Veľké poníženie nemeckej politiky

Ako sa správajú nemeckí politici, keď čelia tvrdým a nediplomatickým napomenutiam a odkazom z Ukrajiny? Tento rituál má už svoje pravidlá, píše Martin Leidenfrost.

Je to nevídaná potupa, ktorá postihla nemeckú politiku. Na Bielu sobotu Angelu Merkelovú, ešte nedávno zbožňovanú „líderku slobodného sveta“, ktorá sa má vraj ospravedlniť celému svetu za jej politiku voči Rusku. A kratučko predtým, ešte pred Veľkým piatkom, potupu spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera: Niekoľko dní sa v prísnom utajení pripravovala cesta solidarity do Kyjeva, na ktorej sa mali spolu so Steinmeierom zúčastniť prezidenti Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Andrzej Duda a pobaltskí politici sa vrúcne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vítali, Steinmeier sa však do Kyjeva nedostal – Ukrajinci mu oznámili, že nie je v Kyjeve vítaný. Steinmeier bol v tom čase už na ceste, za niekoľko hodín mal v Poľsku nastúpiť do nočného vlaku do Kyjeva. Ponížene sa vrátil do Berlína.

Bol to doterajší vrchol dlhšie trvajúceho rituálu, ktorý už má svoje pevne zaužívané pravidlá: Ukrajinská vláda kádruje a karhá nemeckého politika, ktorý udržiaval pred 24. februárom čulé vzťahy s Ruskou federáciou (tých sa nájde veľa) – a dotyčný musí verejne pykať. Niek­to (ako napríklad Steinmeier) prizná chybu, niekto sa za­han­be­ne obhajuje, niekto (ako napríklad bývalá kancelárka Angela Merkelová) mlčí. Pozoruhodné je, s akou pokorou sa Nemci rituálu podriaďujú. Mu­selo dôjsť k medzinárodnej blamáži samotnej hlavy štátu, kým za­zne­li z oficiálneho Nemecka prvé pro­testy. Inak sa Nemci veľmi ne­sťažujú, mnohých politikov ťaží zlé svedomie, najmä (momentálne dosť pro­tirusky naladené médiá) považujú ukrajinské karhanie za spra­vodlivý trest. Nemecká elita je v tom iná ako tá fran­cúz­ska: 10. apríla volila väčšina Francúzov prezidentských kandidátov, kto­rí pred vojnou rôznymi formami spolupracovali s Putinom – a nik­to z nich sa rituálne nekajal.

Prvým kádrovákom je bezpochybne Zelenskyj, na­sle­duje odjakživa ne­diplomatický šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Ku­leba, ale v úlo­he nemilosrdného po­mstiteľa exceluje ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk. Ten šedivý elegán je dnes – ex aequo so Ze­lenským a brat­mi Kličkovcami, ktorí urobili svoju boxerskú ka­rié­ru v Nemecku – najznámejší Ukrajinec v Nemecku. Priam legendárne sú (vo výklade sa­mot­ného veľvyslanca) udalosti 24. februára, keď Melnyka navštívili až traja kľúčoví členovia nemeckého kabinetu. Zelený vice­kan­ce­lár Robert Habeck, ktorý krátko pred voľbami žiadal dodávanie zbra­ní Uk­rajine, bol ale vlastnou stranou stopnutý, sedel skrúšene na gauči. Christine Lambrechtová, tretia v poradí úplne ne­kom­pe­tent­ných ženských ministrov obrany, si robila najmä starosti, aký do­pad môže mať vojna na jej imidž. No a minister financií Chris­tian Lind­ner, ako predseda liberálov a neformálne druhý vicekance­lár, „so zdvorilým úsmevom“ vraj Melnyka pripravil na nevyhnutnú po­rážku Ukrajiny. Odpojiť Rusko od SWIFTu a dodať Ukrajine zbra­ne, nič z toho podľa Lindnera nemalo zmysel – lebo „zostáva vám už len niekoľko hodín“.

Melnyk sa správa ako presný opak diplomata, sám si hovorí „obchodník so zbraňa­mi“, svojou výraznou osobnosťou však získal obrovský vplyv na smerovanie Nemecka v čase vojny. Ruského veľ­vy­slan­ca málokto pozná, ukrajinský je každý deň v televízii. Melnyk navyše ovlá­da nemčinu na takej úrovni, že Nemci pravidelne žasnú, akými krea­tívnymi neo­lo­giz­mami dokáže tento vyslanec inej zeme obohatiť ich jazyk. A to holubičí Nemci pritom majú viac ako zmiešané pocity z jeho výrokov. Steinmeierov kon­cert na podporu Ukrajiny bojkotoval, lebo tam videl „samých rus­kých sólistov“. Naozaj koncertovali aj ruskí občania, všetci však vyslovene odsúdili ruskú inváziu, čo Melnykovi nebránilo, aby v najlepšom mládežníckom slangu zvolal: „Nemám slinu na vy­sokú ruskú kultúru.“ Pri inej príležitosti vyhlásil: „Všetci Ru­si sú práve naši nepriatelia.“

