9. apríla, 06:36

V Rusku zadržali vojaka, ktorý si na Ukrajine natáčal, ako zneužíva ročné batoľa

V Rusku zadržali vojaka, ktorý si na Ukrajine natáčal, ako zneužíva ročné batoľaAleksej Byčkov. Foto: Internet

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:43 Heger: Slovenskú S-300 nezničili!

Ruská propaganda šíri klamstvá, že obranný systém zo Slovenska S-300 je zničený, vyhlásil na sociálnej sieti premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Chcem upozorniť, že ide o nepravdivé informácie a sprievodné videá či fotografie sú staršieho dáta,“ napísal premiér s tým, že ukrajinská strana Slovensku potvrdila, že ide o dezinformácie.

20:40 Ruský vojak si na Ukrajine natáčal, ako zneužíva ročné batoľa

Ruský vojak Aleksej Byčkov (ročník 1997) na Ukrajine sexuálne zneužíval ročné batoľa. Ohavný čin si natáčal na video, ktoré zverejnil na svojom telegramovom kanáli. Informuje o tom portál Insider s odvolaním sa na stránku Vot Tak. Reportéri Insideru, ktorí video videli, uviedli, že vojak dieťa zneužíval kefkou na vlasy. Podľa mediálneho projektu Nexta Byčkov video natáčal, aby ho predal na dark webe. Ruské orgány mali Byčkova zadržať v sobotu.

Aleksej Byčkov. Foto: Internet

20:32 Vyplienili seminár pri Kyjeve. Neznámi muži vzali i kalich pápeža Jána Pavla II.

Je neuveriteľné, že všetci sme ostali živí, povedal tamojší katolícky biskup Vitalij Kryvytskyj, ktorý o tomto incidente informoval na svojom účte na Facebooku.

Seminár Vorzel neďaleko ukrajinského hlavného mesta Kyjev napadli neznámi lúpežníci a vzali so sebou všetko, čo videli: pračky, počítače, kuchynské náradie a olúpili i tamojších bohoslovcov. Vzali si i liturgické predmety vrátane kalicha, ktorý použil na svätej omši pápež Ján Pavol II., keď v roku 2001 navštívil Ukrajinu.

Následné výbuchy poškodili autá a niektoré budovy v okolí, dodal biskup.

20:31 Rusko vymenovalo za hlavného veliteľa operácií na Ukrajine Alexandra Dvornikova

Rusko vymenovalo nového veliteľa, ktorý bude dohliadať na priebeh vojny na Ukrajine, keďže Moskva po počiatočnom neúspechu mení svoju stratégiu. Kremeľ poveril touto úlohou armádneho generála Alexandra Dvornikova, ktorý velí ruským silám v južnom vojenskom okruhu.

Rusko od začiatku svojej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára utrpelo vážne straty, keď sa mu nepodarilo dobyť kľúčové mestá vrátane metropoly Kyjev. Moskva začiatkom apríla oznámila, že stiahne jednotky útočiace zo severu a presunie ich na východ Ukrajiny, kde sa Kremeľ snaží obkľúčiť ukrajinské sily. Dvornikov (60) slúžil v 90. rokoch v Čečensku, v roku 2015 sa stal prvým ruským veliteľom, ktorý viedol vojenské operácie v Sýrii. Od roku 2016 dohliada na južný vojenský okruh zahŕňajúci aj Krym, ukrajinský polostrov, ktorý Rusko zabralo v roku 2014.

VIDEO Ukrajinské delostrelectvo ostreľuje ruský konvoj

19:39 Ukrajina: V oblastiach okolo Kyjeva bolo nájdených vyše 1 200 tiel

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová v nedeľu uviedla, že v oblasti okolo Kyjeva, odkiaľ sa nedávno stiahli ruské vojská, bolo doposiaľ nájdených 1 222 tiel. TASR správu prevzala od denníka The Guardian. „To, čo vidíme vo všetkých ukrajinských regiónoch, sú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti. Spravíme všetko pre to, aby sme to napravili,“ uviedla Venediktovová v rozhovore pre spravodajskú televíziu Sky News.

Ukrajinské úrady uvádzajú, že v súčasnosti vyšetrujú 5 600 prípadov možných vojnových zločinov, ktoré spáchali ruskí vojaci od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu. Úrady už pritom identifikovali vyše 500 vojnových zločincov, medzi ktorými sa nachádzajú aj vysokopostavení predstavitelia ruskej armády a vlády, píše The Guardian.

18:31 Rakúsky kancelár Karl Nehammer sa stretne s Vladimirom Putinom

Rakúsky kancelár Karl Nehammer sa v pondelok v Moskve stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Pôjde o prvého európskeho lídra, ktorý sa so šéfom Kremľa stretne od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu.

„Chystá sa tam, pričom (o svojej ceste) informoval Berlín, Brusel aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského,“ uviedol v nedeľu hovorca spolkového kancelárstva vo Viedni. Cieľom Nehammerovej návštevy je podpora mierového dialógu. Nehammer v sobotu zavítal aj do Kyjeva, kde sa stretol so Zelenským, ktorému ponúkol humanitárnu pomoc a politickú podporu.

17:24 V Nemecku sa konajú proukrajinské a proruské protesty

Vyše 2 500 ľudí sa zúčastní zrejme v nedeľu na proruských protestoch, ktoré sa konajú v dvoch nemeckých mestách. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters. Organizátori oboch protestov uvádzajú, že demonštrujú proti diskriminácii ruských občanov v Nemecku v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajine. Podľa DPA sa však mnohí obávajú toho, že na protestoch zahliadnu i znaky naznačujúce podporu ruskej vojenskej operácie na Ukrajine.

Antiruský demonštrant drží ukrajinskú vlajku pred autom, ktoré je súčasťou dlhého proruského konvoja v nemeckom meste Hannover. Foto: TASR/AP

Jeden z proruských protestov sa konal v nedeľu v nemeckom meste Hannover. Na tomto proteste sa zúčastnilo približne 600 ľudí v asi 350 vozidlách, ktorými vytvorili dlhý konvoj. Podľa miestnej polície je tento protest zatiaľ pokojný a mnohí jeho účastníci mávajú dvoma vlajkami – ruskou a nemeckou. Protest sa však začal s oneskorením, pretože polícia na začiatku demonštrantom nedovolila, aby si vlajky pripevnili na kapoty áut. V rovnakom čase sa v Hannoveri konal i protest na podporu Ukrajiny, na ktorom sa zúčastnilo asi 700 ľudí. Polícia v meste preto rozostavila zábrany, aby oddelila skupiny demonštrantov.

Protest na podporu Rusov žijúcich v Nemecku sa koná v nedeľu i vo Frankfurte, kde sa proruskí demonštranti stretli v centra mesta, pretože im úrady nepovolili usporiadať protest, na ktorý by prišli v autách. Frankfurtská polícia uvádza, že zatiaľ nedokáže určiť presný počet protestujúcich, úrady však očakávajú, že sa na proruskom pochode zúčastní približne 2 000 ľudí. Aj vo Frankfurte sa v nedeľu konal i protest podporovateľov Ukrajiny, na ktorý prišli ľudia s plagátmi s nápisom – STOP VOJNE – a s tvárami pomaľovanými ukrajinskými vlajkami.

Proruský protest v Nemecku. Foto: TASR/AP

V Nemecku žije veľká komunita ruskojazyčných ľudí a od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu bolo hlásených niekoľko incidentov, pri ktorých prišlo k ich obťažovaniu. Podľa DPA sa však mnohí Nemci obávajú, že proruské protesty sú skrytou podporu ruskej vojenskej invázie na Ukrajine. Nemecké úrady pred uskutočnením protestov varovali, že demonštranti majú právo zhromaždiť sa, avšak nebudú tolerovať ruskú vojenskú propagandu a ani podporovanie ruskej agresie. 

16:58 Kuleba: Francúzsko a Nemecko pochybili, keď nedovolili Ukrajine vstúpiť do NATO

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu vyhlásil, že rozhodnutie Francúzska a Nemecka nepovoliť v roku 2008 Ukrajine vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) bolo „strategickou chybou“. TASR správu prevzala od denníka The Guardian.

„Za strategickú chybu, ktorej sa v roku 2008 dopustilo Nemecko a Francúzsko, keď odmietli snahy Spojených štátov a iných spojencov dostať tam (do NATO) Ukrajinu, teraz platíme. Nie je to však Nemecko ani Francúzsko, kto platí cenu za túto chybu, je to Ukrajina. Ak by sme boli členmi NATO, k tejto vojne by nedošlo,“ uviedol Kuleba v rozhovore pre spravodajskú televíziu NBC.

16:46 DPA: Tisícom mužom v brannom veku zabránili v úteku z Ukrajiny

Ukrajinská pohraničná stráž oznámila, že zabránila takmer 2 200 mužom vo veku brannej povinnosti opustiť krajinu, čo je od začiatku vojny s Ruskom zakázané. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA. Ženy a deti utekajú po státisícoch, ale muži sú povolaní brániť svoju vlasť. Niektorí muži sa pokúsili podplatiť úradníkov alebo sa dostať cez hranice s falošnými dokladmi, uviedla pohraničná stráž. Niekoľkých ľudí našli v Karpatoch – vrátane hraníc s Rumunskom – s omrzlinami.

„V poslednom čase sa vyskytlo aj niekoľko prípadov, keď sa na brehoch vôd v blízkosti hraníc našli telá mužov,“ oznámila pohraničná stráž bez vysvetlenia, ako zomreli. Rozruch vyvolali aj správy ukrajinských médií o bývalom ústavnom sudcovi Olexandrovi Tupyckom. Tohto 59-ročného muža totiž odfotili vo Viedni. Ukrajinské úrady oznámili, že potrestajú tých, ktorí utiekli z krajiny.

15:58 Letisko v meste Dnipro bolo úplne zničené ruským ostreľovaním

Letisko v stredoukrajinskom meste Dnipro bolo úplne zničené počas najnovšieho ostreľovania ruskými silami, uviedol v nedeľu miestny predstaviteľ, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.

„Na letisku v Dnipre došlo k ďalšiemu útoku, nič z neho nezostalo. Samotné letisko a infraštruktúra okolo neho sú zničené. Rakety stále dopadajú,“ uviedol na Telegrame šéf mestskej vojenskej správy Valentin Rezničenko. Dodal, že úrady sa snažia objasniť informácie o obetiach. Podľa jeho vyjadrenia sa útoky na mesto, ktoré leží na brehu rieky Dneper, v nedeľu zintenzívnili.

Ruskí vojaci v Mariupole. Foto: Internet

15:25 Ukrajinské matky si pochodom v Bratislave pripomenuli obete vojny

Ukrajinské matky si pochodom v Bratislave pripomenuli obete vojny. Upozornili na násilie, ktoré sa pácha na civilistoch. Zdôraznili, že sa dotýka aj detí. TASR o tom informovala Lucia Szabová z iniciatívy Znepokojené matky.

 „Ukrajinské deti každý deň umierajú a my nemôžeme len tak sedieť a pozerať sa na to. Utiekli sme pred vojnou, ale to neznamená, že sme slabé. Naši príbuzní bojujú za našu vlasť a aj my chceme pomôcť a bojovať, ako vieme. Aj tým, že budeme upozorňovať na zločiny, ktoré činia okupanti v našej domovine,“ vyjadrila sa jedna z organizátoriek pochodu Yulia Tupikina.

VIDEO Útok ruského drona na ukrajinské vozidlo

15:00 Rusko vyzvalo skupinu BRICS, aby rozšírila používanie národných mien

Rusko, ktoré čelí bezprecedentným západným sankciám, vyzvalo skupinu rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS, aby rozšírila používanie národných mien a spojila svoje platobné systémy. Sankcie odrezali Rusko od globálneho finančného systému a od takmer polovice jeho zlatých a devízových rezerv, ktoré na začiatku apríla predstavovali 606,5 miliardy USD (558,42 miliardy eur).

