5. apríla, 06:34

Orbán si bude musieť vybrať medzi Moskvou a zvyškom sveta, vyhlásil Zelenskyj

Orbán si bude musieť vybrať medzi Moskvou a zvyškom sveta, vyhlásil ZelenskyjVolodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:04 Johnson vyzval Rusov, aby šírili pravdu o vojne na Ukrajine

Britský premiér Boris Johnson sa vo videu, ktoré zverejnil v utorok na Twitteri, prihovoril obyvateľom Ruska a vyzval ich, aby šírili správy o „zverstvách“ páchaných ich vojenskými silami na Ukrajine. Ak by totiž Rusi poznali pravdu, vojnu by nepodporovali, tvrdí šéf Downing Street. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a britských médií.

Johnson vyzval i samotné ruské jednotky, aby zdieľali správy o tom, čo sa deje na Ukrajine. „Zverstvá páchané ruskými vojakmi v Buči, Irpini a inde na Ukrajine vydesili celý svet… Tieto správy sú tak šokujúce, tak strašné, že niet divu, že vaša vláda sa ich snaží  pred vami zamlčať… Váš prezident (Vladimir Putin) vie, že ak by ste mohli vidieť, čo sa deje, nepodporovali by ste jeho vojnu,“ povedal predseda britskej vlády. „Rusi si zaslúžia pravdu, zaslúžite si fakty,“ dodal.

21:44 Guterres: Vojna na Ukrajine je výzvou pre medzinárodný poriadok a mier vo svete

Vojna na Ukrajine je dosiaľ jednou z najväčších výziev pre medzinárodný poriadok a mier vo svete. Súvisí to s charakterom ruskej invázie, jej intenzitou a tiež dôsledkami. Povedal to na úvod utorkového zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku generálny tajomník OSN António Guterres. TASR informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Vojna na Ukrajine sa musí skončiť – a to okamžite,“ vyzval Guterres. „Táto vojna viedla k nezmyselným stratám na životoch, masívnej devastácii miest a k zničeniu civilnej infraštruktúry,“ povedal. „Potrebujeme seriózne mierové rokovania založené na princípoch Charty OSN,“ vyzval.

21:24 Lavrov: Tvrdenia o vojnových zločinoch v Buči majú zmariť rokovania s Ukrajinou

uský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok obvinil Západ zo snahy zmariť  rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou tým, že podnecuje „hystériu“ v súvislosti s násilnosťami spáchanými na civilistoch v ukrajinskom meste Buča.

Podľa Kyjeva a Západu existujú dôkazy, že Rusko sa v tomto meste v Kyjevskej oblasti dopustilo vojnových zločinov. Moskva tieto obvinenia popiera, pričom ich označila za „obludný falzifikát“, napísala agentúra AFP, ktorá Lavrovove výroky prevzala zo správy ruskej agentúry RIA Novosti.

Podľa Lavrova sa v súvislosti s Bučou „vynára otázka, na aký účel slúži táto očividne nepravdivá provokácia“. Rusko má všetky dôvody domnievať sa, že cieľom je odvrátiť pozornosť od vyjednávacieho procesu. Po zverejnení fotografií a videí z Buče sa ukrajinskí vyjednávači dokonca „pokúsili úplne prerušiť proces vyjednávania“, konštatoval Lavrov.

Žiadal tiež, aby bol do Kyjeva vyslaný jednoznačný signál, nech „sa nepúšťa do sabotáže“. V opačnom prípade podľa Lavrova hrozí, že sa zopakuje osud minských dohôd, ktoré boli uzavreté v roku 2015 v záujme urovnania situácie v Donbase na východe Ukrajiny.  

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

20:54 Ruská raketa zasiahla v Mariupole obchodnú loď z Dominiky

 Ruská raketa zasiahla v pondelok v obliehanom ukrajinskom prístave v Mariupole obchodnú loď, ktorá sa plavila pod vlajkou štátu Dominika. V utorok to oznámil zástupca predsedu námornej správy Ukrajiny Viktor Vyšnov, informuje TASR podľa správ britskej stanice Sky News a agentúry Reuters.

„Loď zhorela a všetkých 12 členov posádky bolo evakuovaných na inú loď. Jeden z členov posádky potreboval lekársku pomoc, ktorá mu aj bola poskytnutá,“ uviedol Vyšnov pre agentúru Reuters a dodal, že nevie, či zasiahnuté plavidlo nieslo nejaký náklad.

20:21 Zelenskyj sa prihovoril španielskym poslancom, spomenul tragédiu mesta Guernica

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prirovnal v utorok v prejave k poslancom španielskeho parlamentu ničivý útok Ruska na jeho krajinu k bombardovaniu baskického mesta Guernica nacistami v roku 1937. „Je apríl roku 2022, ale vyzerá to ako apríl v roku 1937, keď celý svet počul o jednom z vašich miest, Guernice,“ povedal Zelenskyj.

Pripomenul tak udalosť z 26. apríla 1937, keď v Španielsku zúrila občianska vojna. V tento deň Légia Condor nacistickej Luftwaffe kobercovým náletom baskické mesto zničila. O dva dni neskôr Guernicu dobyli nacionalistické jednotky generála Francisca Franca. Pri bombardovaní Guernicy prišli o život stovky ľudí, z ktorých mnohí boli v centre mesta na každotýždňovom trhu.

Zelenskyj vo svojom príhovore podľa denníka El País varoval, že „Rusko chce zničiť všetku rozmanitosť a to isté chce urobiť s Ukrajinou a potom to bude chcieť urobiť v celej Európe“. Obránil sa aj na španielske spoločnosti, ktoré vyzval: „Prestaňte obchodovať s Ruskom. Rusko pácha zločiny proti ľudskosti.“

Volodymyr Zelenskyj počas virtuálneho prejavu k poslancom španielskeho parlamentu, dole španielsky premiér Pedro Sánchez. Foto: TASR/AP

19:51 Blinken: Udalosti v ukrajinskej Buči boli súčasťou ruského zámeru

Vraždenie ukrajinských civilistov v meste Buča bolo súčasťou cielenej ruskej kampane zameranej na „zabíjanie, mučenie, znásilňovanie a páchanie zverstiev“. V utorok to pred odchodom do Bruselu na stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO a skupiny G7 uviedol americký minister Antony Blinken. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Blinken povedal, že ruskí vojaci za sebou na Ukrajine zanechávajú skazu. „Informácie, ktoré sme mali na začiatku agresie, naznačovali, že toto bude súčasť ruskej kampane,“ uviedol Blinken. Správy o týchto udalostiach sú podľa neho viac než dôveryhodné.

Antony Blinken. Foto: TASR/AP

19:25 Prieskum: 85 percent Poliakov súhlasí so zákazom nákupu ruských uhľovodíkov

Drvivá väčšina Poliakov súhlasí so zákazom nákupu ruského plynu, ropy a uhlia, aj keby to malo znamenať zvýšenie cien. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnil poľský denník Dziennik Gazera Prawna a rozhlasová stanica RMF FM. TASR prevzala správu od poľskej agentúry PAP.

Denník uviedol, že so zákazom nákupu ruských uhľovodíkov podľa prieskumu súhlasí 85,2 percenta obyvateľov. Pred mesiacom by takéto rozhodnutie podporovalo len 68 percent Poliakov.

19:10 Izrael po prvý raz obvinil Rusko z vojnových zločinov na Ukrajine

Izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid v utorok „dôrazne“ odsúdil ruské „vojnové zločiny“ na Ukrajine. Ide o prvú otvorenú kritiku Ruska zo strany židovského štátu od vtedy, ako Moskva spustila vojenskú ofenzívu na Ukrajine. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian. „Zábery a svedectvá z Ukrajiny sú hrozné. Ruské sily spáchali vojnové zločiny voči bezbrannej civilnej populácii. Tieto vojnové zločiny dôrazne odsudzujem,“ uviedol Lapid vo vyhlásení.

Už predtým v utorok odsúdil izraelský premiér Naftali Bennett na tlačovej konferencii zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča, vyhol sa však tomu, aby zodpovednosť za tieto činy pripísal ruským vojenským silám. „Strašné scény z Buče nás šokovali a odsudzujeme ich. Utrpenie ukrajinských občanov je obrovské a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme poskytli pomoc,“ povedal Bennett, ktorého citovala agentúra Reuters.