100% “Russland First”https://t.co/ixap4JjGq3? pic.twitter.com/gzkpZ3FW1n

— Andrij Melnyk (@MelnykAndrij) April 15, 2022

I have 6928 new followers from Germany, USA, Ukraine, and more last week. See https://t.co/RJ3dCui6Qa pic.twitter.com/ECjM6AjR1f

— Andrij Melnyk (@MelnykAndrij) April 16, 2022

Bol to Melnyk, ktorý sprevádzal demonštratívne „vyhostenie“ ne­meckého prezidenta s výrokom, že Steinmeier si pestoval celú „pa­vu­či­nu kontaktov s Ruskom“. Dodal: „Podieľa sa na tom veľa ľudí, ktorí sú teraz v semaforovej koalícii v zodpovedných pozíciách.“ Otázne je, či si Kyjev s obľúbeným Steinmeierom vybral správ­ny terč. Niek­dajší šéf kabinetu sociálnodemokratického kan­ce­lá­ra Ger­harda Schrö­dera, z ktorého je medzitým ostrakizovaný ruský lo­bi­s­ta, má ne­pochybne maslo na hlave – závislosť Ne­mec­ka od ruského plynu, ktorá sa pre podporu Schrö­derovej aj Merkelových vlád a plyno­vodu Nord Stream ešte zvýšila, ide tiež na jeho účet. Steinmeier si to však vo svojom kajaní priznal: „To, že som podržal Nord Stream 2, bola jednoznačne chyba. Držali sme sa mostov, ktorým Rusko už ne­verilo a pred ktorými nás varovali naši partneri. Môj odhad bol, že Vladimír Putin pre svoju imperiálnu mániu neprijme úplnú eko­no­mic­kú, politickú a morálnu skazu svojej krajiny. Tam som sa, po­dob­ne ako ostatní, mýlil.“

Tu treba pripomenúť, že na Západe možno už nie je činný druhý ďalší politik, kto­rý by bol s ukrajinsko-ruskou problematikou tak oboznámený ako Stein­mei­er. Bol osem rokov ministrom zahraničných vecí, už šiesty rok je prezidentom, podľa vlastných slov žiadne iné hlavné mesto vo svete ne­na­vštívil častejšie ako Kyjev. V roku 2014 vyrokoval kom­pro­mis med­zi prezidentom Janukovyčom a Majdanom, z ktorého bol na dru­hé ráno zdrap papiera – a je autorom „Steinmeierovej formulky“. Die Stein­meier-Formel bola svojho času najsľubnejším pokusom o do­siah­nu­tie trvalého riešenia v odštiepeneckých proruských „ľudových re­pub­li­kách“ na Donbase. Znepriatelené strany sa nedokázali dohodnúť, čo má byť na Donbase skôr, nadobudnutie plat­nosti zákona o osobitnom štatúte separatistických území alebo us­kutočnenie demo­kra­tic­kých volieb. Steinmeier v roku 2015 rozťal gor­dický uzol pomerne chytrým spôsobom: Zákon o osobitnom štatúte nadobudne v deň volieb dočasnú platnosť a stane sa trvalým, ak po­zo­rovatelia OBSE voľby pozitívne vyhodnotia.

Dnes je už zabudnuté, že Ukrajina a Rusko sa 1. októbra 2019 (vtedy Putin a čerstvo zvolený Zelenskyj ešte viedli priame roz­ho­vo­ry) z­hodli na Steinmeierovej formulke. Krátko na to vytiahol Ze­lens­kyj do­datočné požiadavky, ktoré podľa ruskej strany neboli sú­čas­ťou do­hody – a Steinmeier-Formel bola mŕtva. Samozrejme, vzhľa­dom na to, čo Rusko dnes pácha na Ukrajine, možno spätne po­chy­bo­vať o úprim­no­sti vtedajšej Pu­ti­novej vôli dosiahnuť mier. Ne­prí­jem­ná pachuť ale zostane. Zelenskyj nesie značnú časť viny za to, že dohoda vte­dy stroskotala. Sivému byrokratovi Steinmeierovi sa dá vyčítať všeličo, v niektorých pálčivých domácich témach ne­na­šiel správne alebo žiadne slo­vá, na Ukrajine sa ale angažoval ako nik­de inde. Cielená diskreditácia Steinmeiera na Ukrajine vy­vo­lá­va dojem, že si s ním chce Zelenskyj osobne vyrovnať staršie účty.

Ako sme už povedali, prípad Steinmeier je nateraz iba vy­vrcho­le­ním rituálu pranierovania nemeckých politikov. Výber terčov je veľ­ký, už iba v Rakúsku je politická a eko­nomická elita po­rov­na­teľ­ne pre­rastená s ruskou mocou a rus­ký­mi peniazmi. Ne­mec­kí Ze­le­ní sú vlastne jedinou politickou stranou, ktorá nemá proputinov­ských kostlivcov v skrini. Sú medzi nimi ťažké váhy ako premiérka Mek­lenburska-Predpomoranska Manuela Schwesigová, mladá sympatická blondínka, z ktorej je po prekonaní rakoviny ne­dot­knu­teľná po­li­tic­ká hviezda. Pomaličky sa ukazuje, že za láskou sociálnej demo­kra­tky k ply­novodu Nord Stream 2 a ku Kremľu, môžu byť pomerne kom­plexné fi­nanč­né schémy.