Minister financií Anton Siluanov v piatok (8. 4.) na stretnutí s kolegami zo skupiny BRICS, ktorú tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, povedal, že globálna ekonomická situácia sa v dôsledku sankcií podstatne zhoršila. Uvádza sa to vo vyhlásení ministerstva. Podľa Siluanova nové sankcie ničia tiež základy existujúceho medzinárodného menového a finančného systému založeného na americkom dolári. „To nás tlačí k potrebe urýchliť prácu v nasledujúcich oblastiach: používanie národných mien na exportno-importné operácie, integrácia platobných systémov a kariet, vlastný systém finančných správ a vytvorenie nezávislej ratingovej agentúry BRICS,“ povedal Siluanov.

13:54 Zelenskyj hovoril so Scholzom o ďalších sankciách voči Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že telefonoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Hovorili spolu o možnosti zavedenia ďalších sankcií voči Rusku, ako aj o ďalšej obrannej a finančnej podpore pre Ukrajinu. Zelenskyj na Twitteri napísal, že obaja v telefonáte „zdôraznili, že všetci páchatelia vojnových zločinov musia byť identifikovaní a potrestaní“.

13:10 Pápež vyzval Moskvu a Kyjev na veľkonočné prímerie

Pápež František vyzval v nedeľu Moskvu a Kyjev, aby uzavreli veľkonočné prímerie, ktoré by viedlo k rokovaniam o trvalom mieri. TASR prevzala správu od stanice Sky News a agentúry AFP.

„Zložte zbrane!“ vyzval František bojujúce strany počas bohoslužby na Námestí svätého Petra vo Vatikáne, kde sa na Kvetnú nedeľu zišli desaťtisíce ľudí. „Nech sa začne veľkonočné prímerie. Ale nie na opätovné vyzbrojenie a obnovenie boja, ale na dosiahnutie mieru prostredníctvom skutočných rokovaní,“ povedal pápež.

František odsúdil vojnu, kde sú podľa jeho slov „bezbranní civilisti“ vystavení „ohavným masakrom a príšernej krutosti“. „Aké víťazstvo spočíva v umiestnení vlajky na hromadu trosiek?“ spýtal sa.

Pápež na Kvetnú nedeľu. Foto: AP/TASR

12:43 OSN: Z Ukrajiny už utieklo 4,5 milióna ľudí

Od začiatku ruskej invázie z 24. februára utieklo z Ukrajiny už 4,5 milióna ľudí, vyplýva z nových údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktoré boli zverejnené v nedeľu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Približne 2,6 milióna utečencov z Ukrajiny prešlo cez hranice do Poľska a viac ako 686 000 do Rumunska. Ľudia z Ukrajiny okrem toho utekajú aj do ďalších susedných krajín – do Maďarska, Moldavska, a na Slovensko ale i do Ruska a Bieloruska.

Ukrajinskí utečenci v Poľsku. Foto: TASR/AP

12:01 Rusko zvyšuje svoj rezervný fond, Ukrajina zakázala všetok dovoz z Ruska

Ruská vláda v nedeľu oznámila, že zvyšuje svoj rezervný fond o 273,4 miliardy rubľov (3,52 miliardy USD, zhruba 3,24 miliardy eur), aby zabezpečila ekonomickú stabilitu potom, ako Západ uvalil na Moskvu sankcie za inváziu na Ukrajinu. „Prostriedky budú okrem iného použité na realizáciu opatrení zameraných na zabezpečenie ekonomickej stability vo svetle vonkajších sankcií,“ uviedla vláda vo vyhlásení.

Ukrajina medzitým v sobotu (9.4.) oznámila, že zakázala všetok dovoz z Ruska, donedávna jedného z jej kľúčových obchodných partnerov. Hodnota exportu pred vojnou dosahovala približne 6 miliárd USD ročne. A vyzvala ostatné štáty, aby ju nasledovali a uvalili na Moskvu prísnejšie ekonomické sankcie.

10:32 Rusi sa pokúšajú o nábor bojovníkov aj v Podnestersku, tvrdia Briti

„V reakcii na narastajúce straty sa ruské ozbrojené sily snažia posilniť počet svojich vojakov personálom prepusteným z vojenskej služby od roku 2012. Snahy o vytvorenie väčšej bojovej sily zahŕňajú aj pokusy o nábor z neuznaného regiónu Podnestersko v Moldavsku,“ uviedlo britské ministerstvo obrany na Twitteri.

Začiatkom februára sa na území Podnesterska konalo cvičenie ruských jednotiek. Došlo k nemu v situácii, keď sa pri východnej hranici Ukrajiny hromadili ruské jednotky, časť ktorých potom 24. februára začala inváziu na územie Ukrajiny.

Rusko má v Podnestersku zhruba 500 až 750 vojakov a ďalších zhruba 450 príslušníkov mierových síl. Ruské jednotky sú v separatistickom regióne rozmiestnené od roku 1992, keď Podnesterci viedli krátku vojnu s Moldavskom a vyhlásili nezávislosť. Podnestersko je naďalej medzinárodne neuznaný, ale inak de facto samostatný štát v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom.  

Dôsledky vojny na Ukrajine. Foto: Internet

10:20 Ukrajina: V meste Dnipro i Luhanskej oblasti hlásili ostreľovanie

Ruská armáda v nedeľu ráno ostreľovala Luhanskú oblasť aj oblasti mesta Dnipro na východe Ukrajiny, pričom zasiahla niekoľko budov. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, podľa ktorej informácie nebolo možné nezávisle overiť.

V Dnipre pri zásahu budovy utrpela zranenia jedna osoba. Ostreľovanie spôsobilo požiar, ktorý sa nakoniec podarilo uhasiť, uviedol gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko. V meste Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti ruské sily zasiahli školu a výškový obytný dom, uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Našťastie nie sú žiadne obete,“ napísal na Telegram.

09:13 Reuters: V ukrajinskej obci neďaleko Kyjeva našli hrob s desiatkami mŕtvymi

V oslobodenej obci Buzova neďaleko ukrajinskej metropoly Kyjev bol v sobotu nájdený hrob s desiatkami tiel ukrajinských civilistov. Z tejto oblasti sa nedávno stiahli ruské okupačné jednotky. S odvolaním sa na miestneho predstaviteľa o tom v nedeľu informovala agentúra Reuters s tým, že informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Taras Didyč, predstaviteľ oblasti Dmytrivka, do ktorej patrí aj obec Buzova, pre ukrajinskú televíziu povedal, že telá našli v priekope pri čerpacej stanici. Počet mŕtvych zatiaľ nebol potvrdený. „Teraz sa vraciame k životu, ale počas okupácie… zomrelo veľa civilistov,“ povedal.

08:01 Ukrajina: Zelenskyj znova vyzval Západ na úplné embargo na ruskú ropu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na nedeľu opätovne vyzval Západ, aby uvalil úplné embargo na ruskú ropu a dodal Ukrajine ďalšie zbrane. „Keď tyrania spustí agresiu proti všetkému, čo udržuje mier v Európe, treba okamžite konať,“ povedal Zelenskyj vo svojom najnovšom videoprejave.

„Ropné embargo by malo byť prvým krokom. Na úrovni všetkých demokracií, celého civilizovaného sveta. Potom to Rusko pocíti. Potom to bude pre nich argument – snažiť sa o mier, zastaviť nezmyselné násilie,“ povedal ukrajinský prezident. Zelenskyj varoval, že ruská agresia sa nikdy neobmedzovala len na Ukrajinu a cieľom Ruska je celá Európa. Povedal, že použitie sily zo strany Ruska je „katastrofa, ktorá nevyhnutne zasiahne všetkých“.

VIDEO Čečenskí vojaci v Mariupole

07:00 Británia: Objavili sa dôkazy o neprimeraných ruských útokoch na civilistov

„Sú tu dôkazy o neprimeranom zameriavaní útokov na civilistov, vrátane prítomnosti masových hrobov, fatálnom používaní rukojemníkov ako ľudských štítov a zamínovania civilnej infraštruktúry,“ uviedlo ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva.

Podľa správy ruské vojská používali improvizované výbušné zariadenia (IED) aby spôsobili „straty na životoch, zlomili morálku a obmedzili Ukrajincom slobodu pohybu“, pričom takisto útočili na infraštruktúru spôsobom, ktorý výrazne ohrozuje životy civilistov.

02:14 Ukrajina: Generálny prokurátor tvrdí, že počas ruskej invázie zahynulo 176 detí

Od začiatku ruskej agresie 24. februára až do soboty, 9. apríla, zahynulo v Ukrajine 176 detí, pričom ďalších 324 utrpelo zranenia, informoval ukrajinský generálny prokurátor na sociálnej sieti Telegram.

Generálna prokuratúra dodala, že čísla ešte nie sú konečné, nakoľko nezahŕňajú zranené či zabité deti v lokalitách kde prebieha „aktívny konflikt a v dočasne okupovaných či oslobodených územiach“.

SOBOTA

22:35 Berlusconi: Som sklamaný a zarmútený z Putinových skutkov, bol to môj priateľ

Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi vyhlásil, že je „hlboko sklamaný a zarmútený“ správaním sa svojho starého priateľa, ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s napadnutím Ukrajiny. „Nemôžem a ani nechcem skrývať, že som hlboko sklamaný správaním sa Vladimira Putina,“ povedal Berlusconi v sobotu na verejnom stretnutí svojej pravicovej strany Forza Italia v Ríme, ktorá je súčasťou širokej koalície podporujúcej vládu Maria Draghiho, informovala tlačová agentúra AFP.

„Spoznal som ho pred približne 20 rokmi a vždy sa mi zdal ako demokrat a mierumilovný človek,“ dodal 85-ročný miliardár. Berlusconi, ktorý v rokoch 1994 až 2011 stál trikrát na čele talianskej vlády, sa predtým vyhýbal verejnému kritizovaniu Putina. Keď bol pri moci, udržiaval s ruským prezidentom priateľské osobné vzťahy, pričom zašiel až tak ďaleko, že ho pozval na dovolenku do svojej luxusnej vily na Sardínii.

„Tvárou v tvár hrôze masakrov civilistov v Buči a na ďalších miestach – skutočným vojnovým zločinom – Rusko nemôže poprieť svoju zodpovednosť,“ povedal v sobotu Berlusconi.

Vladimir Putin a Silvio Berlusconi. Foto: TASR/AP

21:47 Putinova povesť je podľa Johnsona navždy poškvrnená

Objavenie tiel mŕtvych civilistov v ukrajinských mestách „natrvalo poškvrnilo“ povesť ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal v sobotu počas návštevy Kyjeva britský premiér Boris Johnson.

„To, čo Putin urobil na miestach ako Buča a Irpiň, sú vojnové zločiny, ktoré natrvalo poškvrnili jeho povesť i povesť jeho vlády,“ povedal Johnson, stojac po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uvádza tlačová agentúra AFP.

Boris Johnson. Foto: TASR/AP

21:20 Medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutočnila tretia výmena zajatcov

Ukrajinské a ruské sily uskutočnili v sobotu tretiu vzájomnú výmenu svojich zajatcov od vypuknutia vojny vo februári. Podľa vyhlásenia Kyjeva sa domov vracia 12 ukrajinských vojakov a 14 civilistov vrátane deviatich žien. TASR správu prevzala zo servisu tlačovej agentúry AFP, ktorá citovala z vyhlásení oboch znepriatelených strán.

„Na príkaz prezidenta Volodymyra Zelenského dnes došlo k tretej výmene zajatcov. Do svojej vlasti sa vracia 12 príslušníkov armády. Je medzi nimi aj jedna dôstojníčka,“ uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ruská komisárka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová uviedla, že obe krajiny umožnili návrat vodičov kamiónov, ktorí uviazli v druhej krajine. Vrátiť sa domov bolo umožnené 32 Rusom.