18:44 Ruský veľvyslanec pri OSN odmietol obvinenia z páchania zverstiev na Ukrajine

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v utorok na pôde Bezpečnostnej rady OSN odmietol obvinenia, že ruské sily spáchali na Ukrajine zverstvá. Ako tvrdí, na takéto obvinenia neexistujú svedecké dôkazy, informuje agentúra AFP.

Nebenzia, ktorý vystúpil krátko po prejave ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, kritizoval jeho „nepodložené obvinenia ruskej armády, ktoré nepotvrdili žiadni očití svedkovia“.

Nebenzia tiež odmietol tvrdenia Kyjeva, že Rusko organizuje masové deportácie ukrajinského obyvateľstva do Ruska. „Doteraz bolo od začiatku špeciálnej vojenskej operácie do Ruska evakuovaných viac ako 600-tisíc osôb vrátane vyše 119-tisíc detí,“ povedal.

„A nehovoríme o nijakej forme nátlaku či únosov, ako to radi prezentujú naši západní partneri, ale o dobrovoľnom rozhodnutí týchto ľudí, čo dokazujú mnohé videá, ktoré sú dostupné na sociálnych sieťach,“ dodal Nebenzia.

18:37 Prezidentka vyzvala ľudí, aby sa nenechali zmiasť lžami o vojne na Ukrajine

 Nenechajme sa zmiasť lžami o denacifikácii, o biologických zbraniach, o obkľúčenom Rusku, ktoré vykonáva „špeciálnu vojenskú operáciu“ na oslobodenie Ukrajiny. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zverejnila tiež video, ktoré ukazuje zábery vojnou zničených miest na Ukrajine.

„Slobodná Ukrajina je kľúčová pre bezpečnosť Slovenska. Ukrajina na ceste k európskej integrácii bude po vojne znamenať rozvojový potenciál aj pre našu krajinu,“ povedala Čaputová s tým, že pomoc Ukrajincom upevňuje naše medzinárodné postavenie. Ako dodala, množstvo utečencov z Ukrajiny je dnes pre nás náročnou výzvou, tí ktorí tu ostanú, sa však môžu stať prínosom.

Prezidentka upozornila, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine čelíme množstvu klamstiev. „Cieľom týchto lží je zneistiť nás, urobiť z nás cynikov, ktorí neveria ničomu, a preto nepomôžu nikomu,“ dodala Čaputová. Ako príklad uviedla i tvrdenia o potrebe denacifikácie Ukrajiny, ktorej prezident Volodymr Zelenskyj má pritom židovský pôvod.

17:16 Kremeľ: Deň víťazstva sa bude sláviť ako obvykle

Rusko bude 9. mája sláviť Deň víťazstva obvyklým spôsobom, uviedol v utorok podľa agentúry DPA hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že Deň víťazstva „bol a zostáva najsvätejším sviatkom pre všetkých Rusov“. „Budeme ho oslavovať tak, ako sme to robili vždy,“ podotkol.

DPA poznamenala, že slávnostná vojenská prehliadka sa nezvykne konať iba na Červenom námestí v centre Moskvy, ale menšie pochody obvykle prebiehajú aj v ďalších ruských mestách.

17:10 Českí poslanci označili masaker v Buči za vojnový zločin

Českí poslanci v utorok jednohlasne odsúdili brutálny postup ruských vojsk v ukrajinskom meste Buča a  označili ho za vojnový zločin. TASR prevzala správu zo spravodajského serveru Novinky.cz.

Za uznesenie odsudzujúce „masaker“ v Buči hlasovalo všetkých 153 prítomných poslancov dolnej komory českého parlamentu. V dokumente sa tiež uvádza, že Česko by sa malo zapojiť do príprav na ustanovenie medzinárodného súdneho tribunálu pre stíhanie páchateľov všetkých zločinov spáchaných na Ukrajine zo strany Ruskej federácie.

Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský na utorkovej schôdzi poznamenal, že ruskí vojaci sa zverstiev dopustili nielen v Buči, ale páchajú ich aj v iných mestách, napríklad v Mariupole. „Rusko na Ukrajine systematicky pácha vojnové zločiny. Je vidieť, že jasným zámerom bolo pozabíjať čo najviac civilistov,“ povedal.

16:44 Rusko bolo vyzvané, aby na Ukrajine prestalo nastražovať protipechotné míny

Vedenie celosvetovej kampane proti používaniu nášľapných mín nalieha na Rusko, aby jeho jednotky na Ukrajine prestali s nastražovaním výbušnej munície, pretože zabíja a mrzačí civilistov.

S touto výzvou adresovanou Rusku prišla v noci na utorok podľa agentúry AP kolumbijská veľvyslankyňa pri OSN Alicia Arangová Olmosová, predsedajúca tento rok skupine štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1997 o zákaze výroby a používania protipechotných mín.

16:39 EÚ vyhostí skupinu ruských diplomatov

Európska únia v utorok rozhodla o vyhostení skupiny ruských diplomatov akreditovaných pri jej inštitúciách. Oznámil to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Rozhodol som sa vyhlásiť za nežiaduce osoby viacerých predstaviteľov stálej misie Ruskej federácie pri EÚ za aktivity, ktoré sú v rozpore s ich diplomatickým štatútom,“ vyhlásil Borrell na tlačovej konferencii.

16:07 Stoltenberg: Rusko plánuje vojensky obsadiť celú oblasť Donbasu

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok vyhlásil, že Rusko plánuje vojensky obsadiť „celú“ oblasť Donbasu na východe Ukrajiny, aby vytvorilo koridor z Ruska na Krymský polostrov, ktorý anektovalo v roku 2014. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a televízie Sky News.

Ruské sily sa presúvajú smerom od Kyjeva, aby sa „preskupili, prezbrojili a zásobili a zmenili svoje zameranie na východ“, povedal šéf NATO na tlačovej konferencii pred stredajším stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín Aliancie.

„V nadchádzajúcich týždňoch očakávame ďalší nápor Ruska na východe a juhu Ukrajiny v snahe obsadiť celý Donbas a vytvoriť pozemné prepojenie na okupovaný Krym,“ uviedol Stoltenberg.

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

15:47 Moskva obviňuje Ukrajinu zo zinscenovania nových záberov mŕtvych civilistov

 Ruské ministerstvo obrany obvinilo v utorok Ukrajinu, že zinscenovala ďalšie video o zabíjaní ukrajinských civilistov, pričom zodpovednosť za to chce zvaliť na ruské ozbrojené sily. Moskva tvrdí, že Ukrajina plánuje toto video poskytnúť aj západným médiám. TASR túto správu prevzala z agentúry AFP.

Video bolo údajne nakrútené v pondelok večer v obci Moščun vzdialenej asi 20 kilometrov severozápadne od Kyjeva.

Ruské ministerstvo tvrdí, že podobné akcie teraz  ukrajinské zložky organizujú aj v mestách Sumy, Konotop a ďalších lokalitách na severovýchode Ukrajiny. Ministerstvo vo svojom vyhlásení nespresnilo, z akých zdrojov pochádza informácia, že Ukrajina údajne pripravuje ďalšie zinscenované videá.

15:02 Poľsko podpísalo dohodu s USA o nákupe 250 tankov Abrams

Poľsko podpísalo v utorok dohodu so Spojenými štátmi o nákupe 250 tankov typu Abrams GD.N. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Varšava k tomuto kroku pristúpila v snahe posilniť svoju obranyschopnosť a odstrašiť potenciálnu ruskú agresiu na svojich východných hraniciach.

Podľa poľského ministra obrany Mariusza Blaszczaka Poľsko za tanky zaplatí približne 4,75 miliardy dolárov, pričom prvé tanky by mali byť doručené ešte tento rok.

Americké tanky typu Abrams sú určené pre štvorčlennú posádku a sú vybavené manuálne nabíjateľným kanónom, ktorým je možné útočiť na ozbrojené vozidlá, ale i nízko letiace lietadlá – uvádza výrobca tankov, americká spoločnosť General Dynamics.

