Dôsledky vojny: Ukrajinské HDP sa veľkosťou prepadne na úroveň Slovenska. Rusi pocítia vplyv sankcií menej

Hospodárstvo Ukrajiny by sa malo v tomto roku v dôsledku vojny prepadnúť takmer o polovicu. Rusko čaká aj napriek masívnym ekonomickým sankciám pokles zhruba o jednu desatinu. Vyplýva to z najnovších predikcií Svetovej banky. Tie sa však môžu ešte upraviť.

Výkonnosť ukrajinskej ekonomiky sa v tomto roku v dôsledku ruskej invázie zníži takmer o polovicu, konkrétne o 45,1 percenta. Neskôr by mohla mierne rásť. Vyplýva to z aktuálnej správy, ktorú pre niektoré štáty Európy a Ázie zverejnila na svojom webe Svetová banka.

Recesiu na Ukrajine spôsobí kombinácia viacerých faktorov. Reč je o fyzickej likvidácii priemyslu, masívnom odleve pracovnej sily, ale napríklad aj o blokáde dôležitých čiernomorských prístavov.

Ekonomika nášho východného suseda, ktorá je vo veľkej miere závislá od poľnohospodárstva, by mohla byť podľa správy zasiahnutá ešte viac, ak by jej agresor prerušil všetok prístup k Čiernemu moru. Dôležité bude najmä to, či Rusi dobyjú Odesu, dôležité ukrajinské prímorské mesto.

Berúc do úvahy nominálny hrubý domáci produkt, Ukrajina by sa tak mohla prepadnúť zhruba na úroveň Slovenska. Podľa Medzinárodného menového fondu vykázala v uplynulom roku HDP asi 180 miliárd dolárov, Slovensko vyše 115 miliárd dolárov. Pred vojnou mala pritom takmer osemkrát viac obyvateľov.

„Ukrajina okamžite potrebuje masívnu finančnú podporu, pretože sa snaží udržať svoju ekonomiku v chode a fungovanie vlády, aby podporila ukrajinských občanov, ktorí trpia a vyrovnávajú sa s extrémnou situáciou,“ uviedla Anna Bjerdeová, viceprezidentka Svetovej banky pre Európu a Strednú Áziu.

Ruskú ekonomiku nečaká až taký veľký prepad

Prepad do červených čísel čaká aj Moskvu, no zásadne menší. Spomenutá rozvojová organizácia so sídlom vo Washingtone predpokladá, že hospodárstvo Ruskej federácie pre rok 2022 poklesne o 11,2 percenta. V roku 2023 by pritom malo opäť mierne rásť.

Dáta sú výsledkom zmesi rozsiahlych ekonomických sankcií prevažne zo strany západných štátov, ale aj individuálneho rozhodnutia niektorých nadnárodných spoločností opustiť ruský trh alebo obmedziť svoju aktivitu na ňom.

Pripomeňme, že členské štáty Európskej únie schválili vo štvrtok (7. apríla) v poradí už piaty balík sankcií, medzi ktoré patrí aj zákaz dovozu uhlia z Ruska od augusta. Štyri kľúčové ruské banky zároveň majú byť v súlade s novými sankciami odstrihnuté od systému SWIFT. Obmedzí sa aj dovoz technológií do Ruska.

Mimo sankčného zoznamu zatiaľ ostáva embargo na ruský zemný plyn, ropu a jadrové palivo. Import týchto komodít ale niektoré štáty už samy opatrne redukujú. Ak by sa situácia zmenila, možno očakávať aj zreteľnejší ekonomický prepad, keďže vývoz týchto surovín je pre tamojšie hospodárstvo kľúčový.

Odhady sa ešte môžu upraviť

„Vojna má ničivý dosah na ľudské životy a spôsobuje hospodársku deštrukciu v oboch krajinách a povedie k významným ekonomickým stratám v Európe, strednej Ázii a vo zvyšku sveta,“ uvádza Svetová banka vo svojej prognóze.

Britský denník Guardian píše, že pokračovanie vojny by pravdepodobne prinútilo Svetovú banku revidovať svoje prognózy a predpovedať ešte väčšie prepady HDP. K úprave dát s veľkou pravdepodobnosťou aj príde, keďže momentálne majú pred mierovými rozhovormi prednosť bojové operácie.

Čo hovoria iné zdroje?

Nejde pritom o prvé kvalifikované odhady. Svoju prognózu zverejnila koncom marca aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Inštitúcia predpokladá, že ukrajinská ekonomika klesne o pätinu a ruská o zhruba desatinu.

Banka so sídlom v Londýne varovala, že vojna spustila „najväčší dodávateľský šok prinajmenšom od začiatku 70. rokov“ a že bude mať vážny vplyv na viaceré národné ekonomiky ďaleko za hranicou ozbrojeného konfliktu.

EBOR predpokladá, že prímerie sa dosiahne v horizonte niekoľkých mesiacov a po ňom má prísť veľké úsilie o obnovu Ukrajiny a opätovný rast. To sa nedá povedať o Rusku, ktoré má podľa banky pre sankcie aj počas nasledovných rokov čakať stagnácia.