21:00 Maďarský premiér odsudzuje masaker v ukrajinskej Buči, povedal jeho hovorca

Maďarský premiér Viktor Orbán odsudzuje masaker v ukrajinskom meste Buča, kde počas ruskej invázie zomreli stovky civilistov, a podporí medzinárodné vyšetrovanie, ktoré nájde vinníkov tohto krviprelievania. Povedal to v sobotu šéf tlačového úradu maďarského premiéra Bertalan Havasi, ktorého citoval server Hungary Today.

Viktor Orbán. Foto: FB Viktora Orbána

19:12 Johnson: Ukrajine pošleme ďalšie obrnené vozidlá a protilodné systémy

Britský premiér Boris Johnson zverejnil vyhlásenie zo svojej sobotňajšej návštevy Kyjeva, v ktorom odhalil, že Spojené kráľovstvo pošle na Ukrajinu ďalších 120 obrnených vozidiel a protilodných raketových systémov. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

Johnson na margo stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským uviedol, že „je to privilégium, že môžem dnes cestovať na Ukrajinu a osobne sa stretnúť s prezidentom Zelenským v Kyjeve“. Taktiež povedal, že „Ukrajina sa vzoprela presile a odtlačila ruské sily od brán Kyjeva, čím dosiahla najväčší vojenský výkon 21. storočia“.

Boris Johnson a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

18:51 Rakúsky kancelár obhajoval v Kyjeve nesúhlas s prerušením dodávok ruského plynu

Rakúsky kancelár Karl Nehammer počas sobotňajšej návštevy Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, povedal, že očakáva ďalšie sankcie Európskej únie voči Rusku. Zároveň obhajoval nesúhlas svojej krajiny s prerušením dodávok ruského plynu. TASR prevzala správu od agentúry AP.

Nehammer na tlačovej konferencii povedal, že „budeme pokračovať v posilňovaní sankcií v rámci Európskej únie, kým sa vojna nezastaví“, a že balík sankcií uvalených tento týždeň „nebude posledný“. Uznal, že „pokiaľ ľudia zomierajú, každá sankcia je stále nedostatočná“. AP poznamenala, že Rakúsko, ktoré je vojensky neutrálne a nie je členom NATO, získava väčšinu plynu z Ruska a je jednou z krajín, ktoré sa zastaveniu dodávok bránia.

18:32 Odovzdanie systému S-300 Ukrajine nezatiahlo podľa ozbrojených síl Slovensko do vojny

Ozbrojené sily (OS) SR odmietajú tvrdenia, že odovzdaním systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine bolo Slovensko zatiahnuté do vojny. Dodávky zbraní sú podľa OS úplne legitímne a v súlade s medzinárodným právom. „Rovnako sú v poriadku z morálneho a etického hľadiska. Vraždy civilistov nie sú v súlade ani s právom a ani v morálno-etickej rovine,“ uviedli na sociálnej sieti. Podotkli pritom, že S-300 je obranný systém, ktorý má Ukrajine výrazne pomôcť brániť sa.

Dôvodom, prečo Slovensko neinformovalo skôr, že dodá systém S-300 na Ukrajinu, bola podľa OS SR bezpečnosť. „Celá akcia bola vykonaná rýchlo a v režime prísneho utajenia, aby sme predišli ohrozeniu našich vojakov v čase procesu prípravy a nakladania doma,“ spresnili. Chceli tým zabrániť aj zničeniu systému zo strany Ruska na Ukrajine.

Odovzdanie tohto systému protivzdušnej obrany podľa OS SR nezvýšilo bezpečnostné riziko pre Slovensko, keďže spojenci z NATO poskytli Slovensku systém protivzdušnej obrany Patriot. „Celkovo tri batérie. Ďalšia, teda už štvrtá batéria, príde na Slovensko v najbližších dňoch. Sú to najmodernejšie verzie (PAC 3), plne funkčné a najmä rozmiestnené tak, aby pokrývali čo najväčšiu časť územia Slovenskej republiky,“ uviedli OS SR.

18:18 Johnson avizoval nový balík finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine

Britský premiér Boris Johnson po prekvapivej sobotňajšej návšteve Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, oznámil, že Spojené kráľovstvo pripravuje nový balík finančnej a vojenskej pomoci pre Ukrajinu. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

„Dnes som sa stretol v Kyjeve s mojím priateľom prezidentom Zelenským v rámci prejavu našej neochvejnej podpory ukrajinskému ľudu. Pripravujeme nový balík finančnej a vojenskej pomoci, ktorý je dôkazom nášho záväzku v boji jeho krajiny proti barbarskej kampani Ruska,“ napísal Johnson na Twitteri.

18:01 Jeden z premiérov EÚ chcel údajne po Zelenskom dôkazy o masakri v Buči

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre nemecký denník Bild uviedol, že po ňom jeden z lídrov Európskej únie (EÚ) žiadal dôkazy, že Buča nebola zinscenovaná.

Ukrajinský prezident sa vyjadril, že jednou z najhorších vecí, ktorú za poslednú dobu počul, bolo, keď po ňom jeden z vrcholných predstaviteľov EÚ chcel dôkazy o tom, že skutky, ktoré sa diali v ukrajinskom meste Buča, neboli zinscenované. Rozhovor s prezidentom Zelenským v nemeckom Bilde zverejnenili v piatok. „Ukážte nám dôkazy, že to nebolo zinscenované,” povedal údajne Zelenskému politik, ktorého nechcel menovať. Uviedol ale, že išlo o premiéra jednej z krajín EÚ.

Servery Ukrajinská pravda a Európska pravda tvrdia, že politikom, ktorý mal po Zelenskom chcieť dôkazy, by mal byť maďarský premiér Viktor Orbán. Nie je ale jasné, kedy mal svoju požiadavku vysloviť. Od odhalenia masakru v Buči totiž žiadna oficiálna komunikácia medzi Budapešťou a Kyjevom neprebehla.

Hoci väčšina európskych štátov masaker v Buči, ktorá bola od 12. marca do 30. marca okupovaná ruskými vojskami, odsúdila, Orbán sa na svojej stredajšej tlačovej konferencii proti masakrom jasne nevymedzil. Na otázku novinára totiž povedal, že je potrebné všímať si všetky vojnové zverstvá a viesť v zreteli, že „žijeme v ére rozsiahlych manipulácií“. Uviedol, že požaduje nezávislé a nepodjaté vyšetrovanie a vyzval na ochranu civilistov za „akúkoľvek cenu“.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

17:59 V dôsledku ruskej agresie zomrelo už najmenej 176 detí, tvrdí ukrajinský parlament

V dôsledku ruskej agresie zomrelo na Ukrajine najmenej 176 detí a viac ako 324 ďalších utrpelo zranenia. Informuje o tom televízia CNN s tým, že v sobotu to na sociálnej sieti Twitter uviedol ukrajinský parlament. Verchovna rada tiež uviedla, že tieto čísla nie sú konečné, „pretože sa pracuje na ich stanovení na miestach aktívnych útokov, na dočasne okupovaných a oslobodených územiach“. CNN pripomína, že tieto počty sa nedali nezávisle overiť.

17:48 Na globálnej darcovskej konferencii vyzbierali 10,1 miliardy eur na pomoc Ukrajine

Svetové vlády, obchodní lídri a banky sa zaviazali darovať dovedna 10,1 miliardy eur na poskytnutie humanitárnej pomoci Ukrajine. Stalo sa tak počas darcovskej konferencie Stand Up For Ukraine vo Varšave, ktorú zorganizovala Európska komisia, Kanada a medzinárodná organizácia Global Citizen. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že inštitúcia sa zaviazala k poskytnutiu miliardy eur. Z týchto zdrojov 600 miliónov eur poputuje ukrajinskej vláde a Organizácii Spojených národov a 400 miliónov predstavuje pomoc pre krajiny susediace s Ukrajinou, ktoré prijali utečencov.

17:29 Sky News: Briti potvrdili, že ruské sily smerujú na juh a východ Ukrajiny

Najnovšie údaje britských spravodajských služieb potvrdzujú, že ruské sily na Ukrajine smerujú na juh a východ krajiny. Informovalo tom v sobotu britské ministerstvo obrany. TASR prevzala správu od stanice Sky News. Údaje spravodajských služieb taktiež potvrdili, že ruské sily už úplne opustili sever Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že „na východe a na juhu sme videli koncentráciu zbraní, techniky a vojsk, ktoré sa chystajú obsadiť ďalšiu časť nášho územia“.

16:58 Slovensko poskytne utečencom z Ukrajiny pomoc 530 miliónov eur zo zdrojov EÚ

Slovensko poskytne 530 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov v SR zo zdrojov EÚ. Má ísť o nevyčerpané peniaze z eurofondov. TASR o tom informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

„Slovensko je solidárne s Ukrajinou a sme lojálny sused. Bezpečnosť a prosperita Ukrajiny sú aj naším záujmom,“ uviedol premiér Eduard Heger (OĽaNO). Financie majú smerovať na humanitárnu pomoc a zabezpečenie základných životných potrieb, ale aj na podporu slovenských občanov napríklad prostredníctvom zriadenia škôlok v slovenských obciach.

Ďalších päť miliónov eur podľa premiéra vyčlenilo Slovensko na rozvoj ukrajinských regiónov prostredníctvom slovensko-ukrajinskej cezhraničnej spolupráce.

16:47 OSN: Z Ukrajiny utieklo pred vojnou už vyše 4,4 milióna utečencov

Vyše 4,4 milióna ľudí utieklo z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej invázie, teda od 24. februára. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom informovala v sobotu.

Podľa UNHCR utieklo z Ukrajiny od 24. februára do soboty celkovo už 4 441 663 ľudí. Počet ukrajinských utečencov tak oproti predchádzajúcemu dňu vzrástol o takmer 60-tisíc.

Približne 90 percent utečencov z Ukrajiny tvoria ženy a deti, pretože ukrajinské úrady nepovoľujú mužom, ktorí majú vek na to, aby mohli brániť svoju vlasť, krajinu opustiť. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) utieklo z Ukrajiny tiež približne 210-tisíc cuzdincov. IOM tiež odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne 7,1 vnútorne vysídlených osôb, vypláva to z údajov zverejnených 5. apríla.

16:15 Ukrajina zriadila webovú stránku na dokumentovanie ruských vojnových zločinov

Ukrajinci môžu na novej vládnej webovej stránke nahlasovať porušovanie ľudských práv zo strany inváznych ruských síl. Jej zriadenie oznámil v sobotu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Zhromaždené dôkazy o zverstvách spáchaných ruskou armádou na Ukrajine zabezpečia, že títo vojnoví zločinci neuniknú spravodlivosti,“ napísal Kuleba na Twitteri. TASR správu prevzala zo servisu tlačovej agentúry DPA.

V tomto online archíve sa nachádzajú fotografie a správy svedkov, ktorí opisujú vraždy, mučenie a znásilňovanie civilistov počas prebiehajúcej ruskej vojenskej okupácie, ktorú Moskva označuje ako „špeciálna operácia“.

Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

16:11 Ukrajina je podľa Zelenského pripravená na boj aj na diplomaciu

Ukrajina je pripravená bojovať a zároveň hľadať cestu k ukončeniu vojny s Ruskom prostredníctvom diplomacie, uviedol v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR prevzala správu od agentúry AFP, podľa ktorej sú ukrajinsko-ruské rokovania zastavené od objavenia „zverstiev“ v meste Buča a v ďalších oblastiach neďaleko Kyjeva.

„Ukrajina vždy hovorila, že je pripravená na rokovania, a hľadá akýkoľvek spôsob, ako zastaviť túto vojnu,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom, ktorý navštívil hlavné mesto Kyjev aj mesto Buča. „Bohužiaľ, paralelne vidíme prípravy na dôležité bitky na východe, niektorí ľudia hovoria, že rozhodujúce,“ povedal Zelenskyj s odkazom na očakávanú ruskú ofenzívu.

