedna osoba bola usmrtená a dve ďalšie boli zranené,“ uviedlo vedenie Záporožskej oblasti. Presný počet osôb, ktoré boli počas incidentu na palube a tiež príčina havárie sú predmetom vyšetrovania. Úrady sa však predbežne domnievajú, že príčinou nešťastia mohlo byť vlietnutie do vedenia vysokého napätia a následné vzplanutie motorov.

12:31 Scholz pre Der Spiegel: Hlavnou prioritou je vyhnúť sa eskalácii voči NATO

Severoatlantická aliancia sa musí vyhnúť priamej vojenskej konfrontácii s Ruskom, ktorá by mohla viesť k tretej svetovej vojne. Nemecký kancelár Olaf Scholz to uviedol v rozhovore pre týždenník Der Spiegel, ktorý bol zverejnený v piatok.

Na otázku, prečo si myslí, že ak by Berlín dodal Ukrajine tanky, mohlo by to spôsobiť jadrovú vojnu, Scholz odpovedal, že neexistuje žiadna kniha pravidiel, ktorá by určila, kedy by Nemecko mohlo byť považované za účastníka vojny na Ukrajine.

„Preto je ešte dôležitejšie, aby sme každý krok veľmi starostlivo zvážili a navzájom úzko spolupracovali,“ povedal nemecký kancelár podľa agentúry Reuters, pričom zdôraznil, že hlavnou prioritou je vyhnúť sa eskalácii voči NATO. „Preto sa nezameriavam na prieskumy verejnej mienky a nevytočia ma ani ostré hlasy (kritikov). Následky omylu by boli dramatické,“ konštatoval.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

12:11 Rusko chce obsadiť Donbas i juh Ukrajiny a vytvoriť spojnicu s Podnesterskom, píše AFP

Ruská armáda v piatok oznámila, že jej cieľom je zmocniť sa Donbasu i juhu Ukrajiny a zlepšiť svoj prístup do odštiepeneckej republiky Podnestersko. TASR o tom informuje na základe informácií od agentúr AFP, DPA a Reuters, ktoré sa odvolali na správy ruských agentúr Interfax a TASS.

„Po spustení druhej fázy špeciálnej operácie, ktorá sa začala doslova pred dvoma dňami, je jednou z úloh ruskej armády nastoliť plnú kontrolu nad Donbasom a južnou Ukrajinou,“ uviedol zástupca veliteľa Centrálneho vojenského okruhu generálmajor Rustam Minnekajev.

„Kontrola nad juhom Ukrajiny poskytne Rusku ďalšie spojenie so (separatistickou proruskou republikou) Podnestersko, odkiaľ takisto prichádzajú správy o prenasledovaní rusky hovoriacich obyvateľov,“ dodal Minnekajev bez toho, aby poskytol akýkoľvek dôkaz o údajnom útlaku. Generálmajor zároveň spresnil, že Moskva plánuje vybudovať pozemný koridor aj s Krymom, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Kyjev sa podľa Reuters obáva toho, že ak by mala Moskva priamy prístup do Podnesterska, tento moldavský odštiepenecký región by mohli ruské jednotky využiť na podnikanie nových útokov voči Ukrajine.

11:29 OSN: V Buči bolo zabitých 50 civilistov; vyskytli sa hromadné popravy

Päťdesiat civilistov bolo protizákonne zabitých v ukrajinskom meste Buča, pričom sa vyskytli aj „hromadné popravy“, oznámila v piatok Organizácia Spojených národov. TASR správu prevzala od agentúry AFP. Zistila to misia OSN v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.

„Počas misie v Buči 9. apríla tam zdokumentovali predstavitelia OSN pre ľudské práva protizákonné zabitia vrátane hromadných popráv približne 50 civilistov,“ spresnila hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová. OSN zároveň v piatok uviedla, že akcie Ruska na Ukrajine „môžu predstavovať vojnové zločiny“, cituje AFP.

10:40 V Záporožskej oblasti sa zrútilo transportné lietadlo typu Antonov An-26

Dvojmotorové turbovrtuľové transportné lietadlo typu Antonov An-26 sa v piatok počas „technického letu“ zrútilo v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Informovali o tom miestne úrady, ktoré citovala agentúra Reuters. Podrobnosti o okolnostiach pádu stroja neboli bezprostredne známe. Predpokladá sa však, že incident si vyžiadal obete na životoch.

10:16 Japonsko tvrdí, že Kurilské ostrovy sú nezákonne okupované Ruskom

 Japonsko v piatok označilo štyri sporné Kurilské ostrovy ako „nezákonne okupované“ Ruskom. Stalo sa tak po prvý raz za takmer dve desaťročia, napísala agentúra AFP. Dôvodom je ešte väčšie naštrbenie vzťahov medzi Moskvou a Tokiom po ruskej invázii na Ukrajinu. Krajina vychádzajúceho slnka vojenskú agresiu ostro odsúdila a voči Rusku zaviedla sankcie.

Podobné vyhlásenia urobilo Tokio aj v predchádzajúcich rokoch, ale bez slovného spojenia „nezákonne okupované“, pripomenula AFP s tým, že japonský rezort diplomacie naposledy použil toto slovné spojenie vo svojej výročnej správe v roku 2003. Moskva sporné ostrovy nazýva Kurily, zatiaľ čo Tokio ich označuje za Severné územia.

10:04 Rusko tvrdí, že jeho letectvo zasiahlo ďalších 58 ukrajinských vojenských cieľov

uské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že v noci nadnes zasiahlo ďalších 58 vojenských cieľov na Ukrajine vrátane miest, kde boli sústredení ukrajinskí vojaci, sklady paliva a vojenské vybavenie. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.

Ruský silový rezort v najnovšej správe tvrdí, že jeho letectvo zasiahlo tri ciele aj s pomocou vysoko presných rakiet. Moskva uviedla, že okrem iného zničila aj batériu systému protivzdušnej obrany S-300.

09:17 Vereščuková: V piatok nebudú otvorené nijaké humanitárne koridory

V piatok sa na Ukrajine neotvoria žiadne humanitárne koridory pre civilistov, ktorí sa snažia utiecť pred vojnou do bezpečia. Na sociálnej sieti Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Pre nebezpečenstvo na trasách dnes humanitárne koridory nebudú,“ napísala Vereščuková a apelovala na všetkých, ktorí čakajú na evakuáciu, aby boli trpezliví.

8:30 Boje v Donbase sa podľa ukrajinskej armády zintenzívnili

Boje vo viacerých oblastiach na východe Ukrajiny sa zintenzívnili, uviedol v piatok vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Ruské jednotky podľa nich zintenzívnili boje pozdĺž celej frontovej línie v Doneckej oblasti. Rusko podniká ofenzívne operácie v blízkosti obce Zarične a naďalej sa pokúša o postup v okolí mesta Rubižne v Luhanskej oblasti, cituje DPA.

Boje tiež pokračovali v okolí mesta Popasna, ktoré je podľa ukrajinských armádnych zdrojov už čiastočne ovládané ruskými jednotkami. Ťažké boje, rovnako ako počas uplynulých niekoľkých dní, tiež zaznamenali v okolí okresného mesta Marjinka. Ruské jednotky sa v tejto oblasti pokúšali o postup za podpory delostrelectva. Informácie z vojnovej zóny na Ukrajine nebolo možné nezávisle overiť, pripomína DPA.

8:12 Britské ministerstvo obrany: Útok na Azovstaľ by si vyžiadal značné ruské straty

Pozemný útok ruských jednotiek na mariupolské oceliarne Azovstaľ by si pravdepodobne vyžiadal značné ruské straty, čo by ešte viac znížilo ich celkovú bojovú účinnosť. V najnovšej hodnotiacej správe to vo štvrtok uviedlo britské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina zastaviť útok na Azovstaľ pravdepodobne naznačuje túžbu obmedziť ukrajinský odpor v Mariupole a uvoľniť ruské sily, ktoré budú nasadené inde na východnej Ukrajine,“ uviedol Londýn.

8:00 Zelenskyj: Mariupol „naďalej odoláva“ ruským jednotkám

Zničené ukrajinské mesto Mariupol napriek vyhláseniam Ruska o jeho obsadení „naďalej odoláva“, vyhlásil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko predtým uviedlo, že obliehaný Mariupol „oslobodilo“. V areáli oceliarní Azovstaľ v tomto prístavnom meste sa pritom stále nachádzalo niekoľko tisíc ukrajinských vojakov a tisíce civilistov. „Oslobodenie“ Mariupola vo štvrtok privítal aj ruský prezident Vladimir Putin.

Zelenskyj však podľa AFP uviedol, že boje o Mariupol pokračujú. „Na juhu a východe našej krajiny robia okupanti všetko preto, aby mali dôvod hovoriť aspoň o nejakých víťazstvách,“ uviedol vo videoposolstve. „Môžu však len oddialiť nezvratné – čas, keď votrelci budú musieť opustiť naše územie, najmä Mariupol, mesto, ktoré naďalej odoláva Rusku i napriek všetkému, čo okupanti tvrdia,“ dodal.

Ukrajinskí predstavitelia vyzvali na okamžitý humanitárny koridor, ktorý by civilistom a zraneným vojakom umožnil opustiť areál oceliarní, pripomína AFP. „Nemajú takmer nijaké potraviny, vodu, nevyhnutné lieky,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

05:17 Zelenskyj: Rusko odmietlo návrh na veľkonočné prímerie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že Rusko odmietlo návrh na prímerie počas nadchádzajúcich pravoslávnych veľkonočných sviatkov.

