Síthová: Paralelné ukrajinské školy nebudú. Deti musíme integrovať do tried, neskôr do spoločnosti a na trh práce

Máme predikcie, že niektoré školy nebudú kapacitne stíhať prijímať žiakov. Na dobudovanie kapacít chceme použiť peniaze z Plánu obnovy, vysvetľuje Svetlana Síthová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Po celom Slovensku pôsobia intervenčné tímy zložené zo špeciálnych a sociálnych psychológov. Venujú sa deťom, chodia do škôl, fungujú v triedach a robia s nimi individuálne aj skupinové aktivity. Ukrajinské deti na Slovensku nebudú chodiť len do školy. Musia sa naučiť aj samostatne fungovať.

V slovenských školách je zaradených viac než 6 200 žiakov z Ukrajiny. Koľko ich môže systém absorbovať?

Toto číslo každý deň rôznorodo rastie. Najviac žiakov je v základných školách v Bratislavskom kraji. V rámci súčasných kapacít dokážeme na základné školy s prehľadom začleniť okolo desaťtisíc žiakov z Ukrajiny. Ak ich bude viac, z dlhodobého hľadiska budeme nastavovať ďalšie riešenia.

Aké sú kapacity materských škôl?

Kapacity materských škôl, najmä vo väčších mestách, sa riešia už niekoľko rokov. V spojitosti so zápismi do materských škôl sa objavujú ťažkosti opakovane, nielen s príchodom detí z Ukrajiny. Ministerstvo školstva kapacity rieši krátkodobými opatreniami „teraz a hneď“, ale zároveň sa na problém pozeráme a riešime ho aj z dlhodobého hľadiska.

Priblížte tie riešenia, prosím.

Vďaka zmene zákona umožňujeme zriaďovateľom dočasne zriadiť triedy materských škôl v iných priestoroch alebo spojiť materskú školu so základnou či strednou školou. Zároveň pomáhame aj finančne, hoci rezort školstva nie je zriaďovateľom škôlok. Aktuálne poskytujeme na vybavenie či didaktické pomôcky jeden milión eur.

Z dlhodobého hľadiska z Plánu obnovy je alokovaná suma 135 miliónov eur na dobudovanie kapacít materských škôl a 102 miliónov eur na dobudovanie kapacít základných škôl. Čerpanie týchto zdrojov budeme urýchľovať, aby sme kapacitne školám pomohli.

Ako doplnková pomoc sa minulý týždeň zverejnil register voľných kapacít pre deti a žiakov v materských, základných a stredných školách. Už dnes môžu zahraniční rodičia navštíviť webstránku ministerstva školstva www.minedu.sk, kde sú zverejnené voľné kapacity, ako aj kontakty na regionálne úrady školskej správy, ktoré koordinujú v rámci krajov voľné miesta.

V tomto registri si môžu rodičia z Ukrajiny pozrieť, ktorá škola má ešte voľné kapacity?

Áno. Máme predikcie, že niektoré školy nebudú kapacitne stíhať prijímať žiakov. Ubytovacie kapacity musia ísť ruka v ruke s voľnými miestami pre žiakov v školách. Naďalej sú k dispozícii aj regionálne úrady školskej správy. Tie poznajú jednotlivé školy v rámci krajov, čo je veľkou výhodou a pomocou pre rodičov, ako aj riaditeľov škôl. Dokážu rodičom i riaditeľom odporučiť školu na základe daností, schopností a záujmov žiaka s ohľadom na voľné kapacity v rámci mesta či kraja.

Ako by malo vyzerať správne začlenenie detí do škôl?

Prvý krok je, že zákonný zástupca príde do školy, kde požiada o dočasné zaradenie jeho dieťaťa do školy. Riaditeľ si od rodiča vypýta doklad o začatí procesu udelenia azylu alebo dočasného útočiska. Potom nasleduje najdôležitejší krok číslo dva – rozhovor. V ňom riaditeľ školy zistí, čo dieťa baví, aké sú jeho záujmy či akú školu a ročník navštevovalo v domovskej krajine. Ak ide o dieťa so špeciálnymi potrebami, zisťuje sa, aká forma podpory sa mu poskytla. Následne riaditeľ dočasne zaradí dieťa podľa veku a jazykových schopností. Keďže tieto deti neovládajú slovenský jazyk, ide len o dočasné zaradenia maximálne o ročník nižšie.