„Na východe a na juhu sme videli koncentráciu zbraní, techniky a vojsk, ktoré sa chystajú obsadiť ďalšiu časť nášho územia,“ uviedol Zelenskyj s tým, že výsledok novej ruskej ofenzívy bude závisieť „od viacerých faktorov“ vrátane „sily Ukrajiny, toho, ako rýchlo nás naši partneri zásobia zbraňami, a túžby ruského vodcu (Vladimira Putina) ísť ďalej“. „Sme pripravení bojovať a súčasne sa snažiť ukončiť túto vojnu diplomaciou,“ dodal ukrajinský prezident.

15:52 Rusko zorganizovalo vojenské cvičenie v Kaliningrade

Rusko zorganizovalo v sobotu vojenské cvičenie v Kaliningrade – ruskej enkláve ležiacej na pobreží Baltského mora medzi Poľskom a Litvou. TASR o tom informovala na základe správy agentúry Reuters. „Až tisíc príslušníkov armády… a vyše 60 kusov vojenského vybavenia bolo súčasťou kontroly,“ uviedlo veliteľstvo ruskej Baltskej flotily.

Okrem toho počas noci absolvovalo vojenské manévre v Kaliningradskej oblasti aj 20 stíhačiek typu Su-27 a bombardérov námorného letectva typu Su-27. Tie nacvičovali útok na pozemné ciele a ciele pohybujúce sa nízkou rýchlosťou, vojenské stanovištia a vojenské vybavenie. Veliteľstvo Baltskej flotily nešpecifikovalo dôvod, pre ktorý sa cvičenia konali, a ani to, či boli plánované.

Cvičenia sa však konali iba niekoľko dni po tom, ako námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško varoval európske krajiny pred akýmkoľvek potenciálnym zásahom v Kaliningradskej oblasti, pričom uviedol, že by to bola „hra s ohňom“, analyzuje Reuters.

14:31 Sky News: Rusko tvrdí, že Ukrajina ho obviní aj z vojnových zločinov v Irpine

Ruské veľvyslanectvo v Spojenom kráľovstve v sobotu uviedlo, že ukrajinský „nacionalistický režim“ pripravuje „ďalšiu provokáciu“, v rámci ktorej bude „Rusko obvinené z údajného masakrovania civilistov v meste Irpiň“ v Kyjevskej oblasti. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

Veľvyslanectvo odkazuje na výzvy Západu, aby bolo Rusko stíhané za vojnové zločiny, ktoré spáchali jeho sily v mestách na severe Ukrajiny, ako je Buča. Ruskí predstavitelia tvrdia, že Západ urobí to isté aj v prípade mesta Irpiň, z ktorého ruské sily – podobne ako z Buče – už odišli smerom na juh, poznamenala Sky News.

14:12 Rusko obvinilo videoplatformu YouTube, že zablokovala kanál Štátnej dumy

Ruskí predstavitelia obvinili v sobotu americkú webovú platformu YouTube z blokovania kanála dolnej komory ruského parlamentu a varovali pred odvetnými opatreniami. TASR o tom informovala na základe správy AFP. Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin povedal, že Washington porušuje „práva Rusov“. Spojené štáty chcú mať podľa neho „monopol na šírenie informácií“. „To nemôžeme dovoliť,“ napísal na Telegrame. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v súvislosti s tým zase povedala, že „YouTube spečatil svoj osud“. Zároveň ruských občanov vyzvala, aby preniesli svoj obsah z YouTube na ruské platformy.

13:58 Scholz: Zabíjanie civilistov v Buči je vojnovým zločinom

Osoby, ktoré zabíjali civilistov v ukrajinskom meste Buča, sú vinné z páchania vojnových zločinov a musia za svoje činy niesť zodpovednosť. Vyhlásil to v sobotu nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. „Toto je niečo, na čo nemôžeme zabudnúť… Nemôžeme prehliadnuť, že je to zločin. Sú to vojnové zločiny, ktoré nebudeme akceptovať… tí, ktorí to urobili, sa musia zodpovedať,“ uviedol Scholz.

Počas príhovoru na zhromaždení, ktoré sa konalo pred krajskými voľbami v jednom z nemeckých spolkových štátov, Scholz uviedol, že Nemecko bude Ukrajine aj naďalej dodávať obranné zbrane, aby vyslalo správu, že je odhodlané ochrániť suverenitu európskych štátov. „Európske hranice musia ostať nedotknuté,“ uviedol Scholz.    

13:11 Vyzerá to tak, že Rusko na Ukrajine spáchalo vojnové zločiny, hovorí šéfka EK

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v sobotu uviedla, že to vyzerá tak, že ruská armáda na Ukrajine spáchala vojnové zločiny, keď útočila na civilistov. Incidenty na Ukrajine, pri ktorých zahynuli civilisti, však podľa nej musia ešte preskúmať právnici. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Moje inštinkty mi hovoria, že ak toto nie je vojnový zločin, tak čo je potom vojnový zločin. Ja som však vyštudovaná lekárka a toto musia starostlivo vyšetriť právnici,“ uviedla von der Leyenová pre novinárov vo vlaku na ceste z Kyjeva, kde sa v piatok stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Predsedníčka EK počas svojho pobytu na Ukrajine navštívila i mesto Buča, v ktorom v piatok začali ukrajinské úrady exhumovať obete pochované v masových hroboch, ktoré podľa ukrajinských predstaviteľov prišli o život v čase, keď mesto okupovali ruskí vojaci. „Na vlastné oči sme mohli vidieť, že ničenie v meste bolo zamerané na životy civilistov. Obytné budovy nie sú vojenské ciele,“ povedala von der Leyenová o Buči.

12:54  Ruské námorné sily podporujú operácie na východe strelami s plochou dráhou letu

Ruské námorné sily odpaľujú na Ukrajinu strely s plochou dráhou letu, aby podporili vojenské operácie v regióne Donbas a v okolí miest Mariupoľ a Mykolajiv. Na sobotňajšom brífingu to uviedlo britské ministerstvo obrany, podľa ktorého sa tiež očakáva zvýšenie aktivity ruských vzdušných síl na juhu a východe Ukrajiny.

Tieto kroky podľa rezortu prichádzajú v čase, keď pokusy o zriadenie pozemného koridoru medzi anektovaným polostrovom Krym a Ruskom kontrolovanými časťami Donbasu „naďalej marí ukrajinský vzdor“. Britskí predstavitelia tiež tvrdia, že Rusko pokračuje v útokoch na nebojujúcich ľudí, ako sú tí, ktorých v piatok zabil raketový útok na železničnú stanicu v Kramatorsku.

12:22 Ukrajina vyzýva ľudí v Luhanskej oblasti na evakuáciu

Ukrajina vyzvala v sobotu civilistov nachádzajúcich sa v Luhanskej oblasti na východe krajiny, aby sa evakuovali pre možné častejšie ostreľovanie miest zo strany vojenských síl Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a televízie BBC.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj vyzval v televíznom prejave tamojších obyvateľov, aby z oblasti odišli, keďže Rusko na východe Ukrajiny hromadí svoje zložky a pripravuje sa tam na zintenzívnenie ofenzívy. Podľa Hajdaja sa v mestách a dedinách v Luhanskej oblasti stále nachádza približne 30 percent obyvateľov, ktorí ešte neodišli z regiónu.

11:56 Ukrajina očakáva udelenie štatútu kandidáta na vstup do EÚ v júni

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišinová očakáva, že Ukrajine bude v júni udelený štatút kandidátskej krajiny Európskej únie. TASR správu prevzala od britského denníka The Guardian.

Stefanišinová v sobotu na Twitteri napísala, že jej krajina je „pripravená rýchlo pokročiť“ v snahe stať sa členskou krajinou EÚ.

10:54 Železničná stanica v Kramatorsku nefunguje, evakuácie na východe krajiny pokračujú

Operácie na železničnej stanici v ukrajinskom Kramatorsku, kde raketový útok v piatok zabil najmenej 52 ľudí, sú pozastavené. Evakuácie civilistov budú ale pokračovať cez iné stanice na východe Ukrajiny. Na komunikačnej platforme Telegram o tom informoval prevádzkovateľ ukrajinských železníc.

Spoločnosť uviedla, že evakuácie budú pokračovať zo staníc Sloviansk a Pokrovsk v Doneckej oblasti a Novozolotarivka v Luhanskej oblasti. „Železnice neprestanú so svojou úlohou dostať každého do bezpečia,“ napísala na Telegrame.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková medzičasom informovala, že na východe Ukrajiny otvoria desať humanitárnych koridorov v Doneckej, Luhanskej a Zaporižžskej oblasti. Ľudia z Mariupola, Enerhodaru, Tokmaku, Berďansku a Melitopola sa budú môcť evakuovať do mesta Zaporižžia, tí z miest Sjevjerodoneck, Lysyčansk, Popasna, Hirske a Rubižne zase do Bachmutu.

10:10 Šachtar Doneck absolvuje šnúru charitatívnych zápasov na podporu ukrajinskej armády

Ukrajinský futbalový klub Šachtar Doneck odohrá sériu charitatívnych zápasov v rámci vládne podporenej akcie pod názvom „Global Tour for Peace“. Trinásťnásobný ukrajinský majster sa v ostatných dňoch pripravoval v Turecku a už v sobotu vyzve lídra gréckej ligy Olympiakos Pireus na jeho pôde. Vyzbierané peniaze poputujú na podporu ukrajinskej armády a pre vysídlených utečencov.

„Futbalová diplomacia nám pomôže zapojiť milióny fanúšikov po celom svete, aby sme pomohli Ukrajine. Toto je pre nás naozaj dôležité. Naším cieľom je pritiahnuť pozornosť sveta na ruskú agresiu voči Ukrajine. Takýmto krokom by sme mohli zaistiť viac financií pre ukrajinskú armádu,“ povedal ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba

Šachtar má naplánované aj stretnutia proti tureckému tímu Fenerbahce Istanbul, chorvátskemu Hajduku Split a s poľskej Lechii Gdaňsk. Donecký tím neabsolvoval súťažný zápas od polovice decembra 2021.

Futbalisti Šachťaru Doneck. Foto: TASR/AP

09:42 Ruské vojská sa naďalej sústreďujú na východ Ukrajiny, tvrdí Británia

Ruské ozbrojené sily sa aj naďalej sústreďujú na Donbas, Mariupol a Mykolajiv na východe Ukrajiny za podpory ruského námorníctva, ktoré tam pokračuje v odpaľovaní riadených striel. Uviedla to v sobotu britská vojenská spravodajská služba vo svojej pravidelnej aktualizácii o situácii na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Britské ministerstvo obrany očakáva nárast leteckých útokov na juhu a východe Ukrajiny. Snahu Ruska o vytvorenie pozemného koridoru medzi Krymom a Donbasom však maria ukrajinské jednotky, uvádza britské ministerstvo.

06:58 Biden telefonoval Ramaphosovi po tom, ako sa JAR zdržala hlasovania OSN o Rusku

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa mal v piatok telefonický rozhovor s americkým prezidentom Joeom Bidenom, deň po tom, ako sa jeho krajina zdržala hlasovania o rezolúcii, ktorá pozastavuje Rusku členstvo v Rade OSN pre ľudské práva pre jeho agresiu na Ukrajine. TASR správu prevzala od tlačovej agentúry AFP. Ramaphosa, ktorého vláda bola kritizovaná za to, že odmietla odsúdiť krvavú inváziu Moskvy, deň predtým označil Bezpečnostnú radu OSN za „zastaranú“ a nutne potrebujúcu reorganizáciu. 

Niekoľko hodín na to bola Juhoafrická republika jednou z 58 krajín, ktoré sa zdržali hlasovania o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, pozastavujúcej Rusku členstvo v Rade OSN pre ľudské práva ako trest za inváziu na Ukrajinu. Juhoafrická republika sa tak už po tretíkrát zdržala hlasovania o rezolúciách prijatých pre vojnu.

03:49 Ukrajinský prezident očakáva rozhodnú reakciu sveta na útok na Kramatorsk

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva rozhodnú reakciu medzinárodného spoločenstva na útok na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk, pri ktorom zahynulo viac ako 50 ľudí. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

„Očakávame mohutnú celosvetovú reakciu na tento vojnový zločin,“ povedal Zelenskyj v piatok vo svojom každodennom video príhovore. Zopakoval výzvy na úplné energetické embargo voči Moskve a na úplné vylúčenie ruských bánk z medzinárodných finančných transakcií.