„Bohužiaľ, Rusko zamietlo návrh na uzatvorenie veľkonočného prímeria. Ukazuje to, ako vážne v skutočnosti lídri tohto štátu berú kresťanskú vieru a jedny z najradostnejších a najvýznamnejších sviatkov,“ povedal Zelenskyj vo svojom každodennom večernom príhovore.

Už v utorok žiadal prímerie na Ukrajine počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov generálny tajomník OSN António Guterres. K jeho výzve sa vo štvrtok pripojil aj pápež František.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia výzvu na veľkonočné prímerie podporil a vyzval Rusko, aby tak urobilo tiež. Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij Guterresov návrh zamietol s tým, že žiadosť nie je „úprimná“ a poskytne ukrajinským bojovníkom viac času na vyzbrojenie.

02:43 Kyjev: Ruská armáda dobyla 42 obcí na východe Ukrajiny

Ruské sily vo štvrtok dobyli 42 obcí v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedla to poradkyňa šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Olena Symonenková. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Stalo sa to dnes (vo štvrtok) a je možné, že ich naše jednotky zajtra dobyjú naspäť,“ dodala Symonenková.

Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády je cieľom ruskej ofenzívy v Donbase úplné ovládnutie Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré už od roku 2014 čiastočne ovládajú Moskvou podporovaní separatisti.

Žena z Mariupola plače počas príchodu do utečeneckého centra 21. apríla 2022 v ukrajinskom meste Záporožie. Foto: TASR/AP

22:29 Zelenskyj prirovnal škody na Ukrajine k druhej svetovej vojne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtkovom video príhovore k poslancom portugalského parlamentu prirovnal súčasné ničenie jeho krajiny ruskými silami k druhej svetovej vojne. Informuje o tom agentúra DPA.

„Škody, ktoré sú teraz páchané na Ukrajine, sú podobné tým, ku ktorým došlo počas druhej svetovej vojny,“ uviedol Zelenskyj, ktorého 15-minútový prejav odvysielala televízna stanica RTP. „Nebojujeme len za našu nezávislosť, ale aj za naše prežitie,“ zdôraznil.

Podľa Zelenského existuje paralela medzi Ukrajinou a návratom Portugalska k demokracii v roku 1974, keď sa tam odohrala tzv. klinčeková revolúcia. Tá takmer bez krviprelievania ukončila 48 rokov diktatúry Antónia dne Oliveira Salazara a následne Marcela Caetana. „Klinčeková revolúcia, ktorá vás oslobodila od diktatúry, vám umožňuje pochopiť, ako sa cítime my,“ povedal.

Zelenskyj sa Lisabonu poďakoval za poskytnutú pomoc a  vyzval na ďalšiu podporu, najmä dodávky ťažkých zbraní a prijatie dodatočných sankcií voči Rusku. Predseda portugalského parlamentu Augusto Santos Silva prisľúbil Ukrajine do budúcnosti intenzívnejšiu podporu.

Podľa ukrajinského prezidenta bolo od začiatku ruskej invázie obsadených a zničených viac ako 1000 ukrajinských miest a obcí. „Okupanti zabíjali len pre zábavu, mučili, znásilňovali, zabíjali ľudí a strieľali na autá, v ktorých sedeli deti,“ uviedol Zelenskyj.

„Milióny ľudí musia utekať – to ako keby všetci Portugalci museli opustiť svoju krajinu,“ povedal Zelenskyj. DPA pripomína, že v Portugalsku žije 10,3 milióna ľudí.

Od začiatku vojny utieklo z Ukrajiny do zahraničia podľa najnovších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) približne päť miliónov ľudí a viac ako 7,7 milióna osôb je vnútorne vysídlených.      

21:23 Ukrajina: Mŕtvych z Mariupola Rusi pochovali v masových hroboch v obci Manhuš

Obyvatelia ukrajinského Mariupola, ktorí prišli pri obliehaní mesta o život, sú pochovaní v masových hroboch v blízkej obci Manhuš. Vo štvrtok to na sociálnej sieti Telegram uviedol poradca starostu Mariupola Petro Andrjuščenko. TASR správu prevzala od televíznej stanice CNN.

„Po dlhom pátraní a snahe identifikovať hroby obyvateľov Mariupola sme ich lokalizovali v obci Manhuš nachádzajúcej sa približne 19 kilometrov od Mariupola,“ informoval Andrjuščenko. Dodal, že ruské jednotky vykopali niekoľko masových hrobov, pričom každý z nich meral 30 metrov. Ruské nákladné vozidlá podľa neho privážajú tela mŕtvych a jednoducho ich vysypú do priekop, čo označuje za pokus zahladiť vojnové zločiny, ktoré Rusko pácha na Ukrajine.

20:46 Zelenskyj vylúčil návštevu Moskvy za súčasných podmienok

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v súčasnej situácii vylúčil návštevu Moskvy na priame rokovania s ruskými predstaviteľmi. TASR prevzala správu z agentúry Reuters, ktorá citovala zo Zelenského rozhovoru pre nezávislé ruské médium Mediazona.

„V mene svojej krajiny by som bol pripravený navštíviť akékoľvek miesto na tejto planéte. Ale určite nie teraz a určite nie Moskvu. To jednoducho neprichádza do úvahy,“ povedal Zelenskyj. „Napriek tomu za iných okolností a s iným vedením v Moskve by bolo možné čokoľvek,“ dodal.

20:34 V Litve bolo pre nesúhlas s vojnou na Ukrajine zbavených úradu sedem kňazov

Pre nesúhlas s patriarchom moskovským a celej Rusi Kirillom, ktorý schvaľuje ruskú inváziu na Ukrajinu, bolo v Litve zbavených úradu sedem pravoslávnych kňazov. Informovala o tom vo štvrtok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Zároveň vysvetlila, že metropolita vilniuský a litovský Innokentij svojich duchovných najprv podporil, potom však názor zmenil a na najvyšší takto uvoľnený post vymenoval biskupa verného Moskve.

VIDEO Ruské vojská v meste Popasna

18:56 Rusko zakázalo vstup na svoje územie Harrisovej a Zuckerbergovi

Moskva zakázala vstúpiť na ruské územie 27 Američanom – vrátane viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej a zakladateľa sociálnej siete Facebook Marka Zuckerberga – a tiež 61 občanom Kanady v odpovedi na sankcie týchto krajín v dôsledku vojenskej operácie Ruska na Ukrajine.

Ruský rezort diplomacie uviedol, že zákaz vstupu pre Američanov, medzi ktorých patria aj predstavitelia amerického ministerstva obrany, poprední podnikatelia a novinári, bude platiť na dobu neurčitú.

18:13 Ruského oligarchu s rodinou našli mŕtvych v Španielsku

Bývalého vrcholového manažéra ruského plynárenského gigantu Novatek Sergeja Protoseňu, jeho manželku a dcéru našli mŕtvych v prenajatej vile v Španielsku. Vo štvrtok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sa odvolala na španielske médiá.

Ako uviedla španielska polícia, 55-ročného milionára našli obeseného, zatiaľ čo jeho manželka a dcéra boli dobodané. Došlo k tomu 19. apríla a miestom činu bola vila v prímorskom letovisku  Lloret de Mar neďaleko Barcelony.

Polícia údajne preveruje dve možné verzie: podľa prvej Protoseňa zabil svoju manželku a dcéru a potom sa obesil; podľa druhej verzie zatiaľ neznámy páchateľ zabil celú rodinu a potom zinscenoval miesto činu tak, aby zodpovedalo vraždám a samovražde, uviedol španielsky spravodajský portál Telecinco.

17:30 IOM: Na Ukrajine je vnútorne vysídlených viac ako 7,7 milióna ľudí

Už viac ako 7,7 milióna osôb je na Ukrajine vnútorne vysídlených v dôsledku ruskej vojenskej ofenzívy. Oznámila to vo štvrtok Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Z najnovších dát IOM vyplýva, že začiatkom apríla muselo svoje domovy opustiť a presunúť sa do bezpečnejších častí Ukrajiny 600.000 ľudí. Ako uvádza na svojej webstránke stanica Sky News, vnútorne vysídlených je už 17 percent obyvateľov Ukrajiny. Väčšinu z nich – až 60 percent – tvoria ženy. Viac ako polovica z vysídlených Ukrajincov uviedla, že má nedostatočný prístup k potravinám.

Ukrajinská utečenkyňa si nesie vankúše a deky v utečeneckom centre v poľskom meste Nadarzyn. Foto: TASR/AP

16:37 Biden oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 800 miliónov dolárov

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 800 miliónov dolárov. Má obsahovať delostrelecké zbrane, húfnice, muníciu a taktické drony. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Tento najnovší balík nadväzuje na predchádzajúcu vojenskú pomoc USA pre Kyjev v hodnote 2,6 miliardy dolárov. Americký Kongres v marci schválil rozpočet vo výške 13,6 miliardy dolárov na vojenskú a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu. Ako upozornil Biden, tento rozpočet je už takmer vyčerpaný a ďalšiu pomoc bude musieť opätovne schvaľovať Kongres, napísala agentúra AP.

Joe Biden. Foto: TASR/AP

Biden zároveň vyhlásil, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nikdy nepodarí zmocniť sa Ukrajiny. „Prostredníctvom našej jednoty so spojencami a partnermi a taktiež s ukrajinským národom posielame Putinovi neomylný odkaz – nikdy sa mu nepodarí ovládnuť a okupovať celú Ukrajinu,“ vyhlásil Biden.

