19. apríla, 06:20

Rusko bude počas invázie na Ukrajine používať iba konvenčné zbrane, vyhlásil Lavrov

Rusko bude počas invázie na Ukrajine používať iba konvenčné zbrane, vyhlásil LavrovSergej Lavrov. Foro: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:13 Európsky predstaviteľ: Mariupol zakrátko padne do rúk Rusov

Ukrajinské prístavné mesto Mariupol môže padnúť do rúk ruských jednotiek v priebehu niekoľkých dní, pričom by mohlo dopadnúť horšie ako Buča, kde ruskí vojaci spáchali masaker na civilistoch, ktorý Kremeľ popiera. V utorok to uviedol nemenovaný európsky predstaviteľ. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Očakávame kompletné zničenie mesta a množstvo obetí z radov civilného obyvateľstva,“ povedal americkým novinárom európsky predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný. Ruský prezident Vladimir Putin by do 9. mája mohol podľa neho oznámiť, že Rusi Mariupol oslobodili. Miestne orgány informovali, že počas obliehania Mariupola prišli o život tisíce ľudí, pričom Rusko dalo posledným ukrajinským obrancom v oceliarni Azovstaľ na výber – buď sa vzdajú, alebo zomrú.

21:45 Británia chce dať Ukrajine protilodné strely, USA už poslali húfnice a vrtuľníky

Británia sa snaží nájsť spôsoby, ako dodať Ukrajine protilodné strely, pričom zvažuje viacero možností, vrátane namontovania svojich rakiet Brimstone typu zem-vzduch na vojenské vozidlá. V stredu to oznámil britský premiér Boris Johnson. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. „Toto bude delostrelecký konflikt, takže budú potrebovať podporu pre delostrelectvo, a tú im my dáme – popri iných formách pomoci,“ vyhlásil Johnson s tým, že vojna na Ukrajine sa posúva do novej fázy. Rakety Brimstone, ktoré sa štandardne odpaľujú zo stíhačiek, používali britské jednotky v Líbyi a Sýrii. Ich výrobca MBDA tvrdí, že sa dajú použiť proti rýchlo sa pohybujúcim objektom na zemi i na mori.

Dodávky pre ukrajinské delostrelectvo plánujú aj Spojené štáty, čo v utorok potvrdil prezident Joe Biden. Podľa vyhlásenia Pentagónu dorazila prvá dodávka zbraní a vojenskej techniky na ukrajinské hranice v utorok. Ako uvádza CNN, obsahuje 11 helikoptér typu Mi-17, 18 kusov 155-milimetrových húfnic, 300 dronov Switchblade a ochranné odevy proti chemickým útokom. Ďalších sedem lietadiel s technikou má v Európe pristáť počas najbližších 24 hodín. Na ich dodávku vyčlenila americká vláda minulý týždeň 800 miliónov dolárov. Hodnota americkej pomoci Ukrajine tak už celkovo prekročila tri miliardy dolárov. Nové dodávky zbraní od USA budú zahŕňať 200 obrnených transportérov, desať protiraketových radarov, 500 protitankových striel typu Javelin a 30-tisíc kusov ochranných viest a prilieb.

21:34 Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye

Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy vo východoukrajinskom Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie, Líbye  a iných krajín. Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na nemenovaného európskeho predstaviteľa. Uvedený predstaviteľ odhadol, že na východnej Ukrajine operuje od 10- do 20-tisíc námezdných bojovníkov. Sú medzi nimi ozbrojenci zo Sýrie, Líbye a ďalších krajín, ktorých naverbovala ruská Vagnerova skupina.

Táto organizácia, v zahraničí známa pod označením Wagner Group, je fakticky súkromnou armádou, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete. Zahraniční žoldnieri v Donbase sú podľa citovaného zdroja nasadzovaní ako pešiaci a nemajú ťažké zbrane ani obrnené vozidlá. „Títo chlapíci sú používaní hlavne ako (ľudská) masa voči ukrajinským obrancom,“ cituje Guardian svoj zdroj. Naverbovaní žoldnieri majú Rusku v rámci prebiehajúcej ofenzívy v Donbase pomôcť dosiahnuť čo najväčšie územné zisky.

19:55 Rusi chcú vraj oceliareň Azovstaľ zrovnať so zemou

Rusi plánujú „zrovnať so zemou“ oceliareň Azovstaľ a jej okolie. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na zverejnenú komunikáciu ruského veliteľa, ktorú údajne zachytila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). Továreň sa stala pevnosťou ukrajinských obrancov v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ.

Nahrávka, ktorú zverejnili v utorok, podľa CNN údajne zachytáva hlas veliteľa ruskej roty, ktorá sa nachádza asi štyri kilometre od Azovstalu. Ten nejakej žene hovorí o očakávanom ruskom „trojtonovom prekvapení, z neba“, ktoré by malo „všetko zrovnať so zemou“. CNN upozorňuje, že sa síce nemôže zaručiť za autentickosť nahrávky. Ruské ministerstvo obrany na žiadosť CNN o reakciu nereagovalo.

