Fínsko pre ruskú inváziu zvažuje členstvo v NATO. Za je väčšina obyvateľov

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

21:00 Fínsko vážne uvažuje o členstve v NATO vidiac ruskú agresiu na Ukrajine

Vo Fínsku sa v súčasnosti vedú politické diskusie o jeho bezpečnosti a obrane, pričom v hre je aj žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie. Uviedol to v stredu večer fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto po príchode na dvojdňové rokovania šéfov diplomacií NATO v Bruseli. Fínsko a Švédsko, ktoré sú členmi EÚ, ale nie NATO, sa v posledných rokoch zúčastňujú na všetkých ministerských zasadnutiach Aliancie.

Haavisto pred novinármi pripomenul, že fínska vláda sa chystá predložiť parlamentu návrh zákona o bezpečnosti a obrane. Do parlamentu by sa mal dostať počas veľkonočného týždňa a poslanci v rámci rozpravy preberú rôzne možnosti, vrátane vstupu do NATO.

„Keď analyzujeme bezpečnostnú otázku v Európe, vidíme, že sa veľa vecí zmenilo. Vidíme, že Rusko je ochotné zobrať na seba väčšie riziko vojny, je schopné zhromaždiť viac ako 180 000 vojakov na útok proti inej krajine a tiež vidíme, že pribúdajú verbálne hrozby o možnom použití taktických jadrových zbraní alebo chemických zbraní,“ konštatoval Haavisto. Po ruskej agresii voči Ukrajine sa verejná mienka rýchlo zmenila a vôbec po prvýkrát v dejinách štátu väčšina obyvateľov podporuje myšlienku vstupu do NATO.

20:30 Prieskum: 70 percent Američanov považuje Rusko za nepriateľa USA

Sedemdesiat percent amerických občanov považuje Ruskú federáciu za nepriateľa Spojených štátov. Vyplýva to z prieskumu výskumného centra Pew, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Z prieskumU tiež vyplynulo, že 24 percent Američanov vníma Rusko ako konkurenta, pričom tri percentá občanov ho považujú za partnera Washingtonu.

Postoj americkej verejnosti voči Rusku sa od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára dramaticky zmenil. V januári považovalo Moskvu za nepriateľa Washingtonu iba 41 percent občanov, za konkurenta 49 percent obyvateľov a za partnera Spojených štátov sedem percent Američanov. Výskumné centrum Pew realizovalo prieskum na konci marca na vzorke 3581 dospelých občanov USA.

20:00 CNN: Ruské jednotky sa úplne stiahli z okolia Kyjeva a Černihiva

Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv. V Rusku a Bielorusku teraz pravdepodobne doplnia zásoby, aby sa pripravili na ofenzívu na východe Ukrajiny, uviedli v stredu vysokopostavení predstavitelia amerického ministerstva obrany, informuje TASR podľa správ americkej televízie CNN a britskej stanice Sky News.       

Ruským jednotkám sa podľa slov amerického predstaviteľa stále nepodarilo dobyť juhoukrajinské mesto Mariupol, aj napriek jeho izolácii. Od začiatku ruskej invázie odpálila Moskva na územie Ukrajiny už viac ako 1450 rakiet, dodal.

Náčelník charkovskej oblastnej vojenskej správy Oleh Syniehubov v stredu uviedol, že úrady preventívne evakuujú obce Lozova a Barvinkove v južnej časti regiónu. Syniehubov dodal, že zatiaľ nebolo prijaté rozhodnutie o evakuácii mesta Charkov.   

19:15 USA sa nezúčastnia na zasadnutiach G20, ak tam bude Rusko

Spojené štáty sa nebudú zúčastňovať na zasadnutiach skupiny G20, na ktorých bude prítomná Ruská federácia. V stredu to oznámila americká ministerka financií Janet Yellenová. TASR prevzala správu od americkej televízie CNN.

Americký prezident Joe Biden minulý mesiac v Bruseli uviedol, že Rusko by malo byť vylúčené zo skupiny G20 pre jeho agresiu na Ukrajine. Na uskutočnenie tohto kroku je však potrebná dohoda aj ostatných členov zoskupenia. Kremeľ vyhlásil, že s prípadným vylúčením nemá problém.

„Prezident Biden sa vyjadril jasne a ja s ním určite súhlasím: pre Rusko to vo finančných inštitúciách nemôže ostať tak, akoby sa nič nedialo,“ povedala Yellenová na stretnutí amerického Výboru pre finančné služby.

18:30 Členské štáty EÚ sa zatiaľ nedohodli na nových sankciách proti Rusku

Členské štáty EÚ sa nezhodli na nových sankciách proti Rusku, ktoré navrhla Európska komisia (EK). Dôvodom sú podľa nemenovaných zdrojov technické otázky, medzi nimi napríklad aj možné dôsledky prípadného zákazu dovozu uhlia na existujúce zmluvy s Ruskou federáciou. TASR prevzala túto informáciu od agentúry Reuters.

