Prineste si lavór a niečo na prekrytie očí

2222276053150_5361537030537822_6009744080494007494_n Foto: Nikola Gajdošová/FB

Rozhovor s Nikolou Gajdošovou o čínskych covidových kempoch, ako vyzerá lockdown v Šanghaji a či je pravda, že ľudia nemajú kvôli tvrdým opatreniam dostatok jedla a vody. Pýta sa Michal Čop.

Veľký rozhovor o tom, ako vyzerá čínska politika zero-covid v praxi. Na čo slúžia QR kódy pridelené každému človeku, kedy a ako sa mažú profily na sociálnych sieťach, ako sa organizuje nákup potravín či testovanie. Ak je človek pozitívny, oficiálny postup je, že štát ho presunie do covidových kempov. Rodičia a deti sa rozdelia, zvieratá sa často likvidujú. Podmienky v kempoch sú hrozné. Nie sú tam sprchy, iba turecké záchody, odporúča sa zobrať si vlastný lavór, jednorazovú spodnú bielizeň, niečo na prekrytie očí, lebo tam neustále svietia reflektory, hovorí v rozhovore Nikola Gajdošová, študentka interaktívnych technológií a politickej vedy na New York University, ktorá už dva roky žije v Šanghaji. 

V Číne platí takzvaná zero-covid policy. Môžete nám priblížiť čo v praxi znamená tento pojem?

Znamená to, že čínska vláda si chce udržať štandard, že tu nie je covid. Tu v Šanghaji napríklad nikdy nebola druhá vlna covidu, lebo vláde sa vždy podarilo cez rôzne regulácie udržať počet prípadov na nízkych číslach. 

Ako?

Napríklad cez veľmi prísne regulácie cestovania do Číny aj v rámci Číny. Hneď ako som sem prišla, som musela podstúpiť dvojtýždňovú štátnu karanténu. Teraz sa to zmenilo dokonca na päť týždňov. To znamená dva týždne doma v krajine odletu, potom dva týždne tu v Číne a potom nasleduje ešte takzvaný self-monitoring (vlastné monitorovanie) jeden týždeň. 

Aké sú pravidlá pre cestovanie v rámci Číny?

Funguje to tak, že každý má takzvaný zdravotný kód, čo je vlastne QR kód, ktorý ukazuje, či je človek zdravý. Ak je zdravý, svieti na zeleno, ak by bol s niekým v kontakte alebo by bol pozitívne testovaný, tak by bol oranžový, alebo červený. Zero-covid policy znamená aj veľa testovania. Napríklad vždy keď človek odchádza z provincie alebo mesta, tak sa musí otestovať a musí sa testovať, aj keď príde do finálnej destinácie. Takto sa vláde darilo držať covid na uzde. Sem-tam sa objavili malé množstvá prípadov, no oni ich hneď dohľadali cez zdravotné kódy, ktoré monitorujú všetkých obyvateľov. Tak sa dalo veľmi rýchlo dohľadať, kto bol v kontakte s nakazeným, a títo ľudia boli ihneď uzavretí do karantény na niekoľko dní doma v byte. 

Stalo sa to niekedy aj vám? Ako to prebieha?

Stalo sa mi to minulý rok v októbri, keďže v budove, kde bývam, mal niekto blízky kontakt s nakazeným. Na 48 hodín preto zatvorili celú budovu. Prvý deň nás všetkých pretestovali PCR testom, druhý deň znova a potom keďže nenašli žiaden prípad, tak sme sa mali ešte sedem dní monitorovať. Mohli sme chodiť do práce aj do školy, no mali sme sa vyhýbať veľkým verejným miestam, ako napríklad metro, a sledovať si teplotu, ktorú sme museli posielať do skupinového chatu, kde si komunitný manažér zapisoval naše údaje a posielal ich ďalej svojmu nadriadenému.