Muž v nahrávke podľa CNN spomína aj ďalšie ukrajinské mesto, Lysyčansk, ktorý podľa neho „už tretí deň vymazávajú z povrchu zemského“

19:46 Putin je podľa Scholza zodpovedný za vojnové zločiny na Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok vyhlásil, že šéf Kremľa Vladimir Putin nesie zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine, v dôsledku ktorých zahynuli už tisíce civilistov. Scholz zároveň odsúdil Putina za spustenie novej rozsiahlej ofenzívy v Donbase. TASR informáciu prevzala z agentúr AFP a DPA. „Zabíjanie tisícok civilistov, ktorého sme svedkami, je vojnovým zločinom, za ktorý nesie zodpovednosť ruský prezident,“ povedal kancelár po videokonferencii, v rámci ktorej západní lídri koordinovali svoj ďalší postup ohľadne vojny na Ukrajine.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

Scholz vyjadril presvedčenie, že ruská invázia na Ukrajinu, ktorá v pondelok vstúpila do novej fázy spustením mohutnej ofenzívy v Donbase, predstavuje celkom zjavné porušenie princípov medzinárodného práva. „Cítime obrovský smútok za obeťami a – je to potrebné povedať – obrovský hnev na ruského prezidenta a na túto nezmyselnú vojnu,“ uviedol šéf nemeckej spolkovej vlády.

19:18 Johnson chce ukončiť závislosť od Putinovej ropy a plynu

Britský premiér Boris Johnson chce ukončiť závislosť krajiny od „Putinovej ropy a plynu“. Ako informuje spravodajský portál BBC, povedal to britským poslancom v Dolnej snemovni. Ciele britskej vlády musia byť podľa Johnsona dlhodobé, keďže krajina čelí „ekonomickým otrasom v dôsledku ruskej agresie“. Chce preto bojovať proti dosahom britských cien energií. Vládna podpora rodín pritom podľa neho pomôže „ukončiť závislosť od Putinovej ropy a plynu a zaistiť, že energie budú z dlhodobého hľadiska lacnejšie“. Johnson sa tiež zaviazal, že britské energie budú zelenšie, dostupnejšie a bezpečnejšie.

Boris Johnson. Foto: TASR/AP

Premiér poslancom rozprával aj o svojej nedávnej návšteve Kyjeva a stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským, pričom ukrajinského lídra označil za nezlomného.

18:38 V Česku sa bude opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika

V českých zbrojovkách sa začne opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika. Serveru Seznam Zprávy to v utorok potvrdila česká ministerka obrany Jana Černochová. „Česká republika bola prvou partnerskou krajinou, ktorú ukrajinská strana oficiálne oslovila s požiadavkou na vzájomnú spoluprácu českých a ukrajinských firiem pri opravách vojenskej techniky, ktorú je nutné sprevádzkovať alebo ktorá bola zničená v bojoch,“ uviedla Černochová.

Ako prvé sa začnú servisovať vážne poškodené tanky typu T-64, ktoré bude opravovať firma Czechoslovak Group. Neskôr by mali pribudnúť aj opravné a servisné práce na kolesových obrnených transportéroch, do ktorých by sa zapojili ďalšie české firmy.

Jana Černochová. Foto: TASR/Jakub Kotian

18:26 Biden rokoval so spojencami o ďalšej pomoci Ukrajine

Americký prezident Joe Biden v utorok prostredníctvom videokonferencie rokoval so spojencami o vývoji konfliktu na Ukrajine po tom, ako Rusko spustilo novú mohutnú ofenzívu v Donbase. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Na virtuálnej konferencii sa okrem Bidena zúčastnili aj lídri ďalších krajín skupiny G7 a tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Medzi účastníkmi rokovania, ktoré sa začalo krátko pred 16.00 h SELČ, boli aj prezidenti Poľska a Rumunska Andrzej Duda a Klaus Iohannis.

Podľa Bieleho domu lídri hovorili o ďalšej pomoci Kyjevu a o tom, ako vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za to, čoho sa dopúšťa na Ukrajine. Podľa agentúry AFP bola videokonferencia súčasťou pravidelných koordinačných porád spojencov týkajúcich sa vojny na Ukrajine.

18:10 Zahynul jeden z veliteľov luhanských separatistov Čečenec Miša

Jeden z veliteľov oddielov proruskej separatistickej Luhanskej ľudovej republiky Michail Kiščik, prezývaný Čečenec Miša, zahynul počas spoločného útoku ruskej armády a separatistických ozbrojencov na pozície ukrajinských jednotiek v Donbase. TASR o tom informuje na základe utorkovej správy britskej televízie Sky News, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie premiéra Luhanskej ľudovej republiky Sergeja Kozlova.

