Odchod za lepšou plácou do zahraničia. Školstvo zanedbávajúce dopyt pracovného trhu. Fenomény, ktoré trápia Slovensko, sa vo veľkom týkajú zdravotníctva. Tu sa dlhodobo podceňovaný problém naplno prejavil v tej najhoršej možnej chvíli – počas pandémie.

Miestami zastarané technické vybavenie, rozpadajúce sa budovy nemocníc ani korupcia nie sú, zdá sa, v slovenskom zdravotníctve ten najväčší problém. Podľa slov odborníkov a ľudí z praxe je ním jednoznačne nedostatok zdravotníckeho personálu. Ten najčastejšie odchádza za lepšími podmienkami do zahraničia a motiváciou vždy nemusia byť len vyššie mzdy v okolitých krajinách, ale napríklad aj lepšie možnosti na pracovný rozvoj či ďalšie vzdelávanie.

Pandémia ochorenia COVID-19 zastihla slovenské zdravotníctvo nepripravené, ale v prvej vlne, keď sa dal počet nových prípadov počítať na prstoch jednej ruky, bola ešte situácia zvládnuteľná aj s personálne poddimenzovanými oddeleniami.

Druhá vlna, ktorá sužuje Slovensko od jesene minulého roka, je však úplne na inej, oveľa vážnejšej úrovni. Pribúdajú tisícky nových pozitívne testovaných denne a nemocnice sú v niektorých regiónoch na pokraji svojich kapacít. Pacienti sa presúvajú do iných zariadení a zdravotníci pracujú do vyčerpania.

Kapacity na kritickom bode

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pribúdalo na Slovensku v decembri a začiatkom roka priemerne viac ako 2-tisíc nových nakazených denne. Po Novom roku, 5. januára to bolo dokonca takmer 5-tisíc a situácia začína byť kritická.

V nemocniciach bolo k 7. januáru 2021 takmer 2 900 pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19. Novému koronavírusu už podľahlo vyše 2 700 ľudí.

Obsadené lôžka pacientmi s potvrdeným ochorením COVID-19 k 7. januáru 2021. Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií

Infektológ a expert na tropickú medicínu Vladimír Krčméry pre Štandard uviedol, že takáto kritická situácia vo vývoji pandémie na Slovensku potrvá ešte jeden alebo dva týždne, ale to najhoršie máme podľa profesora už za sebou.

Ešte v novembri, keď u nás naplno udrela druhá vlna koronavírusu, bolo v slovenských nemocniciach okolo 1 800 pacientov pozitívne testovaných na COVID-19. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) v tom čase vyhlásil, že ide o necelú polovicu kapacít reprofilizovaných lôžok. Dodal pritom, že ideálny stav pre slovenské zdravotníctvo by bolo do 500 pacientov s novým koronavírusom, ktorých by bolo možné hospitalizovať len na infekčných oddeleniach. Za touto, dnes už len vysnívanou hranicou, sme však už dávno a nemocnice sa musia radikálne prispôsobovať.

Jednou z najviac vyťažených je tá nitrianska, ktorá musela pre veľký počet pacientov úplne zmeniť svoje fungovanie. Podľa slov jej riaditeľa Milana Dubaja bolo nutné zmeniť prácu jednotlivých oddelení a zminimalizovať bežnú plánovanú zdravotnú starostlivosť.

„Je iné manažovať 30 až 40 pacientov s ochorením COVID-19 a je iné manažovať 200 takýchto pacientov. Na to treba zmeniť štruktúru nemocnice tak, že sme vytvorili desať až dvanásť ošetrovacích covidových jednotiek. Takže jednotlivé kliniky a oddelenia si akoby adoptovali jedno covidové pracovisko a manažujú ho podľa svojich možností. Nad tým všetkým je centrálne riadenie a systém porád,“ vysvetlil Dubaj.

