- Regióny
Koniec francúzskej kampane poznačila smrť židovského mladíka. Favoritmi sú Macron a Le Penová, delí ich pár percent
cohen Zosnulý židovský mladík Jeremy Cohen. Zdroj: Twitter / European Jewish CongressAni pandémia, ani Ukrajina, ani ekonomické otázky. Témou posledného týždňa francúzskej predvolebnej kampane sa po nových skutočnostiach v súvislosti so smrťou židovského mladíka stala bezpečnosť a antisemitizmus. Šance dvojice favoritov sú podľa najnovších prieskumov vyrovnané a aféra najviac škodí Emmanuelovi Macronovi.
Najprv kampaň nemala takmer vôbec spád, bola do veľkej miery o pandémii a úradujúci prezident Emmanuel Macron s kandidatúrou otáľal do posledného momentu. Postupne pribúdali ekonomické témy, ale napokon všetko prevalcovala ruská invázia na Ukrajinu.
Podobne ako pandémia, spočiatku aj kríza na Ukrajine hrala do karát Macronovi, ktorý však rokovaniami s Vladimirom Putinom nedokázal ovplyvniť ruskú politiku. Naopak, ruská invázia napriek širokej medzinárodnej kritike a pokusoch o dialóg nabrala na ohavnosti aj intenzite, len sa preskupili jednotky viac od Kyjeva na východ Ukrajiny.
Opäť téma bezpečnosti
Tento týždeň kampaňou otriasla staronová téma, ktorá si získala vo francúzskej tlači názov „aféra Cohen“. Pred dvoma mesiacmi, 16. februára, zrazila francúzskeho mladíka židovského pôvodu Jérémyho Cohena električka v meste Bobigny.
Smutná udalosť nabrala nový rozmer, keď miestna prokuratúra vyhlásila, že na mladíka bezprostredne pred smrťou zaútočil dav zhruba 15 ľudí. Potom sa na internete objavilo video, na ktorom vidno, čo tragédii predchádzalo. Cohen pred útočníkmi utekal, čo sa mu zrejme stalo osudným.
Celé video je zverejnené tu, nie je vhodné pre slabšie povahy.
Bol motívom antisemitizmus?
Okamžite sa začal skloňovať antisemitský motív útoku a téma si získala celonárodnú pozornosť z dvoch dôvodov. V prvom rade, Francúzsko je európskym štátom s najväčšou židovskou komunitou a tamojšia spoločnosť je mimoriadne citlivá na prejavy antisemitizmu. V druhom rade, bezpečnosť a osobitne pouličná kriminalita je ostatné roky vo Francúzsku dominantnou témou, či už v prípade problematických štvrtí, narastajúcej zločinnosti v Marseille, alebo v súvislosti s neprimerane tvrdými zákrokmi polície na demonštráciách (najmä proti Hnutiu žltých viest), na ktorých neraz parazitovali rôzne rabujúce a podpaľačské kriminálne živly.
Tému šikovne využil kandidát Éric Zemmour, ktorý má židovské korene a za bezpečnostnými incidentmi spravidla vidí moslimov, hoci prokuratúra antisemitský motív nepotvrdila.
„Zábery na úmrtie Jeremyho Cohena sú mrazivé. Smrť jedného z našich detí a ohlušujúce ticho, ktorého sme svedkom už dva mesiace, ma popudili. Zomrel preto, že utekal pred zberbou. Zomrel preto, že bol Žid? Prečo sa to celé zamietlo pod koberec?“ pýtal sa Zemmour.
So žiadosťou o pomoc sa na neho obrátil Gérald Cohen, otec mŕtveho mladíka: „Požiadal som Érica Zemmoura, či by nám v rámci vyšetrovania nejako nepomohol.“ Tiež potvrdil, že jeho syn mal v čase útoku na hlave židovskú pokrývku hlavy kippa, čím naznačil, že mohla byť zámienkou.
Udalosti sa chytili aj ďalší kandidáti, ktorí Macronovi vyčítajú zlú bezpečnostnú situáciu, hoci práve z bezpečnosti a premeny problémových predmestí urobil jednu z hlavných politických tém. Nepomohlo ani to, že prezident telefonoval rodičom mladíka.
Prišiel o jasné vedenie
Macron si celé týždne, aj keď ešte oficiálne nekandidoval, držal pred svojou staronovou súperkou pohodlný náskok. Ostatné mesiace to bolo spravidla okolo sedem – osem percentuálnych bodov. Po invázii na Ukrajine v prieskumoch vystrelil – prekonal hranicu 30 percent, čo bol takmer dvojnásobok druhej Marine Le Penovej.
Teraz došlo k opačnému posunu. V online prieskume Harris Interactive so zberom dát 1. až 4. apríla od vyše 2-tisíc respondentov badať protipólny trend. Macron padol, Le Penová stúpa, v prvom kole ich delia len tri percentuálne body (26,5 percenta verzus 23 percent).
Na tretej priečke je so 17 percentami pevne usadený ľavičiar Jean-Luc Mélenchon. Raketový nástup Érica Zemmoura do kampane sa nadobro pominul a spolu s nemastnou-neslanou stredopravou kandidátkou Valérie Pécressovou sa musia uspokojiť s jednocifernými preferenciami.
Hoci pred piatimi rokmi boli prieskumy v prvom kole ešte vyrovnanejšie, nepríjemnou správou pre Macrona je predikcia do druhého kola. V prípade zopakovania duelu z roku 2017 s Le Penovou má náskok len na úrovni štatistickej chyby – 51,5 verzus 48,5 percenta.
Len pre porovnanie, pred piatimi rokmi v rovnakom čase na tom bola politička omnoho horšie. Prieskumy jej vtedy dávali obvykle 30- až 40-percentnú podporu, čo bolo blízke skutočnému výsledku v druhom kole (34 percent).
Nižšia účasť pomôže Macronovi
Konečným výsledkom môže zahýbať volebná účasť. Zatiaľ sa ukazuje, že môže byť rekordne nízka. Nenechajte sa však zmiasť, vo Francúzsku to znamená, že k urnám aj tak prídu tri štvrtiny voličov, nie až vyše 80 percent.
Čím nižšia účasť, tým väčšia podpora systémových kandidátov, upozorňujú odborníci. „Z klesajúcej účasti ťažia elity, pretože medzi voličmi sú vtedy viac zastúpení ľudia zaujímajúci sa o politiku, starší a z vyššej či vyššej strednej triedy. Neúčasť sa prejavuje najmä pri voličoch z nižších vrstiev, ktorí sa o politiku menej zaujímajú,“ vysvetľuje pre denník Le Monde politológ Daniel Gaxie z parížskej Sorbonny. Kým Macron je systémovým kandidátom s podporou vyšších vrstiev, Marine Le Penová sa spolieha viac na vidiek, chudobnejšie predmestia a bývalé robotnícke oblasti.
Prvé kolo francúzskych prezidentských volieb je naplánované na nedeľu 10. apríla, druhé kolo bude o dva týždne neskôr.
Ďalšie články
Gašpar: Na Harabinovi v súdnej rade sa koalícia nedohodne
Nemocnica Milosrdných bratov nebude patriť Agelu