Tieto zmeny, keď riaditeľ nemôže napríklad siedmaka zaradiť do prvých ročníkov, aj keď neovláda slovenský jazyk, sa urobili v kontexte dobrej praxe. V minulosti sa často stávalo, že deti cudzincov sa radili o niekoľko tried nižšie a stávali sa outsidermi. Ak nie sme s vekovo rovnocennými partnermi, necítime sa dobre a socializácia je náročná.

Socializácia je jeden aspekt, ale žiaci riešia aj psychologické problémy. Máme rátať s tým, že doposiaľ prichádzali ľahšie stavy, ktoré utekali z preventívnych dôvodov, ale postupne budú prichádzať deti s vojnovými traumami a bude ťažšie pomôcť im?

Z odborného i ľudského hľadiska by som si nedovolila paušalizovať. Je nepredstaviteľné, aby sa to psychologicky akéhokoľvek človeka nedotklo a je náročné určovať intenzitu prežívania. Ukrajinci a Ukrajinky utekajú z domova a prichádzajú o pocit bezpečia, čo ich oberá o akúkoľvek emocionálnu pohodu. Prichádzajú deti, ktorým na Ukrajine ostal jeden alebo obaja rodičia. Celý svoj život majú v jednej igelitke. Predikcia je taká, že postupne budú utekať ľudia, ktorí si nestihnú zbaliť ani len tú jednu igelitku.

Duševné zdravie týchto ľudí je oslabené a narušené. Na hraniciach od prvého dňa výrazne pôsobia dobrovoľníci z neziskového sektora z IPčka, Krízovej linky či Červeného kríža. Patrí im obrovské poďakovanie, lebo na mieste pôsobia nepretržite a erudovane. Chcem sa tiež poďakovať zamestnancom našich poradenských centier, ktorí vytvorili intervenčné psychologické tímy a ponúkajú pomoc tam, kde je to potrebné.

Takýchto tímov malo vzniknúť dokopy 62, približne sedem pre každý kraj. Ako pôsobia?

Sú to zamestnanci vyškolení v krízovej intervencii, ktorí pôsobia v poradniach. Vedia, ako narábať so psychikou človeka, ktorý je v kríze, keď sú naše myšlienkové pochody aj reakcie úplne iné. Tímy tvoria špeciálni a sociálni pedagógovia a psychológovia z našich poradní, ktorí sa presúvajú po celom Slovensku. Jeden z tímov pôsobí napríklad v Ružinove, kde sa sústredila väčšia skupina utečencov z Ukrajiny. Venujú sa tam deťom, chodia do škôl, fungujú v triedach a robia individuálne aj skupinové aktivity. Deti majú pocit, že sa hrajú, ale v skutočnosti to všetkým pomáha zvládnuť situáciu po psychologickej aj adaptačnej stránke. Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sú tu pre učiteľov, deti aj ich rodičov.

Pri začlenení nemožno opomenúť význam jazyka. V Česku vznikajú takzvané jednotřídky, kde sa ukrajinské deti učia v materskom jazyku. Dosť ich kritizujú, aký je váš názor?

Cieľom ministerstva školstva je vytvoriť žiakom prostredie, kde sa cítia bezpečne a zároveň vytvoriť podmienky na integrovanie do spoločnosti. Všetci veríme, že sa vojna na Ukrajine skončí čím skôr, ale je predpoklad, že sa všetci nebudú môcť hneď vrátiť domov. Bude treba obnoviť domy, budovy či infraštruktúru, čo môže trvať roky. Rezort školstva odporúča deti začleňovať do prúdu škôl a školských zariadení tak, aby sa neskôr čo najľahšie vedeli integrovať aj do spoločnosti a na trh práce. Vytváranie samostatných tried skôr znemožňuje, ako prospieva integrácii žiakov a žiačok.