Nový balík sankcií voči Rusku, ktorý v utorok navrhla exekutíva EÚ, musia ešte schváliť vlády eurobloku. Veľvyslanci viacerých členských štátov pri EÚ však počas stredajšieho stretnutia poukázali na viaceré možné problémy tohto v poradí piateho sankčného balíka, uviedli pre Reuters tri zdroje oboznámené so situáciou.

Nové reštriktívne opatrenia EK majú šesť hlavných pilierov a sú odpoveďou na údajné kruté zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na okupovaných ukrajinských územiach. Medzi plánované opatrenia patrí aj zákaz dovozu uhlia z Ruska, zákaz transakcií so štyrmi kľúčovými ruskými bankami či zákaz vstupu lodí a plavidiel prevádzkovaných Ruskom do prístavov v EÚ.

17:58 Putin označil správy o zverstvách v Buči za cynickú provokáciu

Ruský prezident Vladimir Putin označil v stredu správy o zločinoch údajne spáchaných ruskými vojakmi v ukrajinskom meste Buča za „surové a cynické provokácie“ pochádzajúce od vlády v Kyjeve. Putin to povedal počas telefonátu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, oznámil Kremeľ.

„Vladimir Putin informoval (Orbána) o situácii týkajúcej sa rozhovorov medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi a tiež zhodnotil surovú a cynickú provokáciu kyjevského režimu v meste Buča,“ uviedol Kremeľ.

V Buči a iných mestách našli ukrajinské sily po minulotýždňovom stiahnutí sa ruských vojsk stovky zavraždených civilistov. Moskva obvinenia zo zabíjania civilistov odmieta. Ruské ministerstvo obrany navyše tvrdí, že Kyjev pripravuje „podobné provokácie“ aj v obciach Konotop a Trosťanec na severovýchodne Ukrajiny, ako aj v iných obciach v Kyjevskej oblasti vrátane Boroďanky.

17:40 Spojené kráľovstvo zmrazilo majetok Sberbanky

Spojené kráľovstvo zmrazilo majetok dvoch ruských bánk. Ide o najväčšiu ruskú banku Sberbank a Credit Bank of Moscow. Informoval o tom denník Independent.

Briti zároveň zakázali po vzore USA akékoľvek nové investície v Rusku. Londýn kroky koordinoval s Washingtonom.

17:30 Starosta Mariupola: Ruské sily využívajú mobilné krematóriá

Starosta obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupol, ktoré čelí intenzívnym útokom ruských síl, obvinil Rusko z prevádzkovania mobilných krematórií s cieľom zničiť dôkazy o zabíjaní civilistov. TASR prevzala správu zo stanice Sky News.

„To je dôvod, prečo sa Rusko neponáhľa s udelením povolenia tureckej misii a ďalším iniciatívam s cieľom zachrániť a kompletne evakuovať Mariupol,“ povedal mariupolský starosta Vadym Bojčenko. Dodal, že spojenci Ruska v Mariupole zbierajú a spaľujú telá miestnych obyvateľov.

Bojčenko v príspevku na Facebooku prirovnal situáciu v Mariupole k nacistickým koncentračným táborom počas druhej svetovej vojny. „Rasisti zmenili celé naše mesto na tábor smrti. Strašná analógia sa, nanešťastie, čoraz viac a viac potvrdzuje: Toto už nie je Čečensko či Aleppo. Toto je nový Auschwitz a Majdanek,“ uviedol.

Bojčenko dodal, že podľa odhadov z minulého týždňa bolo v Mariupole ležiacom na pobreží Azovského mora, ktoré je hlavným cieľom ruskej armády a čelí hroznému bombardovaniu, zabitých 5 000 ľudí. Upozornil však, že vzhľadom na rozsah ničenia mesta by tam mohli zahynúť až „desaťtisíce“ civilistov.

17:10 USA ohlásili ďalšie sankcie, zasiahnu banky aj Putinove deti

Washington rozhodol o ďalších finančných a personálnych sankciách. Nový balík pocítia ruské elity vrátane Putinových detí, informuje portál ČTK ceskenoviny.cz. Malo by ísť o Jekaterinu Tichonovovú a Mariju Putinovú. Sankcie sa dotknú aj premiéra Michaila Mišustina, manželky a dcéry ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ako aj bývalého prezidenta a premiéra Dmitrija Medvedeva.

Dôvodom sú indície, že Putin má na Západe majetok, ktorý formálne patrí jeho dcéram, citoval Washington post nemenované zdroje z prostredia americkej vlády.

USA tiež prerušia všetky kontakty so Sberbankou a Alfa Bankou. Zároveň zakazujú akékoľvek nové investície v Rusku. Biely dom hovorí, že opatrenia sú odvetou za ruské masakry v Buči a iných mestách.

