- Regióny
Zelenskyj: Rusko spustilo ofenzívu v Donbase
Volodymyr ZelenskyjVOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE
22:50 Zelenskyj: Rusko začalo ofenzívu v Donbase
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
„Môžeme teraz potvrdiť, že ruskí vojaci začali bitku o Donbas, na ktorú sa dlho pripravovali. Veľká časť ruskej armády je teraz zapojená do tejto ofenzívy,“ povedal ukrajinský prezident na sociálnej sieti Telegram.
Zelenskyj týmto oznámením potvrdil obdobné skoršie vyjadrenia vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov, a to šéfa svojej kancelárie Andrija Jermaka, ako aj tajomníka ukrajinskej Bezpečnostnej rady Olexija Danilova. Jermak krátko pred Zelenským prostredníctvom Telegramu uviedol, že „sa začala druhá fáza vojny“, informuje stanica BBC. „Verte v našu armádu, je veľmi silná,“ vyzval Ukrajincov.
21:30 Putin vyznamenal brigádu, ktorú Ukrajina obvinila z vojnových zločinov
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok udelil čestný titul brigáde, ktorú Ukrajina obvinila z „vojnových zločinov“ a masového zabíjania v meste Buča. Oznámenie prišlo v 54. deň ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorá si dosiaľ vyžiadala tisícky mŕtvych a 12 miliónov vysídlených.
Putin svojím dekrétom udelil 64. motostreleckej brigáde titul „gardová“ za obranu „vlasti a štátnych záujmov“, pričom ocenil „kolektívne hrdinstvo, statočnosť, húževnatosť a odvahu“ jej príslušníkov, informovala tlačová agentúra AFP.
Ukrajinské ministerstvo obrany začiatkom apríla uviedlo, že inkriminovaná brigáda obsadila Buču a spáchala tam „vojnové zločiny“. Rozviedka ukrajinského ministerstva obrany zverejnila mená, hodnosti a údaje o pasoch členov tejto brigády s tým, že budú v budúcnosti postavení pred súd. Väčšina ľudí zabitých v Buči zomrela na následky strelných zranení, tvrdí ukrajinská polícia.
19:30 Kyjev: Rusko dokončilo preskupovanie jednotiek pred útokom na východnej Ukrajine
Ruské sily dokončili preskupovanie jednotiek na začatie ofenzívy na východnej Ukrajine. V pondelok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva obrany, ktorého cituje spravodajský portál CNN.
„Posilnenie útočnej skupiny nastáva z dôvodu presunu ďalších ruských jednotiek. Najintenzívnejšie boje sú v Slobožanskej a Doneckej oblasti,“ povedal hovorca Oleksandr Motuzjanyk počas tlačového brífingu. Rusko sa podľa jeho slov pripravuje na ofenzívu na východnej Ukrajine s cieľom získať úplnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a zabezpečiť stabilitu pozemného koridoru s polostrovom Krym. Najväčšia koncentrácia ruských jednotiek je podľa hovorcu v meste Izjum v Charkivskej oblasti a okolí, odkiaľ sa pokúsia „rozvinúť ofenzívu na východ“.
Motuzjanyk tiež uviedol, že ukrajinské sily znovu získali pod kontrolu niekoľko osád v okolí Izjumu.
19:00 Putin hovoril s palestínskym lídrom o Blízkom východe i Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok telefonoval s palestínskym lídrom Mahmúdom Abbásom. Rozhovor sa týkal vyjednávaní medzi Moskvou a Ukrajinou, informoval Kremeľ, z ktorého vyhlásenia cituje
Štátnici diskutovali aj o problémoch osídľovania na Blízkom východe v kontexte „zvyšujúceho sa napätia v Predjordánsku a vo východnej časti Jeruzalema“, oznámil Kremeľ.
Minulý týždeň v piatok najmenej 170 Palestínčanov utrpelo zranenia pri zrážkach s izraelskými poriadkovými silami v jeruzalemskej mešite al-Aksá. Išlo o najnovší prejav násilia, ktorý vyvolal obavy z obnovenia rozsiahlejšieho konfliktu.
18:00 Google vo svojich mapách odkryl ruské základne aj stíhačky
Google sprístupnil vo svojich internetových mapách detailné satelitné zábery všetkých ruských vojenských základní, zariadení a letísk. Informoval o tom portál Echo24 s odkazom na server Armyinform.
Používatelia sociálnych sietí začali následne zdieľať fotky odpalísk balistických striel, stíhačiek a bojových lodí. Doteraz boli tieto fotografie zámerne neprístupné.
Odborníci a široká verejnosť teraz vidia aj tie najutajenejšie objekty ruskej armády, ktoré boli pred očami zvedavcov skryté, a vo vysokom rozlíšení.
17:10 Zelenskyj: Ukrajina očakáva viac bezpečnostnej podpory od EÚ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že očakáva zvýšenie „bezpečnostnej podpory“ pre Ukrajinu zo strany Európskej únie. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
Ukrajinský líder okrem toho uviedol, že treba zvýšiť cenu, ktorú Rusko zaplatí za svoju agresiu. Zelenskyj to napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter, v ktorom zároveň informoval o telefónnom rozhovore s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom, ktorý je podľa The Guardian jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny spomedzi hláv štátov Európskej únie.
„Pokračuje dialóg s prezidentom Gitanasom Nausédom. Informoval som ho o situácii na frontovej línii a o hrdinskej obrane Mariupola. Poďakoval som mu za bezpečnostnú podporu. Očakávame, že jej dostaneme v rámci EÚ viac. Musíme pre Rusko zvýšiť cenu za agresiu, posilniť sankcie,“ napísal Zelenskyj na Twitteri.
15:15 Putin: Inflácia v Rusku sa stabilizuje, Západ si sankciami sám uškodil
Inflácia sa stabilizuje a zlepšuje sa aj kurz rubľa, povedal na stretnutí s vládnymi predstaviteľmi ruský prezident Vladimir Putin. Od začiatku ruskej invázie inflácia stúpla o desať percent, medziročne takmer dvadsať percent, informuje portál ceskenoviny.cz s odkazom na ruskú agentúru TASS.
Sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko, podľa neho nefungujú a viac škodia západným štátom. „Stratégia ekonomickej bleskovej vojny nevyšla. Sankcie sa naviac podpísali na ich iniciátoroch,“ vyhlásil Putin.
Vláde nariadil indexovať mzdy a iné platby, aby sa zmiernil vplyv inflácie na príjmy ľudí.
14:20 Taliansko znovu otvorilo ambasádu v Kyjeve, plánuje to aj Španielsko
Taliansko v pondelok opätovne otvorilo svoje veľvyslanectvo v Kyjeve. Stalo sa tak najnovšou z krajín, ktoré vrátili svojich diplomatov do ukrajinskej metropoly po odsune ruských jednotiek z regiónu. TASR o tom informovala na základe správy agentúra AFP.
Po začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára presunulo Taliansko svojich diplomatov do západoukrajinského mesta Ľvov.
Španielsky premiér Pedro Sánchez v pondelok oznámil, že jeho krajina znovu otvorí svoju ambasádu v Kyjeve v najbližších dňoch. Madrid jej zamestnancov predtým dočasne presunul do Poľska.
13:50 Medvedčuk žiada, aby ho vymenili za ukrajinských vojakov z Mariupolu
Ukrajinská tajná služba SBU zverejnila v pondelok video, ktoré zachytáva ukrajinského prokremeľského politika a podnikateľa Viktora Medvedčuka ako žiada ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o to, aby ho vymenili za ukrajinských vojakov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
„Chcem požiadať ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o to, aby som bol vymenený za ukrajinských obrancov a obyvateľov Mariupolu,“ uviedol Medvedčuk vo videu, v ktorom mal na sebe čierne oblečenie a pozeral sa priamo do kamery.
Krátko po tom zase ruská štátna televízia odvysielala video zachytávajúce dvoch mužov, ktorí tvrdia že sú britskými občanmi, ktorí sa zapojili do bojov na Ukrajine a boli zajatí ruskými silami. Muži vo videu žiadajú britského premiéra Borisa Johnsona, aby im pomohol dostať sa domov a žiadajú tiež, aby boli v rámci výmeny väzňov vymenení za Medvedčuka, píše agentúra Reuters.
Tá uvádza, že zajatými Britmi sú Shaun Pinner a Aiden Aslin. Obaja pritom predtým, ako ich zajali ruskí vojaci, bojovali v obliehanom Mariupole, ktorý je teraz takmer celý pod kontrolou ruskej armády. „Chcel by som požiadať vládu, aby ma poslala späť domov. Rád by som znova videl svoju ženu… Ak sa Boris Johnson naozaj zaujíma o britských občanov tak, ako tvrdí, tak potom pomôže,“ uviedol Pinner vo videu. Podľa Reuters pritom nie je isté, ako veľmi slobodne mohli muži vo videu hovoriť.
13:10 Šéfka ruskej centrálnej banky: Sankcie nám robia problémy, musíme prestavať ekonomiku
Ruská ekonomika nemá nekonečné rezervy a bude sa musieť transformovať, aby dokázala riešiť problémy vyplývajúce z medzinárodných sankcií. Uviedla to v pondelok guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová, ktorá zároveň naznačila, že banka by mohla pristúpiť k ďalšiemu zníženiu kľúčovej úrokovej sadzby. Tú nečakane znížila pred 10 dňami až o 300 bázických bodov.
„Obdobie, v ktorom ekonomika dokáže žiť z rezerv, nie je nekonečné. Už v 2. a 3. štvrťroku nás čaká štrukturálna transformácia a hľadanie nového biznis modelu,“ uviedla šéfka centrálnej banky. Ako dodala, sankcie doteraz ovplyvňovali najmä finančný trh, „teraz však v čoraz väčšej miere začnú zasahovať samotnú ekonomiku“.
„Najväčšie problémy budú súvisieť s obmedzeniami dovozov a logistiky zahraničného obchodu a do budúcnosti s obmedzeniami exportu,“ povedala Nabiullinová s tým, že ruské firmy sa budú musieť na tento stav adaptovať.
Po útoku Ruska na Ukrajinu 24. februára zaznamenala ruská mena prepad kurzu na historické minimum, na čo centrálna banka koncom februára reagovala prudkým zvýšením kľúčovej úrokovej sadzby na 20 percent. Hlavnú úrokovú sadzbu tým viac než zdvojnásobila a znižuje ju len postupne, zatiaľ na 17 percent.
12:55 Kremeľ: Ukrajina pri mierových rokovaniach neustále mení svoj postoj
Kremeľ obvinil v pondelok Ukrajinu z toho, že neustále mení svoj postoj v súvislosti s bodmi mierových rokovaní, na ktorých sa obe strany už predtým dohodli. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. „V rámci rokovacieho procesu pokračuje kontakt na úrovni expertov,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii.
„Nanešťastie ukrajinská strana je nestála a jej postoj k už dohodnutým bodom (rokovaní) sa často mení,“ dodal Peskov s tým, že by Moskva privítala zlepšenie v súvislosti s dynamikou pokroku rokovaní.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pritom v nedeľu povedal, že medzi Kyjevom a Moskvou nie je v poslednej čase nijaká komunikácia na úrovni rezortov diplomacie.
12:05 Ukrajina už druhý deň v poradí neotvorí humanitárne koridory
Ukrajina v pondelok oznámila, že už v poradí druhý deň pozastavuje evakuáciu civilistov z miest na východe Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti frontovej línie, pričom obvinila Rusko z blokovania evakuácie civilistov a ostreľovania únikových koridorov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Nanešťastie, 18. apríla neotvoríme humanitárne koridory,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej vicepremiérky Iryny Vereščukovej, ktoré bolo zverejnené na sociálnych sieťach.
„V rozpore s humanitárnym právom neprestávajú ruskí okupanti blokovať a ostreľovať humanitárne koridory,“ dodáva Vereščuková.
Kyjev už aj predtým niekoľkokrát pozastavil fungovanie humanitárnych koridorov, ktoré umožňujú ukrajinským civilistom utiecť z ostreľovaných miest, no evakuácia civilistov cez tieto koridory ostáva tentoraz pozastavená už dva dni za sebou. Ide tak o doposiaľ najdlhšie pozastavenie evakuačnej operácie na Ukrajine, píše AFP.
11:40 Ruská armáda tvrdí, že zostrelila tri ukrajinské stíhačky a zničila 16 vojenských cieľov
Ruské ministerstvo obrany v pondelok informovalo o zostrelení troch ukrajinských stíhačiek. Malo by ísť o dva stroje typu MiG-29, aké má vo výzbroji aj Slovensko, a jedno lietadlo typu Suchoj 25.