16:15 Nemecko je otvorené dodávkam ťažkých zbraní na Ukrajinu, naznačila Baerbocková

Nemecko momentálne preveruje, akú ďalšiu údržbu a muníciu budú potrebovať jeho starnúce obrnené vozidlá pechoty Marder, aby boli vhodné na dodanie ukrajinskej armáde. Uviedla to vo štvrtok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková počas návštevy Estónska, informuje agentúra Reuters.

Baerbocková takto v druhý deň svojej cesty po pobaltských štátoch reagovala na silnejúcu kritiku, ktorej čelí Nemecko za to, že evidentne váha s poskytnutím zbraní Kyjevu. Ten tvrdí, že ich potrebuje na odrážanie ruských útokov. „Neexistuje pre nás žiadne tabu, čo sa týka obrnených vozidiel a ďalších zbraní, ktoré Ukrajina potrebuje,“ povedala nemecká ministerka.

16:06 Zelenskyj prirovnal ruské obliehanie Mariupolu k teroristickej operácii

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok prirovnal ruské obliehanie prístavného mesta Mariupol, v ktorom sa stále nachádzajú tisícky civilistov, k „teroristickej operácii“. TASR informuje podľa správy americkej televíznej stanice CNN, ktorá citovala zo Zelenského rozhovoru pre francúzsku televíziu BFMTV.

„Armáda Ruskej federácie nám neumožňuje prejsť cez obsadených 120 kilometrov, aby sme dnes dokázali vojensky odblokovať Mariupol. Rokujeme o otváraní humanitárnych koridory a niektorí ľudia odchádzajú. Tisícky osôb tam však sú zablokované a Rusko im zatiaľ neumožnilo dostať sa von,“ oznámil Zelenskyj.

Ukrajinskí velitelia v teréne uviedli, že ruské sily nedodržali dohody o otvorení humanitárnych koridorov a pokračovali v bombardovaní Mariupolu. Desaťtisíce civilistov podľa ukrajinských orgánov stále čakajú na evakuáciu zo zničeného prístavného mesta.

15:50 Zo schvaľovania ruskej agresie obvinili v Česku už 18 ľudí

Počet obvinených zo schvaľovania ruského vpádu na Ukrajinu v Česku rastie, k štvrtku ich je už 18. Informuje o tom TASR na základe správy webového portálu iRozhlas.cz, ktorý sa odvoláva na hovorcu Policajného prezídia ČR Ondřeja Moravčíka.

Polícia prešetruje ďalších 173 prípadov, ktoré vyhodnotila ako trestné činy, 53 z nich sa týka práve schvaľovania agresie. Medzi ďalšie patria nenávistné príspevky na sociálnych sieťach, grafiti či iné poškodzovanie fasád budov. „Podnetov na preverenie sme dostali takmer 700,“ uviedol Moravčík.

15:25 Kremeľ sa pýta, prečo Zelenskyj nevie o ruskom návrhu dohody na ukončenie vojny

Moskva čaká na odpoveď Kyjeva k písomnému návrhu dohody na ukončenie vojny na Ukrajine a pýta sa, prečo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že o dokumente nevie. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Dmitrij Peskov a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

„Opakujem to, čo som povedal včera – našim oponentom, teda ukrajinskej vyjednávacej delegácii, sme odovzdali najnovšiu verziu našich formulácií,“ povedal Peskov. Zelenského stredajšie vyhlásenie, že o žiadnom takomto dokumente nevie, vyvoláva podľa Peskova otázky, prečo ukrajinského prezidenta nikto neinformuje o požiadavkách Moskvy.

V reakcii na stredajšie oznámenie Kremľa o zaslaní písomného návrhu dohody s podmienkami na ukončenie vojny do Kyjeva Zelenskyj v ten istý deň vyhlásil, že Ukrajina takýto dokument nedostala.     

15:18 Ruská armáda nie je schopná dobyť komplex Azovstaľ v Mariupole, tvrdí poradca Zelenského

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč tvrdí, že pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina neútočiť na poslednú baštu odporu ukrajinských ozbrojencov v obliehanom prístavnom meste Mariupol znamená, že ruská armáda nie je schopná tento oceliarsky komplex dobyť.

Ako vo štvrtok informovala agentúra AP, toto Arestovyčovo vyhlásenie nasledovalo po tom, ako Putin nariadil ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby neposielal ruské jednotky do útoku na oceliarsky komplex Azovstaľ, ale aby ho namiesto toho obkľúčili a uzavreli. Arestovyč túto situáciu komentoval vyhlásením, že ruské jednotky Azovstaľ „fyzicky nedokážu dobyť“.

14:43 Korčok: Základnou podmienkou pre mier je ukončenie ruských vojnových operácií

Základnou podmienkou pre mier na Ukrajine je, aby Ruská federácia skončila vojnové operácie a odišla z jej územia. Vyhlásil to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok v súvislosti s prebiehajúcim vojnovým konfliktom. „V ostatných hodinách sme zaznamenali výzvu Ruska na diplomatické rokovania, dokonca ruská strana cez médiá hovorí o nejakom písomnom mierovom pláne, nepoznáme jeho detaily. Ale ja osobne si myslím, že ruská strana by urobila oveľa lepšie, keby skončila okamžite túto nezmyselnú vojnu,“ povedal Korčok.

Je podľa neho neprijateľné a pokrytecké, aby Rusko na jednej strane hovorilo s médiami o mierovom úsilí a na druhej strane „zrovnávalo so zemou“ Mariupol, pričom neumožní civilistom odísť a zachrániť si život. „Považujem to za nemiestne a neadekvátne a tak asi bude vyzerať aj reakcia z ukrajinskej strany,“ skonštatoval slovenský minister.

Ivan Korčok. Foto: TASR/AP

14:20  Zavraždených obyvateľov Mariupoľa Rusi pochovávajú v neďalekej dedine

Ruské jednotky pochovávajú zabitých obyvateľov Mariupoľa v asi 20 kilometrov vzdialenej dedine Manhuš, aby zakryli vojnové zločiny. Na Telegrame to uviedol poradca mariupoľského starostu Petro Andriuščenko.

Poznamenal, že ruskí vojaci pochovávajú zavraždených obyvateľov Mariupoľa v masových hroboch. Kamiónmi zvážajú telá mŕtvych a následne ich len „jednoducho vysypú do pripravených hrobov“.

13:19  V márniciach v Kyjevskej oblasti je uložených 1 020 tiel civilistov

Telá vyše tisícky civilistov sú uložené v márniciach v Kyjevskej oblasti a našli ich po tom, čo sa ruskí vojaci stiahli z územia okolo ukrajinského hlavného mesta. Tlačovú agentúru AFP o tom vo štvrtok v meste Boroďanka informovala vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny Oľha Stefanišynová.

„V častiach celej Kyjevskej oblasti bolo nájdených 1 020 tiel civilistov, iba civilistov,“ povedala Stefanišynová. „To sú len civilisti odnesení z budov a z ulíc,“ dodala, čím spresnila celkový počet známych úmrtí odvtedy, ako sa koncom februára začala invázia Ruska na Ukrajine.

Jej vyjadrenia nasledovali po tom, čo polícia v Kyjevskej oblasti oznámila, že objavila pozostatky deviatich civilistov v Boroďanke – nachádzajúcej sa okolo 54 kilometrov od Kyjeva –, ktorí boli pochovaní v spoločných hroboch.

12:51 Dánsko zvažuje poslanie ďalších zbraní Ukrajine

Dánsko zvažuje poslanie ďalších zbraní Ukrajine. Počas návštevy Kyjeva to povedala dánska premiérka Mette Frederiksen. Dánskej televízii TV2 povedala, že viac zbraní je to, čo Ukrajina teraz potrebuje.

Frederiksen je prvá zo severských lídrov na návšteve ukrajinskej metropoly od začiatku ruskej invázie. Do Kyjeva pricestovala so španielskym kolegom Pedrom Sánchezom. Politici by sa mali neskôr počas dňa stretnúť s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

12:12 Slovensko obnoví ambasádu v Kyjeve, keď bude bezpečnostná situácia udržateľná

Slovensko obnoví činnosť svojho veľvyslanectva v Kyjeve, len čo bude bezpečnostná situácia udržateľná. Posúdiť ju má slovenský diplomatický tím, ktorý by mal do ukrajinskej metropoly doraziť vo štvrtok večer. Uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).

„Môžem potvrdiť, že dnes vyrazil diplomatický tím zo Slovenska, ktorý by mal vo večerných hodinách doraziť do Kyjeva. Majú bezpečnostný sprievod. Cieľom je prísť na miesto a tam vyhodnotiť politickú situáciu, lebo politicky tam chceme byť prítomní. Tak, ako som povedal, nebudeme váhať ani minútu s tým, aby sme otvorili náš zastupiteľský úrad, ale zároveň musíme veľmi zvažovať bezpečnostné aspekty,“ vyhlásil Korčok.  

Len čo príde z Kyjeva informácia o udržateľnej bezpečnostnej situácii, bude podľa jeho slov ambasáda opäť plne funkčná. „My tam nebudeme mať pôvodné, nazvime to predvojnové počty, ale bude tam tím, ktorý de facto zatváral ambasádu,“ doplnil.

11:38 Kyjevská oblastná polícia našla v Boroďanke dva masové hroby s civilistami

Polícia Kyjevskej oblasti vo štvrtok oznámila, že v predchádzajúci deň boli objavené dva masové hroby s deviatimi telami v meste Boroďanka, severozápadne od ukrajinského hlavného mesta. Informácie priniesla tlačová agentúra AP. Šéf Kyjevskej oblastnej polície Andrij Nebytov uviedol, že medzi „civilistami zabitými ruskými okupantmi“ boli dve ženy a tínedžer.