Zoznam vecí, ktoré si ľudia majú vziať do karantény. Foto: twitter

Takže ste každý deň posielali svoju teplotu do komunitného chatu, kde ju mohol každý vidieť? 

Áno, bola to skupina, kde nás bolo asi šesťdesiat susedov. Niečo ako ochrana osobných údajov tu nefunguje. 

Momentálne však sedíte doma preto, že v Šanghaji, kde bývate, sa rozšíril omikron. Vie sa, ako je možné, že sa tam dostal, keď je celý systém tak prísny a rýchlo sa uzatvára?

To je veľmi ťažké povedať, pretože vláda verejnosti komunikuje len to, že sa jej darí covid veľmi dobre ovládať a redukovať riziká prenosu. V správach sa neustále hovorí o tom, že všetky prípady covidu boli privezené zo zahraničia. A potom je prestrih a nasleduje správa o tom, koľko prípadov covidu je v USA. Je to propaganda, ktorá tvrdí, že všetok covid priviezli ľudia zo zahraničia. Preto tu bol aj problém s diskrimináciou cudzincov, najmä černochov.

A to, že covid do celého sveta rozšírili Čínania, im nevadí?

Nie (smiech). To tu vôbec nepočuť.

Covidová karanténa vybudovaná v priestoroch plavárne. Foto: Twitter

Medzi ľuďmi nekolujú nejaké teórie, ako sa to mohlo stať?

Predpokladá sa, že covid tu bol stále, aj keď strana to nikdy neprizná. Vieme napríklad, že v meste Si-an [asi 8-miliónové mesto v centrálnej Číne, pozn. red.] sa pravdepodobne objavilo toľko prípadov covidu, že celé mesto išlo do lockdownu, ale nikto presne nevie, čo sa tam stalo, lebo všetky príspevky z tohto obdobia a z toho mesta boli na sociálnych sieťach vymazané. Zo skúseností zo Šanghaja však predpokladáme, že všetkých pozitívnych vyviezli z mesta do narýchlo postavených centrálnych covidových karantén. To sa robí teraz v Šanghaji. Keď sa pozitívni ľudia vyvezú, tak sa mesto otvorí a vyhlási za bezcovidové, covid-free. Ale to neznamená, že ľudia sú vyliečení, oni sú len vyvezení. Aj v Šanghaji sa teraz vyhlásilo, že všetci pozitívni budú vyvezení do covidových karantén, ktoré boli vystavané v okolí.

Ako tie covidové karanténne strediská vyzerajú?

Miestni ich nazývajú covidové tábory. Všetko sa to robí veľmi narýchlo, takže sú častokrát nedostavané. Práve dnes sa internetom šíri nová teória, že čísla sú omnoho vyššie, ako vláda očakávala a nestíhajú sa dostatočne rýchlo stavať covidové tábory, a preto nás všetkých držia v lockdowne, aj keď strana nám už povedala, že 5. apríla sa lockdown skončí. No dnes je jedenásteho a my sme ešte stále zatvorení a nevieme, kedy nás pustia. Strana už toľkokrát zmenila názory na to, kedy sa Šanghaj otvorí, že ďalším termínom aj tak nikto neverí.

Karanténne stredisko. Foto: Twitter

Odkedy je Šanghaj v lockdowne?  

Začínalo sa to tak, že začiatkom marca boli veľmi sporadické lockdowny časti mesta, ktoré vyzerali tak, ako som už popisovala, teda že sa dohľadali kontakty a zatvorili sa len určité bytové komplexy s približne 300 až 500 bytmi. Časť mesta Pudong mala omnoho viac prípadov než druhá časť mesta Puxi, preto sa mesto rozhodlo, že ho celé zatvorí. Lockdown mal trvať od 28. marca do 1. apríla. Potom sa mala na dva dni zatvoriť a pretestovať časť Puxi. Ale od 1. apríla je napokon natvrdo zatvorené celé mesto. Pritom mnohí ľudia boli v lockdowne podobne ako ja už dávno predtým, než sa zatvorilo celé mesto, lebo v ich bytovom komplexe bol niekto v kontakte s chorým.