16:45 Stoltenberg: Vojna na Ukrajine môže trvať ešte roky

 Vojna na Ukrajine môže trvať ešte mesiace či dokonca roky, zatiaľ totiž nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin upustil od svojich ambícií ovládnuť celú Ukrajinu. V stredu to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Musíme byť realisti a uvedomiť si, že to môže trvať dlho, niekoľko mesiacov, dokonca aj roky. A to je dôvod, prečo musíme byť pripravení na dlhý boj, či už ide o podporu Ukrajiny, sankcie či posilnenie našej obrany,“ povedal Stoltenberg v Bruseli pred stretnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov Aliancie.

16:22 Satelitné zábery vyvracajú tvrdenia Moskvy ohľadom zabíjania v Buči, tvrdí Berlín

Satelitné zábery z marca, ktoré má Nemecko k dispozícii, poskytujú závažné dôkazy odporujúce tvrdeniam Ruska, že jeho sily neboli zapojené do zabíjania civilistov ukrajinskom v meste Buča. Novinárom to v stredu povedal hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit, informuje agentúra AFP.

Berlín na základe vyhodnotenia satelitných snímok z 10. – 18. marca dospel k záveru, že ruské tvrdenia o tom, že zábery usmrtených civilistov boli zinscenované a že oni za vraždy nie sú zodpovední, „nie sú podľa nášho názoru obhájiteľné“.

„Spoľahlivé dôkazy ukazujú, že ruské bojové a bezpečnostné sily boli nasadené v tejto oblasti od 7. do 30. marca,“ priblížil hovorca. „Boli zapojení do vypočúvania zajatcov, ktorí boli neskôr popravení. Toto sú informácie, ktoré máme,“ dodal.

Telá mŕtvych ľudí v uliciach Buče, ktorých fotografie boli zverejnené počas uplynulého víkendu, museli podľa Berlína ležať v meste už najmenej od 10. marca.

16:20 OSN bude hlasovať o pozastavení členstva Ruska v Rade pre ľudské práva

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) bude vo štvrtok hlasovať o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) za jeho inváziu na Ukrajinu. Podľa agentúry AFP to v stredu oznámila hovorkyňa predsedu VZ OSN Paulina Kubiaková s tým, že hlasovanie sa uskutoční o 10.00 h miestneho času (16.00 h SELČ).

Toto rozhodnutie prišlo po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v meste Buča na okupovanej Ukrajine, spresnilo predsedníctvo VZ OSN.

16:15 Ukrajinská ombudsmanka: Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat

Ruskí vojaci znásilnili v ukrajinskom meste Buča najmenej 25 žien a dievčat. Splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre oblasť ľudských práv Ľudmyla Denisovová to v utorok povedala britskej stanici BBC.

Prinajmenšom 25 prípadov znásilnenia ruskými vojakmi, ktorých obeťami boli dievčatá a ženy vo veku 14 až 24 rokov, bolo podľa jej slov nahlásených na telefonickej linke pomoci. Denisovová tiež povedala, že Ukrajina má dôkazy o tom, že ruskí vojaci páchajú na ukrajinskom ľude genocídu a vojnové zločiny, pričom ich „novou zbraňou“ je práve znásilňovanie.

16:00 Švajčiarsko tesne neschválilo zákaz obchodov s ruskými energiami

Zahraničný výbor dolnej komory švajčiarskeho parlamentu tesnou väčšinou zamietol návrh Sociálnych demokratov na zákaz priameho aj tranzitného obchodu s plynom, ropou a uhlím zo strany firiem, v ktorých väčšinu kontroluje Rusko alebo osoby blízke Kremľu. Sociálni demokrati navrhovali zákaz obchodov týchto firiem do skončenia vojny na Ukrajine.

Hlasovanie sa skončilo v pomere 13 k 12 hlasom v neprospech zákazu. To odštartovalo v parlamente ešte väčšie diskusie o ďalšom postupe v súvislosti so sankciami proti Rusku. Švajčiarsko je síce neutrálne, Bern sa však pripojil k sankciám Európskej únie voči stovkám Rusov a ruských firiem za útok na Ukrajinu a do dnešných dní zmrazilo ich majetok v celkovej hodnote viac než 6 miliárd USD (5,47 miliardy eur). 

Najnovšie sa mala riešiť otázka veľkých obchodníkov s komoditami, ako sú Trafigura a Vitol, ktoré majú sídlo vo Švajčiarsku. Tí hrajú kľúčovú úlohu v obchode s ruskými energiami.      

15:58 Scholz: Berlín a Kyjev vedú dôverné rokovania o bezpečnostných zárukách

Berlín vedie s Kyjevom dôverné rokovania o možných bezpečnostných zárukách, ktoré by mohol Ukrajine ponúknuť v súvislosti s prebiehajúcou ruskou ofenzívou. Nemecký kancelár Olaf Scholz to v stredu povedal v Spolkovom sneme, informuje agentúra Reuters.

„Vedieme rozhovory o (bezpečnostných) zárukách s Ukrajinou,“ povedal Scholz poslancom dolnej komory nemeckého parlamentu. „Rozhovory sú dôverné,“ dodal.