Kiščik podľa Kozlova zahynul, keď sa so svojou skupinou dostal do ukrajinského obkľúčenia pri Kreminne v Luhanskej oblasti. Skupina údajne bojovala „do posledného muža“. Kozlov dodal, že zatiaľ zisťujú presné straty.

17:59 Šéf OSN žiada štvordňové veľkonočné prímerie v Donbase

Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil novú ruskú ofenzívu na východe Ukrajiny a vyzval na uzavretie štvordňového prímeria počas nadchádzajúcich pravoslávnych veľkonočných sviatkov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Namiesto oslavy nového života tohtoročná Veľká noc nastáva v čase ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny,“ povedal novinárom Guterres. Preto žiada, aby boli aspoň počas tohtotýždňovej pravoslávnej Veľkej noci – od štvrtka do nedele – prerušené boje a vyhlásená „humanitárna pauza“. Takéto prímerie by podľa Guterresa umožnilo, aby sa z najviac ohrozených oblastí evakuovalo civilné obyvateľstvo a aby do nich mohli zároveň prúdiť dodávky humanitárnej pomoci.

António Guterres. Foto: TASR/AP

17:12 Rusko na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane, vyhlásil Lavrov

Rusko bude počas invázie na Ukrajine používať iba konvenčné zbrane. V utorok to povedal šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. TASR informuje podľa správy agentúry Bloomberg.

Utorková odpoveď Lavrova pre indickú televíziu patrí medzi najkategorickejšie vyjadrenia vysokopostaveného ruského predstaviteľa o možnom použití jadrových zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte. Ruský minister zahraničných vecí však nie je priamo zodpovedný za vojenské rozhodovanie.

Predstavitelia západných spravodajských služieb varovali, že Kremeľ by sa mohol uchýliť k použitiu taktických alebo iných jadrových zbraní s obmedzeným účinkom v prípade, ak by sa invázia na Ukrajine nevyvíjala podľa jeho plánov.

16:54 Rutte: Holandsko dodá Ukrajine ťažké zbrane vrátane obrnených vozidiel

Holandsko poskytne Ukrajine na obranu pred ruskou ofenzívou ťažké zbrane, ako sú obrnené vozidlá. Ako uviedol holandský premiér Mark Rutte v utorok na Twitteri, v telefonickom rozhovore to prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Holandsko spoločne so spojencami zvažuje aj dodávku ďalšieho ťažkého (vojenského) materiálu“, doplnil Rutte.

Mark Rutte. Foto: TASR/AP

15:41 Rusko vraj v Mariupole otvorilo humanitárny koridor pre ukrajinských vojakov

„Ruské ozbrojené sily otvorili humanitárny koridor pre odsun členov ukrajinskej armády, ktorí dobrovoľne zložia zbrane, a pre militantov z nacionalistických útvarov,“ uviedol vo vyhlásení ruský rezort obrany s tým, že koridor otvorili o 14.00 h miestneho času (13.00 SELČ).

Ministerstvo uviedlo, že o zriadení koridoru rozhodlo vzhľadom na „katastrofálnu situáciu“ v oceliarskom komplexe Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou obrancov strategického ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Tento krok Rusko odôvodnilo „výlučne humanitárnymi princípmi“.

Ženisti ukrajinského ministerstva vnútra zneškodňujú míny. Foto: TASR/AP

15:24 Vojna na Ukrajine výrazne spomalí globálnu ekonomiku, varuje MMF

Medzinárodné menový fond (MMF) pre ruskú vojnu proti Ukrajine znížil prognózy rastu globálnej ekonomiky na tento aj budúci rok. MMF aktuálne počíta v roku 2022 aj v roku 2023 s expanziou svetového hrubého domáceho produktu o 3,6 %. To je o 0,8 percentuálneho bodu, respektíve o 0,2 percentuálneho bodu menej v porovnaní s januárovými predpoveďami. Riziká ohrozujúce ekonomiku sa podľa MMF prudko zvýšili.

15:11 Litva zakázala zobrazovanie symbolov na podporu ruskej ofenzívy na Ukrajine

Litovský parlament v utorok schválil zákaz verejného zobrazovania a nosenia symbolov vyjadrujúcich podporu ruskej invázii na Ukrajinu vrátane písmena „Z“ či čierno-oranžovej stuhy svätého Juraja.

Písmenom „Z“ býva označená bojová technika ruskej armády. Fotografie s týmto znakom na oblečení zdieľajú aj ľudia na sociálnych sieťach, čím dávajú najavo, že schvaľujú vojenskú ofenzívu Kremľa na Ukrajine. Stuha svätého Juraja sa datuje do roku 1769, keď ruská cárovná Katarína Veľká založila Rad sv. Juraja. Stuha bola pôvodne žltá s tromi čiernymi pruhmi. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 bolo vyznamenanie zrušené; do užívania sa vrátilo počas druhej svetovej vojny, avšak v oranžovo-čiernej podobe.