02:59 Austin telefonoval Naďovi, ocenil Slovensko za poskytnutie S-300 Ukrajine

Americký minister obrany Lloyd Austin telefonoval v piatok svojmu slovenskému rezortnému kolegovi Jaroslavovi Naďovi, aby ocenil fakt, že Slovensko darovalo Ukraine systém protivzdušnej obrany S-300. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho.

Ministri hovorili o dôležitej úlohe, ktorú bude tento obranný systém zohrávať pri podpore Ukrajiny a záchrane životov v krajine.      

Naď poďakoval Austinovi za to, že európske velenie (armády) USA na jeho pokyn premiestni na Slovensko raketový systém Patriot s cieľom pomôcť zabezpečiť obranu územia Severoatlantickej aliancie (NATO). Táto batéria spolu s obslužným personálom by mala prísť na Slovensko v najbližších dňoch.

Minister obrany SR Jaroslav Naď (vľavo) a minister obrany USA Lloyd Austin. Foto: Facebook MO

01:44 Rusko podľa Pentagónu použilo pri útoku na Kramatorsk balistickú raketu krátkeho doletu

Americké ministerstvo obrany sa domnieva, že Rusko pri piatkovom útoku na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk použilo balistickú raketu krátkeho doletu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Pentagon sa domnieva, že ruské sily použili pri útoku raketu SS-21 Scarab, vysokopostavený predstaviteľ ministerstva povedal pre agentúru pod podmienkou anonymity, dodajúc, že motív útoku stále nie je známy. SS-21 je názov používaný alianciou NATO pre typ rakety známy v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu ako Točka.

Spojené štáty podľa predstaviteľa Pentagónu stále analyzujú útok a nie je jasné, či bola použitá kazetová munícia. „Neberieme tvrdenie Rusov, že za tento útok nie sú zodpovední,“ vyhlásil.

Na snímke, ktorú zverejnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram, časť ruskej rakety typu Točka s nápisom Za deti leží na trávniku po ruskom raketovom útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk na východe Ukrajiny. Foto: TASR/AP

PIATOK

22:20 Premiér Heger počas stretnutia so Zelenským: Ukrajina patrí do EÚ

Ukrajina patrí do Európskej únie. Počas piatkového stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve to vyhlásil predseda vlády SR Eduard Heger. TASR o tom informovala na základe videozáznamu, ktorý zverejnila kancelária ukrajinského prezidenta.

„Chcem odkázať všetkým Ukrajincom a Ukrajinkám, že sme veľmi vďační, že bojujete aj za nás a za naše hodnoty. Bojujete za slobodu a demokraciu, ktorú aj my vyznávame. Aj my sme žili dlhé roky v režime pod Sovietskym zväzom a o to viac si vážime slobodu, ktorú dnes máme a za ktorú vy dnes bojujete,“ uviedol Heger po boku ukrajinského prezidenta.

Eduard Heger ďalej vyhlásil, že Ukrajina má právo získať štatút kandidátskej krajiny. „Veríme, že s našou pomocou Ukrajina zvíťazí nad ruským agresorom, vyženie tohto agresora zo svojho územia a bude môcť rýchlo obnoviť svoju krajinu aj za pomoci Slovenska a ďalších krajín a bude sa môcť stať členom Európskej únie,“ dodal slovenský premiér.

„Slovensko podporuje Ukrajinu nielen slovami, ale aj skutočnými krokmi. Som vďačný predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi a celému slovenskému ľudu za nevyhnutnú vojenskú pomoc, ako aj srdečné prijatie našich ľudí,“ uviedol Zelenskyj.

Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Heger zdôraznil, že darovanie systému neznamená, že Slovenská republika sa stala súčasťou ozbrojeného konfliktu na Ukrajine. Systém protivzdušnej obrany nahradí batéria systému Patriot. Doraziť má v priebehu budúceho týždňa a poskytnú ju americkí spojenci. Doplní tak dve batérie systému Patriot od Nemcov a jednu od Holanďanov.

21:52 Zelenskyj poďakoval Slovensku za podporu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok poďakoval Slovensku za podporu v čase, keď jeho krajina čelí ruskej agresii. Krátke video Zelenského hovoriaceho po anglicky zverejnil na svojom profile na sociálnej sieti Facebook premiér Eduard Heger, ktorý s ukrajinským prezidentom rokoval v Kyjeve.

„Ďakujem veľmi pekne za podporu Ukrajiny v tejto vojne za slobodu. Pomáha nám vaša vláda, ale aj vy pomáhate našim ľuďom. Ukrajina na to nikdy nezabudne,“ povedal Zelenskyj vo videu.

21:12 Rusko zatvára pobočky 15 organizácií vrátane Amnesty International

Moskva v piatok oznámila, že zatvára ruské pobočky 15 medzinárodných organizácií vrátane Amnesty International, Human Rights Watch (HRW) a Carnegie Endowment for International Peace. Informovala o tom agentúra AFP. Agentúra Reuters dodáva, že registrácia bola okrem zmienených organizácií odobraná aj ruským pobočkám Nadácie Rosy Luxemburgovej, Nadácie Agu Khana či Inštitútu medzinárodného vzdelávania.

Zmienené organizácie boli podľa vyhlásenia ruského ministerstva spravodlivosti vyradené z registra medzinárodných a zahraničných organizácií pre „porušenie aktuálne platnej legislatívy Ruskej federácie“. O aké konkrétne porušenia išlo rezort neuviedol.

K takémuto oznámeniu Moskvy došlo len niekoľko dní po tom, ako ľudskoprávna organizácia HRW sídliaca v New Yorku informovala, že odhalila „niekoľko prípadov porušenia vojnového práva zo strany ruskej armády“, pripomína Reuters.

20:44 Premiér Heger rokoval v Kyjeve s predsedom ukrajinskej vlády Šmyhaľom

Predseda vlády SR Eduard Heger sa v piatok v Kyjeve stretol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Heger o tom informoval prostredníctvom sociálnych sietí.

„Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa mi pri stretnutí poďakoval za našu pomoc a za poskytnutie EÚ perspektívy, ktorá im dáva silu bojovať,“ napísal slovenský premiér na sociálnej sieti Instagram.

Podľa Šmyhaľa stretnutiu dominovala téma koordinovaných krokov s cieľom zvýšiť sankcie voči Rusku. „Je potrebné pripraviť Rusko o možnosť prispôsobiť sa a upraviť dodávky sankcionovaného tovaru cez iné krajiny. Rokovali sme aj o humanitárnej pomoci a podpore Ukrajiny na jej ceste k vstupu do EÚ,“ uviedol Šmyhaľ na Telegrame po rokovaní s predsedom vlády SR.

Eduard Heger a Denys Šmyhaľ. Foto: TASR/AP

20:20 Von der Leyenová sľúbila Zelenskému zrýchlený začiatok rokovaní o členstve v EÚ

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sľúbila v piatok ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému rýchlejší začiatok rokovaní o členstve Ukrajiny v Európskej únii. Informovala o tom agentúra Reuters.

Von der Leyenová dala Zelenskému pri osobnom stretnutí v Kyjeve dotazník, ktorý sa má pre EÚ stať východiskovým bodom pri rozhodovaní o potenciálnom členstve Ukrajiny. „Sformovanie tohto názoru (na začatie rokovaní o členstve EÚ) nebude, ako obvykle záležitosťou rokov, ale domnievam sa, že niekoľkých týždňov,“ povedala šéfka EK. Zelenskyj prisľúbil, že dotazník bude vyplnený o týždeň.

Volodymyr Zelenskyj (vpravo) prijíma dotazník na začatie procesu vstupu Ukrajiny do EÚ po podaní prihlášky o členstvo v EÚ z rúk Ursuly von der Leyenovej. Foto: TASR/AP

20:05 Rusi zastrelili v meste Makariv 130 civilistov, tvrdí starosta

V meste Makariv, ležiacom asi 50 kilometrov západne od Kyjeva, bolo zastrelených 132 civilistov. V piatok to uviedol miestny starosta Vadym Tokar. Informovala o tom agentúra DPA s tým, že informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Väčšinu mŕtvych podľa starostu objavili v masových hroboch. Tokar obvinil zo zločinu ruských vojakov, ktorí donedávna okupovali viaceré lokality v regióne.

19:40 V oblasti Odesy vyhlásili zákaz vychádzania

V juhoukrajinskom meste Odesa a okolitej oblasti zavádzajú od soboty zákaz vychádzania pre hrozbu „raketového útoku“ zo strany Ruska. K takémuto kroku pristúpili tamojšie úrady po ruskom raketovom útoku na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk, pri ktorom zahynulo údajne 50 ľudí vrátane piatich detí. Informuje o tom agentúra AFP.

„Zákaz vychádzania bude zavedený v Odese a Odeskej oblasti od 21.00 h 9. apríla do 06.00 h 11. apríla,“ uviedla na Facebooku odeská oblastná vojenská správa. V príspevku dodala, že k takémuto kroku pristúpila „vzhľadom na udalosti v Kramatorsku“ a tiež v súvislosti s „hrozbou raketového útoku v Odese“.

Ukrajina v ostatnom čase varovala, že ruskí vojaci sa po odsune z Kyjevskej oblasti preskupujú, aby mohli spustiť novú ofenzívu na východe a juhu Ukrajiny. Spravodajca AFP počul vo štvrtok v Odese výbuchy, lokalizovať ich však nevedel.

19:25 Rusko protestovalo proti predaju tureckých dronov Ukrajine

Rusko namietalo u tureckých úradov proti predaju vojenských bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2 Ukrajine. Turecká vláda však poukázala na to, že drony na Ukrajinu nedodal turecký štát, ale súkromná spoločnosť. TASR prevzala správu od agentúry Reuters.

„Rusom sa to nepáči a z času na čas sa sťažujú na predaj dronov. Robili to v minulosti a robia to aj teraz,“ povedal zahraničným novinárom vysokopostavený predstaviteľ tureckých úradov, ktorý si neželal byť menovaný.

19:20 Biden poďakoval Slovensku za darovanie systému S-300 Ukrajine

Americký prezident Joe Biden poďakoval v piatok slovenskej vláde za to, že Ukrajine darovala systém protivzdušnej obrany S-300. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia Bieleho domu.

„Chcem poďakovať slovenskej vláde za poskytnutie systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine,“ uviedol Biden s tým, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho o to viackrát osobne žiadal.

Joe Biden. Foto: TASR/AP

19:01 Austin: USA umiestnia v SR jednu batériu raketového systému Patriot

Spojené štáty umiestnia na Slovensku jednu batériu systému protiraketovej obrany Patriot spolu s americkým obslužným personálom. Oznámil to v piatok americký minister obrany Lloyd Austin po tom, ako Bratislava súhlasila s darovaním svojho systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters. Austin vo vyhlásení spresnil, že systém na Slovensko príde v najbližších dňoch.

„Na môj pokyn a na žiadosť Slovenska európske velenie (armády) USA premiestni na Slovensko jeden raketový systém Patriot spolu s obslužným personálom. Očakávame, že táto batéria a jej posádka prídu v najbližších dňoch. Dĺžka ich nasadenia zatiaľ nie je pevne stanovená, pretože stále konzultujeme s vládou SR trvalejšie riešenia protivzdušnej obrany,“ uviedol Austin vo vyhlásení zverejnenom na stránke Pentagónu.

18:44 Johnson po stretnutí so Scholzom: Británia pošle Ukrajine ďalšie zbrane

Britská vláda pošle Ukrajine ďalšie „prvotriedne“ vojenské vybavenie vrátane protilietadlových a protitankových rakiet, oznámil v piatok premiér Boris Johnson. Zároveň odsúdil „bezohľadný útok“ na železničnú stanicu v meste Kramatorsk, z ktorého Kyjev obvinil Rusko. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.