15:49 Ukrajinská vláda vyzvala obyvateľov na východe krajiny na okamžitú evakuáciu

Ukrajinská vláda vyzvala v stredu obyvateľov východnej časti krajiny, aby z oblasti okamžite odišli, inak budú v akútnom ohrození života. Ruská armáda sa totiž podľa Kyjeva pripravuje na novú ofenzívu na východe Ukrajiny. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.

„Gubernátori Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti vyzývajú obyvateľov, aby tieto územia opustili, a robia všetko pre to, aby evakuácia prebehla organizovaným spôsobom,“ napísala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková prostredníctvom aplikácie Telegram.

15:39 Orbán hovoril telefonicky s Putinom, navrhol mu prímerie

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v stredu telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Navrhol mu okamžité vyhlásenie prímeria na Ukrajine a tiež usporiadanie budapeštianskej schôdzky s európskymi lídrami – francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom – a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajca TASR na základe tlačovej konferencie premiéra, ktorú naživo vysielala verejnoprávna televízia M1.

Orbán povedal, že po utorňajšom telefonickom rozhovore s americkým exprezidentom Donaldom Trumpom hovoril v stredu „celkom dlho“ aj s Vladimirom Putinom.

„Putinovi som navrhol, aby nariadil okamžité prímerie. Navrhol som budapeštianske stretnutie s európskymi lídrami a s ukrajinským prezidentom v záujme dosiahnutia prímeria. Ruský prezident reagoval pozitívne, ale dodal, že pre takýto krok existujú podmienky,“ informoval maďarský premiér.

Orbán zdôraznil, že Maďarsko je zástancom mieru. „Na Ukrajine je 200-tisíc Maďarov, nesieme zodpovednosť za ich životy,“ podotkol premiér s tým, že je v ich záujme, aby sa Maďarsko nezapojilo do vojny.

Na margo ruského zemného plynu Orbán povedal, že ak Rusko chce platiť za zemný plyn v rubľoch, Maďarsko v tom nevidí problém.

14:51 Rumunsko: V aute, ktoré narazilo do brány ruskej ambasády, boli horľavé látky

Muž, ktorý zomrel po tom, ako s autom narazil do brány ruského veľvyslanectva v Bukurešti, svoje vozidlo po náraze podpálil sám. Uviedla to v stredu miestna polícia. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Auto narazilo do brány a hneď po tom zapálila osoba, ktorá sa nachádza vo vnútri, zariadenie. Tak sa začal požiar vnútri auta,“ uviedol rumunský prokurátor Bogdan Staicu s tým, že vo vozidle sa nachádzali nádoby s horľavinami. „Zatiaľ nemôžeme povedať, či bol tento čin spojený s niečím iným ako s osobnými pomermi vodiča,“ uviedol Staicu.

14:13 Naď: Cesta premiéra do Kyjeva sa pokladá za bezpečnejšiu

Štvrtková (7. 4.) cesta predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) do Kyjeva sa pokladá za bezpečnejšiu. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s tým, že ide o premiérovo rozhodnutie a nebude to komentovať. V marci premiérovi cestu na Ukrajinu neodporúčali bezpečnostné zložky.

„Vždy, keď ide premiér do zahraničia, tak sa zložky, ktoré to majú na starosti, čiže primárne Úrad na ochranu ústavných činiteľov a iné služby, zaoberajú akýmikoľvek otázkami, ktoré s tým súvisia,“ povedal minister obrany. Ako dodal, koordinujú to aj s prijímajúcou stranou alebo ďalšími cestujúcimi a to sa deje aj v tomto prípade. Podľa jeho slov ide o štandardný proces.  

V marci Heger neodcestoval do Kyjeva spolu s predsedami vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska po konzultácii s bezpečnostnými zložkami. Tie mu to vyslovene neodporúčali.

Heger vo štvrtok večer odcestuje do Kyjeva, stretne sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na návštevu odcestuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

14:09 EÚ chce urýchliť uznávanie odborných kvalifikácií pre utečencov z Ukrajiny

Európska komisia (EK) v stredu zverejnila odporúčanie o akademickom a profesionálnom uznávaní odborných kvalifikácií pre utečencov z Ukrajiny. Orgánom členských štátov EÚ poskytne usmernenia a praktické rady na zabezpečenie rýchleho, spravodlivého a flexibilného procesu uznávania odborných kvalifikácií, informuje spravodajca TASR.

Komisia pripomenula, že v dôsledku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine prišli do EÚ viac ako štyri milióny ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a hľadajú ochranu. Po riešení ich bezprostredných potrieb, ako je prístrešie a zdravotná starostlivosť, je pre blaho utečencov a ich integráciu v hostiteľských krajinách dôležité, aby mali aj prístup k pracovným miestam, na ktoré sú kvalifikovaní.