„Chcem zdôrazniť, že títo ľudia boli civilisti. Ruská armáda zámerne strieľala do civilistov, ktorí nekládli žiadny odpor a nepredstavovali žiadnu hrozbu,“ povedal Nebytov a dodal, že niektorí civilisti boli evidentne mučení. Všetky telá previezli do márnic v Kyjevskej oblasti na ďalšie forenzné skúmanie.

10:50 Ruské sily už kontrolujú 80 percent Luhanskej oblasti

Ruské vojenské jednotky v súčasnosti kontrolujú zhruba 80 percent Luhanskej oblasti. Uviedol to vo štvrtok tamojší gubernátor Serhij Hajdaj, informovala agentúra AP.

Hajdaj spresnil, že ruským jednotkám sa od začiatku invázie na Ukrajinu (24. februára) podarilo získať kontrolu nad väčším množstvom územia Luhanskej oblasti a po dobytí malého mesta Kreminna (severne od Severodonecka) teraz ohrozujú mestá Rubižne a Popasna. „Okupanti kontrolujú iba časti týchto miest, nie sú schopní preniknúť do centier,“ uviedol Hajdaj prostredníctvom svojho konta na sociálnej sieti Telegram.

10:38 Kyjev žiada Rusko, aby nechalo civilistov a ranených vojakov odísť z Azovstaľu

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vo štvrtok požiadala Rusko, aby súrne umožnilo evakuáciu civilistov a ranených vojakov z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v Mariupole cez humanitárny koridor. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters. „Je tam približne tisíc civilistov a päťsto ranených vojakov. Všetkých dnes treba z Azovstaľu odviesť,“ napísala Vereščuková v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Už predtým v priebehu štvrtka ruský minister obrany Sergej Šojgu na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom uviedol, že ruská armáda sa už zmocnila celého obliehaného mesta Mariupol na východnej Ukrajine a jedinou baštou odporu je metalurgický komplex Azovstaľ, ktorý je však „bezpečne obkľúčený“.

10:05 V Severodonecku boli zničené všetky obchody s potravinami, tvrdí gubernátor

V meste Severodoneck na východe Ukrajiny boli pri ruských útokoch zničené všetky obchody s potravinami. Oznámil to vo štvrtok na sociálnej siete Telegram gubernátor Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny Serhij Hajdaj. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

„V Severodonecku nezostal nepoškodený ani jeden sklad,“ uviedol Hajdaj s tým, že miestni obyvatelia sa teraz k jedlu dostanú iba prostredníctvom dodávok humanitárnej pomoci.

09:53 Šojgu tvrdí, že Rusko sa už zmocnilo celého Mariupola okrem Azovstaľu

Ruská armáda sa už zmocnila celého obliehaného mesta Mariupol na východe Ukrajiny a jedinou baštou odporu je metalurgický komplex Azovstaľ, ktorý je však „bezpečne obkľúčený“. Vo štvrtok to uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.

„Mariupol bol oslobodený. Situácia v meste je pokojná.  Ovládame celé mesto okrem oceliarní Azovstaľ – tie sú však bezpečne zablokované. Je tam viac ako 2-tisíc nacionalistov,“ povedal ruský minister obrany šéfovi Kremľa počas štvrtkového stretnutia.

Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP

Prezident označil ruskú vojenskú operáciu v Mariupole za úspešnú, zablahoželal Šojguovi k dosiahnutému úspechu a nariadil vyznamenať príslušné jednotky. „Všetci sú to hrdinovia,“ povedal Putin. Šojgu šéfovi Kremľa povedal, že do troch až štyroch dní treba obsadiť aj oceliarne Azovstaľ. Putin mu však odvetil, že chce ušetriť životy ruských vojakov a nariadil, aby metalurgický komplex Rusi hermeticky uzavreli.

09:50 Ukrajina oznámila, že Mariupol v stredu opustili štyri evakuačné autobusy s ľuďmi

Štyri evakuačné autobusy s ľuďmi odišli v stredu z obkľúčeného a zničeného prístavného mesta Mariupol, kde ukrajinské sily stále bojovali a snažili sa ho opäť zmocniť. Vo štvrtok to oznámila kyjevská vláda, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„Štyrom evakuačným autobusom sa včera podarilo opustiť mesto cez humanitárny koridor,“ napísala na sociálnych sieťach ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková a dodala, že evakuácia žien, detí a seniorov bude vo štvrtok pokračovať. „Bezpečnostná situácia je ťažká. Veci sa menia,“ upozornila.

09:43 Putin nariadil zrušiť útok na oceliarne Azovstaľ

 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok nariadil ruskej armáde, aby zastavila svoje plány na útok na metalurgický komplex Azovstaľ v obliehanom Mariupole na východe Ukrajiny. Namiesto toho chce, aby bol objekt naďalej bezpečne blokovaný. Putin to povedal počas stretnutia s ministrom obrany Sergejom Šojguom. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters. Putin ministrovi obrany nariadil, aby ruská armáda oceliarne naďalej hermeticky blokovala.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

„Navrhovaný útok na priemyselnú zónu považujem za zbytočný,“ povedal Putin Šojguovi počas stretnutia v Kremli, ktoré prenášala ruská štátna televízia. Putin dodal, že jeho rozhodnutie nezaútočiť na Azovstaľ je motivované túžbou ochrániť životy ruských vojakov. „Nie je potrebné liezť do týchto katakomb a plaziť sa pod zemou cez tieto priemyselné zariadenia,“ povedal šéf Kremľa. „Zablokujte túto priemyselnú oblasť, aby cez ňu nemohla preletieť ani mucha,“ dodal.

Putin tiež vyzval zvyšných ukrajinských bojovníkov v metalurgickom komplexe, ktorí sa ešte nevzdali, aby tak urobili. Rusko sa k nim bude podľa jeho slov správať s rešpektom a zraneným poskytne lekársku pomoc.

08:55 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu bezpečnostnú pomoc

Spojené štáty oznámia nové kolo „urýchlenej“ bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu, uviedla v stredu večer hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Brutálna invázia Ruska na ukrajinské územie ešte totiž stále pokračuje, približuje webový portál americkej televízie CNN. Psakiová pre CNN povedala, že ruský test medzikontinentálnej balistickej rakety „novej generácie“ nezmení postoj Bieleho domu k pomoci Ukrajine, a dôrazne vyhlásila, že USA budú pokračovať v poskytovaní vojenskej aj bezpečnostnej pomoci Kyjevu.  

Jen Psakiová. Foto: TASR/AP

Americký prezident Joe Biden podľa Psakiovej „oznámi ďalšie informácie o nasledujúcom kole urýchlenej bezpečnostnej pomoci“. Hovorkyňa dodala: „Čoskoro sa dozviete viac.“

CNN predtým zverejnila správu, že USA pripravujú ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu za 800 miliónov dolárov, a odvolala sa pritom na troch vysokopostavených predstaviteľov administratívy a na dva zdroje oboznámené s týmto plánom.

08:40 Zelenskyj: Sankcie uvaľované na Rusko musia byť skutočne bolestivé

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Európska únia plánuje už v poradí šiesty balík sankcií voči Rusku. TASR správu prevzala od televízie BBC, ktorá o tom informovala vo štvrtok. „Pracujeme na tom, aby to bolo naozaj bolestivé pre ruskú vojenskú mašinériu a pre ruský štát ako celok,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore. „Sankcie budú zahŕňať najmä obmedzenia pre ruský energetický sektor, bankový sektor, export, import a dopravu,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zároveň uviedol, že absolvoval „veľmi podrobné rokovania“ o obranných a finančných záležitostiach i sankciách s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, ktorý v stredu navštívil Ukrajinu.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

08:20 Trnava: Mesto poslalo kamión s humanitárnou pomocou do Charkova

Mesto Trnava poslalo do Charkova na Ukrajine, ktorý je jedným z partnerským miest Trnavy, kamión s humanitárnou pomocou.

Zásielka v hodnote takmer 25 000 eur úspešne dorazila do cieľa. „S našimi charkovskými priateľmi sme v kontakte, pokiaľ im to podmienky dovoľujú. Niekoľkým ženám, deťom a seniorom sa z takmer 1 700 kilometrov vzdialeného Charkova podarilo utiecť až sem. V Trnave našli dočasný domov a bezpečie. Tým, ktorí tam ostali, sa snažíme pomôcť, ako sa dá,“ uviedol primátor Trnavy Peter Bročka.

Dym stúpa z obytnej budovy po ruskom útoku v Charkove v nedeľu 17. apríla 2022. Foto: TASR/AP

07:14 USA uvalili nové sankcie na Rusko

Spojené štáty v stredu (20. 4.) uvalili sankcie na desiatky jednotlivcov a právnických osôb. Ich cieľom je sťažiť Moskve, aby sa vyhýbala doteraz prijatým sankciám.

Americké ministerstvo financií uviedlo, že uvalilo sankcie na ruskú komerčnú banku Transkapitalbank, ktorej predstavitelia navrhli ázijským bankám možnosti, ako obchádzať medzinárodné sankcie

Washington takisto prijal opatrenia proti sieti zloženej z viac než 40 jednotlivcov a právnických osôb, na čele s ruským oligarchom Konstantinom Malofejevom, ktorej primárnym cieľom je umožniť ruským právnickým osobám obchádzať sankcie.