Informoval o tom portál Nexta.
Moskva tiež tvrdí, že v noci zničila 16 ukrajinských vojenských objektov. Konkrétne veliteľské stanovište a sklady pohonných hmôt či munície, píše Echo24.
11:10 Ukrajinský predstaviteľ: Ruské sily vstúpili do mesta Kreminna v Donbase
Ruské sily vstúpili do mesta Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde sa začali boje v uliciach. Uviedol to v pondelok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, informovala televízia CNN.
„Ofenzíva sa začala,“ napísal Hajdaj v krátkom príspevku na sociálnej sieti s tým, že Rusi vošli do tohto mesta s „obrovským množstvom techniky“. Plánované evakuácie z Kreminny teraz nie sú podľa neho možné.
Ruské jednotky sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu v Kreminne a ďalších mestách a dedinách v Luhanskej oblasti v rámci deklarovaného cieľa obsadiť región Donbasu, ktorý zahŕňa aj susednú Doneckú oblasť.
Hajdaj tiež uviedol, že športový areál Olympus v meste Kreminna zničený pri ruskom útoku naďalej horí a plamene už zachvátili 2 400 štvorcových metrov. „Záchranári usilovne pracujú, pretože neďaleko centra sa nachádza les,“ citovala ho CNN.
10:30 Na sociálnych sieťach sa objavili fotky potápajúceho sa krížnika Moskva
Na Twitteri sa objavili fotky horiaceho krížnika Moskva. Loď je na fotkách naklonená a potápa sa. Krížnik klesol ku dnu ešte minulý týždeň.
Ukrajina tvrdí, že plavidlo zasiahla protilodnými raketami a loď sa neskôr potopila, pri čom malo zahynúť niekoľko desiatok námorníkov. Rusko oponuje, že príčinou požiaru bol výbuch munície na palube a všetkých zhruba 500 členov posádky pred potopením plavidla zachránila.
10:00 Pri raketových útokoch zahynulo v Ľvove sedem ľudí
Najmenej šesť ľudí zahynulo v pondelok ráno pri ruských raketových útokoch na mesto Ľvov na západe Ukrajiny. Jedenásť ďalších osôb utrpelo zranenia, oznámil gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Momentálne môžeme potvrdiť, že šiesti ľudia sú mŕtvi. Medzi obeťami je dieťa,“ uviedol Kozyckyj na sociálnych sieťach.
Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj spresnil, že podľa informácií ukrajinskej armády došlo v Ľvove k štyrom raketovým útokom. Tri z nich boli zamerané na vojenskú infraštruktúru a ďalší zasiahol pneuservis.
Na miestach dopadu rakiet vznikli požiare, s ktorými stále bojovali hasiči. Kozyckyj doplnil, že na zasiahnutých objektoch vznikli vážne škody.
Starosta Ľvova Andrij Sadovyj uviedol, že poškodených alebo zničených bolo aj približne 40 vozidiel. Tlaková vlna podľa neho rozbila okná na neďalekom hoteli, využívanom Ukrajincami, ktorých evakuovali z iných častí krajiny.
Z Ľvova, ktorý sa nachádza približne 70 kilometrov od hranice s Poľskom, hlásili ráno viaceré výbuchy. Starosta Andrij Sadovyj oznámil, že mesto zasiahlo päť rakiet. Presný cieľ alebo ciele útokov neboli známe, ukrajinské železnice však informovali o škodách na svojej infraštruktúre.
09:00 Novaja Gazeta: Pri potopení ruského krížnika Moskva zomreli desiatky námorníkov
Najmenej 40 ruských námorníkov zomrelo pri potopení krížnika Moskva v Čiernom mori. Píše o tom ruský denník Novaja Gazeta, ktorý sa odvoláva na matku jedného z námorníkov. Správu priniesol portál ceskenoviny.cz a BBC.
Novaja Gazeta tiež píše, že ruskú vlajkovú loď zasiahli tri rakety. O zasiahnutí krížnika raketami typu Neptun hovorí aj ukrajinská armáda.
Rusko to popiera a oponuje, že na lodi len vybuchla munícia. Rovnako namieta, že všetkých námorníkov evakuovali a nikto zo zhruba 500-člennej posádky neprišiel o život.
08:15 Ľvov zasiahli najmenej štyri rakety, hovorí správca Ľvovskej oblasti
Mesto Ľvov na západe Ukrajiny zasiahli v pondelok ráno štyri rakety, tvrdí správca ľvovského regiónu Maksym Kozyckyj. Obyvateľom mesta odkázal, aby sa skryli do bezpečia. Informovala o tom televízia BBC.
Starosta Ľvova Andrij Sadovyj na Facebooku uviedol, že mesto zasiahlo päť rakiet. Na miesto explózií už podľa neho vyslali pohotovostné zložky, pričom úrady zisťujú bližšie podrobnosti.
Výbuchu rakiet predchádzalo rozozvučanie sirén. Potom mestom otriasla séria výbuchov. Minulý týždeň na mesto viackrát leteli rakety, ale zneškodnila ich protilietadlová obrana.
Pred hrozbou raketových a leteckých útokov v pondelok varovali sirény takmer na celom území Ukrajiny.
07:30 Zelenskyj: Ruské ostreľovanie Charkova si už vyžiadalo 18 obetí
Počas štyroch dní ostreľovania zomrelo v Charkove 18 ľudí a zranenia utrpelo vyše sto obyvateľov. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskej, informuje portál ČTK ceskenoviny.cz.
Zelenskyj hovorí o nepretržitom útočení ruskej armády na Charkov. „Nie je to nič iné ako zámerný teror. Mínometná a delostrelecka paľba proti obytným štvrtiam a civilistom.“
Ruských vojakov tiež obvinil z únosov a mučenia civilistov, či kradnutia humanitárnej pomoci.
Ukrajinci v meste strhli bustu sovietskeho vojenského veliteľa a hrdinu druhej svetovej vojny, maršála Žukova.
06:50 Ruské sily uzavrú vstupy do Mariupola a budú vydávať priepustky, tvrdí poradca primátora
Poradca primátora ukrajinského prístavného mesta Mariupol tvrdí, že velenie ruských jednotiek chce od pondelka uzavrieť vstupy i výjazdy do mesta. Všetci muži, ktorí zostali v meste, sa budú musieť podrobiť „triedeniu“, informovala americká spravodajská stanica CNN.
Primátorov poradca Petro Andriuščenko v nedeľu na platforme Telegram napísal, že ruské okupačné sily začali vydávať priepustky umožňujúce pohyb v obliehanom meste. Andriuščenko podľa CNN zverejnil aj fotografiu, na ktorej sú údajne obyvatelia stojaci v rade na vydanie takejto priepustky.
„Stovky občanov musia stáť v rade, aby dostali priepustku, bez ktorej nebude možné nielen pohybovať sa medzi štvrťami mesta, ale od budúceho týždňa ani vyjsť do ulíc,“ uviedol. CNN upozornila, že z nezávislých zdrojov nemôže overiť tvrdenia Andriuščenka, ktorý sa nenachádza v Mariupole, ale pracuje na zhromažďovaní informácií zozbieraných od ľudí v prístavnom meste, zovretom niekoľko týždňov v ruskom obkľúčení.
05:55 Ukrajina už vyplnila dotazník na vstup do EÚ
Ukrajina už vyplnila dotazník na kandidatúru na členstvo v EÚ a očakáva, že príslušné rozhodnutie padne na júnovom zasadnutí Európskej rady, uviedol Ihor Žovkva, zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ukrajina podľa Žovkvu očakáva, že na tomto summite lídrov členských štátov EÚ a vedenia eurobloku bude Ukrajine udelený štatút kandidáta na členstvo v EÚ. „Je to dôležitý míľnik, ktorý nemožno obísť,“ povedal Žovkva.
V nedeľu večer v rozhovore pre ukrajinský verejnoprávny rozhlas Žovkva potvrdil, že ukrajinská strana už vyplnila dotazník, ktorý jej 8. apríla počas svojej návštevy v Kyjeve odovzdala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Vysvetlil, že v ďalšom kroku teraz musí EK pripraviť odporúčanie, či Ukrajina spĺňa kodanské kritériá pre členstvo. Vyjadril aj nádej, že odporúčanie Bruselu bude pozitívne. Dodal, že potom sa touto otázkou bude zaoberať Európska rada. Objasnil tiež, že ak bude v prípade Ukrajiny prijaté rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskeho štátu, začnú sa rokovania o plnom členstve v EÚ. Žovkva zdôraznil, že tieto rokovania by sa mali uskutočniť v skrátenom konaní. Podľa neho si to Ukrajina zaslúži.
03:44 Zelenskyj kritizuje meškanie dodávok zbraní
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval meškanie dodávok zbraní pre svoju krajinu. Upozornil, že „každé oneskorenie dodávok zbraní sa stáva pre Ruskom povolením na zabíjanie ďalších Ukrajincov“.
„Takto si to Rusko interpretuje. V skutočnosti by to tak nemalo byť,“ povedal Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom agentúrou DPA v noci na pondelok.
Podľa DPA sa vojenskí experti domnievajú, že Ukrajina bude potrebovať podstatne viac ťažkých zbraní na východe krajiny, aby odolala ruským útokom. Aj Zelenskyj znovu varoval, že ruská armáda v blízkej budúcnosti pripravuje ofenzívu v priemyselnom regióne Donbas na východe Ukrajiny. „Tak ako ruské vojská ničia (prístavné mesto) Mariupol, tak chcú vyhladiť aj ďalšie mestá a obce v Doneckej a Luhanskej oblasti,“ varoval Zelenskyj.
01:06 Spoločnosť SpaceX vypustila družicu pre potreby spravodajských služieb USA
Dvojstupňová raketa Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX vyniesla v nedeľu na obežnú dráhu Zeme špionážnu družicu NROL-85, ktorá bude slúžiť potrebám amerického Národného spravodajského úradu (NRO).
NRO je americká spravodajská agentúra, ktorá navrhuje, stavia a prevádzkuje špionážne družice pre potreby americkej vlády a jej agentúr a úradov. Ako informovala agentúra AP, raketa Falcon 9 vyštartovala v nedeľu popoludní (SELČ) z Vandenbergovej vesmírnej základne v americkom štáte Kalifornia.
NROL-85 bude poskytovať informácie z vesmíru rôznym vládnym agentúram, ako sú Ústredná spravodajská služba (CIA) či ministerstvo obrany USA a iné. Najbližšie dve podobné misie sa uskutočnia v júli, keď z Mysu Canaveral raketa vynesie družicu NROL-107 (Silent Barker), a v auguste, keď je naplánovaný štart rakety Delta IV Heavy s družicou NROL-91. Táto raketa bude štartovať z Vandenbergovej vesmírnej základne.
22:15 Belgicko zakázalo kotviť ruským lodiam vo svojich prístavoch
Lode plaviace sa pod ruskou vlajkou majú od nedele zákaz kotviť v belgických prístavoch. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na belgické médiá.
Televízna stanica RTBF v tejto súvislosti pripomenula, že zákaz vstupu do belgických prístavov Antverpy, Zeebrugge a Gent sa týka nielen lodí plaviacich sa pod ruskou vlajkou, ale aj tých, ktoré ruskú vlajku vymenili za vlajku iného štátu po 24. februári, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu.
Opatrenie prijaté Belgickom je v súlade s piatym balíkom sankcií proti Rusku, ktoré Európska únia prijala 8. apríla. Zákaz vstupu do belgických prístavov sa vzťahuje na približne 6 000 ruských alebo Ruskom prevádzkovaných plavidiel, informoval federálny minister spravodlivosti Vincent Van Quickenborne, ktorý je vláde zodpovedný aj za Severné more.