Americký tank Abrams. Foto: TASR/AP

14:40 Francúzsko vyšetruje spáchanie vojnových zločinov na svojich občanoch na Ukrajine

Francúzska prokuratúra v utorok oznámila, že začala vyšetrovať tri podozrenia z vojnových zločinov spáchaných na francúzskych občanoch, ku ktorým malo dôjsť počas ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že vyšetruje možné vojnové zločiny spáchané od 24. februára do 16. marca v prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, v meste Hostomeľ neďaleko hlavného mesta Kyjev a v severoukrajinskom meste Černihiv.

14:34 Do Kyjeva sa chystá Leyenová, Borrell aj rakúsky kancelár

Európski predstavitelia smerujú do Kyjeva za ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Príde za ním Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Vycestujú počas najbližších troch pracovných dní. Stretnú sa pred špeciálnym donorským stretnutím vo Varšave, ktoré bude cez víkend. 

Tento týždeň do Kyjeva zavíta aj rakúsky kancelár Karl Nehammer, doplnil portál ČTK ceskespravy.cz.

Zelenského v ukrajinskom hlavnom meste v marci ako prví európski politici od začiatku vojny navštívili český, poľský a slovinský premiér.

14:19 Kremeľ označil vyhostenie ruských diplomatov európskymi krajinami za krátkozraké

Kremeľ označil v utorok vyhostenie ruských diplomatov niekoľkými európskymi krajinami za krátkozraké rozhodnutie, ktoré iba skomplikuje diplomatickú komunikáciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. „Zúženie možností pre realizáciu diplomatickej komunikácie je v takýchto ťažkých, bezprecedentných a kritických podmienkach krátkozrakým krokom, ktorý ešte viac skomplikuje našu komunikáciu. Tá je však nevyhnutná pre urovnanie,“ vyhlásil Peskov. Zároveň dodal, že Rusko v tejto súvislosti pristúpi k odvetným krokom.

Dánsko, Taliansko, Španielsko i Švédsko v utorok oznámili, že vyhosťujú celé desiatky ruských diplomatov, pričom sa zväčša odvolali na obavy spojené s národnou bezpečnosťou. Pripojili sa tak k iným európskym štátom vrátane Francúzska a Nemecka, ktoré k obdobnému kroku pristúpili už skôr.    

14:14 Telá mučených civilistov našli aj v Sumskej oblasti

Po správach o náleze stoviek tiel zavraždených ukrajinských civilistov na predmestiach Kyjeva, predovšetkým v mestách Buča a Boroďanka, prichádzajú správy o zverstvách ruskej armády aj zo Sumskej oblasti na východe Ukrajiny. Ako na Facebooku uviedol tamojší guvernér Dmytro Žyvyckyj, v meste Konotop už našli najmenej tri osoby umučené na smrť.

Podľa Žyvyckého ukrajinskí vojaci postupne „čistia“ oblasť od ruských „orkov“. Pripomenul zákaz návštev lesa, pretože ako skonštatoval, ustupujúca ruská armáda so sebou nielenže neberie mŕtvoly svojich vojakov, ale napospas osudu tam necháva aj tých živých.

14:09 Bidenova výzva na proces s Putinom za vojnové zločiny je podľa Kremľa neprijateľná

Návrh amerického prezidenta Joea Bidena na proces s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vojnové zločiny na Ukrajine je podľa Kremľa neprijateľný. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tiež vyjadril, že takáto výzva je „nehodná“ amerického prezidenta. Následne počas konferenčného hovoru s novinármi povedal, že Spojené štáty pravdepodobne uvalia na Rusko ďalšie sankcie. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

13:50 Rokovania s Putinom sa po obvinení z genocídy možno neuskutočnia, myslí si Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril pochybnosti nad možným stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po tom, ako obvinil Rusko z genocídy. V ukrajinskej televízii v utorok povedal, že by sa mohlo stať, že sa rokovania neuskutočnia. Podľa neho by bolo pochopiteľné, keby Putin odmietol s ním hovoriť, keďže obvinil ruských vojakov z vojnových zločinov na Ukrajine. Stretnutie by sa mohlo uskutočniť, ak by Rusko „znieslo všetky tresty“ za páchanie genocídy, cituje Zelenského spravodajský portál CNN.

V pondelok Zelenskyj navštívil mesto Buča, odkiaľ sa cez víkend objavili šokujúce zábery mŕtvych civilistov v uliciach. Počas návštevy sa vyjadril, že bude „veľmi náročné rokovať“ s Ruskom, keď „vidíte, čo tu porobili“.

13:45 OSN: Všetko nasvedčuje tomu, že civilisti v Buči boli zabíjaní cielene

Organizácia Spojených národov v utorok uviedla, že všetky známky z ukrajinské mesta Buča naznačujú, že tamojšie útoky i zabíjanie civilistov boli cielené. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) uviedol, že zábery zachytávajúce telá civilistov ležiace v uliciach Buče sú extrémne znepokojujúce, pričom poukázal na to, že zámerné útoky na civilistov sú vojnovým zločinom.

„To, o čom tu hovoríme, sa zdá byť priamym zabíjaním a zameraním sa na civilistov v Buči,“ uviedla hovorkyňa OHCHR Liz Throssellová pre novinárov v Ženeve. Odvolala sa pritom na fotografie, kde vidno ľudí so zviazanými rukami a spálené telá čiastočne vyzlečených žien.

„Je to veľmi znepokojujúce a naozaj to veľmi silno naznačuje, že boli priamym terčom – ako jednotlivci. Tu musíme zdôrazniť, že zámerné zabíjanie civilistov je podľa medzinárodného humanitárneho práva vojnový zločinom,“ pokračovala Throssellová, podľa ktorej všetko nasvedčuje tomu, že obete boli terčom priameho zabíjania.

13:43 Rusko už prišlo o približne 18 500 vojakov, uvádza ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 18 500 ruských vojakov. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na sociálnej sieti Facebook.

Podľa uvedeného zdroja Rusko doteraz prišlo aj o 676 tankov, 1 858 bojových obrnených vozidiel, 150 vojenských lietadiel či 134 vrtuľníkov. BBC však nedokáže nezávisle overiť tieto čísla. Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo svoje vlastné údaje od 25. marca. Vtedy uviedlo, že celkovo bolo zabitých 1 351 ruských vojakov a 3 825 zranených.

Prokremeľské noviny Komsomoľskaja pravda uverejnili 21. marca článok, v ktorom citovali ministerstvo a tvrdili, že zahynulo 9 861 ruských vojakov, čo bolo číslo, ktoré v tom čase dokonca prevyšovalo odhady amerických spravodajských služieb o ruských obetiach. Príspevok však rýchlo vymazali s dôvetkom, že web denníka napadli hackeri.

13:10 Rusko zaútočilo na výcvikové stredisko ukrajinskej armády, tvrdí Moskva

Ruská armáda tvrdí, že zaútočila na výcvikové stredisko špeciálnych operácií ukrajinskej armády nachádzajúce sa na juhu Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Moskva uviedla, že útok uskutočnila pomocou rakiet s dlhým doletom, ktoré boli odpálené z ruských vojnových lodí. Terčom útoku bolo vraj výcvikové stredisko v meste Očakiv v Mykolajivskej oblasti, ktoré podľa Ruska slúžilo na ubytovanie údajných zahraničných žoldnierov.

CNN nemohla overiť toto tvrdenie, pričom dodáva, že pod pojmom „žoldnieri“ Rusko rozumie cudzincov, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do boja za Ukrajinu.

13:05 Zelenskyj reagoval na Orbána

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že maďarský premiér Viktor Orbán si bude musieť vybrať medzi Moskvou a „zvyškom sveta“. Povedal to v televíznom rozhovore s ukrajinskými novinármi, informovala agentúra Reuters. Orbán vo svojom prejave, v ktorom v nedeľu neskoro večer deklaroval víťazstvo v parlamentných voľbách, vyslal odkaz nielen Európskej únii, ale aj Zelenskému.

„Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz,“ vyhlásil Orbán podľa televízie CNN pred stúpencami v Budapešti.

Zelenskyj predtým menovite kritizoval Orbána za zdržanlivosť, pokiaľ ide o dôraznejší postoj voči Rusku

Viktor Orbán. Foto: TASR/AP

12:49 Ukrajinu plánuje navštíviť aj rakúsky kancelár Nehammer

Rakúsky kancelár Karl Nehammer sa v najbližších dňoch plánuje osobne stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prediskutoval humanitárnu a politickú podporu pre Kyjev. Vo vyhlásení to uviedla jeho kancelária. TASR o tom informovala na základe informácií od rakúskej tlačovej agentúry APA.

