7. apríla, 06:56

Paranoik či vizionár? Príbeh filozofa Giorgia Agambena

Paranoik či vizionár? Príbeh filozofa Giorgia AgambenaGiorgio Agamben. Foto: egs.edu
Ľubomír Žák Profesor teológie a katolícky kňaz.

Zostal by váženým a pokojne starnúcim filozofom, keby nedošlo ku covidovej kríze a on sa rozhodol neprehovoriť. Lenže on tak urobil – a tvrdo narazil. O tom, do akého svetla stavia Agambena nedávne rozhodnutie talianskej vlády, píše profesor Ľubomír Žák.

Onedlho bude mať 80 rokov, ale mladí ľudia ho aj tak vyhľadávajú a nasledujú. Je profesorom filozofie, a predsa ho pozná celá talianska verejnosť. Píše o špecifických témach z oblasti politickej filozofie, etiky, estetiky, ba dokonca metafyziky a ontológie, a predsa jeho knihy nájdete vo všetkých talianskych kníhkupectvách, kde sú často vystavené ako najpredávanejšie. Neprijíma pozvania zúčastniť sa populárnych televíznych talkshow, žije skôr v ústraní, avšak aj tak sa každý jeho názor okamžite objavuje, okomentovaný, na prvých stránkach najpredávanejších talianskych denníkov. Touto osobnosťou je intelektuál Giorgio Agamben, ktorého vo Francúzsku, Nemecku, Anglicku a Spojených Štátoch považujú za jedného z najdôležitejších a najznámejších talianskych a európskych filozofov.

Aká cesta viedla k tejto jeho nevšednej popularite? Ako je možné, že v časoch, keď mnohé filozofické fakulty univerzít celej Európy majú už dlhé roky klesajúci počet študentov, tento filozof, hovoriaci o filozofii a filozofickým jazykom, dokáže upútať pozornosť, zaujať svojimi interpretáciami a názormi, rozpútať verejnú diskusiu, majúcu zápalnú silu, ktorú by určite obdivovali aj členovia starého gréckeho areopágu? Ako je možné, že „obyčajný intelektuál“, akademik, dosiahol takú veľkú popularitu?

Odpoveď netreba hľadať iba v jeho excelentnej akademickej kariére. Aj keď ide o kariéru, pred ktorou treba sňať klobúk. Veď uznajte, nie je obvyklé, aby sa niekto úspešne presadil, ba dokonca stal priťahujúcim magnetom, v takých akademických centrách, akými sú Collège International de Philosophie v Paríži, Štátne univerzity v Macerate a Verone, Univerzitný inštitút architektúry v Benátkach, Univerzita v New Yorku, Univerzita v Northwesterne, Univerzita Heinricha Heineho v Düsseldorfe, European Graduate School v Saas-Fee a Univerzita Saint-Denis v Paríži.  

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.