8. apríla, 06:36

Profesor Dohnal z ústavu slavistiky: V Rusku sa objavil termín inoslaviansky. Ja sa ale necítim byť iným Slovanom

Profesor Dohnal z ústavu slavistiky: V Rusku sa objavil termín inoslaviansky. Ja sa ale necítim byť iným SlovanomJosef Dohnal. Foto: Osobný archív J. Dohnala

Akademické vzťahy s Rusmi sú na bode mrazu. Časť ruských akademikov mi na emaily neodpovedá, mnohí sa od začiatku invázie vôbec nehlásia, opisuje profesor Josef Dohnal z Ústavu slavistiky Masarykovej univerzity v Brne a Katedry rusistiky Univerzity svätých Cyrila a Metoda. Ruská literatúra je veľmi humanistická a zastáva sa slabších, ale po invázii som mal problém prednášať o tom študentom, hovorí.

Na webstránke katedry rusistiky trnavskej univerzity sa uvádza: „Študuj ruštinu na našej katedre a získaj dva diplomy – jeden zo Slovenska a druhý z Ruska.“ To už zrejme neplatí, alebo áno?

Platí aj neplatí súčasne. Tento rok sme mali prvých študentov, ktorí by tie diplomy mali dostať. Študenti odcestovali do Ruska a pobudli tam, ale začala sa ruská invázia, a tak boli stiahnutí naspäť. Absolvovali niektoré predmety prezenčne a ďalšie absolvujú online, takže dvojitý diplom dostanú. Na základe rozhodnutia fakulty a univerzity sa spolupráca v tejto chvíli pozastavila.

Zatiaľ nevedno, čo bude ďalej. Budeme čakať, čo sa bude v Rusku odohrávať a ako budú reagovať ruské vysoké školy. Na základe toho vedenie univerzity rozhodne, či spolupráca bude, alebo nebude pokračovať, prípadne za akých podmienok a odkedy. Momentálne vyčkávame. Závisí to od toho, ako sa bude vyvíjať Rusko a kam bude smerovať.

Študentov ste mali v Belgorode, ktorý je neďaleko ukrajinských hraníc. Ako prežívali začiatok vojny a ako sa dostali domov?

Pokiaľ viem, necítili žiadne nebezpečenstvo ani prejavy nenávisti, ale vedenie fakulty rozhodlo o zmrazení spolupráce. Pri návrate to mali zložitejšie. Nebo nad Európou sa uzavrelo, a tak sa museli vrátiť cez štáty, ktoré mali otvorený vzdušný priestor. Leteli cez Dubaj. Letov z Ruska bolo málo, ale záujem bol obrovský, takže to stálo nemalé peniaze.

Ako vyzerajú akademické vzťahy s Rusmi teraz? Vznikla akási univerzitná železná opona alebo stále s ruskou stranou nejako komunikujete?

To je veľmi zložitá otázka. Oficiálna komunikácia sa v podstate nekoná. Oznámilo sa zmrazenie spolupráce a tým sa to viac-menej končí. Nakoľko je to možné, komunikujeme na osobnej úrovni, lebo všetci máme známych z konferencií či stáží.

Problém je inde. Nemôžem hovoriť za ostatných kolegov, ale ja vidím tendenciu mlčať. Zaregistroval som dokonca situáciu, keď som poslal do Ruska relatívne nevinný mail, že situácia je náročná. Druhá strana mi naznačila, že je dobré sa tejto témy nedotýkať a zdržať sa komentárov. Časť ľudí mi na emaily neodpovedá, mnohí sa od začiatku invázie vôbec nehlásia. Komunikujem teraz približne s tromi ľuďmi z okruhu okolo 20 až 25 ruských kolegov, s ktorými som bol bežne v kontakte. Všetci ostatní sa odmlčali, alebo sú možno zablokovaní. Skutočne neviem, čo presne sa deje. Je mi hlúpe písať im a pýtať sa, prečo neodpovedajú. Nechcem, aby sa nedajbože dostali do problémov za to, že komunikujú s niekým z „nepriateľského“ Západu.

Rôzne prieskumy hovoria, že vojnu na Ukrajine podporuje od 55 do 70 percent Rusov. Aký máte v tomto ohľade pocit z ruských vysokoškolských profesorov, ktorých poznáte?

Keď ešte fungovala komunikácia, ich prvé reakcie boli toho rázu, že sa stalo niečo hrozné. Ďalšia reakcia bola šok. Iná korešpondentka zas hovorila, že je vydatá za Ukrajinca a nechápe, čo má robiť a ako to má spracovať. Ďalšia mi písala, že podpísala výzvu akademických pracovníkov na ukončenie vojny. Teraz sa bojí o svoje miesto, lebo nevie, čo bude nasledovať. Títo ľudia sa dostali do neznámej situácie, ktorá ohrozuje ich akademickú kariéru, a vtedy každý reaguje inak. Neodsudzujem ľudí, ktorí prestali komunikovať, lebo sa boja straty zamestnania alebo perzekúcie. Viete, ako to chodí v Rusku, aké teraz prijali zákony a že moc akéhokoľvek nadriadeného sa do značnej miery spája s predpokladanou lojalitou. Keď človek nie je lojálny, musí rátať s tým, že nadriadený sa ho nezastane a bude mať problém.

Aká ja nálada medzi rusistami na Slovensku a v Česku? Predsa len sa očakáva, že keď niekto pôsobí v tomto odbore, musí mať určité sympatie k Rusku. Nehovoríme o režime a vláde, ale o kultúre, spoločnosti či histórii.

Univerzita Komenského v Bratislave pripravila spoločné vyjadrenie slovenských rusistov, kde ruskú inváziu odsúdila. Masarykova univerzita v Brne, kde tiež pôsobím, vypovedala všetky zmluvy, ktoré mala s ruskými partnermi.

Väčšina rusistov z toho ostala v šoku. Týmto krokom sa stavia naruby všetko, čo o sebe ruská kultúra v širokom zmysle toho slova hlása. Ruská literatúra je veľmi humanistická a zastáva sa slabších. Hranice nie sú pre väčšinu ruských autorov také dôležité ako to, kto koná ľudsky a podľa určitých hodnôt. Sám sa priznám, že som mal problém predstúpiť pred študentov a vo svetle súčasného diania naďalej v prednáškach trvať na tom, že ruská literatúra je humanisticky založená.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.