20:36: Zelenskyj pre CNN: Svetu už neverím
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má po eskalácii vojny vo svojej krajine problém veriť v spoľahlivosť „niektorých krajín alebo niektorých lídrov“. Povedal to v rozhovore pre televíziu CNN, ktorý sa uskutočnil v piatok v prezidentskom paláci v Kyjeve a odvysielaný bol v nedeľu. Na otázku, či v súvislosti s Ukrajinou nepovažuje výraz „nikdy viac“, ktorý používajú politici vo svete, keď hovoria o holokauste a zločinoch proti ľudskosti, za prázdny, Zelenskyj odpovedal: „Neverím svetu. Po tom, čo sme videli, čo sa deje na Ukrajine, som nadobudol pocit, že by sme nemali veriť niektorým krajinám alebo niektorým lídrom. Neveríme tým slovám. Po eskalácii zo strany Ruska neveríme našim susedom. Neveríme tomu všetkému.“
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP Ukrajinský prezident neverí ani bezpečnostným zárukám daným v dokumentoch a medzinárodnému právu, keďže na Ukrajine zúri vojna a Rusko je obviňované z údajných vojnových zločinov. „Dokonca ani ja neverím dokumentom, pretože máme aj Budapeštianske memorandum – myslím, že poznáte všetky podrobnosti. Pre mňa je to len bezcenný kus papiera,“ povedal Zelenskyj. Ďalej uviedol, že verí praktickému, hmatateľnému úsiliu a ukrajinskému ľudu. „Veríme len zmluvným, pragmatickým veciam. Ak ste naši priatelia alebo partneri, dajte nám zbrane, podajte nám ruku, podporte nás, dajte nám peniaze a zastavte Rusko. Ak ste naši priatelia, môžete to urobiť.“
„Jediná viera, ktorú máme, je viera v nás samých, v našich ľudí, viera v naše ozbrojené sily a viera, že krajiny nás podporia nielen svojimi slovami, ale aj svojimi činmi. A to je všetko. Nikdy viac… Naozaj, každý o tom hovorí, a predsa, ako vidíte, nie každý má odvahu,“ uzatvoril Zelenskyj. Zdôraznil, že Ukrajina nie je ochotná vzdať sa územia Donbasu na východe, pretože nemá žiadnu záruku, že Rusko sa nepokúsi znova dobyť Kyjev, ak obsadí Donbas.
19:00 Kuleba: Mariupol by mohol celkom zablokovať rozhovory s Ruskom
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu povedal, že medzi Kyjevom a Moskvou neprebieha v poslednej dobe nijaká komunikácia na úrovni rezortov diplomacie. Kuleba zároveň v rozhovore pre americkú spravodajskú televíznu stanicu CBS News označil situáciu v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol za „strašnú“ a povedal tiež by sa pri rokovaniach mohla stať „červenou čiarou“.
„V posledných týždňoch sme s ruskými diplomatmi nemali nijaký kontakt na úrovni ministerstiev zahraničných vecí,“ povedal. „Kontakt (s ruskou stranou) prebieha jedine na úrovni vyjednávacieho tímu pozostávajúceho z predstaviteľov rôznych inštitúcií a členov parlamentu. Oni pokračujú v odborných konzultáciách, avšak nijaké rokovania na vysokej úrovni sa nekonajú,“ spresnil.
Telá civilistov ležia pri zničenej časti druhého najväčšieho hutníckeho závodu na Ukrajine. Foto: TASR/AP 17:27 Ukrajina: Pri ostreľovaní Charkova zahynulo najmenej päť ľudí
Najmenej päť mŕtvych a 13 zranených si v nedeľu vyžiadalo ruské ostreľovanie druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov. Informovala o tom agentúra AFP odvolávajúc sa na vyjadrenie oblastných zdravotníkov. Stanica BBC citujúca zo správy ukrajinskej verejnoprávnej televízie uvádza, že na mieste zasahujú záchranári.
15:27 Rusko potvrdilo úmrtie svojho generála na Ukrajine
Na Ukrajine bol zabitý ďalší ruský generál, pričom jeho úmrtie potvrdilo samotné Rusko. Ide o generálmajora Vladimira Petroviča Frolova, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa 8. armády južného vojenského okruhu. Úmrtie Frolova potvrdil gubernátor Petrohradu Alexandr Beglov, informuje v nedeľu stanica BBC odvolávajúca sa na správu ruskej agentúry TASS.
Kde ani kedy bol Frolov zabitý, nie je jasné. Magazín Forbes uvádza, že ak by sa v tomto smere potvrdili tvrdenia Kyjeva, išlo by od začiatku vojny už o ôsmeho zabitého ruského generála. „Vladimir Petrovič Frolov zomrel hrdinskou smrťou v boji s ukrajinskými nacionalistami,“ uviedol Beglov. „Obetoval svoj život pre to, aby už deti, ženy ani starí ľudia v Donbase nepočúvali výbuchy bômb,“ dodal.
14:47 BBC: Vojaci v Mariupole sa nevzdávajú a pokračujú v obrane mesta
Ukrajinská strana sa podľa všetkého zatiaľ nevzdáva v obliehanom čiernomorskom meste Mariupol ruským ozbrojeným silám, informuje britská stanica BBC.
Poradca mariupolského starostu Petro Andriuščenko na sociálnej sieti Telegram v nedeľu napísal, že obrancovia naďalej bránia mesto aj napriek ponuke Moskvy, že vojakom kladúcim v Mariupole odpor ušetria ruskí vojaci životy, ak sa vzdajú. Andriuščenko dodal, že nepriateľské akcie Rusov sa nesústreďujú len na oceliarne Azovstaľ, kde ukrajinskí vojaci údajne uviazli. „Počas bojov okupanti znova pálili delostrelectvom aj na súkromné obytné budovy,“ spresnil starostov zástupca.
Ruská armáda dala obrancom Mariupola ultimátum, že ak sa vzdajú v priebehu nedele medzi 05.00 a 12.00 h SELČ, bude ich bezpečnosť zaručená. Moskva spresnila, že s vojakmi, ktorí pristúpia na jej ponuku, sa bude zaobchádzať v súlade so Ženevským dohovorom o vojnových zajatcoch. V ruskom vyhlásení sa však neuvádza, čo sa stane s vojakmi, ktorí odmietnu prestať bojovať do stanoveného limitu.
VIDEO Ruské helikoptéry na Ukrajine
14:10 Kyjev: Mariupol odoláva pokračujúcim ruským útokom
Kľúčový prístav v ukrajinskom meste Mariupol stále odoláva pokračujúcim ruským útokom. Uviedla to v nedeľu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Dodala, že obrancovia prístavu pri Azovskom mori viažu významné ruské sily, ktoré obliehajú mesto. Mariupol označila za „štít chrániaci Ukrajinu“, ktorý bráni ruským vojakom obliehajúcim mestom v postupe do iných oblastí krajiny. Maľarová konštatovala, že Rusi pokračujú v leteckých úderoch na Mariupol a pravdepodobne pripravujú obojživelný výsadok, aby podporili svoje sily v meste.
12:09 Leyenová: Nové sankcie EÚ proti Rusku sa zamerajú na banky a ropu
Nové sankcie, ktoré proti Rusku pripravuje Európska únia (EÚ), sa zamerajú na banky, predovšetkým na Sberbank, rovnako ako na ropu, uviedla šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
„Naďalej sa pozeráme na bankový sektor, predovšetkým na Sberbank, na ktorú pripadá 37 percent ruského bankového sektora,“ odpovedala Leyenová v rozhovore pre nemecký nedeľník Bild am Sonntag, na otázku týkajúcu sa pripravovaného šiesteho balíka sankcií. „A, samozrejme, ide aj o energetiku.“
11:10 Kyjev na deň zastavuje koridory; Moskva zničila vojenský závod pri Kyjeve
Kyjev v nedeľu oznámil, že na jeden deň pozastavuje odsun civilného obyvateľstva z vojnou postihnutého územia na východe Ukrajiny, pretože s ruskými jednotkami sa zatiaľ nepodarilo dohodnúť na konkrétnych podmienkach tejto evakuácie. Informovala o tom agentúra AFP.
„Od tohto rána, 17. apríla, už nemôžeme ďalej súhlasiť s (podmienkami) okupantov v súvislosti s prímerím na evakuačných trasách. Preto, bohužiaľ, dnes humanitárne koridory neotvoríme,“ napísala vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.
Medzitým ministerstvo obrany v Moskve oznámilo, že ruská armáda zničila jednu vojenskú továreň neďaleko Kyjeva. Ruské jednotky momentálne zintenzívňujú útoky zamerané na ukrajinskú metropolu a jej predmestia, vysvetľuje AFP. „Počas noci vysokopresná riadená strela zničila závod na výrobu munície pri obci Bovary, Kyjevská oblasť,“ uviedol ruský rezort obrany na sociálnej sieti Telegram.
09:30 Deťom z Ukrajiny pomáhajú na hraniciach vyrovnať sa s traumou plyšové orangutany
Na slovensko-ukrajinských hraniciach sa osvedčili plyšové orangutany ako súčasť metódy na podporu detí traumatizovaných vojnovým konfliktom. Potvrdzujú to psychológovia z občianskeho združenia Ipčko, ktorí na hraniciach poskytujú psychologickú pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou i tým, ktorí sa starajú o utečencov.
Marek Madro z IPčko spresnil, že ich metóda „Huggy Orangutan intervention“ je obdobou známej praktiky „Huggy Puppy intervention“, ktorú psychológovia Jonathan Kushnir a Avi Sadeh vyvinuli na pomoc deťom umiestneným v záchytných táboroch a prvýkrát ju použili v roku 2006 počas izraelsko-libanonskej vojny.
VIDEO Zničený Mariupol
05:50 Zelenského vláda začína plánovať povojnovú obnovu Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho vláda začala plánovať povojnovú budúcnosť Ukrajiny. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN. V príhovore zverejnenom v noci na nedeľu Zelenskyj informoval, že v sobotu mal stretnutie venované „rekonštrukcii našich miest“. Uznal, že ide „o obrovské množstvo práce, ale (je to) stále menej, ako brániť štát vo vojne.“
Podľa CNN Zelenskyj označil súčasné obdobie za „historický okamih, okamih, keď môžeme raz a navždy vyriešiť mnohé staré problémy“ a začať so „skutočnou modernizáciou našich miest“. Spomenul v tejto súvislosti „kvalitné územné plánovanie tam, kde neexistovalo“, zohľadnenie tokov v doprave, zaručenie energetickej účinnosti, použitie ekologických materiálov i inkluzívnosť.
Pripomenul aj problémy, s akými ľudia zápasia, keď sa snažia získať financie na to, aby mali vlastný byt alebo si postavili dom. Informoval, že si stanovil úlohu poskytnúť dočasné bývanie všetkým vnútorne vysídleným osobám, ktorých príbytok bol zničený vo vojne. Vysvetlil, že pôjde o dočasné bývanie, „kým im domy znovu nepostavíme“. Prioritou by podľa neho mali byť byty a domy pre veteránov vojen alebo tých, ktorí pracovali alebo pracujú v záujme spoločnosti a nemajú vlastné bývanie. Zelenskyj tiež informoval, že v pláne je aj výstavba pamätníkov, z ktorých jeden „bude vypovedať o zničenom moste v Kyjevskej oblasti, ktorý spájal mestá Irpiň a Buča s Kyjevom“.
Ruské vojenské vozidlá smerujú do mesta Izjum na vyhorenom moste v Charkovskej oblasti. Foto: TASR/AP 02:03 Rusko navrhlo obrancom oceliarne Azovstaľ v Mariupole, aby zložili zbrane
Ruské ozbrojené sily ponúkli vojakom, ktorí im kladú odpor v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, že ušetria ich životy, ak v nedeľu v stanovenom čase zložia zbrane. Informovala o tom britská stanica Sky News. Ruská armáda uviedla, že ukrajinskí vojaci a „zahraniční žoldnieri“ v Mariupole majú možnosť zložiť zbrane v nedeľu v čase od 06.00 h do 13.00 h moskovského času (05.00 – 12.00 h SELČ) a ich bezpečnosť bude zaručená.
Moskva spresnila, že s vojakmi, ktorí pristúpia na jej ponuku, sa bude zaobchádzať v súlade so Ženevským dohovorom o vojnových zajatcoch. Vo vyhlásení Moskvy sa neuvádza, čo sa stane s vojakmi, ktorí odmietnu prestať bojovať. Píše sa v ňom, že ruská armáda sa pri prekladaní ponuky riadi výlučne humánnymi princípmi. Rusko tvrdí, že jediné zostávajúce ukrajinské jednotky v prístavnom meste sa nachádzajú v malej oblasti okolo areálu oceliarne Azovstaľ. Moskva deklaruje, že jej jednotky už Mariupol „takmer ovládli“. Vojaci bojujúci na ukrajinskej strane, ktorí uviazli v areáli továrne Azovstaľ, budú počas noci informovaní o ponuke ruskej strany, a to každých 30 minút prostredníctvom rádiového spojenia, uvádza sa vo vyhlásení.
Ukrajinskí vojaci v Charkove. Foto: TASR/AP SOBOTA
22:17 Veliteľ ruského námorníctva sa stretol s posádkou potopeného krížnika
Veliteľ ruského námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov sa v Sevastopole stretol s posádkou potopeného raketového krížnika Moskva. Pri tejto príležitosti uviedol, že všetci jej členovia budú naďalej slúžiť v námorníctve. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters odvolávajúcej sa na oznámenie ruského ministerstva obrany zverejnené v sobotu.