Sovietsky zväz „georgijevskú“ stužku používal pri oslavách víťazstva nad nacistickým Nemeckom v kombinácii s rôznymi medailami až do svojho rozpadu v roku 1991. Stužka bola v Ruskej federácii obnovená v roku 2005 ako reakcia na tzv. oranžovú revolúciu na Ukrajine. V roku 2014 si ju osvojili aj Moskvou podporovaní separatisti na východe Ukrajiny ako prejav podpory Ruska.

Ruské vojenské autá s písmenom Z. Foto: reprofoto/Twitter

15:01 Podoľak: Obliehanie Mariupolu ešte viac skomplikovalo rokovania s Ruskom

Obliehanie ukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskými silami naďalej komplikuje rokovacie procesy a je ťažké určiť, kedy sa znovu obnovia priame rozhovory medzi ruskou a ukrajinskou stranou. Vyhlásil to v utorok poradca ukrajinského prezidenta a člen ukrajinskej vyjednávacej delegácie Mychajlo Podoľak.

Podoľak v písomnej odpovedi na otázky agentúry Reuters vyjadril presvedčenie, že sa Rusko spolieha na posilnenie svojej pozície prostredníctvom novej ofenzívy, ktorú spustilo na východe Ukrajiny.

„Je jasné, že na pozadí tragédie v Mariupole sa stal rokovací proces ešte komplikovanejším,“ uviedol Podoľak v súvislosti s situácia v prístavnom meste nachádzajúcom sa na juhu Ukrajiny.

14:49 Anonymous sa hrdia odhalením ruských tajných služieb

Zoznam viac než 600 mien ruských dôstojníkov Federálnej služby bezpečnosti (FSB) zverejnili v noci z pondelka na utorok hekeri zo skupiny PckArks, ktorá sa hlási k hnutiu Anonymous. Zoznam okrem samotných mien obsahuje aj ďalšie citlivé informácie ako čísla pasov, telefónne čísla, dátumy narodenia a ďalšie údaje. Na Twitteri ho zdieľali s komentárom: „Tu máte zoznam ruských dôstojníkov FSB preložený do angličtiny.“

Zoznam je voľne dostupný k nahliadnutiu na internete prostredníctvom serveru Ghostbin. Obsahuje celkom 620 záznamov s menami agentov.

14:29 Gubernátor: Ruské sily dobyli mesto Kreminna na východe Ukrajiny

Ruské sily dobyli mesto Kreminna na východe Ukrajiny a ukrajinskí vojaci sa z mesta stiahli, oznámil v utorok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Citovala ho tlačová agentúra Reuters.

Kreminna s vyše 18-tisíc obyvateľmi, v Luhanskej oblasti a približne 570 kilometrov juhovýchodne od metropoly Kyjev, je zrejme prvé mesto dobyté počas novej ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. „Kreminna je pod kontrolou ’orkov’ (ohyzdov, teda Rusov). Vstúpili do mesta,“ informoval na brífingu gubernátor Hajdaj. Použil výraz „ohyzdi“, ktorý je odkazom na fantasy knihy od spisovateľa J. R. R. Tolkiena.

VIDEO Opustený tábor Rusov pri Černobyle

13:38 Šojgu: Západ robí všetko preto, aby predĺžil ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že Moskva sa snaží „oslobodiť“ východnú Ukrajinu, no Západ robí všetko pre to, aby ruskú vojenskú operáciu predĺžil. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Postupne realizujeme plán na oslobodenie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky,“ uviedol Šojgu, pričom odkazoval na dva odštiepenecké regióny na východe Ukrajiny, ktoré Rusko uznalo za nezávislé krajiny. „Podnikáme kroky na to, aby sme nastolili život v mieri,“ pokračoval šéf ruského rezortu obrany.

Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP

Šojgu sa vyjadril po tom, ako Kyjev obvinil Rusko z toho, že spustilo novú rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny, čím vojna prešla do druhej fázy. Ruský minister obrany však z krviprelievania na Ukrajine obvinil Spojené štáty a ich spojencov, ktorí sú podľa neho odhodlaní bojovať „do posledného Ukrajinca“.

„USA a štáty, ktoré majú pod kontrolou, robia všetko pre to, aby maximálne predĺžili špeciálnu vojenskú operáciu. Zvyšujúce sa objemy dodávok zahraničných zbraní dávajú jasne najavo ich úmysly vyprovokovať kyjevský režim, aby bojoval do posledného Ukrajinca,“ vyhlásil Šojgu.

