13. apríla, 14:21

Prieskum: Ak by u nás vypukla vojna, bojovať za vlasť by bolo ochotných len 28 percent Slovákov

Prieskum: Ak by u nás vypukla vojna, bojovať za vlasť by bolo ochotných len 28 percent SlovákovVojaci z raketometného oddielu v Rožňave. Foto: TASR/Jakub Kotian

Na Slovensku mierne rastú obavy z ekonomických dôsledkov vojny na Ukrajine, predovšetkým zo zdražovania a z ekonomickej krízy. Na vysokej úrovni ostávajú aj obavy z pretrvávajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine.

Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko, ktorý na vzorke tisíc respondentov vykonala spoločnosť Mnforce v spolupráci s agentúrou Seesame a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Prieskum prebiehal od 31. marca do 7. apríla.

Obavy z rastúcich cien energií a z inflácie

Respondenti pociťujú najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie. Tých sa obáva 88,7 percenta opýtaných, v predošlom prieskume sa rastu cien a inflácie obávalo 85,7 percenta respondentov. Mierne tiež vzrástli obavy z ekonomickej krízy spôsobenej vojnou (zo 77,5 na 83,6 percenta), poklesli však obavy zo samotnej vojny na Ukrajine. Tej sa obáva 74 percent opýtaných.

Veľká časť respondentov pociťuje aj obavy zo stavu slovenského zdravotníctva (81,2 percenta) a z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (65,8 percenta). Narástli tiež obavy z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (68,8 percenta) a z pandémie koronavírusu (49,2 percenta), ktoré sú však najnižšie v porovnaní s obavami z ostatných skutočností.

Bojovať za Slovensko? Väčšinou nie

Prieskum tiež odhalil, že ak by na Slovensku vypukla vojna, bojovať za vlastnú krajinu by bolo ochotných len 27,5 percenta opýtaných. Viac ako 37 percent opýtaných (37,1 percenta) by za Slovensko bojovať vôbec nešlo, nerozhodnutých je 35,4 percenta Slovákov. Bojovať za Slovensko by išli častejšie muži (33,5 percenta), než ženy (21,7 percenta). Viac ochotní bojovať za Slovensko sú podľa prieskumu muži nad 60 rokov, než muži nad 40 rokov.

„Ochota bojovať za Slovensko súvisí s dôverou v inštitúcie, ako sú vláda, parlament či prezidentka, ale tiež s dôverou k médiám či zamestnávateľom. Za Slovensko by boli tiež ochotnejší bojovať respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by geopoliticky malo stáť na strane Západu,“ uvádza sa v prieskume. Respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by malo stáť na strane Ruska, sú ochotní za svoju vlasť bojovať menej.

„Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história: na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily a na rozdiel od iných štátov či národov sme ani v minulosti nevybojovali žiadne väčšie úspešné ozbrojené konflikty či povstania,“ komentuje výsledky prieskumu sociológ Robert Klobucký z SAV.

(sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.