„Z bezpečnostných dôvodov nie je možné oznámiť ďalšie podrobnosti o tejto ceste,“ uvádza sa vo vyhlásení s tým, že Nehammer v pondelok večer telefonoval so Zelenským. Ukrajinský prezident to potvrdil vo videoprejave.

12:01 Taliansko vyhostilo 30 ruských diplomatov pre obavy o národnú bezpečnosť

Taliansko vyhostilo 30 ruských diplomatov pre dôvody „spojené s národnou bezpečnosťou“. Oznámil to v utorok taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správ agentúr ANSA a Reuters.

Talianske ministerstvo zahraničných vecí si podľa Di Maia v utorok ráno predvolalo ruského veľvyslanca Sergeja Razova, ktorému oznámilo rozhodnutie talianskej vlády vyhostiť 30 ruských diplomatov.

11:50 Šéfka Európskej komisie navštívi Kyjev

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová tento týždeň pocestuje do Kyjeva, aby sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Jej hovorca Eric Mamer v utorok povedal, že cesta šéfky EK sa uskutoční pred špeciálnym donorským stretnutím vo Varšave, ktoré bude cez víkend. 

11:20 Holandsko má funkciu koordinátora pre zhabanie majetku sankcionovaných Rusov

Bývalý šéf holandskej diplomacie Stef Blok bol vymenovaný za koordinátora holandského prístupu k riešeniu sankcií proti Rusku. O tomto rozhodnutí ministra zahraničných vecí Holandska Wopkeho Hoekstru informuje spravodajca TASR.

Spravodajský server DutchNews.nl v utorok pripomenul, že Hoekstra túto informáciu potvrdil pred poslancami holandského parlamentu. Poslanci opakovane kritizujú vládu, že koná pomaly a neefektívne pri zhabaní alebo zmrazení aktív občanov a firiem Ruskej federácie, ktorí pôsobia alebo majú sídlo v Holandsku a ocitli sa na sankčnom zozname EÚ v súvislosti s podporou vojny na Ukrajine.

11:06 Starosta Buče: Masaker bol ruskou pomstou za ukrajinský odpor

Zabíjanie v ukrajinskom meste Buča bolo pomstou Rusov za ukrajinský odpor, povedal miestny starosta Anatolij Fedoruk v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera, z ktorého v utorok citovala agentúra DPA.

„Mojich ľudí zastrelili pre zábavu alebo z hnevu,“ povedal Fedoruk. „Rusi strieľali do všetkého, čo sa hýbalo. Strieľali na okoloidúcich, ľudí na bicykloch, na autá označené nápisom deti. Buča je pomsta Rusov za ukrajinský odpor,“ dodal. Podľa starostu ruské jednotky premenili toto predmestie Kyjeva na „koncentračný tábor“ bez jedla a vody. „Každého, kto sa odvážil vyjsť z pivnice a ísť hľadať jedlo alebo vodu, zastrelili,“ uviedol Fedoruk.

Starosta ďalej ostro odmietol tvrdenia Moskvy, že zábery z mesta boli „nafingované“ Ukrajincami. „Nech sa sem prídu osobne pozrieť, čie sú to zbrane a koľko dní ležali tie telá na uliciach,“ uviedol Fedoruk. Mesto bolo podľa neho niekoľko týždňov odrezané od sveta. Až keď ruské jednotky odišli, „ukázala sa v plnom rozsahu tá hrôza“, ktorú po sebe zanechali, dodal.

10:57 Steinmeier: Pod vládou Putina už nie je možný návrat do normálu

Spolupráca s Ruskom pod vládou prezidenta Vladimira Putina v podobe, ako prebiehala v uplynulých rokoch, už nie je viac možná, uviedol v utorok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

„Som si istý, že v Rusku pod vládou Putina nedôjde k návratu do normálu,“ povedal Steinmeier v rannom vysielaní stanice ZDF. Ruský prezident je podľa neho v  súčasnosti „bunkrovým vojnovým štváčom.“ Podľa nemeckého prezidenta došlo k mnohým zlyhaniam vrátane integrovania Ruska do európskej bezpečnostnej architektúry. „Stojíme pred trpkou bilanciou,“ poznamenal.

Frank-Walter Steinmeier. Foto: TASR/AP

10:40 Ukrajina oznámila otvorenie siedmich humanitárnych koridorov

Ukrajina v utorok oznámila otvorenie siedmich humanitárnych koridorov pre civilistov. Obyvatelia okupovaných miest Mariupol a Berďansk na juhovýchode Ukrajiny však budú môcť svoje mestá opustiť iba v osobných vozidlách, uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúr DPA a AP.

V utorok by sa podľa vicepremiérky mali otvoriť koridory z mesta Tokmak v Záporožskej oblasti a miest Severodoneck, Lysyčansk, Popasna a Hirske v Luhanskej oblasti.   

10:20 Ruskí aktivisti protestovali proti masakri v Buči

Ruskí aktivisti protestovali v uliciach Moskvy ležiac so zviazanými rukami za chrbtom. V rovnakej polohe našli viacerých zastrelených ukrajinských civilistov v mešte Buča pri Kyjeve po odchode ruských vojsk. Informoval o tom portál Nexta na Twitteri.

Západ vraždenie v Buči označil za vojnový zločin. Rusko vinu odmieta a tvrdí, že ide o hoax a jej vojaci nezabili žiadnych civilistov.

09:34 Poľsko je pripravené pomáhať pri vyšetrovaní vojnových zločinov v Buči

Poľsko je pripravené vyslať svojich predstaviteľov na Ukrajinu na pomoc vo vyšetrovaní zjavných vojnových zločinov proti civilistom, ktorých sa v meste Buča blízko hlavného mesta Kyjev dopustili ruské jednotky. Podľa agentúry PAP to v utorok uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski.

Jablonski to povedal v súvislosti s iniciatívou poľského premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorý v pondelok vyzval na zriadenie medzinárodného orgánu na vyšetrovanie „ruskej genocídy“ na Ukrajine.

09:24 USA schválili predaj ôsmich stíhačiek typu F-16 Bulharsku

Americké ministerstvo obrany v pondelok schválilo predaj ôsmich stíhacích lietadiel typu F-16 Bulharsku. Celková suma transakcie je 1,5 miliardy eur. Bulharsko chce posilniť svoje letectvo v reakcii na regionálnu hrozbu, ktorú predstavuje ruská invázia na Ukrajinu. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry AFP.

„Navrhovaný predaj (stíhačiek) zlepší schopnosť Bulharska čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že umožní bulharským vzdušným silám bežne nasadzovať moderné bojové lietadlá v čiernomorskom regióne,“ uviedla americká Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA).

K schváleniu predaja prišlo podľa AFP v čase pokračujúcich špekulácií o tom, že jeden zo spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie by mohol poskytnúť Ukrajine ruské stíhačky typu MiG-29 výmenou za nové americké stroje. AFP dodala, že Bulharsko je jedným z troch členov NATO, ktorí doteraz prevádzkujú stroje vyvinuté v bývalom Sovietskom zväze v 70. rokoch 20. storočia. Ďalšími sú Poľsko a Slovensko.

09:13 Ukrajine sa podarilo znovu ovládnuť oblasti na severe, tvrdí Británia

Ukrajinské sily získali späť kľúčové oblasti na severe krajiny po tom, ako prinútili ruské sily, aby sa stiahli z územia okolo mesta Černihiv a z oblastí, ktoré sa nachádzajú na sever od Kyjeva. Uviedla to v utorok britská vojenská spravodajská služba. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Je pravdepodobné, že v znovudobytých oblastiach budú pokračovať menšie boje. Ich počet sa však bude zmenšovať s tým, ako sa zvyšné ruské sily budú sťahovať, uviedlo britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej aktualizácii situácie na Ukrajine, zverejňovanej na sociálnej sieti Twitter.