Takže ste doma už tri týždne.

Áno, dnes to je dvadsať dní.

A celý čas ste zdravá?

Áno.

Ako prebieha lockdown v Číne? Chodia vás testovať, musíte hlásiť teplotu?

Klasický lockdown vyzerá tak, že človek sa len zatvorí doma v byte a nemôže nikam chodiť okrem prípadu, keď ide vyniesť smeti alebo ide po donášku potravín. V prvé dni lockdownu ešte nechávali deti hrať sa vonku v rámci bytového komplexu, ale keď začal tvrdý lockdown, zakázalo sa aj to. Začali nám nosiť aj jedlo pred dvere. Ale záleží to aj od časti mesta, lebo na sociálnych sieťach som už videla aj videá, kde ľudia nemohli ísť ani vyvenčiť psov a spúšťali ich z tretieho poschodia na lane na zem, aby ich vyvenčili. My zatiaľ nemáme takýto prísny režim. Záleží to dosť aj od toho, aká prísna je správa bytového komplexu.

Čo testovanie?

Správca bytového komplexu nám do chatovacej skupiny v rámci bytového komplexu píše, kedy bude testovanie. Napríklad zajtra o 6:30 začína PCR testovanie, dva dni nato nám rozdajú antigénové testy a potom robíme opäť PCR. Keď sa robí antigénový test, je potrebné do skupinového chatu poslať fotku testov s číslom bytu a nahlásiť počet osôb, ktoré obývajú byt. Do ďalšej aplikácie sa nahráva QR kód testu a každý deň aj rôzne ďalšie údaje. V jednej aplikácii je teda napojené moje meno, bydlisko, testy a ďalšie dáta.

Tradičná čínska medicína podávaná ľuďom, ktorí boli testovaní pozitívne na covid. Foto: archív N. G.

Čo by sa stalo, keby ste boli pozitívna?

Oficiálne by to malo byť tak, že človek v aplikácii vidí, že má pozitívny test. Lenže ľudia začali panikáriť, lebo situácia v covidových kempoch nie je najideálnejšia, preto prestal centrálny systém nahrávať výsledok testu do aplikácie. Namiesto toho pozitívnemu zavolajú, že je pozitívny a kedy ho prídu vyzdvihnúť a odviezť ho do covidového centra. Pritom človek ani nevie, kam ide. Cesta môže trvať od troch hodín až po šestnásť.

Ako to vyzerá v covidových kempoch? Aké správy sa o nich šíria?

Tie informácie sú rôzne. Niekde vidieť, že je to len biela hala so všelijakými predeleniami a skladacími posteľami. Niekde je posteľou len kovový rám s doskami. Nie sú tam sprchy, iba voda z kohútika a turecké „toi toi“ záchody. Preto sa odporúča zobrať si tam lavór, aby si do neho človek mohol napúšťať vodu a umyť si trebárs vlasy. Ďalej sa odporúča vziať si jednorazovú spodnú bielizeň, lebo sa tam nedá sprchovať. Je tam strašne veľa ľudí bez stien, preto je potrebné vziať si aj štuple do uší a niečo na prekrytie očí, lebo tam neustále svietia reflektory. Celková hygiena je veľmi zlá, s minimálnym personálom na udržiavanie čistoty v priestoroch či na toaletách. Ľudia majú roztržky o prikrývky či jedlo, ktoré sú len privezené ku vchodu a ľudia si to majú vziať sami.

Nebúria sa ľudia, ak majú ísť do takejto karantény? Nechcú radšej ostať doma?