Milan Dubaj. Foto: Henrich Mišovič/TASR

Nemocnica podľa slov jej riaditeľa už pred Tromi kráľmi prepustila do domáceho liečenia všetkých pacientov, pri ktorých to bolo len trocha možné. Nitrianska nemocnica pritom, žiaľ, nie je jediná, ktorá sa kapacitne blíži k svojim limitom.

Problémy má aj Univerzitná nemocnica v Martine, kde je s koronavírusom hospitalizovaných 82 pacientov. Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline, kde vyše 150 zamestnancov skončilo pred Novým rokom v karanténe, sa borí s akútnym nedostatkom personálu. V nemocnici navyše na Troch kráľov zostávalo pre pacientov s COVID-19 len jediné voľné miesto. Obsadené mali v Žiline podľa denníka Pravda aj všetky pľúcne ventilácie.

Pre kopiace sa problémy v nemocniciach schválila vláda personálnu pomoc armády zdravotníkom na nevyhnutne dlhý čas. Na zabezpečenie potrebnej zdravotníckej a sanitárnej podpory zdravotníckym zariadeniam bude pre vypätú situáciu denne k dispozícii do 1 000 vojakov. Opatrenie predbežne platí do konca júna 2021.

Málo personálu

Odborníci sa zhodujú, že napĺňajúce sa kapacity slovenských nemocníc sú obrovský problém, s ktorým však veľmi úzko súvisí aj ďalší, roky prehliadaný šrám na tvári slovenského zdravotníctva, a tým je nedostatok personálu.

Za najväčší problém zdravotníctva, ktorý počas druhej vlny pandémie vyplával na povrch a začal byť oveľa viac viditeľný, považuje profesor Krčméry práve nedostatok kvalifikovaných zdravotníkov.

„To je dlhotrvajúci problém, za ktorý nemôže žiadna vláda, lebo jedna to dedila po druhej a každá to v podstate 30 rokov prehadzovala na tú, čo príde po nej. Problémy by sa boli zjavili, aj keby neprišla epidémia, ale tým, že prišla druhá vlna tak, ako prišla, tak sa zjavili také vypuklé, že spôsobujú maximálne vyčerpanie ľudí,“ uviedol pre Štandard.

Za problém považuje Krčméry aj to, že od vzniku súčasnej Slovenskej republiky sme mali u nás pomerne nízke počty absolventov lekárskych fakúlt. Navyše, pomerne dlho neexistoval odbor ošetrovateľstva, ktorý vznikol až začiatkom milénia, a zdravotných sestier je podľa profesora málo aj preto, že sa reprofilizovali stredné zdravotné školy.

Právnik a hovorca Nemocnice s poliklinikou Brezno Karol Vojtko má na súčasný stav slovenského zdravotníctva podobný názor. V rozhovore pre Štandard uviedol, že počty zdravotníckeho personálu sú na Slovensku poddimenzované aj v štandardnom režime a počas epidémie to podľa neho len vyplávalo na povrch.

Únik mozgov

Príčiny nedostatku zdravotníckeho personálu v slovenských nemocniciach vidí Vojtko v „dvoch desaťročiach nesystematickej a neraz i chaotickej práce pri riadení a koordinovaní slovenského zdravotníctva, ako i v zlom nastavení slovenskej vzdelávacej zdravotníckej politiky“. Dodáva, že štát síce umožnil študentom, aby študovali v zahraničí, čo je podľa neho na jednej strane dobré a je to v poriadku, ale na druhej strane ich nemotivoval k návratu späť na Slovensko.

Krčméry pripomína, že na to, aby nám zdravotníci neunikali do zahraničia boli prijaté v posledných rokoch opatrenia, aby si títo pracovníci mohli zvyšovať kvalifikáciu a získať tak vyššie platy. V prípade zdravotných sestier a ošetrovateľov na to slúžia spomínané ošetrovateľské fakulty, ale tých by malo byť na Slovensku podľa Krčméryho dvakrát toľko, ako ich je dnes.