VIDEO Zničený Mariupol

12:50 Rakúsky kancelár vyhlásil, že Putin bol ich stretnutí vo výbornej psychickej kondícii

Rakúsky kancelár Karl Nehammer vyhlásil, že ruský prezident Vladimír Putin bol vo výbornej psychickej kondícii. Ako informuje portál euractiv.com, uviedol to v rozhovore o jeho nedávnej návšteve Moskvy pre rakúsky denník Kronen Zeitung. Reagoval tak na špekulácie, že trpí nejakou psychickou chorobou a jeho zdravie je podlomené.

Nehammer zdôraznil, že na svoju návštevu v Moskve síce nie je hrdý, ale podľa jeho názoru bol rozhovor nielen s ukrajinským prezidentom, ale aj s tým ruským dôležitý. Jeho stretnutie sa totiž spravádzala ostrá kritika doma, ako aj na Západe.

Podľa Nehammera bola konverzácia s Putinom veľmi priama, aj keď miestami ťažkopádna. Podľa jeho slov predviedol ruský prezident veľké odhodlanie pri objasňovaní dôvodov na rozpútanie konfliktu. Rakúsky kancelár pre americkú televíziu NBC povedal, že ruský líder „je vo svojej vlastnej vojnovej logike“. Dodal tiež, že Putin si myslí, že vojnu vyhráva.

12:30 Kadyrov tvrdí, že ruské jednotky v utorok dobyjú oceliareň v Mariupole

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v utorok vyhlásil, že ruské jednotky do konca dňa prevezmú plnú kontrolu nad rozsiahlym oceliarskym komplexom Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou obrancov strategického ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Dnes s pomocou Všemohúceho (Allaha) úplne prevezmeme Azovstaľ,“ povedal Kadyrov v audionahrávke, ktorú zverejnil prostredníctvom svojho účtu na platforme Telegram.

12:23 Ruská ofenzíva napreduje podľa Zelenského poradcu veľmi obozretne

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v utorok povedal, že nová ruská ofenzíva na východe Ukrajiny pokračuje „veľmi obozretne“ a nebude úspešná, pretože moskovským silám chýba sila na prelomenie ukrajinskej obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Ruské sily sa podľa Arestovyča usilujú nájsť „citlivé miesta“ v obrane Ukrajiny. „Ich ofenzíva neuspeje, to vám garantujem na 99 percent, nemajú dostatok sily,“ povedal Arestovyč v televízii. „Bitka o Donbas, ktorá bola oznámená a očividne sa začala včera, prebieha a napreduje veľmi obozretne,“ povedal a dodal, že táto bitka sa nebude vyvíjať v prospech Ruska.

12:15 Lavrov: Začína sa ďalšia fáza špeciálnej operácie na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok uviedol, že sa začína ďalšia etapa „špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Podľa neho táto fáza prinesie výrazný vývoj. Šéf ruskej diplomacie to povedal v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Začína sa ďalšia etapa tejto špeciálnej operácie a som si istý, že to bude veľmi dôležitý moment celej tejto špeciálnej operácie,“ uviedol Lavrov. Jej cieľom má byť podľa neho „úplné oslobodenie Doneckej a Luhanskej republiky“.

12:07 Separatisti: Začal sa vpád do oceliarne v Mariupole – poslednej bašty obrancov

Hlavný útok na oceliarne Azovstaľ, poslednú baštu ukrajinských síl v ťažko skúšanom prístavnom meste Mariupol, sa začal. V utorok to vyhlásili promoskovskí separatisti napojení na ruské invázne sily, píše tlačová agentúra AP. Podľa ruských síl sa na pozemku oceliarní ukrýva približne 2 500 ukrajinských bojovníkov vrátane 400 zahraničných žoldnierov. Ako uvádzajú ukrajinské médiá, v továrni sa stále ukrýva aj okolo tisíc civilistov vrátane žien a detí.

Zástupca proruských separatistov Eduard Basurin pre štátne médiá v Moskve povedal, že príslušníci špeciálnych jednotiek sa zhromaždili a pustili sa do „práce“. Podporujú ich ruské vzdušné sily a delostrelectvo. Dobyté už boli všetky obvody v Mariupole, dodal Basurin.

12:10 Ruské tajné služby sa pokúšali najať českých diplomatov, tí ponuku odmietli

Zástupca veľvyslanca českej ambasády v Moskve mal byť požiadaný ruskými úradmi o spoluprácu s tamojšími tajnými službami. Požiadavka o spoluprácu prišla ešte pred tým, než ho vyhostili. V tom čase tajné služby o spoluprácu požiadali aj iného českého diplomata. Obaja spoluprácu odmietli.

Moskva vyhostila zástupcu veľvyslanca českej ambasády v Moskve Tomáša Harta minulú stredu (13. 4.) v reakcii na vyhostenie ruských diplomatov z Česka. Hart mal byť na konci marca požiadaný o spoluprácu s tajnými službami listom. Podľa listu mal byť pozvaný na stretnutie do Moskvy. Hart na ponuku nereagoval, namiesto toho vec nahlásil českému ministerstvu zahraničných vecí. České médiá o celej záležitosti informovali so slovami, že mohlo ísť buď o provokáciu Kremľa, alebo pokus o psychologický nátlak na českých diplomatických predstaviteľov.