Súčasťou zásielky, ktorá má hodnotu 100 miliónov libier (takmer 120 miliónov eur), sú aj protilietadlové rakety typu Starstreak a 800 protitankových striel, priblížil Johnson v Londýne, stojac po boku nemeckého kancelára Olafa Scholza.

Olaf Scholz a Boris Johnson. Foto: TASR/AP

Raketový útok na železničnú stanicu v Kramatorsku, pri ktorom zahynulo údajne 50 ľudí vrátane piatich detí, podľa Johnsona ukazuje, „ako hlboko klesla kedysi tak velebená armáda“ ruského prezidenta Vladimir Putina. Scholz tento útok odsúdil ako „ohavný“ čin.

Nemecký kancelár tiež obhajoval prístup svojej vlády, ktorá podľa kritikov nerobí dosť pre pomoc Ukrajine. „Robíme všetko, čo je v našich silách a robíme toho veľa,“ povedal Scholz, pričom poukázal na plány Berlína znížiť svoju závislosť na ruských energiách.

17:58 Šéfka Európskej komisie: Buča ukazuje krutú tvár ruskej armády

Smrť civilistov v ukrajinskom meste Buča ukázala krutú tvár armády ruského prezidenta Vladimira Putina. V piatok to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, ktorá spoločne so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom a slovenským premiérom Eduardom Hegerom navštívila mesto ležiace na predmestí Kyjeva. TASR o tom informovala na základe informácií agentúr DPA a Reuters.

„Stalo sa nemysliteľné. Videli sme krutú tvár Putinovej armády. Videli sme ľahkomyseľnosť a chladnokrvnosť,“ povedala von der Leyenová novinárom v Buči.

„Celý svet smúti s obyvateľmi Buče. Oni sú tí, ktorí bránia hranice Európy, bránia ľudskosť a bránia demokraciu. Preto sme v tomto dôležitom boji s nimi,“ dodala šéfka EK.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová (uprostred) a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell (deviaty zľava) sa pozerajú na telá obetí civilistov zabalených v čiernych vreciach v ukrajinskom meste Buča pri Kyjeve. Foto: TASR/AP

17:31 Český rezort diplomacie: Rusko sa nelíši od teroristov

České ministerstvo zahraničných vecí v piatok prirovnalo počínanie Ruska na okupovanej Ukrajine k správaniu sa teroristických organizácií. Informuje o tom spravodajský webový portál Novinky.cz.

Vyjadrenie rezortu bolo zverejnené krátko po tom, ako na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk dopadli rakety a zabili desiatky civilistov čakajúcich na evakuáciu.

„Rusko už nezakrýva, že zámerne vraždí civilné obyvateľstvo. Jeho správanie sa nijako nelíši od teroristických organizácií. Za svoje konanie ponesie následky,“ uviedol rezort diplomacie na svojom twitterovom účte v češtine aj ruštine.

16:50 Rusko vyhosťuje 45 poľských diplomatov

Moskva sa rozhodla vyhostiť 45 poľských diplomatov, oznámilo v piatok ruské ministerstvo zahraničných vecí. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že Moskva takýto krok podnikla v reakcii na nedávne oznámenie Varšavy o vyhostení rovnakého počtu ruských diplomatov z Poľska.

Rusko vyhosťuje 45 zamestnancov poľského veľvyslanectva v Moskve a tiež poľských konzulátov v mestách Irkutsk, Kaliningrad a Petrohrad. Ruský rezort diplomacie ich vyhostenie označil za „odpoveď na nepriateľské kroky Poľska“. Rusko musia opustiť do 13. apríla.

„Veľvyslancovi bolo povedané, že predmetný krok považujeme za potvrdenie vedomej snahy Varšavy úplne zničiť (naše) bilaterálne vzťahy,“ uviedol ďalej rezort a dodal, že vinu za vzniknutú situáciu nesie výhradne „poľská strana“.

16:42 Počet obetí útoku na stanicu v Kramatorsku stúpol na 50, hovorí ukrajinská strana

Raketový útok na železničnú stanicu v ukrajinskom meste Kramatorsk si vyžiadal najmenej 50 obetí, medzi ktorými bolo aj päť detí. Uviedol to v piatok podvečer gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informovala agentúra AFP.

„Päťdesiat mŕtvych, z toho päť detí. Toto je aktuálny počet obetí po útoku ruských okupačných síl na železničnú stanicu v Kramatorsku,“ napísal Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram.

16:24 Zákaz importu ruského uhlia začne platiť v auguste, tvrdí nemenovaný predstaviteľ Únie

Embargo na dovoz ruského uhlia do Európskej únie začne platiť v auguste. Pre spravodajský web CNN to v piatok povedal nemenovaný európsky predstaviteľ. Zdroj z prostredia EÚ uviedol, že zákaz nebude okamžitý, ale skôr postupný. Podľa zdroja bude „štvormesačné obdobie ukončenia prevádzky“. EÚ ročne dováža z Ruska uhlie v hodnote štyri miliardy eur.

Do nového sankčného balíka patrí aj zmrazenie majetku niekoľkých ruských bánk, rozšírenie zákazu na vývoz zbraní na kontrakty uzavreté pred rokom 2014, zákaz vstupu ruských lodí do európskych prístavov, ďalšie zákazy vývozu, ktoré majú dovedna hodnotu 10 miliárd eur, či zákazy dovozu v hodnote 5,5 miliardy eur. EÚ už pracuje na dodatočných sankciách, ktoré by mali zahŕňať aj import ropy.

16:01 Rusko a Ukrajina sú aj naďalej ochotné viesť rokovania, tvrdia Turci

Rusko a Ukrajina sú ochotné pokračovať v rokovaniach v Turecku aj napriek udalostiam z ukrajinského mesta Buča, kde sa našli desiatky tiel civilistov, ktorých mali zavraždiť ruské okupačné sily. V piatok to oznámil nemenovaný turecký predstaviteľ, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP.

Turecký predstaviteľ však uviedol, že obe strany sú ďaleko od toho, „aby sa zhodli na spoločnom texte“. Podľa neho existujú nevyriešené otázky vrátane štatútu Donbasu a Krymu a bezpečnostných garancií. Termín ďalšieho kola rokovaní zatiaľ nie je stanovený, dodal.

Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu 31. marca uviedol, že ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny by sa mohli stretnúť v priebehu najbližších dvoch týždňov.

15:50 V Černihive zahynulo už 700 ľudí, hovorí starosta

V ukrajinskom meste Černihiv zahynulo od začiatku vojny približne 700 ľudí, uviedol v piatok miestny starosta Vladyslav Atrošenko s tým, že bilancia zahŕňa civilistov i vojakov. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP, ktorá sa odvolala na ukrajinské médiá.

„Môžem vám poskytnúť približný počet (mŕtvych) – 700 ľudí. To zahŕňa vojakov a civilistov,“ povedal černihivský starosta Atrošenko. Dodal, že z mesta ušli už tri tretiny z 300 000 obyvateľov, ktorí tam žili pred ruskou inváziou. Ruské jednotky sa v uplynulom týždni úplne stiahli z okolia Černihiva a metropoly Kyjev naspäť do Bieloruska a Ruska.

14:50 EÚ: Špeciálna pracovná skupina zaistila takmer 30 miliárd eur ruských aktív

Európska komisia (EK) v piatok oznámila, že jej novej pracovnej skupine pre „zmrazenie a konfiškáciu“ sa doteraz podarilo zmraziť aktíva ruských a bieloruských oligarchov a subjektov na území EÚ v hodnote takmer 30 miliárd eur. Informuje o tom spravodajca TASR.

Pracovná skupina pre „zmrazenie a konfiškáciu“ bola zriadená v marci s cieľom zabezpečiť koordináciu na úrovni EÚ pri uplatňovaní sankcií proti ruským a bieloruským oligarchom uvedeným na sankčnom zozname.

14:40 Von der Leyenová, Borrell a Heger navrhli Kyjevu pomoc v oblasti reforiem

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie Európskej únie (EÚ) Josep Borrell na rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve prišli s návrhmi na obchodnú a humanitárnu pomoc. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to v piatok napísal slovenský premiér Eduard Heger, ktorý do ukrajinského hlavného mesta pricestoval spoločne s von der Leyenovou a Borrellom.

Súčasťou týchto návrhov je podľa Hegera „ponuka možností na prepravu obilia vrátane pšenice“. Ukrajina je významným globálnym exportérom obilia a ruský útok na krajinu spôsobuje jeho nedostatok, najmä na Blízkom východe. Heger dodal, že spoločne s predsedníčkou EK a šéfom diplomacie EÚ navrhol Ukrajine pomoc na jej ceste k užším vzťahom s 27-členným blokom vytvorením „reformného tímu“. Ukrajina podala žiadosť o prijatie za člena Európskej únie, ale naliehavo potrebuje reformy.

14:35 Rusi sa stiahli zo Sumskej oblasti, takmer žiadni už nie sú ani okolo Mykolajiva

Ruskí vojaci sa stiahli zo Sumskej oblasti. Na severe Ukrajiny sa tak momentálne nenachádzajú žiadne jednotky ruských okupantov. Tamojší guvernér Dmytro Žyvyckyj na Facebooku uviedol, že stále počuť výbuchy, keďže pracovníci záchrannej služby likvidujú muníciu, ktorú tam zanechala ruská armáda. Dodal, že oblasť stále nie je bezpečná.

Takmer žiadni ruskí vojaci už nie sú ani v Mykolajivskej oblasti na juhu. Guvernér oblasti Vitalij Kim uviedol, že do regiónu smerujú posily z ukrajinských ozbrojených síl.

14:28 Zelenskyj: Útok na stanicu v meste Kramatorsk je úmyselným útokom na civilistov

Raketový útok na železničnú stanicu v ukrajinskom meste Kramatorsk je úmyselným útokom na civilistov. Vyhlásil to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Keďže im chýba sila a odvaha na to, aby sa nám postavili na bojisku, tak cynicky ničia civilnú populáciu. Je to zlo, ktoré nemá konca a ak nebude potrestané, nikdy sa nezastaví,“ uviedol Zelenskyj. Ukrajinský prezident neskôr v príhovore vo fínskom parlamente uviedol, že na stanici v Kramatorsku v ukrajinskej Doneckej oblasti sa v čase útoku nenachádzali ukrajinskí vojaci.

13:56 Moskva poprela zodpovednosť za útok v Kramatorsku

Ruské ministerstvo obrany poprelo zodpovednosť za piatkový útok na železničnú stanicu vo východoukrajinskom Kramatorsku. Na Facebooku pritom argumentuje tým, že „taktické rakety Točka-U, ktorých úlomky sa našli v blízkosti kramatorskej stanice“ a údajne „boli zverejnené svedkami, používa iba ukrajinská armáda“. Pravdivosť vyhlásenia ruského ministerstva obrany nebolo možné overiť.

13:28 Kremeľ: Špeciálna operácia na Ukrajine sa môže skončiť v dohľadnej budúcnosti

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine sa môže v skončiť v dohľadnej budúcnosti, keďže sa darí plniť jej stanovené ciele a ruskí vojaci i vyjednávači si plnia svoju prácu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Moskva podľa Peskova rozumie, že niektoré krajiny, ktoré sa snažili ku konfliktu na Ukrajine zaujať vyvážený postoj, boli vystavené vo štvrtok tlaku v súvislosti s hlasovaním o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC).

13:00 Stoltenberg: Členovia NATO môžu Ukrajinu zásobovať zbraňami aj roky

Členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) sú pripravené Ukrajinu v boji proti Rusku zásobovať zbraňami celé roky, potvrdil v piatok v rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu BBC 4 generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Informovala o tom agentúra DPA.

