9. apríla, 06:43

Poliaci by rozdrvili bundeswehr za deň. Aký je stav európskych armád?

Poliaci by rozdrvili bundeswehr za deň. Aký je stav európskych armád?Velitelia tankových jednotiek poľskej armády salutujú počas vojenskej prehliadky vo Varšave. Foto: TASR/AP
Lukáš Visingr Vojenský a bezpečnostný analytik

V čase vzniku tohto textu prebieha ruská agresia proti Ukrajine šiestym týždňom. Prichádzajú pozitívne správy o mierových rozhovoroch, ale zároveň sa zdá, že Rusko chce ešte dosiahnuť veľký vojenský úspech na Donbase, aby tak získalo nejakú silnú vyjednávaciu kartu (a niečo, čo by mohol režim doma prezentovať ako „víťazstvo“). Vojna ale znamená pre Rusko strategickú katastrofu obrovských rozmerov, pretože dosiahnuté výsledky rozhodne nezodpovedajú strašným stratám osôb i techniky, ktoré Rusko zaznamenáva.

Už po niekoľkých dňoch trvania vojny bolo zjavné, že väčšina západných odborníkov (vrátane autora tohto článku) dlhodobo veľmi preceňovala ruské ozbrojené sily, respektíve ich schopnosť viesť moderné bojové operácie. Sama agresia proti Ukrajine sa však stala „budíčkom“ pre európske politické reprezentácie, ktoré si konečne uvedomili, že doterajší prístup k obrannej politike sa už naďalej nedá udržiavať a je potrebné urobiť zásadné zmeny.

Azda najvýraznejšie sa to prejavilo v prípade Nemecka, ktorého vláda oznámila plán investovať do rozvoja armády sto miliárd eur. Onedlho prišla správa, že Nemci zakúpia americké bojové lietadlá F-35 Lightning II, ktoré budú slúžiť aj ako nosiče amerických jadrových bômb, ktoré sú dlhodobo deponované na nemeckom území. Mimochodom, o obstaraní špičkových stíhačiek F-35 sa čoraz častejšie hovorí aj v Českej republike.

Nepripomína to niečo? Áno, rok 2014, keď sa odohrala anexia Krymu, aby potom Moskva poslala neoznačených vojakov do nepriznanej vojny na Donbase. Západné štáty reagovali sankciami a tiež veľkými slovami o potrebe posilňovať obranyschopnosť a pripravovať sa aj na konvenčné konflikty, o ktorých sa dlhé roky tvrdilo, že sú takmer vylúčené. Po veľkých slovách však, nanešťastie, prišli činy napospol len malé, ak vôbec nejaké. To, samozrejme, netešilo Spojené štáty a nepochybne to prispelo aj k volebnému úspechu Donalda Trumpa.

Nový excentrický nájomník Bieleho domu dal európskym členom NATO dôrazne najavo, že sa s touto situáciou nemieni zmieriť, a dokonca sa vyhrážal odchodom USA z Aliancie. Jeho nástupca Joe Biden síce rozhodne nejde tak ďaleko, avšak tlak spoza Atlantiku trvá. Napriek Krymu a Donbasu stále platí excelentný výrok amerického geopolitického analytika Georgea Friedmana, že Američania sú unavení z toho, že oni majú vojenskú silu, zatiaľ čo Európania majú názory. Mohla by to nová ruská agresia konečne zmeniť?

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.