Merkelová chce odísť ako veľká Európanka. Nemci hasia zlyhanie s vakcínami

Šestnásty a posledný rok, ktorý Angela Merkelová trávi v úrade kancelára Spolkovej republiky Nemecko, začal – ak ide o tému udržania moci – dobre.

Kancelárka požíva rešpekt ako nikdy. V boji proti pandémii získala širokú dôveru verejnosti, úspech prvej dostupnej vakcíny, ktorú vyvíjal prisťahovalecký pár tureckého pôvodu, dal akože spätne za pravdu jej migračnej politike, no a zjazd CDU, na ktorom sa od 15. januára konečne volí predseda strany, ktorej Merkelová 18 rokov predsedala, už nikoho nezaujíma. Panuje vyslovená a nevyslovená zhoda, že žiadny z kandidátov nemá na to byť nasledovníkom večnej kancelárky.

Idylku medzi vladárkou a národom práve predsa len naštrbil jeden maličký prúser: Ide o nepríjemné zistenie, že z toľko ospevovanej nemeckej vakcíny nemajú samotní Nemci – takmer nič. Kým Izrael zaočkoval vakcínou od firiem BioNtech a Pfizer už takmer 15 percent obyvateľstva, medzi Nemcami dostalo prvú dávku len nejaké pol percento ľudí. Zdá sa, že takýmto tempom to zatiaľ pôjde aj ďalej. Imunizovanie kritickej masy nemeckého obyvateľstva, ktoré práve zažíva doterajší vrchol epidémie, je v nedohľadne.

Začalo sa pátranie po vinníkovi. Členské štáty EÚ delegovali nákup vakcín proti koronamoru na Európsku komisiu, takže primárny vinník bude podľa všetkého Brusel. Vzniká otázka, kto v nemeckom prípade presadil vzdanie sa priaznivej pozície na úkor iných. Všetky oči sú upreté na Merkelovú. Údajne sa tak rozhodla z lásky k Európe.

Samotný vývojár vakcíny Ugur Sahin vyklebetil, že ho taktika Európskej únie v rokovaniach o nákupe jeho vakcíny BNT162b2 „ohromila“. (Sahin mimochodom v oblasti špičkového výskumu nie je žiadnym outsiderom, len jeho manželka Özlem Türeci vlastní patentné práva na 500 liekov a Forbes jeho majetok odhaduje na 5,2 miliardy dolárov.) Rodený Turek opísal rokovania takto: „Zjavne prevládal dojem: ‚My dostaneme dosť, všetko nebude až tak zlé, máme to pod kontrolou.’” Takže komisia objednala z vtedy najperspektívnejšej vakcíny menej, ako mohla. Sahin zhrnul svoj dojem slovami: „Bol som ohromený.“

EÚ zrejme nakupovala svojim spôsobom – kompromisným. Nechcela staviť na jednu kartu, tak pre istotu objednala vakcíny od šiestich výrobcov, spolu pôsobivé množstvo 2 miliárd dávok. Chyba krásy je v tom, že niektoré zmluvné strany ešte zďaleka nedisponujú vakcínou. Francúzska farmaceutická spoločnosť Sanofi napríklad koncom roka 2020 vyhlásila, že neráta s použiteľnou vakcínou skôr ako pred koncom roka 2021. Sanofi sa dostala na nákupný zoznám EÚ, lebo Francúzsko. A podiel nemeckého BioNtechu bol znížený, lebo Francúzsko. Špekuluje sa aj o tom, že Komisia objednala spočiatku menej z BNT162b2, lebo táto vakcína je na rozdiel od iných mimoriadne drahá.   

Angela Merkelová prejavuje tradične chladný a pragmatický vzťah k európskym inštitúciám, preto prekvapuje, že prenechala práve takú  životne dôležitú záležitosť Európskej komisii. Možno sa chcela zvečniť ako veľká Európanka, naznačovala by to jej iniciatíva k Európskemu fondu obnovy. Svoju rolu hrá zrejme aj skutočnosť, že na čele Komisie úraduje Ursula von der Leyenová, ktorá bola dlhé roky bezpodmienečne lojálnou ministerkou vo viacerých Merkelovej kabinetoch. Síce nikto príčetný by nezveril nákup historického významu akurát von der Leyenovej, veď verejné obstarávanie nemeckej armády sa pod jej vedením topilo v škandáloch okolo „poradenských zmlúv“. Ale Merkelová svojej starej spojenkyni asi verila.

Má z toho hádku vo vláde. A ohromujúco široká podpora, ktorú kancelárka požíva od čias utečeneckej krízy v nemeckých médiách, dostala v posledných dňoch dve-tri dierky.

Hasenie problémov prišlo už piatok po Troch kráľoch, ale o tom až po malom entrée.