Chcú. Väčšina ľudí sa obáva viac centrálnej karantény než možnosti, že by ochoreli. Internetom začali kolovať aj obrázky centrálnych karantén, ktoré boli vytvorené na plavárňach, štadiónoch, niektoré nemali ani posteľ, len papierovú krabicu či dosky na zemi. Ďalšia karanténa nebola dostavaná a bol tam ešte stavebný materiál na zemi, všade sklenená vata. Plus v mnohých týchto centrálne riadených karanténach sa stalo, že jedlo neprišlo načas alebo neprišlo vôbec. Objavili sa dokonca aj videá, kde sa ľudia prebúrali cez strážnikov a snažili sa ujsť, preto boli posilnené vojenské jednotky, ktoré tieto budovy strážia. S medikmi prišli do Šanghaja najmä vojaci, ktorí majú za úlohu upokojiť nepokoje v karanténach.

Čo sa deje, ak sú pozitívni napríklad rodičia a deti sú negatívne?

Rozdelia ich a dajú do samostatných karantén. 

Čo sa vtedy deje s deťmi?

Je to veľký problém. Rodinám hrozí, že budú od seba odlúčené. Na sociálnych sieťach sú videá, ako osemročné deti idú so školskou taškou do covidovej karantény, lebo sú pozitívne a ich rodičia sú negatívni. Dieťa dostane štátom prideleného strážcu, ktorý sa má o neho starať. Objavili sa ale aj videá, kde malé deti odlúčené od rodičov plačú v postieľkach. 

Čo sa stane, ak je niekto pozitívny, musí ísť do karantény a doma má psa, mačku alebo iné domáce zviera?

Sú videá, kde psa na ulici ubijú roxorovou tyčou k smrti alebo ho omámia, naložia na vlečku a idú smer spaľovňa. To bol problém aj v minulosti ešte pred lockdownom. Ak bol niektorý byt vyhlásený za covid pozitívny, jeho majiteľovi dali podpísať papier, že sa mu postarajú o jeho domáce zvieratá. Lenže úrady pod tým mysleli to, že sa ho zbavia kvôli riziku prenášania vírusu. To mnoho ľudí nevedelo a potom boli zhrození z toho, čo sa stalo ich domácim miláčikom.  

https://twitter.com/Scott_WANG_/status/1512262968427233283?s=20&t=gxQluSAlgR3LR6D5b-TV9g

Kedy človeka prepustia z karantény?

Keď má po sebe dva negatívne testy. Ale všetci moji zahraniční priatelia začali o týchto veciach písať a posielať videá do zahraničných médií a v momente, keď sa to dostalo do povedomia, presunuli ich do nemocnice. Na tom vidno čínsky dvojaký meter k ľuďom.

Ako sa lieči covid v Číne?

V kempoch je minimálny zdravotnícky personál. Jediná medicína, ktorú človek dostane, je tradičná čínska medicína. Extrakt rôznych byliniek spracovaný do tabletky. 

Ako je to v Číne s vakcináciou?

Dokopy je tu asi 5 lokálne vyvinutých vakcín, medzi ktorými sú aj u nás známe Sinopharm a Sinovac. Väčšinou vyvinuté na podobnom princípe ako vakcína Sputnik. No v Číne do dnešného dňa nie je očkovanie povinné. Očkuje sa len ten, kto chce alebo musí z nariadenia zamestnávateľa. Ale tým, že tu doteraz nikdy nebolo veľa prípadov covidu, tak to väčšina ľudí nepovažovala za dôležité. 

Ste už tri týždne v karanténe, pričom nemôžete nikam chodiť. Ako napríklad vybavujete úplne základné veci, ako je nákup potravín alebo drogérie?