Čiže cieľom je dostať deti z Ukrajiny čo najskôr do škôl a zabezpečiť, aby sa neizolovali.

Áno. Keď prídeme do cudzieho štátu, môžeme sa držať v skupinke Slovákov alebo sa učiť jazyk daného štátu, čo v nás prirodzene odbúrava stres. Ukrajinské deti nebudú chodiť len do školy. Potrebujú sa naučiť fungovať na Slovensku. Budú potrebovať ísť do obchodu, na poštu, na autobus, do kina, do kaviarne, inými slovami byť sebestačné. Rozumiem tomu, že niektoré školy majú obavy vytvárať v kmeňovej triede podmienky pre jedno dieťa, ale integrácia je takto omnoho rýchlejšia.

Čiže žiadne paralelné ukrajinské školy nehrozia?

Existujú u nás národnostné školy, kde sa časť alebo celý vzdelávací proces koná v ukrajinskom jazyku. Celoplošne sa však snažíme o individuálnu integráciu do tried, neskôr do spoločnosti a odtiaľ na trh práce.

Koľko ukrajinských učiteľov a učiteliek zatiaľ registrujeme a ako plánuje rezort túto pracovnú silu využiť?

Z Ukrajiny k nám prichádzajú aj pedagogickí a odborní zamestnanci. Naším zámerom je začleniť ich do nášho vzdelávacieho systému, ak o to prejavia záujem. V rámci už spomenutého registra voľných kapacít, ktorý je zverejnený na stránke ministerstva, sme spustili aj register pre záujemcov o zamestnanie.

Do akej miery je ukrajinský jazyk podobný tomu slovenskému? Za aký čas ho môžu zvládnuť?

Pri výučbe slovenčiny záleží na tom, z akej krajiny žiaci prichádzajú. Nepoznám konkrétne štatistiky náročnosti učenia sa ukrajinského jazyka, ale uvediem príklad z vlastnej skúsenosti špeciálnej pedagogičky. Do okolia Nitry prišli pred pár rokmi sýrski kresťania a ich deti sa naučili komunikačne slovenčinu približne za tri mesiace. Je to veľmi individuálne, ale žiak môže byť dočasne zaradený do triedy dovtedy, kým neovláda jazyk natoľko, že zvládne výchovno-vzdelávací proces v celom kontexte.

Ako je to s jazykovými kurzami slovenského jazyka pre tieto deti?

Pár dní po tom, čo dieťa nastúpi do školy, začne chodiť aj na jazykové kurzy. Väčšinou ho vyučujú učitelia cudzích jazykov alebo slovenčinári, ktorí prešli vzdelávaním. Zároveň si škola môže zazmluvniť aj jazykovú školu alebo externého učiteľa. Učenie slovenského jazyka sa deje postupne, hravou formou. Prvé týždne v školách sa skôr zameriavame na socializačnú než na vzdelávaciu oblasť. Deti prichádzajú neraz s posttraumatickou stresovou poruchou. Nepotrebujeme, aby mali veľa známok, ale potrebujeme zabezpečiť ich emocionálnu pohodu, aby sa ich mozog vôbec mohol nastaviť na proces učenia sa.

Máme na jazykové kurzy dostatok učiteľov?

Áno, okrem toho je stále v ponuke možnosť doškoliť učiteľov. Učitelia môžu ísť na vzdelávanie, aby mohli byť lektormi kurzov slovenského jazyka ako cudzieho jazyka. Kurzy sa delia na tie pre žiakov, ktoré vyučujú pedagógovia, a kurzy pre dospelých, ktoré spravuje migračný úrad. Kurzy pre dospelých hlásia jemné ťažkosti, napĺňajú sa im kapacity. Kurzy pre deti však rezort školstva zvláda pokryť.

Z výpočtov Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že koncom roka 2022 môže chýbať v školstve až 1 300 učiteľov. Nepovedie to k tomu, že ani kurzy pre žiakov nebudeme postupne zvládať?