14:03 Ukrajinská armáda nemá informácie o ostreľovaní ruských pohraničníkov

Ukrajinská armáda v stredu uviedla, že nemá informácie o ostreľovaní ruských pohraničníkov v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hraniciach s Ukrajinou. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. „Takúto informácie k dispozícii nemáme,“ uviedol hovorca ukrajinského generálneho štábu (GŠ) v odpovedi pre Reuters, ktorý požiadal o vyjadrenie k incidentu.

13:54 Heger odcestuje vo štvrtok do Kyjeva, stretne sa so Zelenským

Predseda vlády SR Eduard Heger odcestuje vo štvrtok do Kyjeva, kde sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na návštevu odcestuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Premiér po stredajšom rokovaní vlády poznamenal, že na návštevu Kyjevu odcestuje vo štvrtok večer. Bližšie informácie budú známe neskôr.

Predsedníčka Európskej komisie a šéf úniovej diplomacie Josep Borrell sa tento týždeň v Kyjeve stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Oznámil to hovorca EK Eric Mamer. „Stretnutie (v Kyjeve) sa uskutoční pred podujatím Stand Up For Ukraine, ktoré bude v sobotu vo Varšave,“ uviedol Mamer.

Na Ukrajinu sa ešte v marci vydali premiéri Česka, Poľska a Slovinska. Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša tam cestovali vlakom z Poľska.

13:22 Rusko uhradilo platbu za zahraničný dlh denominovaný v dolároch v rubľoch

Rusko v stredu oznámilo, že uhradilo platbu za zahraničný dlh denominovaný v dolároch v rubľoch v dôsledku západných sankcií za jeho inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie ruského ministerstva financií.

Vo vyhlásení sa uvádza, že ministerstvo bolo nútené splatiť 649,2 milióna USD (591,85 milióna eur) zo zahraničného dlhu v rubľoch po tom, čo príslušná banka odmietla vykonať platobné pokyny. „Korešpondenčná zahraničná banka odmietla 4. apríla vykonať príkaz na zaplatenie dlhu z dvoch dlhopisov,“ oznámilo ministerstvo, ktoré v rámci splnenia dlhových záväzkov Ruskej federácie bolo nútené osloviť ruskú finančnú inštitúciu, aby vykonala potrebné platby. Ministerstvo financií nespresnilo, či bola platba v rubľoch prijatá.

Mnohí analytici tvrdia, že Rusko smeruje k bankrotu, ale Kremeľ to v stredu poprel. „Rusko má všetky potrebné zdroje na splácanie svojich dlhov,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

12:55 Korčok: Výčiny ruskej armády voči civilistom na Ukrajine nesmú ostať bez odozvy

Medzinárodné spoločenstvo musí ostro odsúdiť to, čo spôsobila ruská vojenská agresia voči civilistom na Ukrajine. V súvislosti s aktualizovanými informáciami o násilnostiach a zabíjaní civilistov v ukrajinských mestách a obciach ruskou armádou to v stredu po rokovaní vlády vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).

„Žiaľ, aj tieto udalosti potvrdzujú, že Rusko sa pri presadzovaní svojich politických cieľov nezastaví pred ničím,“ skonštatoval Korčok, ktorý apeluje na dôsledné vyšetrenie prípadov násilia a vrážd civilistov na okupovanom ukrajinskom území. „Nesmie to ostať bez odozvy medzinárodného spoločenstva,“ zdôraznil.

12:16 Leyenová a Michel v EP: Nové sankcie voči Rusku budú aj o rope a plyne

Nové sankcie, ktoré bude Európska únia prijímať voči Rusku pre inváziu na Ukrajine, sa budú „skôr či neskôr“ týkať aj ruskej ropy a zemného plynu. Počas stredajšej rozpravy s poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu to uviedli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Michel, ktorý v pléne EP odsúdil „zločiny proti ľudskosti“ v Buči a ďalších ukrajinských mestách, upozornil, že Európska únia bude musieť „skôr či neskôr“ uvaliť sankcie aj na ruskú ropu a plyn.

Von der Leyenová europoslancom pripomenula, že okrem piateho balíka sankcií voči Rusku navrhnutého v utorok, ktorý sa týka zákazu dovozu ruského uhlia, prerušenia kontaktov s veľkými bankami či uzavretia európskych prístavov pre ruské lode, pripravuje EÚ aj ďalšie sankcie, a tie budú s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňať aj opatrenia proti dovozu ruskej ropy. „Teraz sa musíme pozrieť na príjmy, ktoré Rusko získava z fosílnych palív. Sankcie EÚ sú relevantné, pretože ovplyvňujú Rusko silnejšie ako naše slová,“ uviedla počas prejavu v europarlamente.