Jevmenov podľa agentúry TASS ďalej povedal, že posádka krížnika Moskva bude v súlade so zákonom prepustená zo služby na dobu určitú – od mája do júna. Zároveň ubezpečil, že tradície krížnika Moskva budú starostlivo zachované a budú pokračovať.
20:45 Zelenskyj: Likvidácia ukrajinských vojakov v Mariupole by bola koncom rokovaní
Likvidácia aj posledných ukrajinských vojakov brániacich obliehaný Mariupol by znamenala koniec rozhovorov s Ruskom. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotňajšom rozhovore pre denník Ukrajinska pravda, z ktorého citovala agentúra AFP a stanica BBC. „Likvidácia našich vojakov, našich mužov (v Mariupole), by ukončila akékoľvek rokovania (medzi Kyjevom a Moskvou),“ povedal Zelenskyj. Dodal pritom, že Ukrajina nebude s Ruskom vyjednávať o svojom území či ľude.
Na margo obliehaného a neustále ostreľovaného Mariupola ukrajinský prezident tiež skonštatoval, že by sa mohol stať „desiatimi Boroďankami“. Odkazoval tým na ukrajinské mesto Boroďanka, zdevastované ruskými vojakmi, pripomína BBC. Ukrajina v sobotu informovala, že v troskách Mariupola kladú Rusku ešte stále odpor zvyšky ukrajinských obrancov, ktorých ruskí vojaci vytlačili do tamojšieho rozsiahleho oceliarskeho komplexu Azovstaľ ležiaceho neďaleko prístavu.
20:24 Podoľak kritizuje Európsku úniu za nedostatočné dodávky zbraní
Ukrajina kritizuje pomalé a nedostatočné dodávky zbraní z Európskej únie. „EÚ dodáva Ukrajine zbrane, no nie tie, o ktoré sme žiadali,“ napísal v sobotu na Twitteri poradca prezidenta Mychajlo Podoľak.
Dodávky zbraní navyše trvajú podľa neho príliš dlho. „Táto hra sa dá hrať dlho, no demokracia z toho rozhodne nebude mať prospech. Ukrajina potrebuje zbrane. Nie za mesiac. Teraz,“ cituje Podoľakov tvít agentúra DPA.
Ukrajina sa ruským útokom bráni už viac ako sedem týždňov. Minulý týždeň EÚ oznámila, že vyčlení ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a vybavenia ukrajinským ozbrojeným silám. Celková výška uvoľnených finančných prostriedkov sa tak zvýšila na 1,5 miliardy eur.
Tieto peniaze majú byť použité na nákup osobných ochranných prostriedkov, lekárničiek a pohonných hmôt, ako aj zbraní na obranné účely. Kyjev od Západu žiada dodanie ťažkých zbraní, ako sú tanky, delostrelectvo, protivzdušná obrana a lietadlá.
18:02 Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu na západe Luhanskej oblasti
Ruská armáda v sobotu zbombardovala ropnú rafinériu v ukrajinskom meste Lysyčansk na západe Luhanskej oblasti, pričom vypukol veľký požiar. Guvernér oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že to nebolo prvýkrát, čo rafinéria bola terčom útoku a obvinil Rusov, že sa snažia „vyčerpať“ miestnych záchranárov. Zdôraznil, že v rafinérii v čase útoku nebolo palivo a horia „zvyšky ropných kalov“.
Úrad ukrajinského prezidenta v sobotu informoval, že raketové útoky a bombardovanie za uplynulých 24 hodín zasiahli osem regiónov: Doneckú, Luhanskú a Charkovskú oblasť na východe krajiny, Dnepropetrovskú, Poltavskú a Kirovohradskú oblasť v centrálnej Ukrajine a Mykolajivskú a Chersonskú oblasť na juhu krajiny.
17:10 Taliani zakázali vstup všetkých ruských lodí do svojich prístavov
Taliansko zakázalo vstup všetkých ruských lodí do svojich prístavov s platnosťou od nedele. Ide o súčasť rozšírených sankcií voči Rusku, ktoré Európska únia ohlásila v skoršej časti tohto mesiaca. Ruské lode, ktoré sú v talianskych prístavoch, ich musia opustiť okamžite „po zrealizovaní svojich obchodných aktivít“. Vyplýva to z oznámenia, ktoré dostali všetky prístavy v krajine.
16:54 Najbohatší Ukrajinec Achmetov chce znovu postaviť zničené mesto Mariupol
Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov chce pomôcť pri znovuvybudovaní juhoukrajinského mesta Mariupol, ktoré už bolo z veľkej časti zničené v dôsledku ostreľovania a leteckých útokov ruských inváznych vojsk. V troskách Mariupola v súčasnosti kladú odpor zvyšky ukrajinských obrancov. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry Reuters, ktorá pripomína, že Achmetov má na Mariupol úzke väzby a vlastní v ňom aj dva veľké oceliarske závody.
„Mariupol je pre celý svet tragédiou a príkladom hrdinstva. Pre mňa bol Mariupol vždy ukrajinským mestom a vždy nám aj zostane,“ vyhlásil oligarcha, v minulosti spájaný s proruskou Stranou regiónov. Vyjadril pritom nádej, že „naši odvážni vojaci“ napokon ubránia toto strategicky položené prístavné mesto pri Azovskom mori, na ktoré ruskí vojaci útočia už sedem týždňov.
Rinat Achmetov. Foto: TASR/AP Achmetovovo „impérium“ na východnej Ukrajine utrpelo veľké škody počas prebiehajúcej ruskej invázie, ale aj v dôsledku anexie Krymu a vojny v Donbase, kde prebiehajú boje už prakticky osem rokov. V roku 2013 sa bohatstvo tohto veľkopodnikateľa odhadovalo na 15,4 miliardy dolárov, v súčasnosti je to už len 3,9 miliardy.
15:47 Rusko zaslalo Česku nótu pre dodávky zbraní na Ukrajinu. Praha reagovať nebude
Rusko upozornilo formou nóty Českú republiku na to, že bez jeho súhlasu nesmie poskytovať tretím krajinám bývalú sovietsku techniku. Oznámil to v sobotu český minister zahraničných vecí Ján Lipavský, podľa ktorého však ide o nezmysel a české ministerstvo na nótu nebude reagovať. Informuje o tom spravodajský portál iDNES.cz. Lipavský uviedol, že na takýto materiál „reexportná doložka neexistuje“ a zo strany Ruska ide o vecný nezmysel. Jeho slová pre portál iDNES.cz potvrdila aj hovorkyňa rezortu diplomacie Lenka Do. „Na nótu sme nereagovali, pretože je to nezmysel,“ dodala.
Jan Lipavský. Foto: TASR/AP Rusko tento týždeň diplomatickou nótou formálne varovalo USA aj ďalšie západné štáty, že ich dodávky zbraní na Ukrajinu podnecujú tamojší konflikt a mohli by mať „nepredvídateľné dôsledky“.
Minister Lipavský uviedol, že ruská nóta voči ČR predstavuje ďalší spôsob, ako sa Rusko klamstvom domáha zastavenia českej podpory Ukrajine. Vojenská a ďalšia pomoc Ukrajine je však podľa jeho slov jednoznačne v strategickom záujme Česka. „Ruský veľvyslanec na začiatku marca oznámil námestníkovi MZV ČR, že Rusko očakáva na Ukrajine teroristické útoky proti konvojom so západnými zbraňami. To jasne interpretujeme ako vyhrážky, že Rusko samo chystalo a chystá sabotážne akcie,“ uviedol Lipavský.
Česko poskytuje Ukrajine zbrane aj ďalší vojenský materiál. Celková hodnota materiálu, ktorý ČR darovala Ukrajine, predstavovala k 6. aprílu 1,1 miliardy českých korún (45 miliónov eur). Český rezort obrany však z bezpečnostných dôvodov už dlhšie neuvádza, aký konkrétny vojenský materiál Ukrajine posiela. Podľa serveru Echo24.cz poslalo Česko na Ukrajinu aj samohybné húfnice Dana a salvové raketomety RM-70 Grad československej výroby. Denník The Wall Street Journal minulý utorok zase napísal, že Česko poslalo na Ukrajinu viac ako desiatku modernizovaných tankov sovietskej výroby T-72M.
14:29 Pri raketovom útoku na Kyjev prišiel o život jeden človek a viacerí sa zranili
Najmenej jeden človek prišiel v sobotu o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku, ktorý v sobotu ráno zasiahol ukrajinskú metropolu Kyjev. Oznámil to tamojší starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala stanica Sky News.
Záchranári teraz podľa Klička bojujú o životy zranených. „Kyjev bol a zostáva cieľom agresora,“ dodal starosta. Na sociálnej sieti Telegram kyjevský starosta tiež uviedol, že ruskí generáli sa už dlhšie vyhrážajú raketovými útokmi na hlavné mesto. Tamojšia protivzdušná obrana sa podľa jeho slov snaží ľudí ochrániť, avšak „nepriateľ je nemilosrdný“.
13:07 OSN zaznamenala na Ukrajine už vyše 1 900 zabitých civilistov
Organizácia Spojených národov (OSN) zaevidovala na Ukrajine od začiatku ruskej invázie už viac ako 1 900 prípadov zabitia civilistov. Zároveň však upozornila, že „skutočný“ počet obetí je zrejme oveľa vyšší, informovala v sobotu stanica BBC.
Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) zaznamenal medzi 24. februárom a 14. aprílom 1 982 zabitých civilistov vrátane 162 detí. Zranených bolo v tomto období podľa jeho údajov najmenej ďalších 2 651 civilistov vrátane 256 detí. Väčšinu z týchto úmrtí a zranení zapríčinilo ostreľovanie či nálety, spresňuje OHCHR.
11:49 Rusko zakázalo vstup britskému premiérovi Johnsonovi
Rusko zakázalo vstup na svoje územie britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi, oznámilo v sobotu ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. Zákaz sa vzťahuje aj na šéfku britskej diplomacie Liz Trussovú, ministra obrany Bena Wallacea a ďalších 10 členov britskej vlády. TASR informáciu prevzalo z agentúry AFP a stanice Sky News. „Tento krok bol podniknutý v reakcii na bezuzdnú informačnú a politickú kampaň, ktorej cieľom je medzinárodná izolácia Ruska… a priškrtenie ruskej ekonomiky,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP Londýn podľa neho podniká voči Moskve „bezprecedentné nepriateľské kroky“, za ktoré možno považovať predovšetkým sankcie voči popredným predstaviteľom ruského režimu a dodávky smrtiacich zbraní Kyjevu. Podľa televízie Sky News sa zákaz vstupu na územie Ruskej federácie vzťahuje aj na Liz Trussovú, Bena Wallacea a ďalších 10 členov britskej vlády. Ministerstvo uviedlo, že zoznam bude v blízkej budúcnosti ešte rozšírený.
11:30 Na evakuáciu civilistov na sobotu dohodli deväť humanitárnych koridorov
Na evakuáciu civilistov z oblasti bojov na juhu a východe Ukrajiny na sobotu dohodli deväť humanitárnych koridorov. Uviedla to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. Podľa jej slov sa evakuačné úsilie opäť zameria aj na odchod civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, ktoré čelí neustálym ruským útokom od začiatku ruskej vojny na Ukrajine. Päť z deviatich koridorov má viesť z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
10:40 Na Ľvov zaútočili ruské lietadlá Su-35 štartujúce z Bieloruska
Mesto Ľvov na západe Ukrajiny sa v sobotu ráno stalo terčom ruského leteckého útoku. Informoval o tom guvernér Ľvivskej oblasti Maksym Kozyckyj. Na komunikačnej platforme Telegram napísal, že ruské lietadlá Su-35 vyštartovali z bieloruského letiska Baranoviči a raketami zaútočili na mesto Ľvov. Ukrajinská protivzdušná obrana podľa neho zostrelila štyri strely s plochou dráhou letu.
10:29 Rusko zaútočilo na ďalšiu vojenskú továreň v Kyjeve
Rusko podniklo v sobotu ráno raketový útok na vojenskú továreň v ukrajinskej metropole Kyjev. Informoval o to reportér agentúry AFP a útok následne potvrdili aj ukrajinské úrady a ruské ministerstvo obrany.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko prostredníctvom internetu oznámil, že východnú časť ukrajinského hlavného mesta v sobotu ráno zasiahol letecký útok. Kličko uviedol, že explózie boli v obvode Darnytskij. Podľa jeho slov sú na mieste záchranári a zdravotníci a správy o obetiach zverejnia neskôr. Kličko vyzval obyvateľov Kyjeva, aby sa riadili signálmi sirén. Zároveň uviedol, že tí, ktorí z hlavného mesta odišli, by sa zatiaľ z bezpečnostných dôvodov nemali vracať.
Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP Ruská armáda v piatok večer raketovým úderom zasiahla letisko v meste Oleksandrija v Kirovohradskej oblasti. Informoval o tom v sobotu na Facebooku starosta mesta Serhij Kuzmenko. Neuviedol však, či si útok vyžiadal nejaké obete. V Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny pri nočnom bombardovaní jeden človek zomrel a traja utrpeli zranenia, informoval guvernér oblasti Serhij Hajdaj. Bombardovanie okrem toho poškodilo plynovody v mestách Sjevjerodoneck a Lysyčansk.
09:45 Nemecký minister: Dodávky tankov Ukrajine by neznamenali vstup do vojny
Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann uviedol, že dodávky tankov alebo iných ťažkých zbraní by neznamenali vstup Nemecka do vojny na Ukrajine, ktorá sa už vyše 50 dní bráni ruskej vojenskej agresii. Jeho vyjadrenie zaznelo v rozhovore pre noviny Welt am Sonntag, informovala v sobotu agentúra DPA. Buschmann, ktorý v nemeckej spolkovej vláde zastupuje najmenšiu koaličnú stranu – liberálov z FDP, konštatoval, že dodávky zbraní krajine brániacej svoju suverenitu pred agresorom neznamenajú podľa medzinárodné práva vstup do vojnového konfliktu.
„Keď sa dodávajú zbrane Ukrajine, ktorá uplatňuje svoje legitímne právo na obranu, nemôže to viesť k tomu, že sa stávate účastníkom konfliktu,“ povedal Buschmann pre nedeľník Welt am Sonntag. Minister pritom zdôraznil, že nejde len o jeho osobný názor, ale o postoj nemeckej vlády, ktorá v piatok oznámila plán uvoľniť miliardu eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Tieto finančné prostriedky budú zahrnuté v doplnkovom rozpočte na tento rok.
06:44 Pri ostreľovaní Charkova zomrelo podľa ukrajinských zdrojov najmenej desať ľudí
Pri ruskom ostreľovaní mesta Charkov na východe Ukrajiny zomrelo v piatok najmenej desať ľudí, píše agentúra DPA s odvolaním sa na tamojšiu krajskú prokuratúru.
Najmenej 35 ďalších ľudí bolo pri útokoch údajne zranených. Vo vyhlásení prokuratúry sa ďalej uvádza, že poškodených alebo zničených bolo aj niekoľko obytných domov na východnom predmestí Charkova.
06:02 Zelenskyj pre CNN: Podľa odhadov doteraz zahynulo do tritisíc ukrajinských vojakov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre televíziu CNN uviedol, že podľa odhadov Ukrajiny vo vojne s Ruskom doteraz zahynulo približne 2 500 až 3-tisíc ukrajinských vojakov. Informovala o tom agentúra DPA. V úryvkoch rozhovoru, ktoré boli zverejnené v piatok, Zelenskyj dodal, že približne ďalších 10-tisíc ukrajinských vojakov bolo zranených a je „ťažké povedať, koľko z nich prežije“. Počet obetí ruskej armády Ukrajina podľa Zelenského odhaduje na 19- až 20-tisíc.
Na otázku o tohtotýždňových videách dokumentujúcich smrť a devastáciu na Ukrajine vrátane ženy, ktorá našla telo svojho mŕtveho syna v studni, Zelenskyj odpovedal, že je to pre neho „veľká bolesť“. „Nemôžem sa na to pozerať ako otec už len preto, že všetko, čo po tomto chcete, je pomsta a zabíjanie. Musím sa na to pozerať ako prezident štátu, kde mnoho ľudí zomiera a stráca svojich blízkych,“ poznamenal.
„Všetci chceme bojovať. Ale všetci musíme urobiť všetko pre to, aby táto vojna nebola nekonečná. Čím dlhšia bude, tým viac by sme stratili. Všetky tieto straty budú ako tá jedna,“ dodal Zelenskyj.
04:58 Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové
Ukrajina už takmer vypracovala dotazník pre vstup do Európskej únie, prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol vo videu, ktoré zverejnil v piatok večer. TASR správu prevzala od agentúry DPA. „Práca je takmer dokončená a odpovede čoskoro poskytneme predstaviteľom Európskej únie,“ povedal Zelenskyj.
Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho predstaviteľom Ukrajiny odovzdala počas svojej návštevy Kyjeva minulý týždeň. Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v EÚ na konci februára krátko po začiatku ruskej invázie.
02:43 Pápež František sa pomodlil za to, aby si protivníci na Ukrajine podali ruky
Pápež František sa počas veľkopiatkovej krížovej cesty v rímskom Koloseu pomodlil za to, aby si „protivníci“ vo vojenskom konflikte na Ukrajine „podali ruky“ a „skúsili si vzájomne odpustiť“. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Večernej pobožnosti krížovej cesty v Koloseu, ktorá sa konala po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou koronavírusu, sa zúčastnilo približne desať tisíc veriacich. Podľa AFP sa v dave vynímala ukrajinská vlajka. Medzi rodinami poverenými nesením kríža boli aj Ruska a Ukrajinka, ktoré sú celoživotnými priateľkami. Obe spolu kríž niesli počas jednej z častí procesie.
Táto iniciatíva Vatikánu sa však nestretla s pozitívnym ohlasom ukrajinských predstaviteľov. Arcibiskup ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslav Ševčuk ju začiatkom tohto týždňa odsúdil, pričom ju nazval „nevhodnou, predčasnou a nejednoznačnou myšlienkou, ktorá nezohľadňuje kontext ruskej vojenskej agresie“. Ukrajinský veľvyslanec pri Svätej stolici zase v tejto súvislosti uviedol, že „chápe a zdieľa všeobecné znepokojenie na Ukrajine“.
01:46 V okolí Kyjeva našli už vyše 900 tiel civilistov
Po stiahnutí ruských síl našli v Kyjevskej oblasti už viac ako 900 tiel civilistov. Informovali o tom v piatok agentúry AP a AFP s odvolaním sa na tamojšiu políciu. Podľa šéfa kyjevskej krajskej polície Andrija Nebytova telá buď ležali na uliciach alebo boli provizórne pochované. Takmer všetky tieto obete boli zastrelené.
„Najviac obetí sa našlo v meste Buča, kde je viac ako 350 mŕtvych,“ uviedol Nebytov, dodávajúc, že každý deň objavujú ďalšie telá pod troskami domov a v masových hroboch.
00:43 Kyjev premenuje názvy ulíc a námestí súvisiacich s Ruskom
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v piatok oznámil, že ukrajinská metropola plánuje premenovať ulice a námestia, ktorých názvy súvisia s Ruskom. TASR správu prevzala z webových stránok staníc BBC a Sky News.
Kličko na Telegrame napísal, že Námestie priateľstva medzi Kyjevom a Moskvou bude premenované na Námestie hrdinov Mariupola. Zmeniť sa majú aj názvy zastávok kyjevského metra a ďalších objektov. Rozhodnutie bolo už schválené aj mestskou radou. Starosta poznamenal, že v Kyjeve sú v súčasnosti desiatky takýchto ulíc a objektov. Ich premenovanie je podľa neho aktuálna záležitosť.
PIATOK
22:17 Zelenskyj: Svet by mal byť pripravený na to, že Putin použije jadrové zbrane
Rusko by mohlo zo zúfalstva použiť jadrové zbrane, keďže jeho vojenská invázia na Ukrajinu zlyháva, vyhlásil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom zopakoval vyjadrenia riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa.
Na otázku týkajúcu sa tejto hrozby Zelenskyj odpovedal, že svet by mal byť znepokojený tým, že Rusko začalo hovoriť „o jadrových a chemických zbraniach“. „Myslím si, že by to mohli spraviť. Pre nich totiž životy ľudí nič neznamenajú. Nebojme sa, buďme pripravení,“ uviedol Zelenskyj pre spravodajskú stanicu CNN.
Burns vo štvrtok uviedol, že neúspechy Ruska na bojisku zvyšujú riziko, že by ruský prezident Vladimir Putin mohol nasadiť taktickú alebo jadrovú zbraň s nízkym účinkom.
Kremeľ tvrdí, že krátko po začiatku invázie na Ukrajinu z 24. februára uviedol svoje jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti, ale Spojené štáty tvrdia, že nezaznamenali žiadne známky neobvyklých „jadrových pohybov“, informuje tlačová agentúra AFP. Ruská vojenská doktrína zahŕňa i princíp „eskalácie na deeskaláciu“, ktorý spočíva v odpálení malej jadrovej zbrane na opätovné získanie „iniciatívy“ vo vojne.
19:40 NATO vyslalo podporu Pobaltiu aj Fínsku a Švédsku
NATO malo spoločné cvičenie s partnermi z Fínska a Švédska, podľa vyjadrení z NATO dnes úspešne ukončili týždeň intenzívnej spolupráce vo vzdušnom priestore Estónska v rámci cvičenia s názvom Ramstein Alloy.
Cvičenie sa zameriavalo na scenáre simulujúce skutočné udalosti, ktorým čelí personál leteckej polície NATO nasadený v regióne Baltského mora na ochranu vzdušného priestoru troch pobaltských krajín. Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré nemajú vlastnú letku bojových lietadiel, sú od roku 2004 chránené lietadlami z krajín spojencov v rámci rotačnej misie Baltic Air Policing.
Spoločného cvičenie sa zúčastnili posádky a lietadlá z Belgicka, Británie, Česka, Estónska, Francúzska, Nemecka, Španielska a Turecka. Išlo o nácvik vzdušných súbojov, tankovanie bojových lietadiel vo vzduchu, identifikáciu a sprevádzanie lietadla, ktoré prišlo o telekomunikačné spojenie, či simulované katapultovanie posádky s následnou aktiváciou pátracích a záchranných operácií.
18:30 EÚ kritizuje Rusko
EÚ kritizuje Rusko za neopodstatnené vyhostenie18 svojich diplomatov z Ruska, ktorým Moskva reagovala na vypovedanie svojich zástupcov z Bruselu pre obvinenia zo špionáže. „Európska únia odsudzuje neoprávnené, bezdôvodné rozhodnutie Ruskej federácie o vyhostení 18 členov Delegácie Európskej únie v Ruskej federácii,“ uvádza sa vo vyhlásení diplomatickej služby EÚ.
„Piatkové rozhodnutie ruských orgánov nemá žiadne odôvodnenie okrem toho, že to je čisto odvetný krok. Postup, ktorý si Rusko zvolilo, ešte viac prehĺbi jeho medzinárodnú izoláciu,“ citovala z vyhlásenia agentúra TASR.
17:30 V uliciach Mariupola sa bojuje, v Donecku útoky po celej línii
Rusko použilo pri útokoch na obliehané mesto Mariupol bombardéry s dlhým doletom, malo sa tak stať po prvýkrát od začiatku vojny. Tvrdí to ukrajinské ministerstvo obrany. Hovorca ministerstva obrany v Kyjeve Olexandr Motuzianyk tiež uviedol, že ruská armáda sa aktuálne zameriava na dobytie miest Rubižne a Popasna v Luhanskej oblasti a Mariupol v Doneckej oblasti. V Mariupole prebiehajú boje v uliciach. Aktívne boje sa podľa neho sústreďujú v okolí tamojšej Illičovej oceliarne, ako aj v oblasti prístavu.
Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko medzitým podľa televízie CNN informoval, že k ťažkému ostreľovaniu dochádza na takmer celej frontovej línii v tejto oblasti. „Takmer všetky obce Doneckej oblasti pozdĺž frontovej línie sú vystavené útoku,“ uviedol Kyrylenko, ktorý upozornil na ťažkú situáciu mestečka Marjinka. V tom podľa neho od začiatku ruskej invázie zabili 11 civilistov, zničených bolo takmer 100 domov a poškodené tri školy.
Americký denník Wall Street Journal publikoval video, kde zhŕňa informácie o krížniku Moskva a návrate Ukrajincov do zničených obydlí:
17:20 Rusi vyhostili diplomatov EÚ
Moskva nariadila 18 členom delegácie Európskej únie v Rusku, aby opustili krajinu.
13:30 Rusi zrejme dobyli ďalšiu časť Mariupola
Ruská armáda tvrdí, že sa jej podarilo získať úplnú kontrolu nad oceliarňou v juhoukrajinskom meste Mariupol, ktorú doteraz ovládali ukrajinské ozbrojené sily. „Útoky ruských ozbrojených síl a jednotiek Doneckej ľudovej republiky v meste Mariupol úplne oslobodili Ijličovu oceliareň od ukrajinských nacionalistov,“ vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.