Vzťahy Prahy a Moskvy sa v tejto chvíli z hľadiska diplomacie v dôsledku invázie na Ukrajinu obmedzili na nevyhnutné minimum. Česko navyše v uplynulých týždňoch podporilo Ukrajinu tankmi T-72 a obrnenými vozidlami BVP, čím ešte viac popudilo ruskú stranu.

11:50 Polícia ČR preveruje vojnové zločiny, zbiera svedectvá od utečencov z Ukrajiny

Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe potvrdilo v utorok skoršiu informáciu portálu Novinky.cz., že polícia sa zaoberá vojnovými zločinmi na Ukrajine. Zhromažďuje svedectvá ľudí, ktorí pred vojnou ušli do Českej republiky. Uviedla to vrchná štátna zástupkyňa (prokurátorka) Lenka Bradáčová.

Oznámila, že štátne zastupiteľstvo (prokuratúra) dozoruje vyšetrovanie podozrení zo zločinu použitia zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja. „Cieľom vyšetrovania je zaistiť dôkazy o vojnových zločinoch prostredníctvom svedkov, obetí, ktoré hľadajú ochranu prd vojnou na území Českej republiky,“ vysvetlila Bradáčová.

11:03 Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell v nedeľu pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva varoval, že Rusko „zámerne“ ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny, k čomu dochádza počas invázie, ktorá sa začala 24. februára. Šéf zahraničnej politiky EÚ na túto skutočnosť upozornil na svojom účte na Twitteri.

Josep Borrell. Foto: TASR/AP

10:44 Grécko zadržalo ruský ropný tanker

Grécke úrady zadržali v Egejskom mori ruský tanker v rámci sankcií Európskej únie uvalených na Rusko. Grécko o tom informovalo v utorok, píše tlačová agentúra AP.

Grécka pobrežná stráž uviedla, že ropný tanker s 19 ruskými členmi posádky na palube, plaviaci sa pod ruskou vlajkou, bol zadržaný 15. apríla a v súčasnosti kotví v zálive Karystos na južnom pobreží ostrova Eubója (Evia). Pobrežná stráž dodala, že príkaz na zadržanie sa týka samotnej lode, a nie jej nákladu.

10:21 Japonsko pošle Ukrajine plynové masky a ochranné obleky

Japonsko dodá Ukrajine plynové masky, ochranné obleky a bezpilotné lietadlá v rámci posilnenia obrany krajiny. Tento krok prichádza v čase rastúcich obáv, že by ruské vojská mohli použiť chemické zbrane, informovala v utorok agentúra AP. Japonský minister obrany Nobuo Kiši povedal, že jeho krajina posiela protichemické bojové vybavenie na žiadosť ukrajinskej vlády.

10:08 Humanitárne koridory na Ukrajine sa neotvoria už tretí deň za sebou

Na Ukrajine sa v utorok už v poradí tretí deň po sebe neotvoria humanitárne koridory určené na evakuáciu civilistov. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citujú agentúra Reuters a denník The Guardian.

09:59 Ruské jednotky spustili ofenzívu v Azovstale

Špeciálne vojenské skupiny začali operáciu na dobytie závodu Azovstal v Mariupole. Uviedol to hovorca armády separatistickej Doneckej ľudovej republiky Eduard Basurin. Azovstal je jednou z posledných bášt ukrajinských obrancov v Mariupole.

V továrni sa podľa vyjadrení Kyjeva majú ukrývať civilisti, Rusi a separatisti tieto tvrdenia popierajú.

09:09 Rusko sa zameriava na úplné ovládnutie Donbasu, tvrdí ukrajinský generálny štáb

Generálny štáb ukrajinskej armády v utorok uviedol, že ruské sily zameriavajú svoje úsilie na úplné ovládnutie Doneckej a Luhanskej oblasti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Podľa generálneho štábu začala v pondelok nová fáza vojny po tom, ako sa ruskí vojaci pokúsili prelomiť ukrajinskú obranu na takmer celej frontovej línii v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti. Generálny štáb vo vyhlásení zverejnenom v utorok okrem toho uvádza, že ruská armáda aj naďalej blokuje a ostreľuje prístavné mesto Mariupol a pokračujú aj vzdušné útoky na iné mestá.

Ruské armádne vozidlá na ceste neďaleko čiernomorského obliehaného mesta Mariupol. Foto: TASR/AP

09:14 Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry

Ruská invázia na Ukrajinu zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej dopravnej infraštruktúry, pričom škody sa odhadujú na 100 miliárd USD (91,93 miliardy eur). Uviedol to ukrajinský minister infraštruktúry Oleksander Kubrakov, podľa ktorého by sa rekonštrukcia dala za určitých podmienok zvládnuť do dvoch rokov, pričom na financovanie opráv by sa mali využiť zmrazené ruské aktíva.