Zdôraznila tiež potrebu diverzifikácie zdrojov energie. Pripomenula, že Spojené štáty dodávajú EÚ najmenej 15 miliónov kubických metrov skvapalneného plynu, aby nahradili výpadky plynu z Ruska, avšak cieľom Únie je získať z iných zdrojov najmenej 50 miliónov kubických metrov ročne, aby bolo možné nahradiť tretinu plynu pochádzajúceho z Ruska.
   

https://standard.sk/190750/su-to-obete-ktorych-nevinna-krv-vola-do-neba-a-prosi-zastavte-tuto-vojnu-papez-rozprestrel-ukrajinsku-vlajku-z-buce/

10:28 Východné Slovensko chránia slovenské prostriedky protivzdušnej obrany

Východné Slovensko chránia slovenské prostriedky protivzdušnej obrany. Ozbrojené sily (OS) SR postupne presunuli do palebných postavení príslušné systémy tak, aby pokryli čo najväčšiu časť východnej hranice. Technické prostriedky prieskumu, a to vrátane siete radarových stanovíšť, monitorujú vzdušný priestor nad hranicou s Ukrajinou 24 hodín denne. TASR o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.

„Príslušníci našej brigády v praxi uplatňujú skúsenosti získané počas náročného výcviku. V zaujatých postaveniach sme pripravení zabezpečiť ochranu územia východného Slovenska,“ uviedol veliteľ 11. brigády vzdušných síl OS SR Jozef Paňko.

10:25 Turecko presťovaholo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva

Turecko presťahovalo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva po tom, ako ho minulý mesiac z bezpečnostných dôvodov evakuovalo. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom informovala v stredu. Postup ruských jednotiek v okolí Kyjeva prinútil Turecko minulý mesiac presunúť svoje veľvyslanectvo z ukrajinskej metropoly do mesta Černovice v blízkosti rumunských hraníc.

10:20 Holandsko zhabalo 14 jácht na základe sankcií voči Rusku

Holandské colné úrady na základe sankcií zavedených voči Rusku zhabali v niekoľkých lodeniciach 14 jácht vrátane 12, ktoré boli ešte vo výstavbe. Oznámil to v stredu holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Dvanásť nedokončených jácht bolo podľa holandskej vlády vo výstavbe v piatich lodeniciach v Holandsku a sú určené pre ruských používateľov. Na ďalších dvoch zaistených lodiach vykonávajú údržbu. Hoekstra dodal, že tieto osoby nie sú na sankčných zoznamoch EÚ. Holandské úrady v spojitosti s vlastníctvom lodí vedú vyšetrovanie.

09:59 Michel: EÚ bude musieť skôr či neskôr zaviesť sankcie na ruskú ropu a plyn

Európska únia bude musieť voči Rusku „skôr či neskôr“ zaviesť sankcie postihujúce ropu a zemný plyn. Uviedol to v stredu predseda Európskej rady Charles Michel. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

EÚ podľa Michelových vyjadrení na Twitteri sprísňuje svoje sankcie s cieľom udržať Kremeľ pod čo najväčším tlakom. Michel pripomenul, že najnovší balík sankcií zahŕňa zákaz dovozu uhlia z Ruska. „Som presvedčený, že opatrenia voči rope a dokonca aj plynu budú skôr či neskôr takisto potrebné,“ napísal.

10:16 Naď: Na Slovensku by sa mohla opravovať poškodená ukrajinská technika

Na Slovensku by sa mohla opravovať poškodená technika Ukrajiny. Rokovania potvrdil pred stredajším rokovaním vlády minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Dodal, že opravy by firmy realizovali na štandardnej komerčnej báze, teda nie zadarmo.

„Boli sme oslovení Ukrajinou, či by naše opravárenské podniky vedeli opravovať ukrajinskú poškodenú techniku. To znamená, poškodená technika by k nám prišla, my by sme ju opravili a technika by sa vrátila na Ukrajinu,“ načrtol Naď. Vec je v štádiu rokovaní, definitívne sa ešte nerozhodlo.

09:47 Ruských pohraničníkov na ukrajinských hraniciach ostreľovali, tvrdí ruská strana

Predstaviteľ ruskej regionálnej vlády v stredu uviedol, že ruskí pohraničníci v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hraniciach s Ukrajinou, sa v utorok ocitli pod paľbou. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Včera, 5. apríla, ostreľovali mínometmi pozície príslušníkov našej pohraničnej stráže v Sudžanskom okrese… Ruskí pohraničníci paľbu opätovali. Na našej strane sme nezaznamenali obete ani škody,“ uviedol gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt.

Podľa Starovojta je regionálna vláda v súvislosti s incidentom v kontakte s ruským ministerstvom obrany. Gubernátor zároveň vyzval obyvateľov uvedeného územia, aby ostali pokojní.

Ukrajina na tento incident zatiaľ nereagovala.

09:39 Szijjártó predvolal veľvyslanca Ukrajiny pre Zelenského reakciu na voľby

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo v stredu veľvyslanca Ukrajiny pre reakciu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na nedeľňajšie maďarské parlamentné voľby.

„Je načase, aby ukrajinskí lídri prestali s urážaním Maďarska,“ uviedol Szijjártó, ktorý zdôraznil, že Maďarsko v súvislosti s vojnou v susednej krajine od začiatku odsudzuje vojenskú agresiu, postavilo sa za suverenitu Ukrajiny a pomáha utečencom z Ukrajiny.

