Dokonalých plánov, ktoré nakoniec boli na nič, je plná história. Ako sa teda pripraviť na krízu?

Slávnemu americkému profesorovi medicíny Johnovi Hickamovi sa pripisuje výrok, že „pacienti môžu mať toľko chorôb, koľko sa im, dopekla, len zachce“. Varoval svojich kolegov tak trochu expresívne pred tým, aby sa neupli len na tú prvú diagnózu a neprehliadli pritom niečo iné, porovnateľne dôležité. Človek má totiž prirodzenú tendenciu sústrediť sa len na jednu vec, ale potom ho zasa môže „zo zálohy“ prekvapiť nejaká iná.

Kurzy stre¾by pre Ukrajincov v Brne Ilustračné foto: TASR/AP

Ak sa pozrieme na dianie za posledných niekoľkých rokov, môžeme Hickamov bonmot preformulovať na „náhoda či osud nám môžu naservírovať toľko kríz, koľko sa im, dopekla, len zachce“. Covid azda odznel, ale tiež sa môže vrátiť. Koniec koncov omikron nie je ani zďaleka posledným písmenom gréckej abecedy. Vojny obvykle trvajú dlhšie, než ich iniciátori plánovali, a ak začne Putinovmu režimu tiecť na Ukrajine do topánok až príliš, kto vie, s akými obludnými, idiotskými či šialenými nápadmi ešte príde.

Nad zásobovaním energiami počas najbližších niekoľkých rokov visí veľký otáznik. Kombinácia rozdávania peňazí a zadrhnutých obchodných reťazcov spôsobila dvojcifernú infláciu, na ktorú sme si pritom už dávno odvykli. V Číne sa stratégia „zero covid“ proti omikronu úplne neosvedčila a veľké mesto Šanghaj má teraz tvrdý lockdown, čo môže mať ďalšie následky pre svetový obchod. A to je ešte len apríl.

Na takúto smršť problémov nemá stopercentný recept nikto. Predvídať konkrétnu povahu kríz, ktoré ešte len prídu, je nemožná úloha. Ale to neznamená, že je nemožné sa pripravovať aspoň trochu všeobecnejšie.

Zopár dobrých rád

Má zmysel venovať inštitucionálnu pozornosť civilnej obrane, napríklad v školách alebo aj na pracoviskách. Ak vie v každej rodine aspoň jeden človek znehybniť zlomenú končatinu a provizórne ošetriť krvácanie, vyplatí sa to. Má zmysel, aby sa aspoň ten, kto chce, mohol naučiť ovládať zbraň a nestálo ho to veľa peňazí z vlastného vrecka. Má zmysel mať rezervy dôležitých surovín a rozvinúť svoje obchodné vzťahy tak, aby výpadok jedného partnera nespôsobil náhly a kritický problém.

Má zmysel nemať príliš veľa dlhov, pretože nikdy neviete, ako sa pohnú úrokové sadzby a kedy si budete musieť náhle požičať na niečo nevyhnutné. Má zmysel sa totálne nešpecializovať na jednu činnosť a ponechať si aspoň elementárne schopnosti aj v iných odboroch. Má zmysel nezanedbávať výcvik vojakov a ďalších zložiek, ktorý je ešte o niečo dôležitejší ako ich samotné vybavenie. To sa dá niekedy v kritickom okamihu zohnať aj zo zahraničia, kým dobrí a lojálni ľudia, tí sú nenahraditeľní a kvalita hocikedy víťazí nad kvantitou.

Svet nie je výrobný pás

Na to všetko vám istý úzkoprsý typ človeka ekonomického povie, že je to drahé. Nie že by nemal úplne pravdu. Pri tomto druhu všeobecnej prípravy sa vždy niečo utratí nehospodárne a niekedy ho sprevádza aj skutočná korupcia, ktorú nemožno úplne vykoreniť.

Ale svet nie je výrobný pás vo fabrike riadenej z Japonska a na jeho šialenú iracionalitu sa nedá reagovať prepočítaním optimálnych stratégií na drobné. Dokonalých plánov, ktoré nakoniec boli na nič, je plná história. Lepšie ako produkovať ďalšie plány je kultivovať schopnosti. Tie sa hodia aj vtedy, ak nám už osud či náhoda predhodí ľubovoľnú zmes kríz.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články