Poliaci stopli smernicu o minimálnej dani pre nadnárodné firmy. Je za tým pomsta voči Bruselu?

Ministri financií členských štátov EÚ sa v utorok plánovali definitívne dohodnúť na podobe smernice o minimálnej dani pre nadnárodné korporácie. Návrh však zablokovalo Poľsko, ktoré tým podráždilo Francúzsko predsedajúce Rade Európskej únie. Hoci sa Varšava odvoláva na technikálie, v bruselskom mediálnom prostredí sa objavujú informácie, že môže ísť o odplatu.

Len pred niekoľkými hodinami zverejnila slovenská odnož ekonomického magazínu Forbes aktualizovaný rebríček najbohatších ľudí sveta pre rok 2022. Významná zmena sa uskutočnila hneď na jeho vrchole, keď šéfa spoločnosti Amazon Jeffa Bezosa vystriedal Elon Musk, zakladateľ gigantov Tesla, Space X a PayPal.

Musk svoj majetok medziročne zhodnotil o neuveriteľných 68 miliárd dolárov (62 miliárd eur). Pre zaujímavosť, je to viac než dvojnásobok rozpočtu celého Slovenska na rok 2022, ktorý ráta s výdavkami na úrovni viac ako 25 miliárd eur.

Pri takomto raketovom náraste objemu peňazí v korporátnom sektore národné vlády neraz špekulujú, ako miliardárom ukrojiť kus z koláča a posunúť ho smerom k nižším sociálnym vrstvám, a tiež, ako zabrániť ich účtovným machináciám. Najjednoduchšou odpoveďou na to sú dane a ich efektívny výber.

Štátne kasy získajú desiatky miliárd

Na medzinárodnom poli sa preto pod kuratelou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v októbri 2021 zrodila dohoda o reforme daňového režimu. Dohoda, ktorú podporilo viac ako 130 štátov z celého sveta, pozostáva z dvoch takzvaných pilierov.

Prvý pilier umožňuje zdaňovanie nadnárodných firiem podľa toho, kde vytvárajú zisk, namiesto toho, kde sídlia. Okrem toho bola dohodnutá minimálna sadzba dane z príjmu právnických osôb vo výške 15 percent, čo je druhý pilier.

Reforma sa zameriava na firmy s globálnym obratom vyšším ako 20 miliárd amerických dolárov (vyše 18 miliónov eur) a ziskovosťou nad desať percent. Ak sa však implementácia pravidiel ukáže ako úspešná, do roku 2028 sa plánuje zníženie tejto hranice na desať miliárd dolárov (vyše deväť miliónov eur).

OECD predpokladá, že štáty vďaka dohode získajú ako celok dodatočné daňové príjmy v hodnote okolo 150 miliárd dolárov (zhruba 137 miliárd eur) ročne. Dohoda by mala viesť aj k presunu daní v objeme viac ako 125 miliárd dolárov (114 miliárd eur) do štátov, kde nadnárodné podniky vytvárajú zisky.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila dohodu za „historický moment“ a „významný krok vpred k tomu, aby bol náš globálny daňový systém spravodlivejší“. Generálny tajomník OECD Mathias Cormann zase uviedol, že ide o „veľké víťazstvo pre efektívny a vyvážený multilateralizmus“.

Už malo byť po nezhodách, lenže…

Predmetnú dohodu podpísali samostatne aj všetky členské štáty Európskej únie. Európska komisia sa však snaží posolstvo jej druhého piliera doviesť do dokonalosti a schváliť minimálnu daň jednotne v celej EÚ. Predložila preto návrh novej smernice, ktorej prijatie si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.

Podoba smernice sa vzhľadom na trvajúci odpor štátov ako Poľsko, Estónsko, Malta či Švédsko nerodila ľahko, no krajiny nakoniec na kompromisný návrh pristúpili. V utorok, keď sa očakávalo jeho hladké akceptovanie, však opäť vstúpila do hry Varšava. Na utorkovom stretnutí ministrov financií EÚ smernicu zablokovala.

Tamojšia šéfka štátnej kasy Magdalena Rzeczkowska vysvetlila poľské veto potrebou spojiť smernicu o minimálnej dani s prvým pilierom dohody, na jeho podobe sa však ešte pracuje. Pripomeňme, že tento pilier umožňuje zdaňovanie korporátnych gigantov tam, kde vytvárajú zisk, namiesto toho, kde sídlia. „Oba piliere by sa mali považovať za balík,“ povedala Rzeczkowska.

Francúzsko nepresvedčili

Postoj našich severných susedov nahneval predovšetkým predsedajúce Francúzsko, ktoré malo ambíciu dosiahnuť dohodu pred tamojšími prezidentskými voľbami, ktorých prvé kolo sa uskutoční už o pár dní v nedeľu.

„Absolútne ma nepresvedčili poľské argumenty,“ povedal nahnevane francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Politik pritom ešte na začiatku stretnutia avizoval, že spolu s Európskou komisiou reagovali na všetky technické problémy, ktoré sa vyskytli.

Na vytvorenie politického prepojenia medzi týmito dvoma časťami dohody Le Maire navrhol podpísanie spoločnej deklarácie, v ktorej sa uvádza, že dané dva piliere sú navzájom prepojené. Ani to poľskú vládu nepresvedčilo.

Naplnili sa hrozby Ziobra?

Ako však píše portál Euractiv, poľské veto smernice môže mať aj iné vysvetlenie. V decembri 2021 sa poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro nahneval, keď Európska komisia Poľsku neodobrila Plán obnovy (teda desiatky miliárd eur) z dôvodu obáv o právny štát a nezávislosť súdov. Poľský plán nie je doteraz schválený, rovnako ani maďarský.

Ziobro tento krok Komisie nazval „vydieraním“ a navrhol, že Poľsko by zase mohlo využiť svoje právo veta vo všetkých záležitostiach EÚ, ktoré si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie. Le Maire oznámil, že túto tému opäť predloží na najbližších stretnutiach ministrov financií EÚ.