Keď mesto ohlásilo lockdown, ľudia, ktorí ešte neboli zavretí vo svojich bytoch, utekali do potravín nakúpiť. V tom momente sa akoby celé mesto zbláznilo. V potravinách bola vyše hodinová rada na pokladňu a niekde sa objavili roztržky ľudí o základné veci a potraviny. Čína funguje najmä na donáškach potravín a jedla z rôznych reštaurácií, no s celým mestom v lockdowne bez možnosti vyjsť von kuriéri nestíhali a dodanie donášok sa posúvalo o dni. Okrem toho sa s tak veľkým dopytom veľmi rýchlo vypredali veci v obchodoch a ľudia začali vstávať o 6:30 ráno, aby sa v mobilnej aplikácii prebojovali z tisícok objednávok až k platbe. Často sa stávalo, že celý systém padal a kým sme sa dostali k zaplateniu, z celkovo 30 vecí nám v nákupnom košíku ostali len 3. Posledné dva týždne už fungujeme len na skupinových objednávkach v rámci celého bytového komplexu, pretože je to jediný spôsob, ako si zaručene kúpiť jedlo, i keď vám príde o týždeň. Tieto objednávky sú ale často tombola. Objednáte si tašku predraženej zeleniny, neviete, čo presne príde, alebo vám niekto zo susedov zoberie objednané mäso, ak si poň okamžite neprídete. Navyše každý deň sa skupinovo objednáva niečo iné. Jeden deň je to ovocie, ďalší zelenina či mäso. Ak potrebujete niečo iné, musíte počkať, kým sa nazbiera dostatok ľudí na objednávku a môžete si objednať to, čo potrebujete. Samozrejme, všetko má dodanie niekoľko dní či týždeň.

Delenie zeleninového balíčka. Zdroj: Twitter

Čo na to centrálna vláda? Ona nerieši, že ľudia nemajú čo jesť?

Vláda to rieši tak, že začala distribuovať takzvané relief packages, balíčky pomoci, čo bola vlastne taška zeleniny. Ale aj tu bolo veľmi vidieť rozdiely. Tie bytové komplexy, kde žijú bohatší ľudia, dostali skutočne veľké tašky so zeleninou. Vidím to na sociálnych sieťach, kde moji kamaráti zo Západu uverejňujú príspevky, ako dostali množstvo jedla a nemôžu sa sťažovať, a spolužiaci, ktorí žijú v chudobnejších častiach mesta, ukazovali, že tri rodiny dostali pár paradajok, uhoriek a dve kapusty a majú si to rozdeliť. Pritom štát im to dal na týždeň vyžitia. A dokonca sú tu aj oblasti, kde ľudia dostanú len lístok, na ktorom sa píše, že komunita im dlží tašku zeleniny a nedostanú nič.  

Ako je možné, že niekto udrží hladných ľudí, ktorí nemôžu nakŕmiť svoje deti doma? To pred každou bytovkou stojí armáda?

Pred domom nestojí nutne armáda, ale sú tam strážci. Buď sú to zamestnanci bytového komplexu, alebo to môže byť vojak, ktorý vás nepustí von. A tiež tu funguje čínska kolektívna poslušnosť. Tu ľudia skrátka budú robiť to, čo sa im povie. Aj keď existujú také videá, kde zúfalí ľudia idú do konfliktu so strážcami, ale sú to ojedinelé prípady.

Poukaz na nákup v supermarkete namiesto tašky zeleniny. Foto: archív N. G.

Má čínsky lockdown aj nejaké výnimky na vychádzanie? Napríklad ak niekto ochorel a nie je to covid, ale niečo iné?

Vo všeobecnosti platí, že výnimky sú, ale napríklad nemocnice sú zatvorené. Známym sa stalo, že čakali dieťa a mali zazmluvnenú súkromnú pôrodnicu, no tá je kvôli lockdownu zatvorená, tak matku štát pustil len do nimi určenej pôrodnice. Sú však aj prípady, že ľudia zdravotnícku výnimku zneužili a išli si nakúpiť potraviny a potom s nimi obchodovali vo svojom bytovom komplexe. No sú tu aj prípady, keď starí ľudia dostali astmatický záchvat, ale strážnik ich nepustil k lekárovi a oni zomreli. Je na to pomerne ťažké odpovedať, lebo vždy to záleží od bytového kompexu, kde daní ľudia žijú.