Ambasádor Melnyk, ktorý väčšinu kľúčových nemeckých politikov pozn­á osobne, si všetkých berie na paškál, jedného za dru­hým. Naj­rad­šej atakuje ad personam na Twitteri. Je to samé shame and blame v pria­mom prenose, následne celá nemecká tlač pre­berie Melnykove radikálne sú­dy a celý politický establišment je z nich v rozpakoch. Ako prí­klad uvedieme Melnykov nedávny tweet proti saskému premiérovi, kres­ťan­s­kému demokratovi Michaelovi Kretschmerovi. Keďže Melnyk ja­zykovo šikovne čer­pá zo slangu, citujem najprv originál: Nabend Herr @MPKretschmer, Sie wollen keine Panzer an die Ukraine liefern & Gas-Embargo verhindern. Sondern weiter mit Ihrem Kumpelchen Putin ku­scheln. Ihre unverschämte Anbiederung an diesen Kriegsverbrecher bleibt eine ewige Schande. Schnarch guud noch. „Dobrý, pán @pre­mi­ér­Kretschmer, nechcete dodať tanky na Ukrajinu a zabrániť ply­no­vé­mu embargu. Ale ďalej sa pritúliť k vášmu kámoškovi Pu­ti­no­vi. Vaše ne­hanebné nadbiehanie tomuto vojnovému zlo­čin­covi zostane več­nou han­bou. Chráp ešte pekne.“

A potom je tu Merkelová, médiami aj elitami obdivovaná „líderka slobodného sveta“.

Zahanbenie najťažšieho kalibru nemeckej politiky, spolkovej kan­ce­lár­ky v ro­koch 2005 až 2021, prevzal sám vrchný veliteľ Ukrajiny. Zelenskyj obvinil Merkelovú osobne, že nezobratím Ukrajiny do NATO nesie spoluzodpovednosť za Putinovu vojnu: „Pozývam pani Merkelovú a pána Sarkozyho, aby navštívili Buču a vi­deli, k čomu viedla po­li­tika ústupkov Rusku za 14 rokov. Na vlastné oči uvidia umučených Uk­rajincov.“ Čerstvá dôchodkyňa Merkelová, ktorá sa od 8. decembra prak­ticky na verejnosti už neukazuje, na pro­vo­ká­ciu priamo nereagovala. Dala ale cez hovorkyňu vyhlásiť, že „bývalá nemecká kancelárka Dr. Angela Merkelová stojí za svojimi rozhodnutiami v súvislosti so samitom NATO 2008 v Bukurešti“. Hovorkyňa ďalej napísala, že bývalá kancelárka „podporuje medzinárodné úsilie o ukončenie agresívnej ruskej vojny na Ukrajine. Vzhľadom na zverstvá, ktoré sa stávajú vi­diteľnými v Buči a na ďalších miestach Ukrajiny, nájdu všetky úsilia nemeckej spolkovej vlády a med­zinárodného spoločenstva po­s­ta­viť sa na stranu Ukrajiny a ukončiť barbarstvo a vojnu Ruska pro­ti Ukrajine plnú podporu bývalej kancelárky“.

Keďže nemecká závislosť od ruského plynu je aj dedičstvom štyroch Merkelovej vlád, rastie tlak verejnosti aj na Merkelovú. Mnohí ju vy­zý­vajú, aby sa osobne vyjadrila. Keďže úradujúci kancelár Olaf Scholz sa ako líder nespráva, je tu silná túžba, aby aspoň reš­pek­to­vaná exkancelárka spätne vysvetlila Nemcom, či považuje svoju po­litiku voči Rusku za chybu alebo nie. Lenže Merkelovej sa ne­chce. V pondelok sa vrátila z Talianska, oh­lu­šu­jú­co mlčí.

Tak sa Nemecko ocitlo v bolestivom vzduchoprázdne, v ktorom hlaho­lí ozvena krikľavých obvinení ukrajinského veľvyslanca. Re­akcie pra­nierovaných sú rôzne: Niektorí si vyprosia výčitky, mno­hí sa vy­hovárajú, ospravedlňujú, patrične sa kajajú, niektorí sa snažia  prekryť zlé odhady z minulosti váš­ni­vou podporou ukrajinského voj­s­ka a poniektorí sú ticho. Skoro by jeden povedal, že Nemecko je ako celok ochrnuté.

Ale nie je to celkom tak. Aby nemuseli hovoriť o svojej minulosti, snažia sa to prekryť činmi v súčasnosti. Najnovšie Nemecko schválilo miliardu eur ako pomoc na zbrane pre Ukrajinu.