Šestnásty a posledný rok, ktorý Angela Merkelová trávi v úrade kancelára Spolkovej republiky Nemecko, začal – ak ide o tému udržania moci dobre.

Kancelárka požíva rešpekt ako nikdy. V boji proti pandémii získala širokú dôveru verejnosti, úspech prvej dostupnej vakcíny, ktorú vyvíjal prisťahovalecký pár tureckého pôvodu, dal akože spätne za pravdu jej migračnej politike, no a zjazd CDU, na ktorom sa od 15. januára konečne volí predseda strany, ktorej Merkelová 18 rokov predsedala, už nikoho nezaujíma. Panuje vyslovená a nevyslovená zhoda, že žiadny z kandidátov nemá na to byť nasledovníkom večnej kancelárky.

Idylku medzi vladárkou a národom práve predsa len naštrbil jeden maličký prúser: Ide o nepríjemné zistenie, že z toľko ospevovanej nemeckej vakcíny nemajú samotní Nemci – takmer nič. Kým Izrael zaočkoval vakcínou od firiem BioNtech a Pfizer už takmer 15 percent obyvateľstva, medzi Nemcami dostalo prvú dávku len nejaké pol percento ľudí. Zdá sa, že takýmto tempom to zatiaľ pôjde aj ďalej. Imunizovanie kritickej masy nemeckého obyvateľstva, ktoré práve zažíva doterajší vrchol epidémie, je v nedohľadne.

Začalo sa pátranie po vinníkovi. Členské štáty EÚ delegovali nákup vakcín proti koronamoru na Európsku komisiu, takže primárny vinník bude podľa všetkého Brusel. Vzniká otázka, kto v nemeckom prípade presadil vzdanie sa priaznivej pozície na úkor iných. Všetky oči sú upreté na Merkelovú. Údajne sa tak rozhodla z lásky k Európe.

S predsedom CSU Markusom Söderom (vpravo) a starostom Berlína Michaelom Müllerom z SPD. Foto: TASR/AP

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.