Ukrajinská strana to zatiaľ nepotvrdila. Veliteľ 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl Serhij Volyna, ktorá v meste kladie odpor voči ruskej presile, pripustil, že situácia obrancov je „kritická“. Podľa neho by obkľúčeným ukrajinským vojakom pomohla len rýchla vojenská operácia, ktorá by prelomila ruskú blokádu alebo prípadné politické riešenie situácie v Mariupole. Ukrajinské jednotky v Mariupole už v pondelok uviedli, že sa pripravujú pravdepodobne na svoju „poslednú bitku“, pretože sú v obkľúčení a dochádza im munícia.
Intenzívne boje v Mariupole sa sústreďujú na okolie metalurgického kombinátu Azovstaľ, v blízkosti ktorého sa nachádza aj Ijličova oceliareň. Rusom tam stále vzdorujú zvyšky 36. brigády námornej pechoty a jednotky špeciálneho určenia Azov. Mariupolská mestská rada v piatok oznámila, že ruskí vojaci začínajú vykopávať telá obetí, ktoré v predchádzajúcich týždňoch zakopali na priestranstvách v blízkosti obytných blokov. Nie je pritom jasné, prečo sa telá exhumujú, ani čo sa s nimi stane ďalej, najmä ak získajú úplnú kontrolu nad mestom.
Podľa ukrajinských úradov ruská armáda do mesta dopravila 13 mobilných krematórií. Existujú preto obavy, že Rusko chce týmto spôsobom zlikvidovať dôkazy o vojnových zločinoch, ktoré jeho vojaci spáchali v Mariupole. Ruskí vojaci údajne tiež bránia Mariupolčanom, aby v okolí svojich domov pochovávali civilistov, ktorých zabili ruské sily.
17:00 Rusi vypli Moscow Times
Ruský regulačný úrad zablokoval webovú stránku nezávislého spravodajského portálu Moscow Times v ruštine vzhľadom na reportáže týkajúce sa vojnového konfliktu na Ukrajine.
Denník Moscow Times, ktorého pôvodnú anglickú verziu založil v roku 1992 holandský mediálny magnát Derk Sauer ako prvé noviny vychádzajúce v Rusku po anglicky, tvrdí, že jeho ruský internetový servis bol vypnutý pre to, čo „úrady označujú za nepravdivé informovanie o príslušníkoch poriadkovej polície, ktorí odmietli bojovať na Ukrajine“. Prevádzka anglickej verzie webovej stránky denníka nebola týmto opatrením ovplyvnená.
14:30 Ušlo už 5 miliónov Ukrajincov
Už viac ako päť miliónov ľudí utieklo z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie z 24. februára, vyplýva z piatkových údajov Organizácie Spojených národov. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil, že do zahraničia utieklo 4 796 245 milióna Ukrajincov, pričom podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) cez hranicu uniklo do susedných štátov aj takmer 215 000 občanov tretích krajín.
Do Poľska od začiatku vojny prišlo z Ukrajiny viac ako 2,75 milióna utečencov, oznámila predtým poľská pohraničná stráž. Počty ľudí prekračujúcich hranicu smerom do Poľska v posledných týždňoch výrazne klesli, zatiaľ čo stúpajú počty Ukrajincov vracajúcich sa do vlasti. Niektorí utečenci už z Poľska odišli. Profesor Varšavskej univerzity Maciej Duszczyk, ktorý sa venuje výskumu migrácie, podľa BBC odhaduje, že v krajine zostáva 1,2 až 1,4 milióna Ukrajincov.
10:45 Rusi hrozia odvetnými útokmi na Kyjev
Rusi tvrdia, že pri raketovom útoku neďaleko východoukrajinského Charkova zabili až 30 Poliakov bojujúcich po boku ukrajinských jednotiek, keď zaútočili na dedinu Iziumske pri Charkove.
Moskva zároveň varovala, že za pokračujúce útoky v ruskom vnútrozemí, bude podnikať odvetné útoky na Kyjev. Aj dnes ráno sa v ukrajinskom hlavnom meste ozývali explózie. Rusi tvrdia, že zničili zbrojársku továreň na predmestí Kyjeva. „Počet a rozsah raketových útokov v Kyjeve sa zvýši v prípade akýchkoľvek teroristických útokov a sabotáží spáchaných kyjevským nacionalistickým režimom na ruskom území,“ uviedol rezort obrany v Moskve.
Ukrajinská poštová známka, ktorá bola vydaná krátko pred útokom na krížnik Moskva. Kyjev odmieta opakované obvinenia Moskvy, že ukrajinské sily podnikajú útoky vrtuľníkmi v oblastiach pri hraniciach s Ukrajinou. Rusko vo štvrtok obvinilo Ukrajinu, že vyslala vrtuľníky ostreľovať ciele v juhoruskej Brianskej oblasti, pričom utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí. Koncom marca Rusko obvinilo Ukrajinu, že útočila bojovými vrtuľníkmi na sklad paliva v pohraničnom ruskom meste Belgorod.
Podľa ukrajinských úradov ide len o ruské dezinformácie, ktoré majú vyvolať protiukrajinskú hystériu medzi ruským obyvateľstvom a vytvoriť zámienku pre ďalšie útoku na území Ukrajiny. Zničenie cieľov však bolo potvrdené a Ukrajinci sú schopní takýchto útokov, hoci sa k nim vedome nepriznávajú.
07:28 Zelenskyj sa poďakoval Ukrajincom za 50 dní odporu voči invázii
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval Ukrajincom za to, že už 50 dní vzdorujú ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA. Zelenskyj vo svojom posolstve zdôraznil skutočnosť, že ukrajinským ozbrojeným silám a obyvateľstvu sa stále darí brániť pred okupantmi väčšinu územia krajiny. „Päťdesiat dní našej obrany je úspech. Úspech miliónov Ukrajincov,“ povedal vo videozázname zverejnenom v noci na piatok na sociálnej sieti Telegram.
Pripomenul, že na začiatku invázie prakticky nikto neveril, že sa Ukrajina ruskému útoku ubráni. Mnohí ľudia Zelenskému vtedy radili, aby opustil krajinu. „Radili, aby sme sa fakticky vzdali tyranii. Nepoznali však Ukrajincov a nevedeli, akí sú (Ukrajinci) udatní a ako veľmi si cenia slobodu,“ dodal ukrajinský prezident.
Volodymyr Zelenskyj . Foto: TASR/AP 05:02 Biden zvažuje vyslanie člena vlády USA do Kyjeva, pripustil aj svoju účasť
Americký prezident Joe Biden reportérom povedal, že zvažuje vyslanie vysokopostaveného člena svojej vlády do Kyjeva na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Takisto pripustil, že by to mohol byť on sám. TASR správu prevzala v piatok z webovej stránky stanice BBC.
„Práve teraz prebieha rozhodovanie,“ povedal Biden, keď sa ho pýtali na možnú návštevu predstaviteľa USA na Ukrajine. Biden podľa BBC kladne reagoval aj na otázku, či je pripravený vycestovať aj on osobne. Predstaviteľ Bieleho domu však v reakcii na Bidenove vyjadrenia stanici Fox News povedal, že prezidentova cesta do Kyjeva sa v súčasnosti neplánuje, píše BBC.
Vláda USA podľa amerických médií zvažuje na Ukrajinu vyslať ministra obrany Lloyda Austina alebo ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.
Joe Biden. Foto: TASR/AP 00:05 Pápež sa vo svojej novej knihe zamýšľa nad hrozbami vojny
Pápež František v úvode svojej novej knihy píše, že svet sa približuje k tretej svetovej vojne, akoby bola nevyhnutná, ale nie je neodvratná. Vydanie Františkovej novej publikácie s názvom „Proti vojne: Odvaha budovať mier“ v taliančine bolo plánované na štvrtok, informovala tlačová agentúra Catholic News Agency (CNA).
Pápež sa v predslove svojej 192-stranovej knihy venuje aj hrozbe jadrovej vojny, ktorá sa po ruskej invázii na Ukrajinu „vznáša nad Európou“. „Krok za krokom smerujeme ku katastrofe. Kúsok po kúsku hrozí, že sa svet stane dejiskom mimoriadnej tretej svetovej vojny,“ píše pápež v úvode svojej knihy. Text zverejnil v stredu portál Vatican News. „Smerujeme k nej, akoby bola nevyhnutná. Musíme však dôrazne zopakovať: nie, nie je neodvratná!“ zdôrazňuje František.
ŠTVRTOK
23:07 Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil, píšu agentúry
Ruský krížnik Moskva sa potopil v Čiernom mori po tom, ako bol poškodený počas vojenskej operácie na Ukrajine. Oznámilo to vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP. „Loď počas toho, ako bola vlečená do cieľového prístavu, stratila stabilitu z dôvodu poškodenia trupu,“ uviedlo podľa agentúr ministerstvo. Trup lode bol poškodený pri požiari, ktorý bol spôsobený výbuchom munície.
Ministerstvo predtým uviedlo, že požiar sa podarilo uhasiť a loď sa nepotopila, pripomína AFP. Stovky členov posádky boli podľa ministerstva evakuovaní na ďalšie lode v Čiernom mori. Ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý, uviedol, že krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptun.
22:30 V Charkovskej oblasti bolo podľa Ukrajincov zabitých 503 civilistov vrátane 24 detí
Najmenej 503 civilistov bolo od začiatku ruskej invázie zabitých v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Vo štvrtok o tom informoval tamojší guvernér Oleh Synehubov. TASR informáciu získala z agentúry AFP. Synehubov na sociálnej sieti Telegram uviedol, že medzi týmito obeťami je 24 detí. „Toto je nevinné civilné obyvateľstvo, neodpustíme im žiadny život!“ napísal.
21:05 Európske ceny plynu klesli na najnižšiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine
Ceny zemného plynu v Európe vo štvrtok klesli na najnižšiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg. Referenčný európsky termínovaný kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci vo štvrtok na burze v Amsterdame padol až o 17,5 % na 87,19 eura za megawatthodinu. To bolo najmenej od 23. februára, čo bol deň pred začiatkom ruskej invázie. Kontrakt ukončil štvrtkové obchodovanie so stratou 9,2 % na 95,62 eura za megawatthodinu.
Objednávky na tranzit plynu cez Ukrajinu sa vo štvrtok opäť zvýšili po poklese na začiatku týždňa. Ponuku na trhu zvýšil aj koniec niektorých výpadkov produkcie v Nórsku.
VIDEO Ruský tank ostreľuje obec Buzova
19:40 Za ruskú ropu sa platí krvavými peniazmi, tvrdí Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok obvinil európske krajiny, ktoré pokračujú v nákupe ruskej ropy, že zarábajú peniaze na „krvi iných ľudí“. Vyslovil sa tak v rozhovore pre stanicu BBC. Zelenskyj zmienil konkrétne Nemecko a Maďarsko. Obe krajiny obvinil z blokovania snáh o embargo na dovoz energií z Ruska, čo pre Moskvu tento rok predstavuje až 250 miliárd libier – čo je nárast o viac ako tretinu v porovnaní s minulým rokom.
Medzi predstaviteľmi ukrajinského vedenia narastá frustrácia z Nemecka, ktoré síce podporilo niektoré sankcie proti Rusku, ale zatiaľ odolávalo výzvam na podporu tvrdších krokov pri dovoze ropy. „Niektorí naši priatelia a partneri chápu, že teraz je iná doba, že to už nie je otázka obchodu a peňazí,“ povedal Zelenskyj. „Je to otázka prežitia,“ uviedol.
19:29 Ukrajinský parlament vyhlásil činy ruskej armády za „genocídu“
Ukrajinský parlament vo štvrtok podporil uznesenie vyhlasujúce činy ruskej armády na Ukrajine za „genocídu“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
„Činy spáchané ozbrojenými silami Ruska nie sú len zločinom agresie, ale sledujú cieľ systematickej a postupnej likvidácie ukrajinského ľudu, jeho identity a straty jeho práv na sebaurčenie a nezávislý rozvoj,“ uvádza sa v texte schválenom väčšinou 363 zákonodarcov.
