13. apríla, 17:57

125 dní: Kam vedie Olaf Scholz Nemecko

125 dní: Kam vedie Olaf Scholz NemeckoOlaf Scholz. Foto: TASR/AP

Nemecko bolo zbožňované, Angelu Merkelovú označovali za líderku slobodného sveta. Dnes si už na to nikto nespomenie. Čo sa to stalo?

Prešlo 125 dní, odkedy v Berlíne vládne sociálny demokrat Olaf Scholz. Nastal čas, aby sme si dole v našej gubernii po­ve­da­li, či chce spolkový kan­ce­lár ústrednej európskej mocnosti Európu viesť – a ak áno, kam. Samozrejme, nízky nenápadný plešivec, ktorý bol pred po­li­ti­kou ad­vokátom špecializovaným na zákonník práce, nie je zďaleka fas­ci­nu­jú­cim predmetom debát, ako napríklad jeho francúzsky kolega Emmanuel Macron. Scholz nemá so svojou prezývkou Scholzomat pro­b­lém, vraj je na ňu dokonca hrdý. Nemci si po katastrofe s jed­ným cha­rizmatikom hor­no­rakúskeho pôvodu obľúbili úplne iný typ po­li­tika, su­chých vecných správ­cov vecí verejných. Takto ku spo­koj­nos­ti národa vládla 16 rokov Angela Merkelová – a Scholz sa v kam­pa­ni odporúčal ako jej prirodzený následník.

Medzi jeho dôverníkmi platí „Prvý Scholzov zákon“, ktorý znie: „Nik­dy sa neurazíme, nikdy nie sme hysterickí.“  A pestuje sa dru­há zá­sada, ktorú si kancelár požičal od britskej kráľovnej: Never com­p­lain, never explain. „Nikdy sa ne­sťažuj, nikdy ne­vy­svet­ľuj.“ Uplatnil to už nedávno, keď si najmenší koaličný partner, pravi­co­vo-liberálna FDP, vynútila zrušenie všetkých podstatných proti­pan­de­mických opatre­ní. Opatrenia už síce boli naprieč Európou zruše­né, lenže mediálny a politický mainstream Spolkovej republiky bol ešte inde. Rozhorčenie bolo obrovské, jeho SPD, Zelení, väč­šina opozičnej CDU/CSU, no najmä premiéri spolkových krajín proti uvoľneniu ostro pro­tes­to­va­li. Scholz si to veľké vykrikovanie bez vi­di­teľ­nej emócie vypočul. Povedal iba toľko: „Myslím, že na tom musíme ešte po­pra­co­vať.“ A prešiel na inú tému.

Scholz je pracant. Je obávaný vyjednávač. Traduje sa, že príde do kaž­dého rokovania najlepšie pripravený, má všetky fakty a čísla v hlave a dokáže v situáciách, keď sa vyjednávania ocitli na mŕtvom bo­de, vytiahnuť ešte jeden rezervný variant kompromisu. Niektorí, čo ho spoznali, až mýtizujú vyjednávacie schopnosti Scholza. Ho­vo­ria, že Scholz vie svojho súpe­ra čítať a kontrolovať – bez to­ho, aby si to dotyčný vši­mol. Nie je veľmi dôležité, či nový ne­mec­ký kan­celár takými fenomenálnymi schopnosťami naozaj disponuje. Dô­le­ži­te je, že si sám verí. Veril napríklad, že si u vysoko in­te­li­gent­ného klamára zo starej školy KGB vyrokuje sve­tový mier.

Olaf Scholz bol posledným európskym štátnikom, ktorý si v snahe od­vrátiť vojnu sadol za najdlhší stôl Kremľa. To malo svoju logiku, v za­hraničnej politike ešte nebol veľmi doma a nejde nikam ne­pri­pra­vene. Bezdetný Scholzomat, ktorý si aj v tuhých časoch nájde čas na lektúru (v pandémii si stihol prečítať monografiu o maur­s­kej nadvláde v Španielsku), sa na Putina pripravil perfektne. Čí­tal jeho biografie, ponoril sa do ruskej a ukrajinskej histórie, poz­val si znalcov Ruska, rozprával s politológom Ivanom Krastevom, dlho telefonoval s predchodkyňou Merkelovou. Ro­kovania v Kremli trva­li štyri hodiny, čiastočne boli tlmočené, čiastočne sa viedli rov­no v nem­či­ne. Po­čas spia­toč­né­ho letu pôsobil Scholz neobvykle uvoľ­nene až veselo. Ve­ril, že uspel.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.