Americké ministerstvo financií tiež prijalo sankcie proti firmám pôsobiacim v oblasti ťažby kryptomien. Opatrenia sa týkajú holdingovej firmy BitRiver a jej desiatich ruských divízií. Ministerstvo prisľúbilo, že nedovolí, aby sa nejaké aktívum stalo mechanizmom, ktorým by ruský prezident Vladimir Putin zmierňoval dosah sankcií.

„Ministerstvo financií dokáže a bude cieliť na tých, ktorí obchádzajú, pokúšajú sa obchádzať alebo pomáhajú pri obchádzaní amerických sankcií proti Rusku, keďže pomáhajú podporovať Putinovu brutálnu vojnu,“ uviedol predstaviteľ ministerstva financií Brian Nelson.

06:16 Šéf RNBO Danilov: Očakávaná ruská ofenzíva na Ukrajine sa ešte nezačala

Očakávaná ruská ofenzíva na Ukrajine sa ešte nezačala, vyhlásil tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.

Útoky sa podľa Danilova začali pozdĺž celej frontovej línie v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny v utorok ráno, ale pravdepodobne to boli len „skúšobné útoky“.

Vysvetlil, že Moskva môže pokračovať v hromadení svojich zdrojov a vytváraní rezerv v priebehu nasledujúcich dvoch až štyroch týždňov.

Danilov taktiež varoval pred názorom, že bitka o Donbas bude poslednou a rozhodujúcou v tejto vojne. „Nebol by som taký optimista, pred nami môže byť veľa rôznych vecí,“ dodal.

Olexij Danilov. Foto: RNBO

05:53 Kadyrov vyhlásil, že Azovstaľ v Mariupole bude vo štvrtok pod kontrolou Ruska

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov vyhlásil, že metalurgický komplex Azovstaľ v obliehanom Mariupole na východe Ukrajiny bude v priebehu štvrtka pod kontrolou Ruska.

„Dnes predobedom alebo poobede bude Azovstaľ úplne pod kontrolou ruských ozbrojených síl,“ uviedol vo štvrtok Kadyrov, ktorého jednotky bojujú na Ukrajine.

Kadyrov ďalej povedal, že ukrajinskí bojovníci, ktorí zostali Azovstale, majú ešte ráno možnosť vzdať sa.

Podľa ruských informácií je v Azovstale stále približne 2 500 ukrajinských bojovníkov a zahraničných žoldnierov. Podľa ukrajinskej strany sa tam ukrýva aj približne 1000 civilistov.

05:23 Johnson: Rokovať s Putinom je ako vyjednávať s krokodílom

Britský premiér Boris Johnson v stredu naznačil, že diskusie s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine pravdepodobne zlyhajú. Rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom označil ako vyjednávanie s „krokodílom, keď má tvoju nohu v čeľusti“.

Britský premiér v rozhovore s novinármi počas letu do Indie naznačil, že Putin môže rokovať len vtedy, ak získa na Ukrajine silnú pozíciu. Varoval však, že ruský líder by sa potom mohol pokúsiť spustiť nový útok na hlavné mesto Kyjev.

Čo sa týka ukrajinskej strany, podľa Johnsona tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj chce, aby boli ruské sily vyhnané z východnej časti Ukrajiny. Johnson sa však domnieva, že Zelenskyj zváži rozhovory o Kryme – polostrove, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko.

Britský premiér dodal, že „bez Ukrajiny by sa o Ukrajine nemalo rozhodovať“.

Boris Johnson. Foto: TASR/AP

04:12 Kuleba požiadal Bulharsko o vojenskú pomoc; Sofia zatiaľ takéto dodávky odmieta

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba požiadal v stredu Bulharsko, aby sa pridalo k iným západným krajinám a poslalo Ukrajine vojenskú pomoc.

Ukrajina opakovane žiada krajiny EÚ a NATO o dodávky vojenskej pomoci odvtedy, čo ju 24. februára napadlo Rusko. Bulharsko, ktoré má dlhodobo blízke vzťahy s Ruskom, jej však takúto pomoc zatiaľ poskytnúť odmieta. AP pripomína, že Bulharsko spoločne s Maďarskom sú tak jedinými členskými krajinami EÚ, ktoré dosiaľ neboli ochotné Ukrajine poslať zbrane.

„Bulharská vláda aj bulharský parlament veľmi dobre vedia, aké sú ukrajinské požiadavky… Keď bojujete vo vojne, potrebujete všetko; od nábojov až po vojenské lietadlá. Rovnaký zoznam (požiadaviek) sme zaslali všetkým členom NATO,“ povedal Kuleba po stretnutiach, ktoré v stredu absolvoval v bulharskom parlamente.

00:09 Ukrajina je pripravená rokovať s Ruskom v Mariupole „bez akýchkoľvek podmienok“

Ukrajina je pripravená uskutočniť „špeciálne kolo rokovaní“ s Ruskom v Mariupole „bez akýchkoľvek podmienok“, oznámil v stredu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

„Áno. Bez akýchkoľvek podmienok. Sme pripravení usporiadať ‚špeciálne kolo rokovaní‘ priamo v Mariupole. Jeden na jedného, dvaja na dvoch. Zachrániť našich chlapov, Azov, vojakov, civilistov, deti, živých a zranených. Všetkých. Pretože sú naši. Pretože sú v mojom srdci. Navždy,“ napísal Podoľak na Twitteri.

Podľa Sky News je v juhoukrajinskom Mariupole podľa všetkého stále približne 100 000 ľudí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu povedal, že je pripravený prepustiť ruských vojnových zajatcov výmenou za bezpečný odchod civilistov a ukrajinských vojakov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Zároveň uviedol, že v tamojšom  metalurgickom komplexe Azovstaľ by sa stále malo schovávať približne 1000 civilistov, ako aj poslední z ukrajinských obrancov tohto mesta.

Zelenskyj tiež uviedol, že Kyjev dosiaľ nedostal údajný návrh dohody s podmienkami na ukončenie vojny, ktorý mu malo podľa vyjadrenia Kremľa zaslať Rusko.

STREDA

21:30 Kasparov: Prehra na Ukrajine a ekonomické problémy môžu viesť k zvrhnutiu Putina

Ruský šachový veľmajster Garri Kasparov, známy kritik prezidenta Vladimira Putina, nevylučuje zvrhnutie Putina. Môže sa to podľa neho stať, ak Rusko prehrá na Ukrajine a bude narasť sociálna i ekonomická nespokojnosť spôsobená aj dosahom sankcií. Informoval o tom portál ceskespravy.cz.

„Ruská verejnosť musí pochopiť, že vojna je prehnaná. Zlé správy z Ukrajiny a ekonomické problémy povzbudia ľudí, aby sa postavili proti režimu,“ uviedol Kasparov. Prehra je podľa neho pre Putina neprijateľná, preto sa snaží Rusov presvedčiť, že ju vyhrávajú. Putina označuje za diktátora.

Garri Kasparov. Foto: TASR/AP

21:00 Pentagón: Ukrajina nedostala od spojencov lietadlá, iba náhradné diely

Ukrajina nedostala od západných spojencov bojové lietadlá, ale len náhradné diely. V stredu opravil svoje predchádzajúce vyhlásenie hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Pentagón pôvodne oznámil, že spojenci na Ukrajinu dopravili bojové lietadlá a taktiež náhradné diely na opravu poškodených strojov. „Mýlil som sa. (Ukrajina) nedostala od inej krajiny celé lietadlo,“ povedal Kirby.

Kyjev dlhodobo žiada západných spojencov o poskytnutie stíhačiek typu MiG-29, na ktorých vedia lietať ukrajinskí piloti a majú ich k dispozícii viaceré postkomunistické krajiny.

20:00 Nemecko zastaví dovoz ruskej ropy do konca roka

Nemecko zastaví dovoz ropy z Ruska do konca roka. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková uviedla, že do leta obmedzia ropu na polovicu a do konca roka bude na nule. Ako doplnila, potom bude nasledovať ruský zemný plyn. Informuje o tom spravodajský portál BBC, pričom pripomína, že Nemecko v súčasnosti kupuje štvrtinu jeho ropy a 40 percent plynu z Ruska a v reakcii na vojnu na Ukrajine už zastavilo otvorenie plynovodu Severný prúd 2.

Baerbocková uviedla, že pri postupnom ukončení dovozu ropy a plynu z Ruska sa bude riadiť „európskym plánom“. Európska únia uviedla, že prejde na alternatívne dodávky a urobí Európu nezávislou od ruskej energie ešte pred rokom 2030.

Nemecké ekonomické inštitúty tento týždeň varovali, že okamžité zastavenie dovozu ruského plynu by v krajine do roku 2023 vyvolalo hlbokú recesiu. Nemecký minister financií Christian Lindner pre BBC uviedol, že pracujú „tak rýchlo, ako je to len možné“ na uvalení embarga na ruskú energiu, ale bezprostredné embargo by viedlo k fyzickému odstaveniu nemeckých veľkovýrobcov a výrobcov automobilov.

Ukrajinský vojak s ukoristeným ruským raketometom TOS-1A

19:45 Zelenskyj je pripravený vymeniť ruských zajatcov za bezpečný odchod z Mariupolu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je podľa svojich slov pripravený vymeniť ruských zajatcov za bezpečný odchod pre civilistov a ukrajinských vojakov z Mariupoľa na juhu Ukrajiny. V mariupolskej oceliarni Azovstaľ sa podľa Zelenského skrýva odhadom tisíc civilistov. Situácia v obliehanom meste sa zhoršuje a stovky ľudí sú zranené, dodal podľa spravodajského portálu BBC ukrajinský prezident.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov skôr počas stredy obvinil Ukrajinu z toho, že zdržiava mierové rokovania. Povedal, že Rusko odovzdalo Ukrajine návrh dokumentu obsahujúci „úplne jasné, vypracované formulácie“ a teraz „je lopta na ich strane ihriska, čakáme na odpoveď“. Zelenskyj na toto vyjadrenie reagoval s tým, že nevidel ani nepočul o dokumente, ktorý by súvisel s mierovými rokovaniami.