09:06 Šéf činskej diplomacie žiada rokovania na ukončenie konfliktu na Ukrajine

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v pondelok v telefonickom rozhovore so svojím ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom žiadal rokovania s cieľom ukončiť konflikt na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Telefonát sa uskutočnil na žiadosť Kyjeva a bol prvý od 1. marca, keď Kuleba Peking požiadal, aby využil svoje vzťahy s Moskvou na zastavenie ruskej invázie na Ukrajinu, píše Reuters s odvolaním sa na vtedajšie vyjadrenie ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.

Každá vojna sa podľa Wang Iho raz skončí. „Kľúčové je však to, ako uvažovať nad (touto) bolesťou s cieľom udržať v Európe stálu bezpečnosť a založiť vyrovnaný, účinný a udržateľný európsky bezpečnostný mechanizmus,“ povedal podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang I. Čína je pripravená zohrať v tejto záležitosti „tvorivú úlohu“.

Wang I. Foto: TASR/AP

08:36 Čaputová: Krutosť na Ukrajine by nemala ostať nepotrestaná

Prezidentka Zuzana Čaputová verí, že obrazy krutosti prichádzajúce z viacerých ukrajinských miest, nezostanú nepotrestané a zomknú medzinárodné spoločenstvo k ešte väčšej solidarite a pomoci Ukrajine. Hlava štátu to uviedla vo svojom profile na sociálnej sieti po tom, čo v pondelok 4. apríla zapálila sviečku pred budovou Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku.

„Sviečku pred ukrajinskou ambasádou som zapálila tým, ktorí sa oslobodenia nedožili. Ukrajinským mužom, ženám aj deťom zabitým, mučeným a popraveným ruskými vojakmi v meste Buča,“ vyhlásila hlava štátu.

06:00 Zelenskyj: Ruskí vojnoví zločinci budú postavení pred spravodlivosť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo videoodkaze v pondelok neskoro večer zaviazal, že údajní vojnoví zločinci na Ukrajine budú postavení pred spravodlivosť. Ukrajina podľa jeho slov pracuje s Európskou úniou a Medzinárodným trestným súdom (ICC) v holandskom Haagu na tom, aby zaistili, že vojnové zločiny v Buči a ďalších ukrajinských mestách budú úplne vyšetrené. Informácie priniesla tlačová agentúra DPA.

Zodpovedné osoby musia byť za tieto zločiny potrestané, zdôraznil Zelenskyj. „Príde čas, keď sa každý Rus dozvie celú pravdu o tom, kto z nich zabíjal ich spoluobčanov,“ dodal ukrajinský prezident. Ukrajina oznámila, že po ústupe ruských vojakov našla telá 410 civilistov v mestách Buča a Irpiň, nachádzajúcich sa blízko Kyjeva.

04:10 Ukrajina očakáva ďalšie útoky na Charkov

Ukrajinské ministerstvo obrany očakáva ďalšie ruské útoky na obkľúčené východné mesto Charkov, informoval v pondelok večer hovorca Oleksandr Motuzjanyk. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

Ruskí vojaci sa pripravujú na dobytie mesta, povedal Motuzjanyk pre noviny Ukrajinska pravda. Ruské sily v ďalších častiach Ukrajiny tiež dostávajú nové posily, upozornil hovorca ministerstva obrany.

Ukrajinskí vojaci nesú rakvu zabitého spolubojovníka. Foto: TASR/AP

01:40 Zelenskyj: Civilných obetí v ďalších mestách môže byť „oveľa viac“ než v Buči

Civilných obetí v iných oslobodených ukrajinských mestách môže byť „oveľa viac“ než v Buči, povedal v pondelok prezident Volodymyr Zelenskyj. Spomenul napríklad mesto Boroďanka západne od Kyjeva, informoval portál britskej stanice Sky News.

Zelenskyj vyzval zahraničných novinárov, aby navštívili Buču, približne 30 kilometrov severozápadne od Kyjeva, aj ďalšie mestá a aby zdokumentovali vraždenie civilistov. Prezident dodal, že je v záujme Ukrajiny, aby sa začalo vyšetrovanie smrti týchto ľudí.

02:52 Prokuratúra má vyše 7000 hlásení o vojnových zločinoch Rusov v Kyjevskej oblasti

Ukrajinská generálna prokuratúra v pondelok večer oznámila, že zaznamenala vyše 7000 hlásení o údajných ruských vojnových zločinoch v Kyjevskej oblasti. V utorok nadránom o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Väčšina obetí je v meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva, uviedla generálna prokurátorka Iryna Venediktovová, citovaná tlačovou agentúrou UNIAN. Generálna prokuratúra už začala vyšetrovať vojnové zločiny v mestách Irpiň, Buča a Vorzeľ, všetky v Kyjevskej oblasti. Fotografie neozbrojených obyvateľov ležiacich bez života na zemi v malom meste Buča, po stiahnutí ruských vojakov, vyvolali od víkendu pobúrenie už po celom svete. Ruskí vojaci mali túto oblasť pod kontrolou celé týždne.

00:35 Exprezident Medvedev: Rusko odpovie na vyhostenie svojich diplomatov rovnako

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok uviedol, že jeho krajina nepociťuje žiadne následky vyhostenia svojich diplomatov z rôznych európskych štátov, a naznačil, že Rusko bude reagovať  tak isto. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.

Medvedev bol prezidentom Ruska v rokoch 2008-2012 a teraz za pôsobenia Vladimira Putina v prezidentskom úrade je podpredsedom bezpečnostnej rady.

Ľudia nastupujú do električky v Odese. Foto: TASR/AP

PONDELOK

23:20 Biely dom: Ďalšia fáza vojny na Ukrajine môže trvať mesiace

Nasledujúca fáza vojny na Ukrajine môže trvať mesiace, vyhlásil v pondelok poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan po tom, čo sa ruské sily stiahli od ukrajinského hlavného mesta Kyjev a presunuli sa do východných oblasti. „Táto ďalšia fáza sa možno bude merať na mesiace alebo bude trvať aj dlhšie,“ povedal Sullivan novinárom.

22:20 Rusko podporilo nového, samozvaného primátora prístavného mesta Mariupol

Rusko v pondelok vyjadrilo podporu novému, samozvanému primátorovi mesta Mariupol, ktorý spolupracuje s ruskými silami, informovala v pondelok agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na oznámenie mariupolskej mestskej rady zverejnené na internete.

Poradca primátora zvoleného v komunálnych voľbách v  roku 2020, Petro Andriuščenko, na platforme Telegram opísa okolnosti, za ktorých bol „zvolený“ samozvaný primátor. Podľa Andriuščenka sa v pondelok v jednej z miestnych škôl zišli zástupcovia frakcie proruskej strany Opozičná platforma – Za život, ktorí následne jednomyseľne zvolili za predsedu mestskej rady (primátora) Kosťantyna Ivaščenka. 

Andriuščenko na Telegrame píše, že zhromaždení poslanci okrem toho „ratifikovali výsledky referenda z roku 2014“, takže teraz Mariupol považujú „za súčasť ruského satelitu“.

22:10 Sullivan: Rusko mení plány a pripravuje ofenzívu na východe a juhu Ukrajiny

Rusko mení svoje plány a taktiky v súvislosti s vojnou na Ukrajine a pripravuje sa zintenzívniť útoky na jej východe a juhu, povedal poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

„Rusi si teraz uvedomili, že Západ (Ukrajiny) je neoblomný“ vo svojej podpore ukrajinskej vlády, povedal Sullivan. Zároveň však upozornil, že Rusko posilňuje svoju ofenzívu po tom, čo stiahlo z okolia Kyjeva asi dve tretiny svojich vojakov dislokovaných v tejto oblasti a presúva ich do Bieloruska s tým, že odtiaľ majú byť nasadení do iných oblastí Ukrajiny.

Ruskí vojaci strážia základňu s vrtuľníkmi. Foto: Internet

20:40 Prezidentka zapálila pred ukrajinskou ambasádou sviečku za obete z mesta Buča

Zapálením sviečky pred ukrajinskou ambasádou si prezidentka SR Zuzana Čaputová uctila obete vojnových hrôz v meste Buča. Zapálenie sviečky venovala mužom, ženám a deťom, ktoré sa oslobodenia ukrajinského mesta nedožili. 