„Prakticky všetky zložky našej dopravnej infraštruktúry nejakým spôsobom utrpeli,“ povedal Kubrakov pre Reuters. Dodal, že invázia, ktorá sa začala 24. februára, zasiahla „od 20 do 30 percent z celkovej infraštruktúry s rôznym stupňom poškodenia či zničenia“.  

Podľa Kubrakova boli doteraz zničené alebo poškodené stovky cestných mostov, tisícky kilometrov ciest a desiatky železničných mostov boli vyhodené do vzduchu. Účet len za infraštruktúru stanovil minister zatiaľ na zhruba 100 miliárd USD. Súčasne dodal, že ministerstvo už začalo s rekonštrukciou v niektorých oblastiach, ktoré sa vrátili pod kontrolu ukrajinskej armády.

VIDEO Ruské vrtuľníky evakuujú ruských vojakov na Ukrajine

08:00 Gubernátor Belgoroda tvrdí, že Ukrajina zaútočila na ruskú dedinu v pohraničí

Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov v utorok na sociálnej sieti oznámil, že ukrajinskí vojaci zaútočili na dedinu Golovčino ležiacu v tejto oblasti pri hraniciach s Ukrajinou a zranili pri tom jedného miestneho obyvateľa. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Z Gladkovového vyjadrenia na Twitter nebolo bezprostredne zrejmé, či malo ísť o nálet alebo delostrelecký, raketový či mínometný útok. Rusko už Ukrajinu obvinilo z raketových útokov na viacero ruských dedín a obcí ležiacich v pohraničných oblastiach, ako aj útoku na sklad paliva v meste Belgorod, ktoré podľa Moskvy vykonali ukrajinské vojenské vrtuľníky, pripomína Reuters.

06:10 Koordinátor humanitárnej pomoci OSN: Humanitárne prímerie na Ukrajine sa nečrtá

Dosiahnutie humanitárneho prímeria medzi ruskými a ukrajinskými silami na Ukrajine sa v blízkej budúcnosti neočakáva, no mohlo by byť možné o niekoľko týždňov. Uviedol to v pondelok koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths, ktorého citoval denník The Guardian.

Griffiths sa v apríli stretol v Moskve a Kyjeve s tamojšími predstaviteľmi, aby spoločne prediskutovali snahy OSN o dosiahnutie humanitárneho prímeria a tiež spôsoby, akými by sa dal zlepšiť systém informovania zainteresovaných strán o evakuáciách civilistov a presunoch dodávok humanitárnej pomoci.

Griffiths uviedol, že ako je aj zrejmé, ruská strana dosiaľ humanitárne prímerie nezaviedla. „Ak môžem hovoriť za ruské úrady, tak momentálne dosiahnutie lokálneho prímeria nestavajú na prvé miesto svojej agendy. Prímerie momentálne nie je na obzore. Mohlo by byť o pár týždňov alebo o niečo neskôr,“ dodal.

Griffiths tiež avizoval, že čoskoro odcestuje do Turecka, aby s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a ďalšími predstaviteľmi vyhliadky na humanitárne mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. „Turecko sa pre obe strany ukázalo, ako skutočne hodnotný a užitočný usporiadateľ týchto rozhovorov,“ uviedol.

Griffiths pôvodne plánoval do Turecka pricestovať v stredu a odísť nasledovný deň. Krátko po svojom pondelňajšom vyjadrení pre novinárov však informoval, že mal pozitívny výsledok testu na nový koronavírus, v dôsledku čoho sa uchýlil do domácej izolácie a zmienenú cestu odložil na neurčito.

Hlavný koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths gestikuluje počas tlačovej konferencie v Ženeve v pondelok 10. januára 2022. Foto: TASR/AP

04:06 Starosta Mariupola: Z mesta bolo násilne deportovaných už 40 000 civilistov

Starosta obliehaného Mariupola Vadym Bojčenko v pondelok povedal, že z tohto prístavného mesta už bolo do Ruska alebo do oblastí kontrolovaných proruskými separatistami na Ukrajine „násilne deportovaných“ približne 40 000 civilistov.

Bojčenko sa takto podľa stanice BBC vyjadril v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Povedal pritom, že uvedené číslo je overené prostredníctvom údajov z obecného registra.

BBC upozorňuje, že číslo nedokázala nezávisle overiť.

Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby v pondelok skonštatoval, že Mariupol napriek ruskému náporu stále nepadol do rúk Moskvy. „Naďalej sme svedkami koncentrácie (ruských) náletov a delostreleckých útokov v Donbase a na juhu (Ukrajiny), obzvlášť v Mariupole a jeho okolí,“ povedal Kirby a naznačil, že Rusko si tam vytvára podmienky pre väčšie útoky.