VIDEO Ukrajinské protiútoky proti ruským silám

19:30 Ruskí hackeri zaútočili na české webstránky, tvrdí český minister

Ruskí hackeri stoja podľa českého ministra vnútra Víta Rakúšana za kybernetickým útokom, ktorý v noci na stredu zasiahol viaceré české weby. Mimo prevádzky je aj Portál verejnej správy ČR, problém mala aj mobilná aplikácia českých železníc.

„Všetky systémy odolali, žiadne informácie sa nedostali do rúk niekomu, komu by nemali. Útok bol neúspešný,“ cituje Rakušana portál Novinky.cz. „V tomto prípade máme detegované, že išlo o útok ruských hackerov na české systémy. Rusko nepovažuje Českú republiku za priateľskú krajinu, to je fakt,“ povedal v stredu Rakušan. Útok bol vedený proti Českej republike, a to proti štátnym i súkromným inštitúciám.

O útoku hackerov na viaceré české weby informoval v stredu český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB). Medzi zasiahnutým webmi je aj Portál verejnej správy, poskytujúci bežne návštevníkom informácie o službách verejnej správy, návody na riešenie životných situácií, zoznam dátových schránok, formuláre, vestníky či odkazy na štátne inštitúcie.

19:05 Ukrajinský poslanec: Do Ruska bolo bez súhlasu deportovaných pol milióna Ukrajincov

Už pol milióna Ukrajincov bolo bez ich súhlasu deportovaných do Ruska. Uviedol to v stredu šéf humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev vo videopríhovore k poslancom Európskeho parlamentu. Informovala o tom agentúra Reuters s poznámkou, že tento údaj nedokáže nezávisle overiť.      

Podľa Poturajeva neexistuje „žiadna možnosť“ ako s týmito ľuďmi nadviazať kontakt. Červený kríž však vyzval, aby sa o to pokúsil.      

Poturajev vyjadril obavu o osud Ukrajincov poslaných do Ruska. „Vieme o takzvaných filtračných táboroch pre ukrajinských občanov. To je jeden z možných smerov, kam by mohol Červený kríž upriamiť svoju pozornosť, aby sa aspoň našli títo deportovaní ľudia a pochopili sme, čo sa s nimi deje na území Ruskej federácie,“ povedal eurposlancom.

18:30 Michel: EÚ urobí všetko pre to, aby Ukrajina zvíťazila vo vojne s Ruskom

EÚ urobí všetko pre to, aby Ukrajina dokázala zvíťaziť vo vojne proti Rusku. Vyhlásil to predseda Európskej rady Charles Michel na stredajšej tlačovej konferencii v Kyjeve po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajine poskytne ďalšiu vojenskú pomoc za 1,5 miliardy eur.

„Nie ste sami. Sme s vami. A urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme vás podporili a pomohli Ukrajine vyhrať túto vojnu,“ vyhlásil Michel. „Cieľom Kremľa je zničiť suverenitu Ukrajiny a rozdeliť Európsku úniu, ale to sa mu nepodarí,“ pokračoval predseda Európskej rady. Podľa jeho slov členské štáty EÚ v náročných podmienkach ukázali, že sú schopné prijímať rozhodnutia systematicky a jednomyseľne.      

Zelenskyj na tlačovej konferencii zopakoval, že členstvo v EÚ je prioritou pre Ukrajinu. „Je to priorita pre náš štát, pre silu našich ľudí, pre tých, ktorí sú pripravení brániť našu zem pred ruskými útočníkmi aj bez zbraní,“ povedal ukrajinský prezident.

18:00 Rusko tvrdí, že úspešne otestovalo novú medzikontinentálnu strelu

Ruské ministerstvo obrany informovalo o úspešnom otestovaní novú raketu Sarmat, ktorá patrí medzi novú kategóriu rakiet. Informoval o tom portál ČTK ceskenoviny.cz. Podľa Vladimira Putina dokáže prekonať všetky moderné protiraketové systémy a nemá vo svete obdoby. Označil ju za nástroj odstrašenia. Môže niesť jadrové hlavice.

„Blahoželám k úspešnému vypusteniu medzikontinentálnej balistickej rakety Sarmat. Je to veľká a významná udalosť v rozvoji zbraňových systémov ruskej armády,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin.

Mohutnú raketu Sarmat označil server Armadninoviny.cz za „ruskou superraketu na koniec sveta“, pretože má spôsobiť čo najväčšie civilné obete a zastaviť nepriateľa. Do výzbroje by sa mohla dostať už tento rok.

Raketa Sarmat – v kódovaní NATO označovaná ako Satan 2 – patrí podľa Putina do generácie „neporaziteľných“ zbraní spolu s hypersonickými strelami Kinžal a Avangard. Rusko použilo rakety Kinžal po prvýkrát v bojovej operácii v marci na Ukrajine.

Skúška medzikontinentálnej balistickej rakety novej generácie typu Sarmat. Foto: TASR/AP

17:30 OSN: Z Ukrajiny utieklo pred vojnou už päť miliónov občanov, milión sa vrátil

Už viac ako päť miliónov Ukrajincov utieklo zo svojej vlasti od začiatku ruskej invázie 24. februára, vyplýva zo stredajších údajov Organizácie Spojených národov. Viac ako milión občanov sa však na Ukrajinu za ten istý čas vrátil, informoval na stredajšej tlačovej konferencii hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko.

Situácia s vojnovými utečencami z Ukrajiny je najrýchlejšie rastúcou utečeneckou krízou v Európe od druhej svetovej vojny, upozorňuje AFP. Od 24. februára zadržali ukrajinskí pohraničníci 2 000 osôb za pokus o nelegálny prechod cez hranice. Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže nespresnil, koľko z navrátilcov predtým utieklo z krajiny z dôvodu vojenského konfliktu.

Ukrajinské úrady museli v dôsledku veľkého počtu vracajúcich sa občanov vydať určité varovania. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko začiatkom apríla odkázal obyvateľom mesta, ktorí utiekli do zahraničia, aby sa zatiaľ nevracali, keďže hlavné mesto je stále terčom ruských raketových útokov, informuje AFP.

17:00 Ruské ministerstvo obrany sa snaží o vyššiu mieru utajenia vojenských úmrtí na Ukrajine. Oficiálne údaje nezverejnilo už štyri týždne.

Ruské ministerstvo obrany predložilo návrh, aby príbuzní vojakov zabitých na Ukrajine žiadali o odškodnenie prednostne vojenské, a nie civilné orgány. Tým by sa zaviedol dodatočný stupeň utajenia ruských vojnových strát. Rusko už v časoch mieru klasifikovalo vojenské úmrtia ako štátne tajomstvo. Svoje oficiálne údaje o obetiach na Ukrajine už neaktualizovalo takmer štyri týždne, informuje agentúra Reuters.

Ministerstvo 25. marca uviedlo, že od začiatku špeciálnej vojenskej operácie (ako Kremeľ nazýva vpád na Ukrajinu) bolo zabitých 1 351 ruských vojakov a 3 825 zranených. Kremeľ odvtedy bez oficiálnej aktualizácie však hovorí o značných stratách. Západ sa domnieva, že čísla sú mnohonásobne vyššie.

16:58 Rusko diplomatickou cestou varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO

Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov varovalo Fínsko a Švédsko pred dôsledkami, ktoré by mal ich prípadný vstup do Severoatlantickej Aliancie. Nové vyhrážky zo strany Moskvy zazneli v deň, keď o možnom členstve v NATO začali rokovať fínski poslanci. TASR správu prevzala z fínskej verejnoprávnej televízie Yle.

„Všetky naše varovania sme (Fínsku a Švédsku) tlmočili verejne aj prostredníctvom bilaterálnych kanálov. Vedia o tom, takže by nemali byť ničím zaskočení. Boli informovaní o všetkom, k čomu to (vstup do NATO) povedie,“ vyhlásila pre ruskú štátnu televíziu Rossija 24 hovorkyňa rezortu diplomacie v Moskve Marija Zacharovová.

Fínsky minister obrany Antti Kaikkonen počas zasadnutia fínskeho parlamentu, vzadu fínska premiérka Sanna Marinová a fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto. Foto: TASR/AP

16:30 Rusko odovzdalo Ukrajine písomný návrh dohody na ukončenie vojny

Rusko odovzdalo Ukrajine písomný návrh dohody s podmienkami na ukončenie vojny. V stredu to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Ukrajinskej strane sme odovzdali náš návrh, ktorý je formulovaný jasne a podrobne,“ povedal Peskov bez uvedenia podrobností o obsahu. Zdôraznil, že dokument nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal Kyjev na ponuku reagovať. Zároveň naznačil, že Moskva je nespokojná s doterajším tempom rokovaní. „Loptička je teraz na ukrajinskej strane kurtu,“ dodal hovorca Kremľa.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová nedávno uviedla, že Rusko už ukrajinským vyjednávačom nedôveruje, pretože neustále menia svoje postoje a nedržia sa dohôd.

VIDEO Útok na ukrajinské vozidlo, pohľad z ruského dronu

15:30 Nemecko sľubuje dlhodobejšiu vojenskú pomoc Ukrajine

Nemecko je pripravené vojensky podporovať Ukrajinu v strednodobom a dlhodobom horizonte, povedala v stredu nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. „Ide o najbližšie tri mesiace a tiež najbližšie tri roky,“ povedala Baerbocková po stretnutí s lotyšským rezortným kolegom Edgarsom Rinkévičsom v lotyšskej metropole Riga.