Sú výnimky aj na niečo iné ako na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť?

V zásade nie. Výnimky majú potom už len pracovníci v esenciálnych službách, ako napríklad kuriéri, ktorí dovážajú stravu. Ale aj tu sa už objavili prípady obchodovania s kuriérskym pasom. Jeden takýto pas stál 1 000 RNB, teda zhruba 150 eur. Ale takéto prípady sú ojedinelé. 

Nehrozí vláde z toho problém? Ľudia na situáciu určite reptajú, nie?

Samozrejme, všetko, o čom hovorím, sú príspevky Číňanov na sociálnych sieťach, ktorí sú s celou situáciou veľmi nespokojní. Ale politický dopad na vládnu stranu to asi nebude mať. Dôvodom je, že na začiatku covidovej krízy celú situáciu riadilo mesto a jeho predstavitelia. Potom, keď prišiel celoplošný lockdown, to bol výsledok centrálneho riadenia, konkrétne jedného politika z politbyra, ktorý prišiel do Šanghaja a povedal, že do 36 hodín pretestujeme celé mesto. No keď zrealizovali toto testovanie, pravdepodobne zistili, že prípadov je oveľa viac, ako bolo postavených covidových centier. Preto nás teraz držia zatvorených, a tak sa snažia zamedziť šíreniu covidu. Je to jedna z teórií, ktoré sa teraz šíria na čínskych sociálnych sieťach. 

Ako reflektujú situáciu v Šanghaji čínske médiá? Šíria propagandu o tom, ako dobre mesto zvláda situáciu, alebo to nechávajú prejsť mlčaním?

Je to skôr propaganda, lebo väčšina ľudí ani nevie, čo sa v Šanghaji deje. Respektíve vedia, že sa tu niečo deje, ale nevedia, aké to má rozmery. Príspevky v televízii sa teda obmedzujú len na to, že do Šanghaja smerujú stovky dobrovoľníkov, ktorí idú mestu pomôcť s krízou. A ľudia mimo Šanghaja píšu na sociálnych sieťach podporné príspevky o tom, ako držia Šanghaju palce, ale pritom vôbec nemajú poňatia, že tu ľudia hladujú alebo kričia z okien, že nemajú vodu alebo jedlo. Toto v novinách nie je. Tam sú príspevky len o tom, ako tu prichádzajú dobrovoľníci, alebo ako tu vláda posiela jedlo a ako sa strana zaručuje za bezpečnosť a dostatok jedla.

Vy ste odkazovali na mnohé veci, ktoré ste zachytili na sociálnych sieťach. Ľudia mimo Šanghaja ich nevidia?

Niektoré informácie sa šíria, no v momente, keď si na rôzne články a príspevky kliknete, sú zablokované. „Nevhodné“ príspevky totiž algoritmy na základe kľúčových slov dokážu vymazať. Zo sociálnych sietí sa teda všetko maže. Dokonca ak niekto posiela do skupinových chatov screenshoty so svedectvami ľudí, ktorí píšu, aké je to hrozné v covidových táboroch, tak mu preventívne zablokujú profil na sociálnej sieti.

Zmenilo to, čo teraz zažívate, váš pohľad na Čínu?

Popravde nie. Ja som tu nešla preto, aby som obdivovala Čínu a ich kultúru bez väčšieho politického kontextu. Už keď som tu prichádzala, vnímala som, že je dôležité, aby čo najviac ľudí v západnom svete chápalo spoločenské podmienky, politiku a to, čo sa tu deje. Ja som nemala prehnane pozitívny pohľad na túto krajinu, a preto ma neprekvapuje, čo sa tu deje. Skôr ma prekvapilo vidieť konkrétne prípady ľudských zlyhaní, o ktorých som doposiaľ len čítala na internete.


Ďalšie články