Hovorca Pentagónu novinárom tiež povedal, že príslušníci americkej armády začnú čoskoro cvičiť ukrajinských vojakov v tom, ako používať húfnice, ktoré sú súčasťou najnovšieho balíka vojenskej pomoci poskytnutého Spojenými štátmi.

Výcvik ukrajinských vojakov americkou armádou má prebiehať mimo Ukrajiny. „Pôjde o malý počet ukrajinských vojakov, ktorých vycvičia v používaní húfnic, a následne sa vrátia späť do svojej krajiny, aby takto vycvičili svojich kolegov,“ povedal Kirby.

Zmienené zbrane sú súčasťou nového balíka vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 800 miliónov dolárov, ktorý minulý týždeň ohlásil americký prezident Joe Biden. Balík zahŕňa delostrelecké systémy, delostreleckú munícia, dodávky obrnených transportérov či vrtuľníkov.

Pozostatky vozidiel sa nachádzajú v druhom najväčšom hutníckom závode na Ukrajine – Kov a železo spracujúcom hutníckom závode Iľjič v separatistami okupovanom Mariupole v sobotu 16. apríla 2022. Foto: TASR/AP

02:14 Biely dom: Biden sa nateraz Ukrajinu navštíviť nechystá

Americký prezident Joe Biden nemá v dohľadnej dobe v pláne návštevu Ukrajiny, hoci ho tam nedávno pozval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Novinárom to v pondelok povedala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.

Podľa jej slov sa teraz americká administratíva zameriava na poskytovanie bezpečnostnej pomoci, respektíve posielanie vojenského materiálu na Ukrajinu, informuje agentúra DPA.

Psakiová však zároveň dodala, že ak by nejaký vysokopostavený americký predstaviteľ na Ukrajinu vycestoval, verejnosť by sa o tom – z bezpečnostných dôvodov – dozvedela najskôr až po jeho príchode do tejto krajiny.

Zelenskyj v nedeľnom rozhovore pre stanicu CNN apeloval na Bidena, aby Ukrajinu navštívil a získal tak na základe vlastnej skúsenosti predstavu o situácii, v ktorej sa táto krajina nachádza po takmer dvojmesačnej ruskej invázii.

„Myslím si, že príde,“ povedal v zmienenom rozhovore ukrajinský prezident. „Samozrejme, je to jeho rozhodnutie. Závisí to aj od bezpečnostnej situácie, no myslím si, že je to líder Spojených štátov a preto by sa sem mal prísť pozrieť,“ dodal.

Washington však údajne zvažuje, že na Ukrajinu vyšle ministra obrany Lloyda Austina alebo ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, píše DPA. Ak by to bola pravda, bolo by zároveň veľmi nepravdepodobné, aby do tejto krajiny v blízkej budúcnosti vycestoval aj samotný Biden. 

Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Foto: TASR/AP

00:59 Ukrajina dúfa, že sa v nasledovných týždňoch stane kandidátskou krajinou EÚ

Ukrajina dúfa, že sa jej už v priebehu niekoľkých týždňov podarí získať štatút kandidátskej krajiny Európskej únie. Povedal to v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí so šéfom delegácie EÚ na Ukrajine Mattiom Maasikasom. Informovala o tom agentúra AFP.

Zelenskyj zároveň Maasikasovi odovzdal vyplnený dotazník potrebný na uchádzanie sa o členstvo v EÚ, ktorý mu 8. apríla –  počas svojej návštevy v Kyjeve – odovzdala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Zelenskyj povedal Maasikasovi, že Kyjev verí, že v tomto smere získa podporu Únie a stane sa „kandidátom na prijatie“ a následne sa už bude môcť začať ďalšia „záverečná fáza“ prístupového procesu. „Skutočne veríme, že táto procedúra sa uskutoční v najbližších týždňoch,“ povedal ukrajinský prezident a dodal, že ukrajinský ľud je „mentálne v Európe už dlhý čas“.

Šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak uviedol, že Ukrajina dúfa, že štatút kandidátskej krajiny získa na júnovom summite EÚ. „Následne by sa mali začať prístupové rokovania, ktoré by mali prebiehať v zrýchlenom konaní… Ukrajina bude v EÚ,“ uviedol.  

Ukrajina zintenzívnila svoju snahu o vstup do EÚ od vtedy, ako ju 24. februára napadlo Rusko. Krátko po začiatku ruskej invázie pritom oficiálne požiadala o členstvo v Únii.

Lídri EÚ vyjadrili Kyjevu v tomto úsilí podporu, nezaviazali sa však k nijakému časovému plánu týkajúcemu sa rokovaní o členstve, pričom niektorí sa tiež vyjadrili skepticky na margo zrýchlenia prístupového procesu, ktorý zvyčajne trvá celé roky.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.