Stoltenberg nehovoril o jednotlivých zbraňových systémoch, ako však dodal, účinnosť zbraní, ktoré sa už dostali na Ukrajinu, je možné pozorovať každý deň. „Vidíme všetku tú zničenú ruskú vojenskú mašinériu a vidíme, že Ukrajina je schopná zostreľovať ruské rakety a lietadlá,“ podotkol generálny tajomník NATO.
„Spojenci sú pripravení dodať viac a aj modernejších a ťažších zbraní,“ dodal.

12:57 Na evakuáciu civilistov poslúži desať humanitárnych koridorov

Desať humanitárnych koridorov bude na piatok zriadených na evakuáciu civilného obyvateľstva z niektorých ukrajinských miest, kde prebiehajú ťažké boje, oznámila ukrajinská vláda. Informovala o tom agentúra DPA.

Z obliehaného prístavného mesta Mariupol, ktoré je obzvlášť ťažko postihnuté ruskými útokmi, povedie trasa pre súkromné vozidlá do mesta Záporožie, spresnila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Z Berďanska i ďalších miest na východe krajiny odvezú civilistov autobusy, budú však môcť na evakuáciu použiť aj vlastné vozidlá. Päť koridorov sa má zriadiť z Luhanskej oblasti do mesta Bachmut, napísala ukrajinská vicepremiérka ďalej na sociálnej sieti Telegram. Vo štvrtok večer Vereščuková uviedla, že v ten deň sa podarilo evakuovať 4 500 ľudí.

12:44 Nemecký prezident: Putin a Lavrov by mali ísť pred súd za vojnové zločiny

Ruský prezident Vladimir Putin a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov by sa mali postaviť pred súd za vojnové zločiny, myslí si nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

„Všetci, ktorí nesú zodpovednosť za tieto zločiny, sa budú musieť hájiť pred súdom,“ povedal prezident Steinmeier v interview pre Der Spiegel.

„To sa týka vojakov, veliteľov a, samozrejme, aj tých, čo majú politickú zodpovednosť,“ dodal nemecký prezident.

Ukrajina obviňuje Rusko z genocídy a vojnových zločinov. Podľa Kremľa sú obvinenia Západu voči ruským silám z vraždenia civilistov v ukrajinskej Buči „obludným výmyslom“, ktorý má zdiskreditovať ruskú armádu a predstavovať zámienku pre ďalšie sankcie.

Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) víta nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera pred rokovaním v moskovskom Kremli 25. októbra 2017. Foto: TASR/AP

12:27 EÚ obvinila Rusko z „hrozného“ útoku na vlakovú stanicu na Ukrajine

Predseda Európskej rady Charles Michel v piatok obvinil Rusko z „hrozného“ raketového útoku na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk. Michel uviedol, že Moskva takto odrezala civilistom únikovú cestu.

„Je hrozné vidieť ruský úder na jednu z hlavných staníc využívaných civilistami, ktorí sa evakuujú z oblasti, kde Rusko stupňuje svoje útoky,“ napísal Michel na Twitteri.

„Ostro odsudzujem bezohľadný útok… Ruska z dnešného rána,“ uviedol v inom tvíte šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.

Agentúra AFP označila útok na železničnú stanicu v Kramatorsku za jeden z najsmrteľnejších útokov, ku ktorému počas šesťtýždňového konfliktu na Ukrajine doposiaľ prišlo. Podľa posledných informácii, ktoré AFP poskytli miestni záchranári, zahynulo pri útoku najmenej 35 ľudí. Predtým bola zverejnená informácia aj o vyše 100 zranených.

Ukrajinská železničná spoločnosť uviedla, že stanicu v Kramatorsku zasiahli dve ruské rakety. Vysvetlila tiež, že táto stanica sa používa na evakuáciu civilistov z bombardovaných oblastí do bezpečnejších častí krajiny.

Ukrajinské železnice vo štvrtok informovali, že v danom regióne boli zablokované tri vlaky po vzdušnom nálete na železničnú trať.

Úrady na východe Ukrajiny vyzývajú občanov, aby sa presunuli do bezpečnostných oblastí, keďže ukrajinská armáda predpokladá, že ruské jednotky sa preskupujú a pripravujú na novú ofenzívu v Donbase na východe Ukrajiny.

11:41 Rusko na Ukrajine údajne zanechalo približne 7-tisíc tiel svojich vojakov

Na Ukrajine je v márniciach a chladiarenských železničných vozňoch uložených približne 7000 nevyzdvihnutých tiel mŕtvych ruských vojakov. S odvolaním sa na vyjadrenia ukrajinského prezidentského poradcu Oleksija Arestovyča o tom v piatok informovala spravodajská stanica Sky News.

Ukrajinské ministerstvo vnútra zriadilo webovú stránku a kanál na sociálnej sieti Telegram, kde Rusi môžu vyhľadávať fotografie mŕtvych a vojnových zajatcov, pripomína Sky News. Môžu tiež vyplniť online formulár na žiadosť o informácie o rodinných príslušníkoch.

11:30 Únia uvalí sankcie na dve dospelé Putinove dcéry

Európska únia uvalí sankcie na dve dospelé dcéry ruského prezidenta Vladimira Putina v rámci nového balíka opatrení zacielených proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Informovali o tom dvaja predstavitelia EÚ, na ktorých sa v piatok odvolala tlačová agentúra AP.

EÚ podľa správy zahrnula Putinove dcéry Mariju Voroncovovú a Katerinu Tichonovovú na svoj aktualizovaný zoznam jednotlivcov, ktorí čelia zmrazeniu majetku a zákazu cestovania na územie Únie.

Obaja predstavitelia EÚ z rôznych členských krajín Únie to povedali agentúre Associated Press (AP) pod podmienkou zachovania anonymity, pretože aktuálny zoznam sankcií ešte nebol zverejnený.

11:15 Kyjevský arcibiskup prirovnal vojnu Ruska k nacistickému Nemecku

Po ukrajinských politikoch obvinil Rusko zo spaľovania tiel zabitých civilistov v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol v mobilných krematóriách aj kyjevský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk. Podľa agentúry APA o tom vo štvrtok informovala rakúska katolícka tlačová agentúra Kathpress.

Európa bola svedkom krematórií tohto druhu v blízkosti mesta „len počas druhej svetovej vojny v Majdanku, Auschwitzi a ďalších známych národnosocialistických koncentračných táboroch“, uviedol najvyšší predstaviteľ ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vyšší arcibiskup kyjevsko-haličský, metropolita Sviatoslav Ševčuk.

Sviatoslav Ševčuk. Foto: TASR/AP

„Dym z krematórií znova stúpa z ukrajinského územia do nebies,“ dodal v pravidelnom dennom videoposolstve o vojne. Metropolita sa odvolal na vyjadrenia mestskej rady v Mariupole, podľa ktorej Rusko v meste za pomoci mobilných krematórií odstraňuje všetky dôkazy zločinov vlastnej armády voči tamojšiemu civilnému obyvateľstvu. Metropolita Ševčuk ďalej podotkol, že ideológia Ruska má za cieľ zničenie ukrajinského národa „podľa vzoru nacistov“. Moskva podľa neho presadzuje „ideológiu konečného riešenia“. Cynickým výrazom „konečné riešenie“ označovali nacisti počas druhej svetovej vojny systematické vyhladzovanie Židov, podotýka APA.

11:08 Pri útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku zahynulo vyše 30 ľudí

Vyše 30 ľudí zahynulo a viac ako 100 utrpelo zranenia v piatok pri ruskom raketovom útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk na východe Ukrajiny. Oznámila to ukrajinská železničná spoločnosť s tým, že z tejto stanice sa ľudia snažia evakuovať do bezpečnejších častí krajiny. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Podľa ukrajinskej železničnej spoločnosti zasiahli železničnú stanicu v meste Kramatorsk dve ruské rakety. Táto stanica sa pritom používa na evakuáciu civilistov z bombardovaných oblastí. „Podľa našich údajov zahynulo viac ako 30 ľudí a vyše 100 utrpelo zranenia,“ uviedla železničná spoločnosť vo vyhlásení.

10:13 Poľsko prijalo od začiatku vojny na Ukrajine 2,57 milióna utečencov

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára prekročilo ukrajinskú hranicu smerom do Poľska celkovo 2,573 milióna ľudí, napísala v piatok ráno na Twitteri poľská pohraničná stráž. Informácie priniesla tlačová agentúra PAP.

10:10 Austrália poslala Ukrajine prvé z 20 obrnených vozidiel Bushmaster

Prvé z 20 obrnených vozidiel Bushmaster opustili Austráliu a smerujú na Ukrajinu – týždeň po tom, čo konkrétne o tieto štvorkolesové vozidlá austrálskej výroby požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V piatok o tom informovala tlačová agentúra AP.

Strategické transportné lietadlo Boeing C-17 Globemaster, ktoré môže prevážať štyri Bushmastery, vzlietlo z mesta Brisbane na východnom pobreží v piatok a letí do Európy, oznámil austrálsky premiér Scott Morrison. Dvadsať obrnených vozidiel Bushmaster stojí 50 miliónov austrálskych dolárov, čo je 34,3 milióna eur.

Obrnené vozidlo Bushmaster. Foto: TASR/AP

09:57 Poľský Sejm vyzval na zriadenie komisie na vyšetrenie zločinov na Ukrajine

Dolná komora poľského parlamentu vyzvala na zriadenie medzinárodnej komisie určenej na vyšetrovanie prípadov genocídy, ktorých sa dopustili ruské invázne jednotky na Ukrajine. Sejm prijal príslušné uznesenie v noci na piatok, informovala agentúra PAP.

„Šokovaní dôkazmi o nepochopiteľnej beštialite ruskej armády zúčastňujúcej sa na nezákonnom útoku na nezávislý štát Ukrajina, vyzývame medzinárodné spoločenstvo na adekvátnu reakciu na rozsah zločinov vykonaných voči ukrajinskému národu,“ uviedli poslanci v rezolúcii.

09:52 Nemecko bude podľa Scholza potrebovať na zákaz ruského uhlia celé prechodné obdobie

Nemecko bude potrebovať celé prechodné obdobie na implementáciu zákazu dovozu uhlia z Ruskej federácie, ktorý schválila Európska únia. Povedal to nemecký kancelár Olaf Scholz. Znamená to, že Nemecko bude s veľkou pravdepodobnosťou dovážať ruské uhlie ešte štyri mesiace, ktoré boli na prechodné obdobie stanovené. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Pre nemeckú ekonomiku sú dodávky uhlia kľúčové. Už začiatkom týždňa nemecké ministerstvo hospodárstva varovalo, že v prípade okamžitého ukončenia dovozu uhlia z Ruska by krajina pravdepodobne musela odstaviť niektoré z elektrární. „Okamžitý zákaz na dovoz tejto suroviny z Ruska by spôsobil, že Nemecko by „v priebehu pár týždňov“ začalo mať problémy so zásobovaním uhlím.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

09:26 Ukrajina: Ruské jednotky sa zameriavajú na dobytie Mariupola

 Ruské jednotky sa naďalej zameriavajú na dobytie ukrajinského prístavného mesta Mariupol, uviedol v piatok vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády.

Ruské sily sa podľa vyhlásenia sústreďujú aj na ofenzívu v okolí mesta Izium v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Kyjev tvrdí, že Moskva nedávno zhromaždila svojich vojakov v tejto oblasti, aby mohla postupovať ďalej na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti, pripomína DPA.

VIDEO Útok ruského dronu na ukrajinskú húfnicu

09:09 Premiér Heger a šéfka EK už sú na Ukrajine

Delegácia na čele s predsedníčkou európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou je i slovenský premiér Eduard Heger a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, dorazila na Ukrajinu. Na sociálnej sieti o tom v piatok informoval predseda slovenskej vlády.

„S Ursulou von der Leyenovou som už pricestoval na Ukrajinu. Na stretnutie s (ukrajinským) prezidentom Volodymyrom Zelenským a predsedom vlády Denysom Šmyhalom prichádzam s konkrétnym návrhom pomoci pre Ukrajinu,“ napísal Heger na Facebooku.