20:22 Sky News: Rusko by mohlo poslať na Ukrajinu vyše 130 000 nových brancov

Podľa nemenovaného západného predstaviteľa prijala ruská armáda v ostatnom čase do svojich radov neobvykle vysoký počet nových brancov a je možné, že ich vyšle na Ukrajinu, hoci to Moskva popiera.

Prijatie vyše 130 000 nových brancov síce časovo korešponduje s každoročnými jarnými odvodmi do ruskej armády, avšak podľa zmieneného predstaviteľa, ktorého v pondelok cituje spravodajská stanica Sky News, ide o „neobvykle vysoký počet“.

VIDEO Zničené ruské vojenské vozidlá na Ukrajine

20:21 Pentagón nedokáže nezávisle overiť tvrdenia o zverstvách v Buči 

„Vidíme rovnaké zábery ako vy. Nemáme žiaden dôvod vyvracať tvrdenia Ukrajiny o týchto zverstvách,“ povedal predstaviteľ amerického rezortu obrany. „Pentagón nedokáže (tieto obvinenia) nezávisle a samostatne potvrdiť, ale tiež nie sme v pozícii, aby sme tieto tvrdenia vyvrátili,“ dodal.

20:00 Pentagón: Rusko stiahlo z okolia Kyjeva dve tretiny vojakov, idú do Bieloruska

Rusko doposiaľ stiahlo z okolia Kyjeva asi dve tretiny svojich vojakov dislokovaných v tejto oblasti a presúva ich do Bieloruska. Zvyšok ruských vojakov ostáva na svojich pozíciách mimo ukrajinského hlavného mesta. V pondelok to uviedol vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany, ktorý si želal ostať v anonymite. Predstaviteľ Pentagónu sa domnieva, že Moskva stiahla svoje jednotky za účelom ich preskupenia a doplnenia zásob, aby sa neskôr vrátili do bojov na Ukrajine.

Ukrajinský vojak zabezpečuje presun spolubojovníkov počas kontroly nástražných pásc v meste Buča. Foto: TASR/AP

19:12 Biden: Putin by mal čeliť procesu za vojnové zločiny

Americký prezident Joe Biden v pondelok vyzval na proces s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vojnové zločiny. Vyjadril sa tak v súvislosti s vraždením civilistov v meste Buča v Kyjivskej oblasti, ktoré mali v ostatných týždňoch pod kontrolou ruské sily. Biden tiež nazval Putina vojnovým zločincom a brutálnou osobou. „Čo sa deje v Buči, je hrozné a všetci to vidia,“ povedal, svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského však nenasledoval v pomenovaní masakrovania civilistov genocídou.

18:10 USA chcú presadiť suspendovanie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva

Spojené štáty sa chcú pokúsiť o suspendovanie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva. V pondelok o tom informovala americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Ako informovala agentúra AFP, Ruská diplomatická misia v Ženeve oznámenie americkej veľvyslankyne bezprostredne nekomentovala .

„Nemôžeme dovoliť členskému štátu, ktorý podkopáva všetky princípy, ktoré si ctíme, aby sa zúčastňoval na práci v Rade OSN pre ľudské práva,“ napísala veľvyslankyňa na Twitteri v súvislosti s množiacimi sa podozreniami, že ruské jednotky sa na Ukrajine zrejme dopustili činov, ktoré by mohli byť kvalifikované ako vojnové zločiny.

17:57 Nemecko vyhlásilo 40 ruských diplomatov za „neželané osoby“

Nemecká vláda v pondelok vyhlásila 40 ruských diplomatov za „neželané osoby“. Na opustenie krajiny majú päť dní. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej.

17:40 Rusko zruší covidové obmedzenia pre 52 krajín, ktoré sa nepridali k sankciám

Rusko zruší po 9. apríli cestovné obmedzenia zavedené v dôsledku koronavírusovej pandémie pre 52 „spriatelených“ krajín, ktoré sa nepridali k Západu a neuvalili na Moskvu sankcie za inváziu na Ukrajinu. Oznámil to v pondelok ruský premiér Michail Mišustin, ktorého citovala agentúra Reuters.

Rusko tak obnoví lety z a do Argentíny, Juhoafrickej republiky a ďalších „spriatelených krajín“, spresnil Mišustin. Rusko zaviedlo rozsiahle cestovné obmedzenia v marci 2020 – na začiatku pandémie. Mnohé z týchto reštrikcií stále platia, Rusko však už postupne rozširovalo aj zoznam krajín považovaných za „bezpečné“, pre ktoré uvoľňovalo obmedzenia týkajúce leteckej dopravy, pripomína Reuters.

17:30 Kyjev viní Rusko z neľudského zaobchádzania s ukrajinskými vojnovými zajatcami

Ukrajinské vedenie v pondelok obvinilo Moskvu zo zlého zaobchádzania s ukrajinskými vojakmi zajatými ruskou armádou. Prepustení vojnoví zajatci vo svojich svedectvách popisovali bitie, zastrašovanie a zlé podmienky vo väzbe. Informovala o tom agentúra AFP.

Splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre oblasť ľudských práv Ľudmyla Denisovová vo svojom vyhlásení, zverejnenom na platforme Telegram a sociálnej sieti Facebook, konštatovala, že Rusko hrubo porušuje Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Dodala, že podľa osobných svedectiev ukrajinských zajatcov „držali na poli, v jame, v garáži… z času na čas ich vyviedli po jednom von, bili pažbami pušiek, strieľali im zo zbrane v blízkosti ucha, zastrašovali ich…a huckali na nich psov“.

17:15 Litva pre ruskú ofenzívu na Ukrajine vyhostí ruského veľvyslanca

Litva v pondelok oznámila, že v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine vrátane „hrôzostrašného masakru“ v meste Buča vyzvala ruského veľvyslanca Alexeja Isakova, aby opustil krajinu. TASR prevzala správu z agentúry AFP. „Veľvyslanec Ruskej federácie bude musieť opustiť Litvu,“ povedal minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.

16:45 Ruský novinár Safronov obvinený z vlastizrady považuje svoj proces za absurdný

Moskovský súd začal v pondelok pojednávať v kauze známeho ruského novinára Ivana Safronova, ktorému za obvinenie z vlastizrady hrozí až 20 rokov väzenia. Safronov pred súdom vyhlásil, že sa necíti byť vinný, informovala agentúra AFP. Vzhľadom na to, že predmetom obžaloby je vlastizrada vo forme špionáže, sú súdne pojednávania neverejné a vstup na ne nemajú ani novinári. Tých do súdnej siene vpustili len na úvodnú časť procesu.

Safronov roky pracoval pre ekonomické denníky Kommersant a Vedomosti a bol jedným z najuznávanejších ruských novinárov zaoberajúcich sa obranou. Zatkli ho v júli roku 2020 po tom, čo odišiel z novín a začal pracovať ako poradca šéfa štátnej vesmírnej agentúry (Roskosmos). Ruská bezpečnostná služba FSB Safronova obvinila, že zhromažďoval dôverné informácie o ruskej armáde, obrane a bezpečnosti a odovzdal ich spravodajskej službe členskej krajiny NATO.

16:34 Taliansko je pripravené na rozsiahle sankcie proti ruskému energetickému sektoru

Taliansko je pripravené na rozsiahle sankcie proti ruskému energetickému sektoru, uviedol taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. „Taliansko nebude vetovať sankcie zacielené na ruský plyn,“ uviedol v pondelok Di Maio. Už v nedeľu večer (3. 4.) v v jednej televízii povedal, že aktuálne sa rokuje o budúcom dovoze ruskej ropy a plynu.

Po správach o vraždách civilistov a ďalších zločinoch ruskej armády v meste Buča a v iných lokalitách bude Európska únia a jej západní partneri postupovať proti Rusku tvrdšie a rýchlejšie, myslí si Di Maio. „Naša reakcia musí byť silná. Nebudeme patriť medzi krajiny, ktoré pri vojnových zločinoch odvrátia zrak a povedia, že ekonomické záujmy sú dôležitejšie,“ zdôraznil Di Maio.

16:26 Primátor Mariupola: Ruské sily zničili už 90 percent mesta

Z mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské sily, už bolo zničených asi 90 percent. Povedal to v pondelok tamojší primátor Vadym Bojčenko, informuje agentúra AFP.