18:40 Kyjev odmietol tvrdenia Moskvy, že útočil v pohraničnej oblasti medzi štátmi
Kyjev vo štvrtok odmietol tvrdenia Moskvy, že ukrajinské sily podnikli útoky v pohraničnej oblasti medzi oboma štátmi vrátane útoku, ktorý si podľa Ruska vyžiadal najmenej sedem zranených. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) vo vyhlásení na sociálnych sieťach namiesto toho obvinila Rusko, že inscenuje „teroristické útoky“ na vlastnom území, aby vyvolalo „protiukrajinskú hystériu“ medzi svojimi obyvateľmi. „Na ruskej hranici došlo k viacerým teroristickým útokom, z ktorých ruské vedenie obviňuje Ukrajinu a jej spravodajské skupiny – podľa neho páchajú sabotážne akcie,“ dodala ukrajinská rada.
18:19 Pentagón predpokladá, že ruský krížnik Moskva naďalej horí
Americké ministerstvo obrany predpokladá, že vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily, na ktorej došlo v stredu večer k výbuchu, sa nepotopila. Na plavidle s názvom Moskva sa však zrejme doteraz nepodarilo uhasiť oheň. Loď je pravdepodobne stále nad hladinou a plaví sa vo vodách Čierneho mora.
Hovorca amerického Pentagónu John Kirby vo štvrtok pre CNN povedal, že na ruskej vojnovej lodi „nastala explózia“, avšak USA zatiaľ nevedia povedať, či plavidlo skutočne zasiahla ukrajinská raketa. Nemenovaný predstaviteľ amerického rezortu obrany pre CNN uviedol, že Washington predpokladá, že Moskva zrejme pokračuje v plavbe smerom na východ. „Náš predpoklad je, že (Moskva) pôjde do Sevastopola na opravu. Ale to je naozaj všetko, čo môžeme v tejto chvíli povedať. Jediná ďalšia námorná aktivita, ktorá stojí za zmienku, je, že sme si všimli, že ostatné (ruské) lode, ktoré operovali v jej blízkosti, sa presunuli ďalej na juh v dôsledku škôd, ktoré (loď) Moskva utrpela,“ povedal pre CNN.
Ruská armáda tvrdí, že na palube krížnika vybuchla munícia, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý, uviedol, že krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptun.
18:07 Írsky minister v Kyjeve: Írsko je vojensky neutrálne, nie však v tejto vojne
Írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney bol vo štvrtok v Kyjeve a stal sa prvým šéfom diplomacie jednej z členských krajín Bezpečnostnej rady OSN, ktorý navštívil Ukrajinu od začiatku ruskej invázie 24. februára. Informoval o tom britský denník The Guardian.
Po návšteve častí metropoly Kyjev priamo zasiahnutých inváziou a po stretnutí so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom aj s ministrom obrany Olexijom Reznikovom vyhlásil, že vraždy ukrajinských civilistov ruskými silami sú pravdepodobne vojnovým zločinom. Coveney na tlačovej konferencii s Kulebom povedal, že je preňho cťou byť s týmto kolegom ministrom a že priniesol od írskej vlády a írskych občanov silný odkaz solidarity. Podľa agentúry PA Media vyhlásil: „Ešte nevieme, koľko občanov prišlo vinou tejto ruskej agresie o život, ale vieme, že ich je veľa – a surovosť a násilie, nielen proti vojakom, ale proti ukrajinským civilistom, je niečo, čo bude pravdepodobne v budúcnosti označené za vojnové zločiny.“
17:03 Moldavsko obvinilo ruskú armádu zo snahy verbovať obyvateľov Podnesterska
Moldavsko vo štvrtok obvinilo Rusko z pokusu naverbovať Moldavcov v odštiepeneckom regióne Podnestersko do armády. Správa prišla niekoľko dní po tom, ako britská vojenská rozviedka uviedla, že Moskva sa snaží doplniť svoje sily na Ukrajine náborom v Podnestersku. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters.
„Takéto akcie nepodporujú mier pre nás, našich spoluobčanov, pre naše rodiny. Takéto veci sú veľmi nebezpečné a treba ich zastaviť,“ povedal v reakcii na údajne verbovanie obyvateľov Podnesterska moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu. Minister spresnil, že predstavitelia moldavského ministerstva zahraničných vecí sa pravidelne stretávali s ruským veľvyslancom a tlmočili mu svoje výhrady.
16:43 Nemecko zadržalo v Hamburgu obrovskú superjachtu sestry oligarchu Usmanova
Nemecké úrady zadržali v Hamburgu obrovskú superjachtu, keď zistili, že patrí sestre ruského oligarchu Ališera Usmanova. Nemecko to oznámilo v stredu, správu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra AP
Nemecký Spolkový kriminálny úrad uviedol, že „po rozsiahlom vyšetrovaní“ a napriek „zatajovaniu pri pobreží“ sa mu podarilo určiť, že majiteľkou je Usmanovova sestra Gulbachor Ismajlovová. Superjachta Dilbar bola spustená na vodu v roku 2016 a podľa zverejnenej ceny stála vyše 648 miliónov dolárov.
Obrovská luxusná superjachta Dilbar, ktorá je úplne zahalená v prístave v Hamburgu. Foto: TASR/AP 16:09 Macron: Obviniť Rusko z genocídy na Ukrajine by mohlo viesť k rozšíreniu vojny
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že obviniť Rusko z páchania genocídy na Ukrajine by mohlo viesť k rozšíreniu vojny a slovnej eskalácii. TASR o tom informovala na základe správy AFP. „Slovo genocída má svoj význam“ a „treba ho charakterizovať právne, nie politikmi“, povedal Macron pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu France Bleu.
„Štáty, ktoré sa domnievajú, že ide o genocídu, majú podľa medzinárodného práva povinnosť zasiahnuť. Je to to, čo ľudia chcú? Nemyslím si to,“ vysvetlil šéf Elyzejského paláca. Podľa neho by to znamenalo stať sa „spolubojovníkom“ vo vojne, čo by mohlo vtiahnuť do konfliktu aj západné krajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO).
15:47 Rusko sa pokúša zmobilizovať 70-tisíc ľudí na východe Ukrajiny
Rusko sa pokúša zmobilizovať 70-tisíc ľudí v takzvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) na východe Ukrajiny, uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda. Odvolal sa na ňu portál britského denníka The Guardian.
Bolo potvrdené, že ruské velenie nariadilo úlohu zmobilizovať 60- až 70-tisíc ľudí na území samozvanej separatistickej DĽR, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej operačnej správe. Štáb dodal, že čísla stanovené nariadením boli splnené „iba na 20 percent“. Ruské sily pokračujú v rozširovaní svojich jednotiek neďaleko východnej hranice Ukrajiny a tiež v dopĺňaní streliva, informovali ukrajinskí predstavitelia.
15:59 MMF: Vojna na Ukrajine zhoršila vyhliadky globálnej ekonomiky
Vojna na Ukrajine má negatívny vplyv na globálnu ekonomiku, ktorej rast bude v tomto aj budúcom roku slabší, než sa očakávalo, varovala šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.
Georgievová uviedla, že MMF na budúci týždeň zhorší svoje predpovede rastu svetovej ekonomiky na roky 2022 a 2023. Vysoké ceny potravín a energií podľa nej tlačia na krehké ekonomiky.
Ruský útok na Ukrajinu spôsobuje otrasy po celom svete a predstavuje veľký šok pre krajiny, ktoré sa ešte plne nezotavili z pandémie ochorenia COVID-19. „Ak to poviem jednoducho, čelíme kríze, ktorá sa pridala k inej kríze,“ priblížila. Dodala, že z ekonomického hľadiska sa rast spomalil a inflácia sa zrýchlila a z ľudského hľadiska klesol príjem jednotlivcov a útrapy vzrástli. Okrem vojny na Ukrajine patria medzi ďalšie dôvody slabšieho rastu vysoká inflácia, sprísňovanie menových politík a rozsiahle nové protipandemické opatrenia v Číne.
15:25 Ukrajinské sily údajne zaútočili v ruskej Brianskej oblasti
Oznámil to Alexandr Bogomaz, gubernátor Brianskej oblasti, ktorá hraničí so severnou časťou Ukrajiny. TASR prevzala správu od stanice Sky News, ktorá uvádza, že tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť. „Dedina Klimovo sa dnes ocitla pod paľbou ukrajinských ozbrojených síl. V dôsledku ostreľovania boli poškodené dve obytné budovy a medzi obyvateľmi boli obete,“ uviedol Bogomaz na sociálnej sieti Telegram.
Ruské vyšetrovacie úrady následne uviedli, že ukrajinské sily vykonali v Brianskej oblasti najmenej šesť leteckých útokov, pri ktorých utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí a šesť domov bolo poškodených.
15:18 Rusko a Ukrajina si po štvrtý raz vymenili vojnových zajatcov, uviedol Kyjev
Na príkaz ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa vo štvrtok uskutočnila v poradí štvrtá výmena vojnových zajatcov s Ruskom. Na sociálnej sieti Telegram to uviedla vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúry AFP. „Vymenili sme piatich dôstojníkov a 17 vojakov. Osem civilistov vrátane jednej ženy bolo prepustených. Celkovo sa dnes domov vracia 30 našich občanov,“ napísala Vereščuková.
14:39 Pre vojnu na Ukrajine zmrazili Francúzi už 33 nehnuteľností
Francúzska vláda informovala, že zmrazila vlastníctvo 33 nehnuteľností na Francúzskej riviére, v Paríži a na iných miestach, ktoré patria ruským oligarchom postihnutým sankciami pre vojnu na Ukrajine. Vyplýva to z aktualizovaného zoznamu zmrazených nehnuteľností v ruskom vlastníctve. Zoznam zverejnilo francúzske ministerstvo financií.
Hodnota 33 nehnuteľností sa odhaduje na viac ako pol miliardy eur. Na rozdiel od zhabaných alebo skonfiškovaných nehnuteľností tie, ktoré sú zmrazené, naďalej patria ich majiteľom a môžu v nich bývať. Nemôžu ich však predať alebo prenajať.
14:03 Johnson: V Lamanšskom prielive bude hliadkovať britské námorníctvo
Britské vojenské námorníctvo bude hliadkovať v Lamanšskom prielive, aby zachytilo ilegálnych migrantov snažiacich sa preplávať z Francúzska do Spojeného kráľovstva. Vo štvrtok to oznámil britský premiér Boris Johnson, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
„Od dnešného dňa prevezme Kráľovské námorníctvo velenie od pohraničných síl v Lamanšskom prielive s cieľom, aby sa žiadna loď nepozorovane nedostala do Spojeného kráľovstva,“ vyhlásil Johnson.
13:40 Rusko na Ukrajine nastoľuje totálnu vojnu
Poľsko varuje, že Rusko na Ukrajine postupne nastoľuje „totálnu vojnu“. Vo štvrtok na to po návrate z Kyjeva upozornil poľský prezident Andrzej Duda, informuje TASR na základe správ agentúr DPA a PAP.
Duda po návrate do Poľska uviedol, že do konca svojho života nezabudne na to, čo videl v zbombardovanom ukrajinskom meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva. Situácia v tomto meste je podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ešte oveľa horšia, ako v neďalekej Buči, kde po odchode ruských vojakov našli ukrajinské orgány telá mŕtvych civilistov.
Andrzej Duda. Foto: TASR/AP Podľa slov poľského prezidenta je Kyjev pripravený na obranu. „Keď ste v Kyjeve a pozeráte na jeho ulice, môžete si byť absolútne istý, že je pripravený brániť sa do úplného konca,“ uviedol Duda. Dodal, že pri návšteve naňho hlboko zapôsobilo „nesmierne odhodlanie ukrajinských obrancov bojovať za svoju vlasť“.
13:09 Rakúsko môže podľa Nehammera ďalej platiť za dodávky ruského plynu v eurách
Rakúsko bude môcť aj naďalej platiť za dodávky zemného plynu z Ruska v eurách. Uviedol to rakúsky kancelár Karl Nehammer s tým, že ho o tom počas stretnutia tento týždeň ubezpečil ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informuje na základe agentúry Reuters.
Nehammer sa stretol začiatkom týždňa s Putinom neďaleko Moskvy, kde rokovali o situácii na Ukrajine. Čo sa týka priamo dodávok plynu, podľa rakúskej agentúry APA Putin Nehammerovi povedal, že „dodávky plynu sú zabezpečené, Rusko bude naďalej dodávať surovinu v dohodnutom objeme a platby môžu pokračovať v eurách“.
Karl Nehammer. Foto: TASR/AP 13:09 Ukrajinské sily potopili krížnik Moskva, tvrdí Arestovyč. Moskva to popiera
Krížnik Moskva, vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily, na ktorej došlo v stredu večer k výbuchu, sa nepotopila. Uviedlo to vo štvrtok ruské ministerstvo obrany po tom, čo takéto tvrdenie na sociálnych sieťach zverejnil poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. „Nie je tam (na lodi) žiadny otvorený oheň. Výbuchy munície ustali. Krížnik Moskva zostáva na hladine,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení s tým, že príčina požiaru sa zisťuje.
