6. apríla, 06:01

Len jeden európsky štát sympatizuje s Ruskom

Len jeden európsky štát sympatizuje s RuskomSrbský prezident a prezidentský kandidát Aleksandar Vučič gestikuluje počas tlačovej konferencie po víťazstve v nedeľňajších voľbách hlavy štátu v Belehrade 3. apríla 2022. Foto: TASR/AP

Nie, nie je to Orbánovo Maďarsko, ktoré tak vytrvale napomína prezident Zelenskyj. Treba ísť trošku viac na juh. Z Belehradu píše Martin Leidenfrost.

„Ukrajina napadla Rusko,“ napísal srbský bulvárny plátok Informer na za­čiat­ku ruskej invázie. Odvtedy sa pýtam, či sú Srbi po­slední v Európe, ktorí ešte stále pociťujú široké sympatie k Rus­ku. At­mosf­éra v iných tradične prorusky naladených krajinách sa zmenila, podľa bulharského prieskumu má napríklad až 40 per­cent Bulharov od napadnutia Ukrajiny horší názor na Rusko.

Srbsko je však špecifické v tom, že obyvatelia Juhoslávie na jar 1999 sami zažili to, čo teraz Ukrajinci: bombardovanie miest, aj s použitím ka­zetovej munície, ktorá je v súčasnosti vo väč­šine krajín sveta zakázaná. V roku 1999 trafila kazetová bomba rodinný dom v bele­hrad­skej štvrti Batajnica, približne kilometer od vo­jen­ské­ho objektu, a roztrhala trojročné diev­čatko Mi­licu, kto­rá práve se­de­la v kúpeľni na noč­ní­ku. Teraz, v roku 2022, bude zrejme takto na kúsky roz­trha­ných ešte viac uk­rajin­ských detí. Kladiem si teda otázku, je naozaj mož­né, že by v Srbsku mnohí z tých, ktorí stotožňujú útočníka z roku 1999 (NATO) s napadnutím z roku 2022 (Uk­rajina), schvaľovali Pu­ti­no­vu voj­nu?

Nemienim nájsť definitívnu ani priamu odpoveď, veď je to bolestivá téma, chcem sa iba troš­ku poprechádzať po Be­lehrade.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.