„Smutnou správou je, že 90 percent infraštruktúry v meste je zničených a 40 percent z toho sa už nedá obnoviť,“ uviedol Bojčenko na tlačovej konferencii. „Ruská armáda brutálne ničí Mariupol… Bombardovanie je nepretržité,“ dodal. Väčšina útokov podľa jeho slov prichádza „od mora“, kde sú umiestnené „ruské lode“.

V toto meste ležiacom na pobreží Azovského mora, kde žilo  pred vypuknutím vojny okolo pol milióna ľudí, sa podľa primátora ešte stále nachádza približne 130-tisíc osôb. „Plánujeme evakuovať zvyšných obyvateľov, ale dnes to nie je možné,“ povedal Bojčenko.

Image
Ruský raketomet TOS-1A na Ukrajine. Foto: Internet

16:10 Komisárka pre ľudské práva vyzvala na vyšetrenie masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča

ysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová vyzýva na „nezávislé a účinné vyšetrenie“ toho, čo sa stalo v ukrajinskom meste Buča. Vo vyhlásení, ktoré zverejnila v pondelok, uviedla, že je „zhrozená z obrazov mŕtvol civilistov ležiacich na uliciach a v improvizovaných hroboch“.

Bacheletová dodala, že „správy prichádzajúce z tejto a iných oblastí vyvolávajú vážne a znepokojujúce otázky o možných vojnových zločinoch, vážnych porušeniach medzinárodného humanitárneho práva a vážnych porušeniach medzinárodnej legislatívy o ľudských právach“. Vysoká komisárka OSN vyhlásila, že je nevyhnutné, aby všetky telá exhumovali a identifikovali, aby rodiny obetí mohli informovať a určiť presné príčiny úmrtí. Konštatovala tiež, že by sa mali prijať všetky opatrenia na zachovanie dôkazov.

16:00 Po masakre v Buči vytvorí EÚ spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou

Európska únia vytvorí spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou bude zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým došlo počas ruskej invázie. V pondelok poobede to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje spravodajca TASR.

Šéfka exekutívy EÚ spresnila, že so Zelenským hovorila o „strašných vraždách“, ktoré boli odhalené v meste Buča a v iných lokalitách, z ktorých sa nedávno stiahli ruské jednotky. „Vyjadrila som mu úprimnú sústrasť a uistila som ho o plnej podpore Európskej komisie v týchto hrozných časoch. Otrasné zábery nemôžu a ani nezostanú bez odpovede. Páchatelia týchto ohavných zločinov nesmú zostať nepotrestaní,“ uviedla vo vyhlásení Von der Leyenová.

15:43 Ukrajinský minister obrany pohrozil odvetou za zabíjanie civilistov v Buči

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok prirovnal postup ruskej armády v Buči neďaleko Kyjeva, kde došlo pravdepodobne k masakru civilistov, k nacistickým jednotkám SS počas druhej svetovej vojny a pohrozil odvetou. TASR informuje na základe správy denníka Die Welt, ktorý sa odvoláva na príspevok Reznikova na sociálnej sieti Facebook.

„Toto zlo jednoducho nemôže zostať nepotrestané,“ vyhlásil Reznikov. Naše spravodajské služby neustále identifikujú všetkých votrelcov a vrahov… A každý z nich v istom momente dostane to, čo si zaslúži,“ uviedol na Facebooku.

15:39 Habeck: Nemecko postupuje krok za krokom smerom k embargu na energie z Ruska

Zníženie závislosti od dovozu ropy z Ruska je prioritou Nemecka, ktoré pracuje na „vytvorení predpokladov“ na úplné zastavenie dovozu energií z Ruska. Uviedol to v pondelok na tlačovej konferencii minister hospodárstva Robert Habeck v odpovedi na otázku, či smrť civilistov na Ukrajine prinúti Nemecko, ktoré je energeticky silne závislé od Ruska, aby podporilo embargo na ruský dovoz.

„Každý deň pracujeme na vytvorení predpokladov a krokov smerom k embargu, a to je podľa názoru spolkovej vlády a tiež podľa môjho názoru správna cesta, ktorá denne poškodzuje ruského prezidenta Vladimira Putina,“ povedal.

Robert Habeck. Foto: TASR/DPA

15:34 Zelenskyj navštívil mesto Buča v Kyjevskej oblasti

krajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v pondelok mesto Buča v Kyjevskej oblasti, v ktorom sa po minulotýždňovom odchode ruských jednotiek – podľa správ ukrajinských činiteľov – našli telá približne 340 civilistov. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.

Zelenskyj v Buči navštívil ulicu, na ktorej ukrajinské jednotky prepadli ruský konvoj a rozprával sa s miestnymi obyvateľmi, približuje stanica BBC. Prezident tiež zopakoval, že Rusko sa na Ukrajine dopustilo genocídy a vojnových zločinov.

Napriek zverstvám, z ktorých Kyjev obviňuje ruských vojakov, je však Zelenskyj ochotný pokračovať v snahe nájsť diplomatické riešenie prostredníctvom mierových rozhovorov. „Na Ukrajine musí byť mier. Sme v Európe v 21. storočí. Budeme pokračovať v našom diplomatickom aj vojenskom úsilí,“ povedal Zelenskyj pre BBC.

15:24 Rusko zaviedlo obmedzenia pri udeľovaní víz pre občanov nepriateľských krajín

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok dekrét obmedzujúci udeľovanie víz občanom tým krajín, ktoré Moskva považuje za „nepriateľské“. Ide o reakciu na sankcie, ktoré na Rusko uvalil Západ pre vojenskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Dekrét, ktorý v pondelok vstúpil do platnosti, pozastavuje režim zjednodušeného udeľovania ruských víz pre obyvateľov niektorých európskych krajín, ako napríklad Nórska, Švajčiarska, Dánska či Islandu.

Zároveň nariaďuje ruskému ministerstvu zahraničných vecí a iným orgánom, aby rozhodli v individuálnych prípadoch o zavedení obmedzeného vstupu do krajiny pre tých zahraničných občanov a ľudí bez občianstva, ktorí podnikli „nepriateľské“ voči Rusku, ruským občanom alebo tamojším právnickým subjektom.

14:31 Vláda v Berlíne varovala pred ruskou dezinformačnou kampaňou

Spolková vláda v Berlíne vyzvala v pondelok ľudí s ruskými koreňmi žijúce v Nemecku, aby sa riadne informovali o vojne na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

„Spolková vláda prosí rusky hovoriacich ľudí v Nemecku, aby z rôznych národných i medzinárodných médií získavali komplexné informácie,“ povedal v Berlíne hovorca nemeckej vlády Wolfgang Büchner. „Nikto by nemal veriť dezinformačnej kampani ruských štátnych médií s jej cynickým a banalizačným zobrazením,“ dodal.

14:05 Merkelová po Zelenského kritike obhajuje rozhodnutie NATO z roku 2008

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová obhajovala rozhodnutie členských krajín NATO z roku 2008, keď odmietli návrh na členstvo Ukrajiny v Aliancii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Merkelová a francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy by mali navštíviť kyjevské predmestie Buča, kde po odchode ruských vojakov našli desiatky zabitých civilistov. Podľa Zelenského by si tam politici mali urobiť obraz o svojej neúspešnej politike voči Rusku z uplynulých rokov.

Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy počas samitu NATO v Bukurešti. Foto: TASR/AP

„Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová si stojí za svojimi rozhodnutiami v spojitosti so samitom NATO v Bukurešti v roku 2008,“ uviedol Merkelovej hovorca v reakcii na Zelenského vyjadrenie. „Vzhľadom na zverstvá odhalené v Buči a na ďalších miestach na Ukrajine majú všetky snahy spolkovej vlády a medzinárodného spoločenstva stáť na strane Ukrajiny a ukončiť barbarstvo a vojnu proti Ukrajine zo strany Ruska plnú podporu bývalej kancelárky,“ dodal Merkelovej hovorca.

Najvyšší predstavitelia krajín Aliancie v roku 2008 počas samitu NATO v Bukurešti odmietli ponúknuť Ukrajine Akčný plán členstva, ktorý predstavuje kľúčový krok pre integráciu do NATO. Lídri sa dohodli iba na tom, že Ukrajina sa raz stane členom tohto vojenského a obranného zoskupenia.