Vysoké školy dnes už majú aj sestričky, zdravotníci, laboranti a podobne, čo podľa Krčméryho prispelo k tomu, aby títo ľudia do zahraničia neutekali, pretože dostávajú s lepšou kvalifikáciou aj vyššie platy. To je však iba posledných pár rokov. Stredná generácia zdravotníckych pracovníkov podľa profesora zo Slovenska vymizla.

„Zostali mladí a dôchodcovia a to isté je to v prípade lekárov. Buď zostávajú tí, čo potrebujú ešte získať nejakú prax, alebo potom v primárnej línii zostávajú dôchodcovia a stredná generácia je v Anglicku, Nórsku, Nemecku, Česku a podobne. Toto je ale 30-ročný problém, ktorý sa naplno prejaví, keď sa stane nejaká mimoriadna situácia. A v tom je hlavný problém,“ povedal Krčméry pre Štandard.

Zdravotníci počas operácie srdca. Foto: TASR/NÚSCH v Bratislave

Vojtko vidí okrem odchodu slovenských zdravotníkov do zahraničia problém v tom, že, naopak, príchod zahraničných lekárov a zdravotníkov na Slovensko je komplikovaný. Do roku 2016 mohli prichádzať na Slovensko voľne, stačilo im uznanie dokladu o vzdelaní. Od roku 2016 sa začalo uplatňovať, že musia u nás absolvovať doplňujúcu skúšku, čo je pre niektorých finančne aj časovo náročné.

„Týchto lekárov už máme dobre pracovne preverených, v ničom nezaostávajú za absolventmi našich lekárskych fakúlt a neraz je v nich veľký potenciál, sprevádzaný usilovnosťou a cieľavedomosťou,“ uviedol Vojtko o zahraničných zdravotníkoch pracujúcich na Slovensku.

Hovorca Nemocnice s poliklinikou Brezno hovorí z vlastnej skúsenosti, keďže v ich zariadení je z 85 lekárov, 14 lekárov z Ukrajiny, dvaja z Ruska, jeden je maďarsko-ukrajinskej národnosti a jeden lekár pochádza zo Spojených arabských emirátov.

Možné riešenia

Profesor Krčméry duplikuje, že slovenské zdravotníctvo v súčasnosti nekolabuje pre nedostatok techniky alebo nemocníc, ale práve preto, že k tejto technike chýbajú ľudia. „Keby sme aj doviezli stovky ventilátorov alebo dializačných strojov, tak ich nemá kto obsluhovať. Takže technika je dôležitá, ale úplne najdôležitejšie sú ľudské zdroje,“ zdôrazňuje.

Práve alarmujúcu personálnu situáciu v zdravotníctve chceli ešte pred parlamentnými voľbami 2020 riešiť takmer všetky politické strany, aj tie, ktoré sú dnes vo vládnej koalícii, a mohli by so súčasným stavom niečo urobiť.

Hnutie Sme rodina chcelo legislatívne upraviť pregraduálne a postgraduálne vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Reforma nemocníc mala podľa strany SaS uvoľniť časť nemocničného personálu do ambulantnej praxe. Zvýšené kompetencie pre všeobecných lekárov mali zase zvýšiť atraktívnosť profesie.

Pomôcť zmeniť personálne poddimenzované zdravotníctvo k lepšiemu by podľa odborníkov mohlo zvýšenie počtu medikov prijatých na lekárske fakulty, ako aj dodatočné spoplatnenie štúdia pre lekárov, ktorí neodpracujú na Slovensku aspoň päť rokov, čo navrhovala SaS. Ďalej by celkom určite pomohlo zabezpečenie motivujúceho prostredia a lepších pracovných i platových podmienok.

Pomôcť v zlepšení personálnej situácie v slovenskom zdravotníctve by rozhodne mohli aj investície do modernizovania nemocničných budov a prístrojov, ale miestami tiež transparentnejšie a profesionálnejšie vedenie nemocníc.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0