Pán premiér, koľkokrát musíme vstúpiť do tej istej rieky?

To, čo sa opäť deje medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou, medzi policajnou inšpekciou a SIS a vyšetrovateľmi týchto káuz, ako do toho vstupujú médiá a advokáti, je opäť raz chaos. A zlyhanie vedenia štátu.

Je to neuveriteľné, ale koľkýkrát vstupujeme do tej istej rieky? Zase tu máme novú kapitolu vojny policajtov a zase ju riešia všetci okrem tých, ktorým to vecne a politicky prislúcha.

Nekoná minister Mikulec a nekoná ani premiér Heger, pritom nesú priamu zodpovednosť za stav a prácu inšpekcie a SIS. A najmä nesú politickú zodpovednosť.

Malá rekapitulácia.

Keď bol bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský prepustený po rozhodnutí Jozefa Kanderu, námestníka generálneho prokurátora (paragraf 363), médiá tvrdili, že bola zmarená spravodlivosť, lebo Pčolinský nebude obvinený a nepôjde pred súd. O pár mesiacov to neplatí, Pčolinský obvinený je.

Prokuratúra dala podnet na zadržanie Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu za krivú výpoveď proti Pčolinskému, polícia ich zadržala, tvrdia, že sú nevinní. Súd má o ich zadržaní rozhodnúť dnes (v utorok).

Opäť sa okolo toho víri veľa jednoznačných i protichodných tvrdení, všetko sa to automaticky spája s Kollárovou stranou a opäť vystupuje do popredia jeden starý problém.

Tým problémom je, že SIS je podriadená premiérovi, za jej stav teda nenesie zodpovednosť Sme rodina, ktorá nominovala šéfa SIS, ale Heger. To isté platí v prípade policajnej inšpekcie a zodpovednosti Mikulca.

Je nenormálne a spoločensky neakceptovateľné, aby sa tu systematicky napádali špeciálna a generálna prokuratúra. Poškodzuje to štát, umožňuje to rozohrávať hry a tie pritom vôbec nemusia nijako súvisieť s politikou.

Mal by preto zasiahnuť premiér Heger.

Túto zodpovednosť si uvedomuje od momentu, keď minulý rok zvolal zasadnutie všetkých dotknutých v priestoroch SIS. To stretnutie malo viac závažných nedostatkov (prítomnosť výkonnej moci a zástupcov prokuratúry a SIS), ale jeden jasný odkaz: že premiér prebral zodpovednosť.

Odvtedy sa stalo veľa, ale neporiadok len narastá. Dva problémy sa objavujú dlhodobo.

Ľudia obvinení z ťažkých zločinov sa po prepustení môžu stretávať, dokonca v zahraničí, obľúbenou destináciou je Dubaj. Naposledy sa Norbert Bödör a Tibor Gašpar stretli v Dubaji. Podobnému obvineniu teraz čelí Makó s Beňom.

Nie je to normálne. Raz sú v tvrdej kolúznej väzbe a potom vo voľnom režime, ktorý im nebráni opustiť krajinu.

Druhý problém. Stále sa nám opakujú prípady, keď väčší kriminálnik obviní niekoho za menší delikt a dostane za to pohoršujúco nízky trest. Naposledy to bol prípad sudcu Polku, ktorý svedčil proti Slotovi a úplatku v hodnote 5-tisíc eur, pričom on dostal podmienku a peňažný trest nižší, ako vysúdili sudcovia za roky od médií.

Je to princíp korunného svedka obráteného hore nohami.

Riešenie Pčolinského kauzy, cestovania Bödöra či Makóa alebo dokonca ich podnikanie, to nedokážu vyriešiť ani Žilinka, ani Lipšic, ani Hamran a nič s tým dlhodobo nerobí ani Mikulec.

Zodpovednosť sa tým presúva na premiéra Hegera. Mal by v štáte zjednať nápravu. Nemusí a nemá riešiť kauzy, má vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí ich produkujú – a minimálne niesť zodpovednosť za postup SIS, ktorá pod neho priamo spadá.

Inak sa zodpovednosť za riešenie presunie na voličov. A to sa všetkým vyššie menovaným nemusí vôbec páčiť.