To, že nám budú chýbať učitelia, je pre rezort školstva alarmujúci stav. Ich absenciu sa v krátkodobom horizonte snažíme riešiť doplnkovým pedagogickým štúdiom, ktoré sme pedagógom preplácali v aktuálnom školskom roku s cieľom zaplniť učiteľské miesta v aprobáciách dlhodobo chýbajúcich predmetov. Všetci členovia vlády majú vzdelávanie za prioritu, a to nielen pri mediálnych výstupoch. Týka sa to zvýšenia učiteľských platov a rôznych benefitov. Je len otázkou času, kedy sa táto otázka vyrieši tak, aby bolo motivačné nastúpiť do školského systému, ostať v ňom a vzdelávať budúcnosť tejto krajiny – naše deti.

Zatiaľ nie sme v stave, keď by sme na úspešné začlenenie týchto žiakov potrebovali využívať napríklad študentov pedagogických fakúlt či hľadať iné záložné riešenia?

Sme v kontakte s pedagogickými fakultami aj s katedrami špeciálnej pedagogicky. V legislatíve zatiaľ nemáme možnosť, aby mohli študenti už počas štúdia vyučovať, respektíve byť v role pedagóga či pedagogičky. Študenti pedagogických fakúlt sa však zapájajú v rámci výziev, ktoré realizujeme ako rezort školstva. Vysokoškoláci aktuálne pomáhajú ako dobrovoľníci, asistenti pri voľnočasových aktivitách či v školských kluboch detí. V Ružomberku aj v Prešove sú viacerí ukrajinskí študenti, ktorí študujú pedagogické smery, preto rátame s ich podporou a zapájaním sa. Pre všetkých je len prospešné, ak sú už počas štúdia súčasťou výchovnovzdelávacieho procesu.

Budú sa tieto deti známkovať?

Učitelia možno motivačne udelia nejaké známky. Určite sa nebudú zameriavať na hodnotenie prostredníctvom skúšania či písomiek. Dnes [rozhovor sa konal 25. marca, pozn. red.] sa nachádzam v Poprade, kde sme sa stretli s pedagógmi, ktorí už vzdelávajú ukrajinské deti. Dostali niekoľko jednotiek, lebo perfektne vypočítali matematický príklad. Motivačné hodnotenie je skvelé a nápomocné. K hodnoteniu žiakov zároveň budeme tento týždeň vydávať usmernenie, aby to pre učiteľov a učiteľky bola pomôcka aj smerom ku koncoročným vysvedčeniam.

Dostanú deti z Ukrajiny koncoročné vysvedčenie?

To vyhodnotia individuálne riaditelia s vyučujúcimi. Ako zadávať žiakom priebežné, súhrnné či celkové hodnotenie je súčasťou metodického usmernenia. Keďže ide o dočasné zaradenie detí do tried, ostáva možnosť nehodnotiť ich, respektíve hodnotiť napríklad len z priebežných prác a podobne.

Zrejme sa budú musieť vzdelávať aj cez letné prázdniny, však?

Rezort školstva už dva roky organizuje letné školy pre všetky deti, ktoré chcú leto stráviť efektívne a nechcú nechať svoje mozgové bunky pasívne. Pre všetky deti vrátane detí prichádzajúcich z Ukrajiny chceme organizovať letné školy aj tento rok.

Bude stačiť jednorazový príspevok vo výške dvesto eur na každého ukrajinského žiaka? Počíta sa s nejakými financiami navyše?

Podľa momentálnych výpočtov a odhadov bude dvesto eur na žiaka stačiť. Na druhej strane rátame s tým, že keď ukrajinské deti ostanú v našich školách, tie budú potrebovať od budúceho školského roka zvýšiť svoj rozpočet. Verím, že tak ako sme spoločne zvládli dva pandemické roky, zvládneme v školstve aj túto krízu vďaka pedagógom, pedagogičkám, riaditeľom, riaditeľkám, špeciálnym pedagogičkám, špeciálnym pedagógom, psychológom, psychologičkám, asistentom, asistentkám a všetkým zamestnancom a zamestnankyniam našich škôl. Sú to ľudia, ktorí sú neviditeľnými a každodennými hrdinami súčasnosti.