Dodávky ťažších zbraní, napríklad tankov, podľa Baerbockovej „nie je tabu, aj keď debata v Nemecku možno niekedy vyvoláva také zdanie“.

14:25 Rusko „nezakáže zahraničným novinárom vstup, ale sprísňuje vízové pravidlá“

Rusko neplánuje zakázať zahraničným novinárom vstup na svoje územie, ale sprísňuje pravidlá pre vydávanie víz žurnalistom z „nepriateľských krajín“. V stredu to oznámil námestník ministra zahraničných vecí Jevgenij Ivanov, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

Ivanov v ruskom parlamente povedal, že je to reakcia na kroky Európskej únie a ďalších krajín, ktoré sťažili ruskej podnikateľskej komunite získať víza. „Reagujeme tým, že sťažujeme novinárom z nepriateľských krajín získať víza. Teraz dostanú jednorazové víza a budú platiť vyšší vízový poplatok,“ dodal podľa agentúry Reuters Ivanov.

VIDEO Ruské obrnené vozidlo BMP-3 v ukrajinských službách

13:55 Starosta Mariupola vyzýva obyvateľov, aby odišli

Starosta obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupol na pobreží Azovského mora vyzýva obyvateľov, aby opustili mesto. Vadim Bojčenko v stredu apeloval na ľudí, ktorí už z Mariupola odišli, aby kontaktovali príbuzných, ktorí sú stále v meste, a vyzvali ich na evakuáciu. Mariupol, ktorý mal pred vojnou viac ako 400-tisíc obyvateľov, už podľa neho opustilo zhruba 200-tisíc ľudí.

„Nebojte sa a evakuujte sa do Zaporožia, kde môžete dostať všetku pomoc, ktorú potrebujete – jedlo, lieky, základné veci… A hlavné je, že budete v bezpečí,“ napísal vo vyhlásení, ktoré zverejnila mestská rada. Bojčenko uviedol, že na evakuáciu použijú autobusy a ľudia budú môcť nastúpiť na troch miestach. Jedno z nich bude v blízkosti oceliarne Azovstal, ktorá sa stala poslednou pevnosťou ukrajinských síl v meste.

13:30 Michel: Dejiny nezabudnú na vojnové zločiny páchané na Ukrajine

Predseda Európskej rady Charles Michel v stredu vyhlásil, že za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine musí byť nastolená spravodlivosť. Spravil tak počas návštevy zničeného ukrajinského mesta Boroďanka. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„V Boroďanke tak ako v Buči a mnohých iných mestách na Ukrajine dejiny nezabudnú na vojnové zločiny, ktoré tam boli spáchané. Bez spravodlivosti nemôže nastať mier,“ napísal Michel na sociálnej sieti Twitter.

Charles Michel. Foto: TASR/AP

13:12 OSN: Od začiatku ruskej invázie už z Ukrajiny utieklo viac ako päť miliónov ľudí

Od začiatku ruskej invázie z Ukrajiny podľa Organizácie Spojených národov (OSN) utieklo už viac ako päť miliónov ľudí. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) sídliaci v Ženeve v stredu uviedol, že počet utečencov stúpol na 5,01 milióna. Viac ako polovica, a to 2,8 milióna utečencov, smerovala do Poľska. Hoci mnohí, ktorí prišli na poľské územie, v krajine zostali, nezistená časť z nich pokračovala v ceste do iných štátov.

https://dennikstandard.sk/195908/ukrajina-dostala-od-spojencov-bojove-lietadla-tvrdia-americania-kyjev-to-poprel/

12:64 Moskva sa vyhráža prezidentke Moldavska, ktoré zakázalo proruské vojnové symboly

Ruskí lídri ostro reagovali na zákaz proruských vojnových symbolov v bývalej sovietskej republike Moldavsko. V stredu o tom informovala tlačová agentúra DPA. Ruský senátor Alexej Puškov pohrozil moldavskej prezidentke Maii Sanduovej, že jej krajina môže skončiť „na smetisku dejín“. „Mala by byť opatrná pri Rusku a jeho symboloch, o to viac, že Kišiňov nedokáže platiť za ruský plyn,“ napísal Puškov na svojom kanáli na sociálnej sieti Telegram.

Maia Sanduová. Foto: TASR/AP

Kišiňov začiatkom tohto týždňa zakázal používanie symbolov „Z“ a „V“ na vyjadrenie podpory ruských vojakov útočiacich na Ukrajine, ako aj oranžovo-čiernu pásikovú stužku svätého Juraja, ktoré je pokladaná za znak podporovateľov ruského prezidenta Vladimira Putina, ale tiež proruských separatistov na Ukrajine. Sanduová obhajovala zákaz tým, že tieto symboly rozdeľujú spoločnosť.

12:10 Naď: Rokovania o oprave ukrajinskej techniky na Slovensku sú vo finálnej fáze

Rokovania o oprave ukrajinskej techniky na Slovensku sú vo finálnej fáze. Intenzívne sa rokuje aj o poskytnutí húfnic Zuzana Ukrajine, počty zatiaľ nie sú stanovené. Slovensko ich má poskytnúť komerčnou formou, otázkou je právne riešenie. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

„Riešime právnu cestu, akým spôsobom to zabezpečiť. Prebiehajú rokovania medzi spoločnosťou Konštrukta – Defence, ktorú vlastní ministerstvo obrany, a ukrajinskou stranou. Myslím si, že v dohľadnej dobe prídeme k nejakému konkrétnemu riešeniu,“ povedal Naď o poskytnutí húfnic Zuzana. Má ísť o novší model. Ukrajinská technika by sa mala opravovať primárne v Moldave nad Bodvou. Náhrada za stíhačky MiG-29 do dodania nových F-16 zatiaľ nie je podľa ministra vyriešená.

Jaroslav Naď. Foto: TASR/Martin Baumann

Štvrtá batéria systému protivzdušnej obrany Patriot by mala byť na Slovensku do konca týždňa. Spolu s ďalšími tromi Patriotmi od spojencov majú byť rozmiestené tak, aby pokrývali drvivú väčšinu územia SR.

11:59 Zostávajú nám hodiny, pomôžte nám, povedal vo videu obranca Mariupola

Veliteľ námornej pechoty v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol zverejnil v stredu v skorých ranných hodinách videoodkaz, v ktorom uviedol, že jeho mužom môžu zostávať už len hodiny. Major Serhij Volyna vo videu zaslanom spravodajskej televízii BBC a ďalším médiám uviedol, že jeho jednotky sa nevzdajú.

Volyna prostredníctvom odkazu prosil o medzinárodnú pomoc pre 500 zranených vojakov a stovky žien a detí, ktoré sa podľa jeho slov schovávajú v mariupolskej oceliarni. „Toto je náš najnovší príhovor svetu. Môže byť posledný. Je možné, že nám zostávajú už len dni alebo hodiny. Vyzývame svetových lídrov, aby nám pomohli,“ povedal Volyna.

11:48 Rusko oznámilo, že náletmi na Ukrajine zlikvidovalo obrnené vozidlá a 40 vojakov

Ruské nálety zasiahli v noci na stredu 73 vojenských cieľov na Ukrajine, uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

„Výsledkom dopadu vysoko presných rakiet v okolí obcí Novovoroncovka a Kyselivka je zlikvidovanie 40 vojakov ukrajinskej armády, ako aj siedmich obrnených vozidiel,“ oznámil Konašenkov.

Podľa Konašenkova boli útoky zamerané predovšetkým proti taktickým cieľom. Ruské Raketové vojská strategického určenia (RVSN) a delostrelectvo ostreľovali aj 1053 vojenských objektov, dodal hovorca ministerstva vo svojom pravidelnom raňajšom prehľade situácie.

VIDEO Ukrajinské ostreľovanie ruských pozícií

11:37 Ruská centrálna banka pozastavila zverejňovanie údajov o zahraničnom dlhu

Ruská centrálna banka pozastavila zverejňovanie štvrťročných údajov o zahraničnom dlhu. Urobila tak týždeň po tom, ako rovnaké rozhodnutie prijala aj v prípade zahraničného obchodu.

Splácanie zahraničného dlhu je pre Rusko v súčasnej situácii citlivou záležitosťou. Po uvalení rozsiahlych sankcií západných krajín na ruský finančný systém v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu hrozí totiž krajine platobná neschopnosť.

Ruská centrálna banka urobila podobné rozhodnutie už minulý týždeň. Ako vtedy uviedla, dočasne pozastavila mesačné zverejňovanie údajov o vývoji zahraničného obchodu. Bolo to prvé pozastavenie zverejňovania údajov o obchode od roku 1997.

Ruská centrálna banka. Foto: cbr.ru

10:48 Prieskum: Členstvo Švédska v NATO podporuje 57 percent obyvateľov

Členstvo Švédska v Severoatlantickej aliancii podporuje 57 percent jeho obyvateľov, čo je nárast v porovnaní s 51 percentami z marca tohto roka. Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Demoskop, ktoré boli zverejnené v stredu.

10:46 Fínsky parlament začína rozpravu o vstupe do NATO

Fínsky parlament začne v priebehu stredy rozpravu o tom, či sa má Fínsko uchádzať o členstvo v NATO. Ide o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu, v dôsledku ktorej vo Fínsku výrazne vzrástla politická a verejná podpora pre pripojenie sa k Aliancii.

