Rusko sa borí s nízkou natalitou a demografickým prepadom už desaťročia. Ani najnovšie vyhliadky napriek prijatým vládnym programom nevyzerajú ružovo. Napriek tomu sa tu narodí na jednu ženu stále viac detí ako v mnohých európskych štátoch. Diskusia o miestnych opatreniach a ich dosahoch môže byť preto v mnohom prínosná aj pre nás.

Prepočty ukazujú, že v roku 2020 klesne celkovo ruská populácia o 158-tisíc ľudí, čo je päťkrát viac než v predchádzajúcom roku a najviac za posledných 14 rokov. K opätovnému prírastku obyvateľstva sa Rusko môže vrátiť až v roku 2022.

Problémom je okrem pandémie nového koronavírusu, ktorá Rusko zasiahla mimoriadne tvrdo, príchod takzvanej demografickej jamy. Ide o stav, keď sa do veku vhodného na rodenie detí dostávajú slabé ročníky s malým počtom žien. To je prípad dnešného Ruska, kde do plodného veku vstupujú slabé ročníky 90. rokov minulého storočia, ktoré boli poznamenané obrovským prepadom natality.

Trend sa začal meniť po roku 1999 spolu so zvyšujúcou sa životnou úrovňou v krajine. Druhé desaťročie 21. storočia tam bolo charakteristické rekordne vysokou plodnosťou a rekordne nízkou mortalitou, pretože sa podarilo predĺžiť mimoriadne krátky stredný vek dožitia ruských mužov.

Rekordný bol rok 2015, keď na jednu Rusku v priemere pripadlo 1,75 dieťaťa. Na porovnanie, ak v rokoch 2010 až 2015 na jednu Rusku v priemere pripadlo 1,7 dieťaťa, na Slovenku to bolo 1,4, na Maďarku 1,3, Ukrajinku 1,5, Nemku 1,4 a Číňanku 1,6 dieťaťa. O málinko väčšia bola natalita v tomto čase len v škandinávskych krajinách.  

Na rast populácie je nutné, aby sa na 100 žien narodilo 210 detí. Ako máme možnosť vidieť, v Rusku to tak nie je. Tento štát sa však ničím nevymyká spomedzi väčšiny susedných krajín, pričom oproti mnohým je na tom lepšie.

Národný projekt postavený na príspevkoch

Nárast natality v Rusku po prelome tisícročí nebol len mimovoľným vedľajším produktom zvyšujúcej sa životnej úrovne. Kremeľ považuje zastavenie poklesu populácie za jednu zo svojich hlavných priorít. V roku 2007 začali poskytovať finančnú podporu pri narodení alebo adoptovaní druhého dieťaťa. Od roku 2020 dostávajú ruské rodiny po novom podporu aj pri narodení prvého potomka. Za prvé dieťa štát vypláca 466 617 rubľov (5 095 eur) a za druhé 616 617 rubľov (6 733 eur).

S cieľom zmierniť dosahy demografickej jamy vypracovala Moskva národný projekt Demografia s rozpočtom viac než tri bilióny rubľov (takmer 32 miliárd eur) na roky 2019 až 2023. Projekt má pomôcť zabezpečiť dosiahnutie priemernej dĺžky života 67 rokov, zvýšenie natality na 1,7 dieťaťa na ženu, vytvorenie podmienok na starostlivosť o deti do troch rokov a podporu zdravšieho životného štýlu.

Experti vrátane vládnych sa obávajú, že ani takýto štedrý balík finančných prostriedkov nemusí v súčasnej situácii stačiť a v budúcnosti ho bude treba ešte viac posilniť a zefektívniť.

Finančná podpora rodín nerieši všetko

Nie každý odborník v Rusku je presvedčený, že demografická kríza sa dá riešiť peniazmi. Podľa Anatolija Višnevskeho, riaditeľa Inštitútu pre demografiu Vysokej školy ekonomickej v Moskve, je demografický pokles fenoménom vo všetkých rozvinutých krajinách, pričom v nejednej je situácia horšia ako v Rusku. „V dnešnom svete treba dieťa živiť do 20. roku, tu samy dávky nestačia. Treba prijať komplexné opatrenia, ktoré budú zamerané na celkové zlepšenie životnej úrovne, nielen na ženy s deťmi. Ľudia, ktorí plánujú deti, berú do úvahy veľké množstvo faktorov,“ hovorí riaditeľ.

Vedec zároveň upozorňuje na inú vec. Problém je v charaktere pokolenia, ktorého členov vychovali v značnej slobode ako svetských občanov. Poukazuje pritom konkrétne na Poľsko a Slovensko, ktoré sú ekonomicky úspešné, nezažili v 90. rokoch taký ekonomický prepad ako Rusko a aj tak sa tam na jednu ženu rodí menej detí. Dnešné Rusko je podľa neho „ako Západ v 70. rokoch – krajina mladých ľudí, žijúcich pre seba“. Tento trend nedokážu prelomiť ani vyššie prídavky na deti, ani ekonomický rast.

Višnevskeho zástupca, demograf Michail Denisenko, tiež nepredpokladá, že finančná podpora natality bude dostatočným opatrením na zabránenie výraznejšiemu zníženiu počtu obyvateľov. Pripomína, že prirodzený pokles obyvateľstva o takmer 14 miliónov z rokov 1992 – 2019 vykompenzovalo do určitej miery 9,6 milióna migrantov prevažne z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí v tom čase prišli do Ruska za lepším životom.  Ako poukazuje demograf, sám Putin, keď hovorí o potrebe rastu obyvateľstva, zdôrazňuje význam podpory migrácie, a to najmä osôb, ktoré sú nositeľmi „ruskej kultúry“.