„Nie je to naša vojna, my do nej nechceme vstúpiť. Nechceme ohroziť mier a bezpečnosť Maďarov, preto neposielame zbrane a nepodporíme energetické sankcie,“ dodal šéf maďarskej diplomacie, podľa ktorého sa k týmto otázkam maďarskí voliči v nedeľu jednoznačne vyjadrili a prišiel čas vziať túto skutočnosť na vedomie. „Aby bolo všetko jasné a zrozumiteľné, na dnes ráno sme predvolali veľvyslanca Ukrajiny v Budapešti,“ spresnil Szijjártó.

„Maďarský premiér Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, či si zvolí Moskvu alebo iný svet (Západ),“ povedal v utorok v ukrajinskej verejnoprávnej televízii Zelenskyj v reakcii na Orbánovo víťazstvo v nedeľňajších parlamentných voľbách a dodal, že predseda maďarskej vlády má strach z ruského vplyvu.

Orbán v nedeľu večer po oznámení víťazstva svojej strany Fidesz zaradil Zelenského medzi svojich porazených politických protivníkov.

08:50 Ukrajina: Ruské sily zasiahli sklad palív a továreň v Dnepropetrovskej oblasti

Ruské sily zasiahli v noci na stredu sklad palív a továreň v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, počet obetí nebol bezprostredne známy. V odkazovej aplikácii Telegram o tom v stredu informoval guvernér Valentyn Rezničenko, ktorého citovala tlačová agentúra AP.

„Noc bola nepokojná a ťažká. Nepriateľ zaútočil na našu oblasť zo vzduchu a zasiahol sklad nafty a jednu z tovární. Sklad nafty bol zničený. Záchranári sa stále snažia uhasiť plamene v továrni. Požiar je veľký,“ napísal Rezničenko.

Pri utorkovom ostreľovaní mesta Rubižne v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny bol zabitý jeden človek a ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, uviedol v stredu na Telegrame guvernér Serhij Hajdaj.

Ruská armáda sa naďalej sústreďuje na prípravu ofenzívy na východe Ukrajine, ako v stredu ráno oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl – cieľom Rusov je „dosiahnuť úplnú kontrolu nad územiami Doneckej a Luhanskej oblasti“.

Pod kontrolou povstalcov podporovaných Ruskom sú od roku 2014 iba časti oboch spomínaných oblastí a Moskva ich krátko pred inváziou uznala za nezávislé štáty.

08:38 WHO dodá Ukrajine tisíce dávok liekov pre pacientov s HIV na ďalších 12 mesiacov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok oznámila, že dodá na Ukrajinu tisíce dávok život zachraňujúcich antiretrovirálnych liekov na pokrytie potrieb pacientov infikovaných HIV na nasledujúcich 12 mesiacov. V stredu o tom informovali portál britského denníka The Guardian a tlačová agentúra Reuters.

WHO spolu s Núdzovým plánom prezidenta USA pre AIDS (PEPFAR), ukrajinskými úradmi a ďalšími partnermi zabezpečili 209 000 balení generického antiretrovirálneho lieku TLD.

Ukrajina má podľa odhadov 260 000 ľudí žijúcich s infekciou HIV, čo je druhý najvyšší počet v Európe po Rusku, a pred inváziou Moskvy približne polovica z nich podstupovala antiretrovirálnu liečbu.

Minulý mesiac úrad OSN pre HIV/AIDS varoval, že Ukrajine zostáva menej než mesačná zásoba liekov pre pacientov s infekciou HIV.

„Hrozí, že táto vojna zničí ťažko dosiahnutý pokrok z posledných rokov v množstve zdravotných problémov vrátane HIV. Nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo, keď už Ukrajina prekonala v HIV kritickú situáciu a začala sa zlepšovať,“ povedal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Henri Kluge.

07:59 Do brány ruského veľvyslanectva v Bukurešti narazilo auto, šofér zahynul

Do brány ruskej ambasády v rumunskej metropole Bukurešť narazilo v stredu ráno osobné vozidlo, ktoré začalo po náraze horieť. Šofér nehodu neprežil, oznámila miestna polícia. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Podľa bukureštských policajtov narazil sedan do brány pred budovou ruskej ambasády okolo 06.00 h ráno miestneho času (07.00 h SEČ). Po náraze však vozidlo na pozemok ruského zastupiteľského úradu cez bránu nepreniklo.

Na videu, ktoré zachytáva udalosti po nehode, vidno horiace auto a pracovníkov bezpečnostnej služby budovy ambasády pobehujúcich naokolo.

Podľa polície sa oheň hasičom uhasiť podarilo, šoféra auta však zachrániť nedokázali a ten na mieste zahynul.

Bezprostredne po incidente neboli známe informácie o možnom motíve ani ďalšie detaily, upozorňuje AP. Podľa agentúry Reuters nie je jasné ani to, či išlo o nehodu alebo o úmyselný čin.

BREAKING:

Someone just crashed a car into the gate of the Russian Embassy in Bucharest, Romania.