Poslanci fínskeho parlamentu, ktorý sa nazýva Eduskunta, dostali minulý týždeň vládou objednanú bielu knihu, ktorá hodnotí dôsledky vstupu do Severoatlantickej aliancie, ako i dôsledky iných možností na zaistenie bezpečnostných záruk – napríklad uzavretia väčšieho počtu bilaterálnych obranných dohôd. Táto biela kniha neobsahuje odporúčania v súvislosti so vstupom do NATO, upozorňuje však na to, že bez členstva v Aliancii nemá Fínsko k dispozícii nijaké bezpečnostné záruky, a to ani napriek tomu, že je v súčasnosti partnerom Severoatlantickej aliancie.

Podpora verejnosti vo Fínsku pre vstup do NATO po dvoch desaťročiach, keď sa stabilne držala medzi 20–30 percentami, po začiatku ruskej vojenskej invázie stúpla na vyše 60 percent.

Umelecké stvárnenie horiaceho ruského krížnika Moskva

10:19 Ruské útoky na mestá Rubižne a Severodoneck boli neúspešné, oznámil Kyjev

Rusko podniklo neúspešné pokusy o vniknutie do miest Rubižne a Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, informoval v stredu ráno generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Odvolala sa naň tlačová agentúra DPA. „Po pokusoch ruských okupantov vtrhnúť do Rubižného a Severodonecka prijali do miestnej nemocnice v Novoajdare 130 ranených vojakov nepriateľa,“ napísal generálny štáb vo svojej situačnej správe.

Okrem toho velenie ukrajinskej armády hlásilo aj pokusy Rusov o útok blízko mesta Izium v Charkovskej oblasti a ťažké boje okolo miest Marinka, Popasna, Torske a Kreminna a v okolí obce Zelena Dolyna. Proruskí separatisti predtým hlásili, že dobyli a ovládli Kreminnu. Správy nie je možné nezávisle overiť, dodala DPA.

VIDEO Ruská stíhačka SU-34 bombarduje Azovstaľ v Mariupole

09:17 Pohľad Rusov na Západ sa výrazne zhoršil. Inklinujú k Číne, uvádza ruské analytické centrum.

Kým vo februári malo negatívny postoj k Spojeným štátom 55 percent Rusov a približne tretina mala pozitívny postoj, v marci sa podiel negatívnych postojov zvýšil na 72 percent. Počet respondentov s pozitívnym názorom tiež klesol, a to na 17 percent.

Číslo respondentov s negatívnym pohľadom na Európsku úniu sa tiež výrazne zmenilo. Vo februári ju 37 percent Rusov vnímalo pozitívne a 48 percent negatívne, v marci malo 67 percent Rusov negatívny názor na EÚ a pozitívny približne pätina. Postoj Rusov k Severoatlantickej aliancii zostáva v porovnaní s rokom 2018 nezmenený. Takmer 80 percent Rusov ju vníma negatívne.

V prípade Číny došlo k nárastu pozitívneho vnímania. Až 83 percent respondentov vníma pozitívne túto krajinu a len 8 percent je negatívne naladených. Podľa Levady sa postoj k Ukrajine zhoršil iba mierne, čo je trend, ktorý badať na základe dát už dlhšiu dobu.

Ruský tank T-72B na čerpacej stanici na Ukrajine. Foto: Twitter Rob Lee

06:05 Trudeau: Kanada pošle Ukrajine ťažké delostrelectvo

Kanadský premiér Justin Trudeau v utorok oznámil, že Ottawa pošle na podporu ukrajinských síl bojujúcich proti ruskej ofenzíve ťažké delostrelectvo a vyhovie tak žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Od samotného začiatku sme v úzkom kontakte s prezidentom Zelenským a veľmi vnímavo reagujeme na to, čo konkrétne najviac potrebujú,“ povedal Trudeau na tlačovej konferencii v provincii New Brunswick.

„Ich najnovšia žiadosť voči Kanade je pomoc s ťažkým delostrelectvom, pretože v tejto fáze sa vojna aktuálne nachádza. Kanada pošle Ukrajine ťažké delostrelectvo,“ uviedol šéf kanadskej vlády. Dodal, že ďalšie podrobnosti budú zverejnené v nasledujúcich dňoch.

Justin Trudeau. Foto: TASR/AP

04:47 Námorné sily v Mariupole varujú, že „možno čelia posledným dňom, ak nie hodinám“

Serhij Volyna, veliteľ 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl, ktoré naďalej bojujú proti ruským silám v obliehanom meste Mariupol, v stredu skoro ráno v príspevku na Facebooku uviedol, že jeho jednotky „možno čelia posledným dňom, ak nie hodinám“.

„Nepriateľ je v presile desať na jedného,“ uviedol Volyna vo videu zverejnenom na sociálnej sieti. „Apelujeme na všetkých svetových lídrov a žiadame ich, aby nám pomohli. Žiadame ich, aby využili postup stiahnutia a odviedli nás na územie štátu tretej strany,“ povedal.

Volyna tvrdí, že Rusi majú „výhodu vo vzduchu, v delostrelectve, vo svojich silách na pevnine, vo vybavení a v tankoch“. „My bránime len jediný objekt – železiarne Azovstaľ, kde sú okrem vojenského personálu aj civilisti, ktorí sa stali obeťami tejto vojny,“ konštatoval.

02:58 Scholz: Nemecké zbrojné firmy dodajú Ukrajine zbrane

Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok prisľúbil, že Berlín bude financovať priame dodávky zbraní pre Ukrajinu z nemeckého zbrojného priemyslu.

Scholz priblížil, že jeho vláda požiadala nemecké zbrojárske firmy, aby poskytli zoznam zbraní, ktoré je možné Kyjevu dodať v blízkej budúcnosti. Nachádzajú sa na ňom protitankové zbrane, zariadenia protivzdušnej obrany, munícia „a tiež to, čo je možné nasadiť v delostreleckých bojoch“. Ukrajina si podľa slov spolkového kancelára z tohto zoznamu vybrala zbrane, ktorých dodanie bude financovať nemecká vláda.

Toto oznámenie prišlo po tom, čo viaceré európske krajiny ohlásili plány na dodávky ťažkých zbraní pre Ukrajinu a tiež v čase, keď Scholz čelí narastajúcemu tlaku vlastného vládneho kabinetu, ako aj opozičných kresťanských demokratov (CDU), čo sa týka záväzku Nemecka dodať Ukrajine ťažké zbrane.

Nemecko dosiaľ poskytlo Ukrajine protitankové a protilietadlové rakety, guľomety, ako aj vozidlá či vybavenie na nočné videnie a ochranný výstroj. Kyjev však požaduje ťažké zbrane, akými sú bojové tanky, delostrelectvo či bojové vrtuľníky.

01:20 Pentagón: Ukrajina dostala od spojencov bojové lietadlá a náhradné dielce

Na Ukrajinu boli od jej spojencov doručené bojové lietadlá, ako aj súčiastky na opravu poškodených lietadiel s cieľom posilniť vzdušné sily krajiny brániacej sa proti ruskej vojenskej agresii. Oznámilo to v utorok americké ministerstvo obrany, ktoré však odmietlo spresniť počet lietadiel, ich typ, ako aj to, z ktorej krajiny pochádzajú.

Ukrajinské sily „majú práve teraz k dispozícii viac stíhacích lietadiel s pevnými krídlami ako pred dvoma týždňami,“ povedal novinárom hovorca Pentagónu John Kirby. Ako poznamenal, Spojené štáty „pomohli s prepravou niektorých dodatočných náhradných dielov“, avšak „netransportovali celé lietadlo“.

Kirby naznačil, že dodané lietadlá sú ruskej výroby. „Iné krajiny, ktoré majú skúsenosti s takýmito typmi lietadiel, im (ukrajinským silám) dokázali pomôcť uviesť do prevádzky viac lietadiel,“ povedal.

John Kirby. Foto: TASR/AP

00:07 Rusko ponúka na stredu prímerie v Mariupole, ukrajinskí vojaci sa majú vzdať

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že na stredu ponúkne prímerie v obliehanom meste Mariupol, ktoré má umožniť zvyšným ukrajinským vojakom nachádzajúcim sa v tamojšom komplexe železiarní Azovstaľ vzdať sa a zložiť zbrane.

Stredajšie prímerie by sa podľa ruského rezortu obrany malo začať v stredu o 14.00 h moskovského času (13.00 h SELČ) a ukrajinským bojovníkom by malo zaistiť možnosť vzdať sa a odísť bez zranení.

Reuters poznamenáva, že Rusko rovnaký návrh predostrelo aj v utorok, avšak „nijaký ukrajinský vojak ho neprijal“. Moskva totiž oznámila, že jej armáda otvorila v utorok o 14.00 h miestneho času v v Mariupole humanitárny koridor pre ukrajinských vojakov, ktorí zložia zbrane.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil, že armáda jeho krajiny bude „bojovať až do konca“ a akékoľvek ultimáta zo strany Ruska, aby sa vzdala, bude ignorovať.

Komplex železiarní v obkľúčenom strategicky dôležitom prístavnom meste Mariupol v súčasnosti slúži ako pevnosť pre ukrajinských obrancov. V utorok na tento areál naďalej útočili ruské sily a z miesta bolo vidieť stúpať dym.

Podľa ruských síl sa na pozemku oceliarní ukrýva približne 2 500 ukrajinských bojovníkov vrátane 400 zahraničných žoldnierov. Ako uvádzajú ukrajinské médiá, v továrni sa stále ukrýva aj okolo 1000 civilistov vrátane žien a detí.

(tasr, sita)


Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.