Lipšic a prokurátori UŠP kritizujú zásahy Žilinku a jeho podriadených. Ten hovorí o zákernom útoku

Skupina prokurátorov okolo Daniela Lipšica vydala rozsiahle stanovisko, v ktorom viní vedenie generálnej prokuratúry z neštandardného správania, predovšetkým vo vzťahu k prípadu bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Šéf prokuratúry Maroš Žilinka kontruje slovami, že ide o zákerný a nepodložený útok.
Siedmi prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry namietajú voči zásahom generálnej prokuratúry do ich práce. Skupina na čele s Danielom Lipšicom svoje obavy z konania Maroša Žilinku a jeho blízkych podriadených ozrejmila v rozsiahlom stanovisku.
Vyjadrenie sformulovala predovšetkým v reakcii na podanie návrhu na väzbu kajúcnikov Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa za to, čo vypovedali o bývalom riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskom.
V stanovisku opakujú, že postup Generálnej prokuratúry v súvislosti s paragrafom 363 Trestného poriadku sa vo viacerých ohľadoch radikálne vymyká jej samotnej doterajšej dlhodobej praxi.
Hovoria napríklad o nedodržaní 6-mesačnej lehoty medzi vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a jeho zrušením či súvisiacom nedodržaní lehoty na predloženie spisov, ktoré si Žilinkova podriadená vyžiadala expresne rýchlo.
„Nie je nám z našej praxe známy iný prípad, keď v neväzobnej trestnej veci generálna prokuratúra žiadala predloženie spisov takpovediac zo dňa na deň, ani racionálny dôvod, prečo sa to práve v tejto veci deje, ak odmietneme jediný logicky sa natískajúci záver,“ píšu prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry.
Problémov má byť viac
Reakcia prokurátorov na činnosť Generálnej prokuratúry je však širšia a netýka sa len Pčolinského. Píšu aj o odnímaní spisov v kauze Fatima, nesprávnej interpretácii judikatúry Najvyššieho súdu alebo osobnej telefonickej intervencii Žilinku smerujúcej k ovplyvneniu postupu dozorového prokurátora o zadržanej osobe.