1 person confirmed dead. pic.twitter.com/O40fLuab1f

— Visegrád 24 (@visegrad24) April 6, 2022

05:20 Americký generál Milley navrhuje vyslať do východnej Európy viac vojakov

Predseda Zboru náčelníkov štábov armády USA Mark Milley v utorok vyjadril presvedčenie, že na územie členských krajín NATO vo východnej Európe by malo byť vyslaných ešte viac amerických vojakov, aby odradili Rusko od ďalšej agresie. Podľa Milleyho je potrebné na východné krídlo aliancie vyslať viac amerických vojakov, ktorí by tam boli trvale rozmiestnení a rotovali by medzi viacerými stálymi základňami, ktoré by zriadili partneri z NATO. Tým by sa podľa neho skombinoval princíp rotácie so stálym rozmiestnením.

„Domnievam sa, že mnohí naši európski spojenci, hlavne tí z pobaltských krajín, Poľska, Rumunska prejavujú veľkú, veľkú ochotu zriadiť stále základne. Oni ich postavia a zaplatia príslušné náklady,“ povedal kongresmanom generál Milley, ktorý je najvyššie postaveným dôstojníkom armády USA. Momentálne je v európskych krajinách rozmiestnených viac než 100 000 amerických vojakov. Pred ruským útokom na Ukrajinu ich tam bolo približne 80 000, píše agentúra Reuters.

03:10 USA v rámci nových sankcií zakážu investície v Rusku, dodajú Ukrajine ďalšiu pomoc

Americká vláda pripravuje nový balík sankcií voči Moskve, v rámci ktorého zakáže „všetky nové investície“ v Rusku. Okrem toho pritvrdí existujúce reštrikcie voči ruským bankám a štátnym podnikom a rozšíri zoznam sankcionovaných ruských vládnych činiteľov a ich rodinných príslušníkov.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zároveň v utorok oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 100 miliónov dolárov.

2:10 Zelenskyj: OSN nedokáže vykonávať svoje poslanie, môže za to Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore kritizoval Organizáciu Spojených národov (OSN), ktorá podľa nedokáže plniť svoje poslanie – zaisťovanie mieru a bezpečnosti vo svete. TASR informáciu prevzala z televízie Sky News.

„Bezpečnostná rada (BR) OSN existuje, ale bezpečnosť vo svete nie. Pre nikoho. To celkom určite znamená, že Spojené národy v súčasnosti nie sú schopné vykonávať úlohy, pre ktoré boli vytvorené,“ povedal Zelenskyj, ktorého krajina už šiesty týždeň vzdoruje ruskej vojenskej agresii.

01:40 Rusko opäť nevpustilo do obliehaného Mariupola evakuačné autobusy, tvrdí vicepremiérka

Príslušníci ruských inváznych síl v utorok nevpustili do obliehaného mesta Mariupol, kde sa stále nachádza asi 120 000 civilistov, evakuačné autobusy sprevádzané pracovníkmi Červeného kríža. Z mesta dovolili odísť len 1 496 civilistom v osobných autách. Informovala o tom ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citovala agentúra. Civilisti, ktorým ruskí vojaci dovolili opustiť zničené mesto, sa podľa nej evakuovali do neďalekej Záporožskej oblasti.

VIDEO Ruské námorníctvo zaútočilo so strelami Kalibr

The Russian MoD published a video showing a ship launching seven Kalibr cruise missiles from the Black Sea at targets in Ukraine.https://t.co/iKSuET9q5S pic.twitter.com/MgmslJYPXV

— Rob Lee (@RALee85) April 6, 2022

00:18 Twitter obmedzí obsah z viac než 300 oficiálnych účtov ruského vedenia

Účty už nebudú odporúčané v časových osiach, v upozorneniach ani inde na stránke, spresnila spoločnosť s tým, že toto obmedzenie sa týka aj účtov šéfa Kremľa Vladimira Putina. Spoločnosť zároveň uviedla, že podnikne kroky proti každej krajine, ktorá „obmedzí prístup k internetu, kým je zapojená do ozbrojeného konfliktu“.

Agentúra Reuters, ktorá o tom v utorok informovala, uviedla, že od začiatku vojny na Ukrajine je mikroblogovacia platforma Twitter v Rusku značne obmedzená. Twitter poukázal na to, že voľnosť, ktorú pri komunikácii na sociálnej sieti využívajú vládni činitelia, za súčasného obmedzovania fungovania platformy v Rusku „vytvára škodlivú informačnú nerovnováhu“. Spoločnosť Twitter svojím opatrením cieli na účty ruskej vlády, ktoré zahŕňajú oficiálne profily ministerstiev a veľvyslanectiev, ako aj účty vysokopostavených ruských predstaviteľov.

(tasr, sita)

UTOROK

https://standard.sk/189553/orban-si-bude-musiet-vybrat-medzi-moskvou-a-zvyskom-sveta-vyhlasil-zelenskyj/