14. apríla, 06:11

Zelený štvrtok zaväzoval zvony a dával bylinám magickú moc

Zelený štvrtok zaväzoval zvony a dával bylinám magickú mocNa snímke 2,5 tony vážiaci zvon z roku 1822 vo veži farského kostola svätej Alžbety vo Zvolene 9. júla 2021. Foto: TASR / Ján Krošlák
Katarína Nádaská Historička a etnologička.

Kvetnou nedeľou sa začal Veľký týždeň, z kresťanského hľadiska najvýznamnejšie obdobie roka. Vrcholí v posvätnom trojdní (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) slávnosťou Vzkriesenia (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.

Posledný týždeň pred Veľkou nocou znamenal zintenzívnenie príprav na tento sviatok v duchovnom aj materiálnom živote našich predkov. Prvý z dní veľkonočného trojdnia bol Zelený štvrtok. Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru, veľkonočnú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Lámal na nej chlieb a spolu s vínom ho podával svojim učeníkom ako svoje telo a krv, čím ustanovil Eucharistiu, sviatosť oltárnu. Pri tejto príležitosti im aj povedal, že ho jeden z nich zradí. Po večeri odišiel na Olivovú horu do Getsemanskej záhrady modliť sa a rozjímať v príprave na to, čo ho očakáva. Tu ho vyhľadali vojaci s jeho učeníkom Judášom, ktorý ho zradil za tridsať strieborných a ukázal na neho tým, že ho pobozkal. Vojaci Ježiša odviedli pred súd. 

Ticho v kostoloch, huriavk na ulici

Na Zelený štvrtok sa „zaväzujú zvony“ (hovorilo sa, že odletajú do Ríma), v chrámoch umĺkne organ a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky a klepadlá. V minulosti chodievali chlapci z jedného konca dediny na druhý a s rapkáčmi a oznamovali začiatok posvätného predveľkonočného ticha bez zvonov.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.