Bihariová sa poddala tlaku

Irena Bihariová. Foto: FB Irena Bihariová Irena Bihariová. Foto: FB Irena Bihariová

Za dva roky stranu povedie tretí predseda. Irenu Bihariovú, ktorá niekedy vedela udrieť aj do vlastných radov, vystrieda ambiciózny Michal Šimečka. Straníckemu snemu predchádzala tvrdá antikampaň v známom denníku.

Štyri stotiny percenta, ktoré všetko zmenili. Výsledok koalície Progresívneho Slovenska (PS) a strany Spolu v parlamentných voľbách pred dvoma rokmi spôsobil v oboch hnutiach veľké zmeny. Kým prvá sa z prehry dokázala zotaviť, Spolu pomaly, ale isto smeruje k zániku.

Zodpovednosť za nevhodnú volebnú stratégiu a nezvládnutú kampaň si vypil vtedajší líder Michal Truban. Najprv si sypal popol na hlavu a z predsedníckeho postu odstúpil. Potom sa však vrátil a v júni 2020 na straníckom sneme opäť kandidoval, jeho súperkou bola Irena Bihariová. Skóre bolo veľmi tesné: Bihariová získala 105, Truban 100 hlasov.

https://standard.sk/195626/simecka-je-jedinym-kandidatom-na-predsedu-progresivneho-slovenska-nie-som-prilepena-na-stolicke-vravi-bihariova/

Strana zostala rozdelená takpovediac na polovicu. Postupne začali zaznievať námietky proti Bihariovej, ktorá nepresvedčila ani straníkov, ani verejnosť. Príkladov je hneď niekoľko.

Nepresvedčila ani straníkov, ani verejnosť

V rebríčkoch popularity sa usadila pod Milanom Uhríkom a na spodku tabuľky s Marianom Kotlebom, zo známych politikov ich tromfol len Igor Matovič. To je pre stranu s vládnymi ambíciami a mimo parlamentu zlá vizitka.

Bihariová vlani poskytla rozhovor Martinovi Leidenfrostovi v Postoji, čo samo osebe nebolo po chuti mnohým progresívcom. Snažila sa v ňom ukázať ľudskú tvár, ochotu viesť dialóg s konzervatívcami a navyše sa v ňom pasovala za oddanú veriacu. Šéfka progresívcov tvrdila, že sa pred jedlom vždy prežehnáva (čo robí zlomok veriacich katolíkov) a dupľom, keď má nablízku „militantne ateistické kruhy, ktoré si ju nejakým mylným spôsobom radia, že bude mať k nim blízko“.

Napokon, buď PR zlyhaním, alebo tragikomickým pokusom o zviditeľnenie bolo obvinenie Slovenskej informačnej služby z toho, že PS nazvala ľavicovými extrémistami. Nebola to pravda a SIS Bihariovej slová vyvrátila. Ak by však priamo tajná služba považovala progresívcov za extrémistov, bolo by to ešte horšie pre stranu aj jej líderku, nie je teda jasné, o čo Bihariovej išlo.

Slabá šéfka, silná konkurencia

Namiesto Bihariovej získavali čoraz viac pozornosti iné tváre, najmä europoslanci Martin Hojsík, Michal Šimečka a jediný (nezaradený) poslanec PS v parlamente Tomáš Valášek, ktorý odišiel z rozhádanej Kiskovej strany.

Nízka popularita a napätie u progresívcov boli badateľné, hovorilo sa o výmene lídra. Koncom minulého roka spravila Monika Tódová z Denníka N s troma členmi predsedníctva PS (Truban, Valášek, Šimečka) rozhovory, v ktorých sa pýtala na Bihariovú a na jej možného nástupcu.

Politička si to všimla a na Tódovú ostro zaútočila, obvinila ju z „porušovania novinárskej etiky“ a „politicky angažovanej žurnalistiky“. Politici PS (vrátane niekdajšej podpredsedníčky strany a aktuálne prezidentky Zuzany Čaputovej) pritom dovtedy mali a ďalej majú v denníku, takpovediac, dvere otvorené.

Napokon Bihariová sama ustúpila. Strana oznámila, že na post predsedu bude kandidovať iba Michal Šimečka, jeho očakávaná súperka sa bude uchádzať o kreslo podpredsedníčky. Potvrdí to snem naplánovaný na 7. mája.

Nová línia

Po Bihariovej s umiernenejším vystupovaním sa teda na čelo strany dostane opäť muž s razantnejším prístupom, aký si pamätáme z čias Michala Trubana. Kým Bihariová odmietala spoluprácu so Smerom, Šimečka má problém aj s Hlasom. Hoci začínal ako asistent europoslanca a spoluzakladateľa Smeru Borisa Zalu.

Je jedným z najsilnejších kritikov Poľska a Maďarska a podporil žalobu na Európsku komisiu pre nečinnosť proti týmto štátom (čo bolo priveľa aj pre jeho názorovo príbuzného kolegu Vladimíra Bilčíka). Neskrýva obdiv k Macronovým paneurópskym plánom. V duchu straníckeho programu je proti formátu V4 a s eurofederalizačnými názormi sa prepracoval ako prvý Slovák na post podpredsedu europarlamentu, kde šíril bludy o potratovej novele Anny Záborskej.

Do čela strany sa teda dostane oddaný progresívec európskeho strihu, ktorému je bližšia bruselská ako slovenská politika. Bude musieť skĺbiť vedúcu funkciu v europarlamente a v strane, podobne ako kedysi Richard Sulík. Ich strany spája aj podobný elektorát, o to zaujímavejšie bude sledovať, čo sa po Šimečkovom zvolení začne diať v SaS.


Ďalšie články