Slovenský premiér ďalej špecifikoval, že konkrétny návrh pomoci sa má týkať získania perspektívy v súvislosti so vstupom Ukrajiny do Európskej únie, ako i možností prepravy obilnín do sveta, „keďže Ukrajina je jedným z najväčších exportérov a prístavy jej zablokovalo Rusko“. Heger plánuje okrem toho navrhnúť i zvýšenie využívania slovenského centra humanitárnej pomoci.

Eduard Heger a Ursula von der Leyenová na Ukrajine. Foto: FB Eduard Heger

08:03 Ruské vojská sa už úplne stiahli zo severu Ukrajiny, tvrdí Británia

Ruské sily sa už úplne stiahli zo severu Ukrajiny späť do Bieloruska a Ruska. Uviedla to v piatok britská vojenská spravodajská služba vo svojej pravidelnej aktualizácii o situácii na Ukrajine.

Niektoré zo stiahnutých ruských jednotiek budú podľa britského ministerstva obrany presunuté na východ Ukrajiny, kde budú viesť boje v Donbase. Pred presunom na východ však bude jednotky potrebné doplniť. Takže akýkoľvek rozsiahly presun zo severu potrvá najmenej týždeň, dodáva britské ministerstvo.

Napokon konštatuje, že pokračuje ostreľovanie miest na východe a juhu Ukrajiny ruskou armádou, pričom ruským jednotkám sa podarilo postúpiť viac na juhu od mesta Izium, ktoré je stále pod ich kontrolou. Reuters uvádza, že tieto informácie nemohol nezávisle overiť.

08:00 Šéfredaktora ruských novín Novaja gazeta poliali vo vlaku červenou farbou

 Šéfredaktor ruského nezávislého denníka Novaja gazeta Dmitrij Muratov, ktorý je minuloročným laureátom Nobelovej ceny mieru, sa vo štvrtok počas cesty vlakom na trase Moskva-Samara stal terčom útoku červenou farbou. Zábery zachytávajúce Muratova s červenou farbou na tvári, oblečení, ako aj na jeho osobných veciach a zariadení kupé zverejnila Novaja gazeta na svojom účte v aplikácii Telegram. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

„Celé kupé poliali olejovou farbou s acetónom. Strašne ma štípu oči,“ citovali noviny Muratovovo vyjadrenie. Útočník podľa nich povedal: „Muratov, toto je pre teba od našich chlapcov.“ Podľa všetkého malo ísť o protest voči tomu, ako jeho denník pokrýva správy týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu. Dopravná polícia spustila pátranie po dvoch podozrivých, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax, ktorá citovala ministerstvo vnútra.

06:20 Ukrajina sa domnieva, že v prípade návštevy pápeža by Rusko pozastavilo inváziu

Ukrajina očakáva, že Rusko by pozastavilo svoje vojenské útoky v čase, keď by na návštevu krajiny pricestoval pápež František. Povedal to vo štvrtok v Ríme v rozhovore pre agentúru Reuters ukrajinský veľvyslanec pri Svätej stolici Andrij Juraš.

„Ak Rusko pochopí, že pápež pôjde na Ukrajinu, Rusko zastaví bombardovanie, určite aspoň v strednej a severnej časti krajiny,“ je presvedčený nový ukrajinský veľvyslanec vo Vatikáne.

Juraš sa vo štvrtok stretol s pápežom, ktorému prezentoval svoje poverovacie listiny, ako aj s ďalšími vrcholnými predstaviteľmi Vatikánu. „Diskutovali sme o mnohých veciach, ktoré sú teraz na programe – hlavne však o prípadnej ceste Jeho Svätosti na Ukrajinu,“ povedal Juraš. „Doplnil som ďalšie argumenty, prečo by sa mala (návšteva) realizovať čo najskôr a práve za týchto okolností,“ dodal.

Pápež František cez víkend počas návštevy Malty novinárom povedal, že v snahe prihovoriť sa za mier zvažuje cestu na Ukrajinu, kam ho pozvali ukrajinskí politici vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského a tiež predstavitelia tamojšieho náboženského spoločenstva.

Juraš po stretnutiach vo Vatikáne povedal, že tam panuje „veľa vnútornej duchovnej túžby (uskutočniť cestu)“, avšak bez záväzného prísľubu. „Pre všetkých – a aj pre pápeža – je čoraz pochopiteľnejšie, že prípadná pozitívna odpoveď na výzvu navštíviť Ukrajinu je čoraz dôležitejšia z hľadiska pomoci Ukrajine (zastaviť vojnu),“ zdôraznil.

Poznamenal tiež, že rozumie tomu, že Rusko vyvíja na Vatikán nátlak, aby pápež cestu na Ukrajinu nepodnikol. Odkiaľ má tieto informácie, veľvyslanec nepriblížil.

Pápež na Malte nepriamo kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina za rozpútanie ofenzívy na Ukrajine a odsúdil „neoprávnenú agresiu“ a „zverstvá“ páchané počas vojny.

V stredu počas generálnej audiencie pápež v odsúdil „masaker v Buči“ a pobozkal ukrajinskú vlajku vo vyblednutých farbách, ktorú mu priniesli práve z Buče, kde sa po stiahnutí ruských síl v uliciach našli zabité telá civilistov. Pápež na pódiu privítal tiež ukrajinské deti, ktoré museli pred vojnou utiecť z vlasti.

Na archívnej snímke z 10. júna 2015 pápež František a ruský prezident Vladimir Putin počas súkromnej audiencie vo Vatikáne. Foto: TASR/AP

04:39 WHO potvrdila vyše 100 útokov na zdravotnícke služby

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok ohlásila, že na Ukrajine počas ruskej ofenzívy potvrdila už vyše 100 útokov na zdravotnícke služby, počas ktorých bolo zabitých 73 ľudí a ďalších 51 utrpelo zranenia. Išlo o zdravotníkov aj pacientov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ako priblížil na tlačovej konferencii šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, zo 103 potvrdených útokov ruských síl sa 89 týkalo zdravotníckych zariadení a väčšinu zvyšných tvorili útoky na zdravotnícke vozidlá vrátane sanitiek.

„Sme pobúrení z toho, že útoky na zdravotnú starostlivosť pokračujú,“ povedal šéf WHO s tým, že ide o „porušenie medzinárodného humanitárneho práva“.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge na osobitnej tlačovej konferencii v Ľvove apeloval na umožnenie prístupu humanitárnej pomoci do obliehaného strategicky dôležitého mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny.

Mariupol – nachádzajúci sa medzi Ruskom okupovaným Krymským polostrovom a proruskými separatistickými regiónmi na východe – je od prvých dní ruskej tzv. špeciálnej vojenskej operácie vystavený intenzívnemu ostreľovaniu zo strany ruských jednotiek. Pred začiatkom vojny tam žilo okolo 400.000 obyvateľov a v súčasnosti je tam stále uviaznutých približne 120.000 ľudí, ktorí sú odrezaní od dodávok potravín, vody, energií a spojenia s vonkajším svetom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu obvinil Moskvu, že blokuje humanitárny prístup do Mariupola s cieľom zakryť dôkazy o „tisíckach“ zabitých. Podľa odhadov tam bolo usmrtených  najmenej 5000 ľudí.

Kluge poznamenal, že WHO „doručila vyše 185 ton medicínskych zásob do najviac zasiahnutých častí krajiny, ktoré sa dostali k pol miliónu ľudí“. Uviedol tiež, že „50 percent ukrajinských lekární je zrejme zatvorených a 1000 zdravotníckych zariadení sa nachádza v blízkosti konfliktných oblastí…“

03:12 Ukrajina: V Mariupole zahynulo už 5-tisíc civilistov, tvrdí proruský „primátor“

V prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny zahynulo od začiatku vojny už 5000 civilistov, tvrdí samozvaný nový primátor tohto mesta Kosťantyn Ivaščenko, ktorého podporuje Rusko. TASR túto informáciu prezvala od agentúry AFP.

„Približne 60 až 70 percent bytov (v Mariupole) je zničených alebo čiastočne zničených,“ dodal Ivaščenko, ktorého do tejto funkcie v stredu vymenoval vodca doneckých separatistov Denis Pušilin.

Ukrajinské ministerstvo obrany tvrdí, že prístav Mariupol je obkľúčený ruskými silami, ktoré obsadili časti mesta, ale nemajú nad ním plnú kontrolu.

Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina počas štvrtkového rozhovoru obhajoval ruské vojenské ťaženie na Ukrajine vrátane tvrdých útokov na prístavné mesto Mariupol. „Mariupol bude oslobodený od nacionalistických práporov. Dúfame, že sa tak stane čím skôr,“ povedal a zopakoval, že Rusko nepácha na Ukrajine vojnové zločiny a početné zábery zachytávajúce mŕtvych civilistov označil za falošné.

Intenzívnemu ostreľovanie bolo mesto vystavené od prvých dní ruskej tzv. špeciálnej vojenskej operácie.

Ukrajinská vlajka sa nachádza medzi troskami zničenej budovy divadla v obliehanom prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny počas 39. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v pondelok 4. apríla 2022. Foto: TASR/AP

01:49 EÚ navrhla ďalších 500 miliónov eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu

Predseda Európskej rady Charles Michel vo štvrtok na sociálnej sieti Twitter uviedol, že šéf európskej diplomacie Josep Borrell navrhol navýšiť vojenskú pomoc pre Ukrajinu o ďalších 500 miliónov eur. Tento krok musí ešte schváliť 27 členských krajín EÚ.

„Po rýchlom schválení sa (suma) poskytnutej podpory EÚ na vojenské vybavenie pre Ukrajinu zvýši na 1,5 miliardy eur,“ napísal Michel na Twitteri.

EÚ už predtým v rámci nového fondu – Európskeho mierového nástroja (EPF) – schválila miliardu eur na vojenské dodávky pre ukrajinské sily brániace sa pred ruskou ofenzívou, pripomína agentúra AP.

Tento nástroj má pomôcť ukrajinskej armáde „brániť územnú celistvosť a suverenitu krajiny“ a chrániť civilné obyvateľstvo.

Členské krajiny EÚ a NATO však možnosť priamej vojenskej intervencie na Ukrajine odmietajú.

Charles Michel. Foto: TASR/Pavel Neubauer

00:35 Lipavský: EÚ má pádne argumenty na ďalšie sankcie proti Rusku

Piaty balík protiruských sankcií, na ktorom sa po dvoch dňoch rokovaní dohodli vo štvrtok večer veľvyslanci členských krajín pri EÚ, bude v pondelok odobrený aj na úrovni ministrov zahraničných vecí. Podľa spravodajcu TASR to uviedol šéf českej diplomacie Jan Lipavský po skončení rokovania diplomatov členských krajín NATO.

Lipavský zdôraznil, že Únia musí robiť všetko pre to, aby prestala sponzorovať Putinovu „barbarskú“ vojnu proti Ukrajine.

„Česko by si predstavovalo aj razantnejšie a rýchlejšie sankcie, sú tam však aj iné európske štáty so zdržanlivejším postojom,“ opísal Lipavský európske rokovania.

Veľvyslanci členských štátov pri EÚ sa na nových sankciách dohodli až po dvoch dňoch rokovaní. Lipavský vyjadril istotu, že nový sankčný balík bude prijatý aj v pondelok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxembursku.

„Potom už ale musíme hovoriť o ďalšom balíku sankcií, o aktivitách, ktoré v tom strednodobom horizonte skutočne nahradia ropu a trebárs nájdeme nejaké riešenie aj pre plyn,“ vysvetlil Lipavský. V tejto súvislosti spresnil, že závislosť Európy od ruských energetických surovín je veľmi „obmedzujúca“ a treba sa jej zbaviť.

„Argumenty sú úplne jasné. Rusko porušilo snáď všetky možné medzinárodné záväzky. Cez Chartu OSN, až po záväzky, ktoré samo prijalo, koniec-koncov aj svoje záväzky voči Ukrajine. To nie je správanie, ktoré môže Európa a celý svet tolerovať,“ odkázal šéf českej diplomacie.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.