Najväčší tabloid Bild, ktorý držal Merkelovej stranu počas gréckej krízy (negatívnymi stereotypmi o zlých Grékoch) aj počas utečeneckej krízy (pozitívnymi stereotypmi o dobrých utečencoch), vedie proti kancelárke malú kampaň. Bild nielenže začal kritizovať čoraz tvrdšie lockdownové opatrenia („Príde korona-vodítko pre milióny Nemcov?“). Najnovšie označuje aj Merkelovú za hlavného vinníka „v očkovacej kríze“. Tabloid píše: „Nemecko malo spočiatku k dispozícii podstatne viac vakcín od BioNtechu, ale potom ponechalo veľké množstvá pre EÚ. Bild sa dozvedel, že Nemecko prenechalo viac ako 70 miliónov dávok vakcín krajinám EÚ, ktoré predtým nedôverovali vývojárom BioNtechu z Mohuča.“

Na Troch kráľov zverejnil Bild faksimile listu, „ktorý dokazuje, ako minister zdravotníctva Jens Spahn (40 rokov, CDU) a jeho náprotivky z Francúzska, Talianska a Holandska prenechali obstarávanie život zachraňujúcej vakcíny predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej (62) a ako sa ponížene museli ospravedlniť za snahu o samostatné obstarávanie vakcíny. List vlastnoručne podpísali všetci štyria ministri. S tým očkovacia katastrofa nabrala na význame…“ Podľa Bildu van der Leyenová aj Merkelová osobne trvali na tom, aby bol list napísaný poníženým tónom.

Druhý úder prišiel od moderátora verejnoprávnej televízie ARD, ktorý vo svojej diskusnej relácii Hart aber fair (Natvrdo ale fér) už viackrát vybočil z konformistickej novinárčiny neskorého merkelizmu. Už v trailere sa Frank Plasberg opýtal: „V čom sú Donald Trump, Boris Johnson a Benjamin Netanjahu lepší ako Ursula von der Leyenová a možno aj naša vláda?“ V samotnej relácii pridal nasledujúcu analýzu: „Oficiálna verzia znie takto: Nemecko sa chcelo vydať európskou cestou, aby posilnilo spoločenstvo a aby ho neovládlo. Druhá verzia znie menej krásne: Zatiaľ čo iní nakupovali, my sme to spolu s Bruselom zbabrali.“

Môžeme pokojne počítať s tým, že kritika Bildu nechá Merkelovú úplne chladnú. Tento tabloid jej súperovi v migračnej politike, rakúskemu kancelárovi Sebastianovi Kurzovi, už dávnejšie prejavil sympatie. Podľa hlbokého presvedčenia osvietenej nemeckej elity ho však číta len spodina.

Zeleno-liberálny mainstream mienkotvorných médií nesklamal a vyrukoval s kanonádou editoriálov, ktoré Merkelovú obhajovali jazykom samozrejmej morálnej nadradenosti. Zelený denník Taz, centrálny orgán možného budúceho koaličného partnera postmerkelovej CDU, napísal: „Len si predstavte, aké národné vášne by vypukli vo Varšave, keby si bohatšie Nemecko kúpilo vakcínu spod nosa chudobnejšieho Poľska.“ Aj vplyvný liberálny denník Süddeutsche obhajoval bruselský nákup: „Kritika europeizácie rokovaní skôr svedčí o problematickom obraze Európy: Spoločne, ak je to pre nás užitočné; osamote, ak s tým Nemecko vyhrá viac, stojí to, čo stojí. Toto poznáme vlastne iba z niektorých východo­európskych krajín.“

Nepríjemné pre Merkelovú je momentálne len to, že aj koaličná strana SPD postup pri nákupe vakcín ostro kritizuje. V časoch korony veľmi viditeľný zdravotnícky expert SPD Karl Lauterbach priamo v relácii v podstate potvrdil analýzu moderátora Plasberga. A vicekancelár z SPD Olaf Scholz poslal na ministerstvo zdravotníctva dlhý zoznam kritických otázok – formulovaných inkvizičným tónom.

A potom prišlo vyslobodenie, tlačovka von der Leyenovej v piatok 8. januára, kde povedala, že stále platí princíp, že vakcíny sa nakupujú iba prostredníctvom Eurokomisie, ale že jej úrad zabezpečil ďalších 300 miliónov vakcín od BioNtechu. Spolu by mala EÚ nakúpiť až 2,3 miliardy dávok vakcín. Otázkou, ktorú budú teraz médiá sledovať, bude rýchlosť vakcinácie.

Merkelová to celé pokojne ustojí, vlastne už možno hovoriť o minulom čase. Možno sa jej dokonca podarí, že sa odporúča do dôchodku s aureolou veľkej Európanky. Aj keď Európa to tak trochu zbabrala pre celú Európu.