Ruská armáda tvrdí, že na palube krížnika vybuchla munícia, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl.
„Kde je Moskva? Utopila sa,“ napísal Arestovyč na Twitteri a Facebooku. Think-tank Center for Analysis of Strategies and Technologies so sídlom v Moskve na svojom telegramovom účte podporil verziu udalosti ukrajinských činiteľov, že plavidlo zasiahli ukrajinské protilodné rakety Neptun, píše denník The Washington Post.
Loď bola podľa ruského ministerstva obrany po vypuknutí požiaru evakuovaná. Hlavná raketová výzbroj krížnika Moskva je navyše nepoškodená, tvrdí rezort obrany s tým, že sa plavidlo pokúsi odtiahnuť do prístavu.
Krížnik Moskva. Foto: Wikipedia 11:12 Rusko: Ak Fínsko a Švédsko vstúpia do NATO, posilníme obranu v Baltskom mori
Jeden z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina, Dmitrij Medvedev, varoval vo štvrtok Severoatlantickú alianciu, že ak sa jej členmi stanú Fínsko a Švédsko, Moskva podnikne kroky na posilnenie svojich pozemných, námorných a vzdušných síl v Baltskom mori vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
„O bezjadrovom statuse v Baltskom mori už nemôže byť ani reči – musí byť obnovená rovnováha,“ povedal Medvedev, ktorý je podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a v rokoch 2008 –2012 zastával post ruského prezidenta. „Dosiaľ Rusko takéto opatrenia nepodniklo a nemalo to ani v pláne,“ povedal s tým, že Rusko bude musieť na tento vývoj reagovať.
Fínsko a Švédsko vzhľadom na ruskú ofenzívu na Ukrajine zvažujú podanie prihlášky do NATO. Premiérky oboch štátov v stredu na tlačovej konferencii uviedli, že vojna na Ukrajine zmenila celkovú bezpečnostnú situáciu a „dramaticky zmenila nastavenie“ ich krajín.
10:59 Rusko sa plánuje zúčastniť na budúcotýždňovom zasadnutí skupiny G20
Rusko sa plánuje virtuálne zúčastniť na budúcotýždňovom zasadnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20 vo Washingtone, ktoré organizuje Indonézia. Vo štvrtok to uviedol predstaviteľ indonézskeho ministerstva financií Wempi Saputra, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Účasť Moskvy na zasadnutí, ktoré sa bude konať 20. apríla, potvrdil ruský minister financií Anton Siluanov, uviedol Saputra. Predstaviteľ indonézskeho ministerstva financií dodal, že Jakarta zvažuje pre diskusiu o dopadoch vojny na Ukrajine na zasadnutie vo Washingtone pozvať aj Kyjev. Americká ministerka financií Janet Yellenová minulý týždeň oznámila, že Spojené štáty sa nebudú zúčastňovať na zasadnutiach skupiny G20, na ktorých bude prítomná Ruská federácia.
10:35 Mierové rokovania sa zasekli aj na počte garantov bezpečnosti Ukrajiny
Jednou z prekážok uzavretia mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou je momentálne názorová nezhoda na tom, koľko štátov bude garantmi bezpečnosti Ukrajiny, uviedol vo štvrtok pre ukrajinskú televíziu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ukrajina chce, aby jej bezpečnosť garantovalo čo najviac štátov, zatiaľ čo Moskva s tým nesúhlasí, píše agentúra Reuters. Rusko predtým naznačilo, že jedným z garantov prípadnej mierovej zmluvy by malo byť Bielorusko. Turecko sa už viackrát prejavilo záujem byť sprostredkovateľom medzi Kyjevom a Moskvou, pripomína denník The Guardian.
10:10 Ukrajina opäť otvára humanitárne koridory
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vo štvrtok Prostredníctvom aplikácie Telegram oznámila, že počas dňa bude na evakuáciu civilistov otvorených deväť humanitárnych koridorov na východe a juhu krajiny. Informuje o tom agentúra AFP.
09:50 Ukrajina rokuje s Ruskom o výmene 169 zajatých príslušníkov Národnej gardy
Ukrajina a Rusko rokujú o výmene 169 zajatých príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy, ktorí sa nachádzali v areáli bývalej jadrovej elektrárne v Černobyli. TASR túto informáciu prevzala z denníka The Guardian, odvolávajúceho sa na oznámenie ukrajinského ministerstva vnútra zverejnenom v aplikácii Telegram.
Časť zajatcov sa podľa informácií ministerstva nachádza v Bielorusku, časť v Rusku. „Boli sme na mieste, kde ich zadržiavali. Je to kobka bez svetla, bez možnosti komunikovať,“ uviedol rezort vnútra. „Prebiehajú rokovania o ich výmene. Chápeme však, že sa tak pravdepodobne stane až po skončení aktívnej fázy nepriateľských akcií,“ dodalo ministerstvo s tým, že nemá informácie o zdravotnom stave zajatých.
08:49 Zadržanie oligarchu Medvedčuka roztrpčilo Moskvu
Zadržanie ukrajinského oligarchu Viktora Medvedčuka vyvolalo v Moskve roztrpčenie. Podľa analytikov by mohol byť bývalý líder proruskej opozičnej strany a blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina hodnotnou figúrou pri rusko-ukrajinských rokovaniach. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zadržala Medvedčuka v utorok počas špeciálnej operácie a prezident Volodymyr Zelenskyj následne navrhol jeho výmenu za Ukrajincov držaných v ruskom zajatí.
Šesťdesiatsedemročný oligarcha bol pred začiatkom vojny v domácom väzení a krátko po jej vypuknutí zmizol. Hrozí mu 15 rokov väzenia až doživotie za obvinenia z vlastizrady a napomáhania teroristickej organizácii za to, že sa podieľal na zabezpečovaní nákupov uhlia pre separatistickú, Ruskom podporovanú, Doneckú republiku na východe Ukrajiny.
06:45 Biely dom zvažuje, že vyšle do Kyjeva vysokopostaveného predstaviteľa
Biely dom v súčasnosti zvažuje, či má poslať na návštevu Kyjeva svojho vysokopostaveného predstaviteľa, aby tak Spojené štáty preukázali Ukrajine podporu. V noci na štvrtok o tom informoval portál Politico, ktorému túto informáciu poskytli nemenovaní americkí predstavitelia.
Medzi kandidátmi, ktorí by mohli Kyjev navštíviť, je i samotný americký prezident Joe Biden či americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že na Ukrajinu pocestuje buď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken alebo minister obrany Lloyd Austin, uviedli nemenovaní americkí predstavitelia.
06:13 Rusko hrozí útokom na Kyjev, ak Ukrajina neprestane útočiť na jeho územie
Ruská armáda sa v stredu vyhrážala Ukrajine útokom na veliteľské centrá v Kyjeve, ak budú ukrajinské sily aj naďalej útočiť na ciele nachádzajúce sa na ruskom území.
„Vidíme, ako sa ukrajinskí vojaci snažia vykonávať sabotáže a útoky na ruskom území… Ak toto bude pokračovať, ruské ozbrojené sily napadnú centrá, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia, a to vrátane Kyjeva,“ uviedol ruský rezort obrany.
Rusko už viackrát obvinilo Ukrajinu z ostreľovania jeho územia. Koncom marca napríklad Rusko obvinilo Ukrajinu, že útočila bojovými vrtuľníkmi na sklad paliva v ruskom meste Belgorod, ktoré sa nachádza neďaleko ukrajinských hraníc. Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov však tvrdenia, že za tento útok je zodpovedná Ukrajina, poprel.
Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stojí počas spoločnej tlačovej konferencie s prezidentmi Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska v Kyjeve v stredu 13. apríla 2022. Foto: TASR/AP 05:08 Ukrajina: Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko
„Munícia na krížniku Moskva vybuchla v dôsledku požiaru na vojenskej lodi. Plavidlo je vážne poškodené. Celá posádka bola evakuovaná,“ uviedol ruský rezort s tým, že sa snaží určiť príčinu požiaru.
Ukrajinskí predstavitelia však ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Olexija Arestovyča vypukol na ruskej vojnovej lodi po útoku požiar.
Ruský krížnik Moskva sa stal známy ihneď na začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Je to totiž tá istá loď, ktorú ukrajinskí vojaci strážiaci Hadí ostrov poslali do p*** po tom, ako ich posádka lode vyzvala, aby sa vzdali.
„Bolo potvrdené, že krížnik Moskva išiel dnes presne tam, kam ho poslali naši pohraničníci z Hadieho ostrova!“ vyhlásil gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý. Podľa Marčenka krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptun.
There are reports of the Russian military cruiser „Moscow“ being burned by Ukrainian „Neptune“ anti-ship missiles 25 miles from Snake Island in the #Odessa region🔥🇺🇦#war #Ukraine #UkraineRussiaWar #russia #Russian #RussiaUkrainewar #russianarmy #eu #us pic.twitter.com/yagBapEExY
— Maksym Nychyporuk (@MNychyporuk) April 13, 2022
04:30 Zelenskyj: Rusko musí navždy opustiť medzinárodné spoločenstvo, ak neuzavrie mier
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore k národu uviedol v noci na štvrtok, že Rusko by malo navždy opustiť medzinárodné spoločenstvo, ak sa mu nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.
„Buď sa ruské vedenie naozaj bude snažiť dosiahnuť mier, alebo v dôsledku tejto vojny navždy opustí medzinárodné spoločenstvo,“ vyhlásil Zelenskyj.
Ukrajinský prezident okrem toho hovorili aj o narastajúcom počte ruských útokov na východe a juhu Ukrajiny. „Všetka táto horúčkovitá činnosť okupantov svedčí v prvom rade o ich neistote,“ vyhlásil Zelenskyj.
„Aj napriek značným zásobám sovietskeho vojenského vybavenia a veľkému počtu vojakov… ruské jednotky pochybujú o svojej schopnosti nás zlomiť, zlomiť Ukrajinu. Urobíme všetko pre to, aby boli ich pochybnosti opodstatnené,“ vyhlásil najvyšší ukrajinský predstaviteľ.
02:18 Ukrajina: Po stiahnutí ruských vojsk sa v Sumskej oblasti našlo 100 tiel
Viac ako 100 tiel sa našlo v Sumskej oblasti ležiacej na severovýchode Ukrajiny po tom, ako sa odtiaľ stiahli ruskí vojaci. Oznámil to v stredu tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj, podľa ktorého sa situácia v oblasti stále zhoršuje. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
„Bohužiaľ, tento počet sa každým dňom zvyšuje, pretože sa nachádzajú telá so zviazanými rukami, so stopami po mučení, so strelami do hlavy – to sú hrozné veci,“ povedal v stredu novinárom Žyvyckyj.
Mnoho ľudí je podľa neho stále nezvestných alebo v ruskom zajatí. Okrem toho sa mnoho zranených stále lieči v nemocniciach. Prioritou pre úrady by teraz malo byť obnovenie dodávok plynu, elektriny a vody v regióne, povedal Žyvyckyj.
Podľa predbežných odhadov sa škody v regióne rovnajú približne 327 miliónom dolárov.
Ljudmila Sumančuková (uprostred v čiernom kabáte) plače na pohrebe svojej 12-ročnej vnučky, ktorá prišla o život počas ruského bombardovania v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny v piatok 8. apríla 2022. Ilustračný obrázok: Foto: TASR/AP 00:29 Ruskú vlakovú loď poškodili ukrajinské rakety, tvrdí ukrajinský gubernátor
Vlajkovú loď ruskej čiernomorskej flotily, krížnik Moskva, poškodili v stredu pri raketovom útoku ukrajinské sily, oznámil gubernátor Odeskej oblasti Maksym Marčenko. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie BBC.
„Rakety Neptun, ktoré strážia Čierne more, spôsobili krížniku veľmi vážne škody. Sláva Ukrajine!“ uviedol na sociálnej sieti Telegram Marčenko.
Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Olexija Arestovyča vypukol na ruskom krížniku po tom, ako ho zasiahli ukrajinské strely, požiar.
„Teraz silno horí a pri takomto rozbúrenom mori je ťažké povedať, kedy im bude možné poskytnúť pomoc. Je tam 510 členov posádky,“ uviedol Arestovyč.
(tasr, sita)
Ďalšie články
Košické oceliarne padli do straty. Rok 2024 vraj bude lepší, no neriešiteľný problém ostáva