Vladislav Inozemcev, riaditeľ Centra pre výskum postindustriálnej spoločnosti, v súvislosti s potrebami pracovného trhu a migráciou zo zahraničia upozorňuje na zaujímavý fenomén. Kvalifikovaní migranti dokážu uspokojiť potreby pracovného trhu, ktorý čelí nedostatku pracovných síl, ale ich príchodom sa spomaľuje modernizácia ekonomiky. Práve nedostatok pracovných síl v ekonomike je podľa neho jedným z hlavných stimulov na hľadanie nových, efektívnejších riešení.

„Jeden z najobdivuhodnejších prelomov vo zvyšovaní produktivity a v uplatňovaní technologických noviniek dosiahlo v 20. storočí Japonsko, ktorého populácia migrantov dodnes nepresahuje 2,2 percenta. Analogicky, éra prudkého zníženia medzery v produktivite medzi Európou a Spojenými štátmi nastala v takzvanom slávnom tridsaťročí 1946 až 1975, teda v období takmer plnej zamestnanosti a deficitu pracovných síl, ktoré predchádzalo masovej pracovnej migrácii do krajín západnej Európy,“ tvrdí Inozemcev.

Finančná podpora rodín rieši mnohé

Najviac detí v Rusku sa rodí na Kaukaze a v niektorých iných etnických, prevažne moslimských oblastiach krajiny. Mantra o tom, že za ruskou natalitou sú len moslimovia, kým miestne slovanské obyvateľstvo vymiera, však nie je nutne pravdivá. Značný vplyv na to môže mať práve finančná podpora rodín s deťmi.

Relatívne vysoká miera natality je aj v prevažne etnicky ruskej  Sachalinskej oblasti, kde úrady pred niekoľkými rokmi začali podporovať rodiny s deťmi prostredníctvom programu demografického stimulovania, na ktorý vynakladajú až dve percentá miestneho hrubého domáceho produktu. Podľa demografa Alaxeja Rakšu má práve táto, inak izolovaná oblasť ruského Ďalekého východu jednu z najvyšších natalít v celom Rusku, pričom ešte pred desiatimi rokmi bola z tohto hľadiska podpriemerná. Celoštátnu podporu pri narodení dieťaťa tak Rakša nevníma ako neúčinný nástroj.

Do roku 2007, kým nezačali poskytovať celoštátny príspevok na druhé dieťa, rástlo podľa slov Rakšu obyvateľstvo veľmi pomaly. Následne pôrodnosť vyskočila, a to najmä v prípade druhorodených detí.

Zdôrazňuje, že od roku 2011 prijali aj ruské regióny opatrenia na podporu pri narodení tretieho dieťaťa vo výške od 50- do 300-tisíc rubľov (od 544 do 3 267 eur). V oblastiach, kde bola podpora aspoň 200-tisíc rubľov (2 178 eur), zaznamenali nárast natality. „Z hľadiska rodenia druhých a tretích detí sa tak Rusko následne dostalo mierne nad priemer rozvinutých krajín.“ 

Novú politiku Moskvy, podľa ktorej dostávajú rodičia po novom príspevok aj na prvé dieťa, však považuje za krok nesprávnym smerom. Upozorňuje, že pôrodnosť prvých detí bola a je v Rusku v porovnaní s inými rozvinutými štátmi vždy vysoká a len málo žien ostáva bezdetných. Problémom je, že väčšina rodín sa uspokojuje s jedným dieťaťom.

„Ak by sa dôraz kládol na tretie dieťa a príspevok naň by bol milión rubľov [1 0891 eur], pribudol by za desať rokov milión alebo jeden a pol milióna detí. A to všetko pri vynaložení približne takého istého množstva finančných prostriedkov ako pri terajšej podpore na prvého potomka,“ verí Rakša. Súhlasí však, že príspevky nie sú všeliekom, keďže na natalitu vplýva negatívne viacero faktorov vrátane pornografie, smartfónov a vysokej miery sociálnej nerovnosti v štáte.

Varovanie pred japonskou cestou starnutia

To by však ruskú vládu nemalo odradiť od podpory natality. Rakša nesúhlasí s názorom niektorých iných expertov, že namiesto natality treba skvalitňovať život dospelých a seniorov, aby tí potom dokázali ostávať dlhšie produktívnymi. Odstrašujúcim príkladom je Japonsko, ktoré sa dostalo do špirály starnutia populácie.

„Štát sa dostal do problémov, lebo čoraz väčšiu časť populácie tvoria dôchodcovia. Keď sú voľby, hlasujú za politikov, ktorí práve im sľúbia zvýšenie príjmu alebo iné prerozdelenie štátnych financií v ich prospech. Napríklad vyššie dôchodky, väčšie výdavky na zdravotnú starostlivosť a domy pre seniorov. Z čoho sa to všetko platí? Ide to na úkor podpory detí a rodín. Je to proces pozitívnej spätnej väzby, ktorý sám seba posilňuje. Keď sa rovnováha odchýli, kyvadlo úplne spadne. Čím je populácia staršia, tým viac si starí ľudia pre seba žiadajú dávky a peniaze, tým menej peňazí zostáva pre mladých. A čím menej peňazí je pre mladých ľudí, tým menej mladých ľudí rodí, čo znamená, že je viac starších ľudí,“ upozorňuje Rakša.

Boj Ruska s demografiou je bojom nerovným, v ktorom Moskva zatiaľ rozhodne nevyhráva. Podniká kroky s cieľom posilniť natalitu vlastného obyvateľstva. Ako doplnkové opatrenie podporuje migráciu kultúrne blízkych prisťahovalcov. Analýza zakopnutí aj úspechov Ruska má pri diskusiách o riešení demografických problémov v Európe svoj význam.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.