14:00 Starostku spolu s rodinou našli zavraždenú v plytkom hrobe pri Kyjeve

Starostku dediny Motyžyn, jej manžela i syna zabili a pochovali v plytkom hrobe blízko hlavného mesta Kyjev, uviedol v pondelok poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Ukázal pritom telá obetí, ktoré boli čiastočne zasypané pieskom.

Od stiahnutia ruských jednotiek z miest a dedín v okolí ukrajinskej metropoly Kyjev do týchto oblastí prichádza ukrajinská armáda a ukazuje novinárom telá, o ktorých tvrdí, že sú civilné obete zabité ruskými vojakmi, zničené domy i vypálené vozidlá. 

Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť, kto zabil rodinu, ktorá sa nachádzala v plytkom hrobe pri Motyžyne západne od Kyjeva. Moskva odmietla tvrdenia, že zámerne cieli na civilistov a podobné správy o zabíjaní sú podľa nej „zinscenované“ s cieľom pošpiniť meno Ruska. „Boli tu ruskí okupanti. Mučili a zavraždili celú rodinu starostky,“ povedal Heraščenko. Obete pritom identifikoval ako Oľhu Suchenkovú, jej manžela Ihora a syna Oleksandra, píše Reuters.

13:21 EÚ uvoľnia 17 miliárd eur pre utečencov z Ukrajiny

Rada EÚ v pondelok schválila legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré umožňujú členským krajinám presmerovať zdroje z fondov politiky súdržnosti a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) na pomoc utečencom z Ukrajiny.

Podľa tejto tlačovej správy ide o dôležitý krok na zabezpečenie toho, aby členské krajiny EÚ mali dostatok zdrojov na pokrytie rastúcich potrieb v oblasti bývania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre utečencov z Ukrajiny. Celková suma zdrojov z jednotlivých fondov predstavuje 17 miliárd eur.

13:09 Kremeľ odsúdil slová Kaczyňského o rozmiestnení jadrových zbraní v Poľsku

Kremeľ v pondelok odsúdil slová lídra poľskej vládnucej strany Jaroslawa Kaczyňského, ktorý uviedol, že Varšava je otvorená umiestneniu amerických jadrových zbraní na území Poľska. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by takýto krok viedol k zvýšenie napätia. „Navrhované kroky môžu, samozrejme, viesť k ďalšiemu rastu napätia na kontinente,“ uviedol Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii.

12:27 Kremeľ odmietol obvinenia z toho, že jeho jednotky zabíjali v Buči civilistov

Kremeľ v pondelok kategoricky odmietol akékoľvek obvinenia z toho, že ruské sily sú zodpovedné za zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom spochybnil pravosť záberov, ktoré zachytávajú telá civilistov ležiace na uliciach. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„Kategoricky odmietame všetky tieto obvinenia,“ uviedol Peskov, podľa ktorého treba k vyhláseniam zo strany Ukrajiny pristupovať s pochybnosťami. Peskov počas svojej pravidelnej tlačovej konferencie uviedol, že fakty a chronológia udalostí v Buči nesedia s ukrajinskou verziou a vyzval medzinárodných lídrov, aby sa neponáhľali s vynášaním súdov. Peskov svoje tvrdenia nepodložil konkrétnymi dôkazmi, len všeobecne povedal, že ruskí špecialisti údajne objavili vo videu niekoľko podvrhov.

Na satelitnej snímke kostol (uprostred) a miesto pravdepobného masového hrobu v ukrajinskom meste Buča v Kyjevskej oblasti. Foto: TASR/AP

12:02 Rusko pokračuje v dodávkach plynu do Európy, ktorá zvažuje nové sankcie

Rusko v pondelok ponechalo bez zmeny toky plynu cez kľúčové plynovody v Európe, a to aj napriek neistote týkajúcej sa platobných podmienok. Lídri Európskej únie (EÚ) zároveň vyzývajú na ďalšie sankcie proti Moskve po obvineniach z vojnových zločinov na Ukrajine.

Fyzicky plyn prúdi cez plynovod Jamal-Európa po tom, ako v nemeckom bode Mallnow zaznamenali cez víkend výkyvy a podľa údajov nemeckého prevádzkovateľa plynovodnej siete Gascade bol tok naposledy na nule.

Nominácie, respektíve požiadavky na dodávky ruského plynu cez Veľké Kapušany, vstupný bod na Slovensku z Ukrajiny, boli v pondelok stabilné na úrovni 967 841  megawatthodín (MWh), rovnako ako prietok plynovodom Nord Stream 1 do Nemecka. Ruský štátny energetický gigant Gazprom informoval, že pokračuje v dodávkach zemného plynu do Európy cez Ukrajinu v súlade s požiadavkami európskych spotrebiteľov. Otázne však zostávajú budúce dodávky vzhľadom na požiadavky Kremľa, aby odberatelia začali platiť Gazpromu za plyn v rubľoch.

12:00 Ruské ostreľovanie na juhu Ukrajiny si vyžiadalo osem obetí

Osem ľudí zahynulo a 34 ďalších utrpelo zranenia pri nedávnych ruských útokoch na dve mestá na juhu Ukrajiny, uviedla v pondelok generálna prokuratúra v hlavnom meste Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP.
Ruské jednotky podľa prokuratúry útočili na mestá Očakiv a Mykolajiv. Ostreľovanie poškodilo domy tamojších obyvateľov, vozidlá i civilnú infraštruktúru. „Výsledkom nepriateľského ostreľovania bolo zabitých sedem obyvateľov Očakivu a ďalších 20 utrpelo zranenia. V meste Mykolajiv zahynula jedna osoba a 14 ďalších bolo zranených, medzi nimi jedno dieťa,“ uvádza sa v stanovisku generálnej prokuratúry k nedeľňajším útokom ruských jednotiek.

11:49 Borrell: EÚ dôrazne odsudzuje zverstvá v Buči a iných ukrajinských mestách

Európska únia čo najdôraznejšie odsudzuje údajné zverstvá spáchané ruskými ozbrojenými silami vo viacerých ukrajinských mestách, ktoré boli oslobodené. Spravodajca TASR o tom informuje na základe oficiálneho vyjadrenia šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.

Borrell zdôraznil, že „strašidelné obrázky“ svedčiace o veľkom počte civilných úmrtí a obetí, ako aj o ničení civilnej infraštruktúry ukazujú „pravú tvár brutálnej útočnej vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine a jej ľudu“. „Masakry v meste Buča a ďalších ukrajinských mestách budú zapísané do zoznamu zverstiev spáchaných na európskej pôde,“ upozornil Borrell. Za tieto činy sú podľa Borrella zodpovedné ruské úrady, lebo boli spáchané v čase, keď ruské vojská mali účinnú kontrolu nad oblasťou.

Josep Borrell. Foto: TASR/AP

11:24 Armáda ČR vyslala na Slovensko 250 vojakov

Prví z českých vojakov (250), ktorí majú posilniť východné krídlo NATO, už odišli na Slovensko. Ich úlohou je odstrašiť nepriateľa a brániť hranice Severoatlantickej aliancie. V pondelok o tom informovala armáda ČR prostredníctvom tlačovej správy. „Vojaci 1. kontingentu úlohového zoskupenia enhanced Vigilance Activities (eVA) odišli z Pardubíc a Chrudimu na Slovensko.            

Česi budú na Slovensku veliť mnohonárodnej bojovej skupine. Do takzvanej „battlegroup“ sa zapoja aj vojaci z Holandska, Nemecka, Poľska, Slovinska a USA, uvádza AČR.

11:13 Branci z Donbasu nemajú adekvátny výcvik, výzbroj ani pitnú vodu

Vojenských brancov z Ruskom podporovaného ukrajinského regiónu Donbas posielajú do bojov vo frontovej línii proti ukrajinským jednotkám bez výcviku, len s trochou jedla a vody, neadekvátne vyzbrojených. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, pre ktorú to v tomto separatistickom regióne potvrdilo šesť osôb.

Nové výpovede o nasadzovaní nedostatočne vycvičených a zle vybavených vojakov sú podľa agentúry novými náznakmi toho, aké preťažené sú vojenské zdroje, ktoré má Kremeľ viac než mesiac po vojne na Ukrajine k dispozícii. Vo vojne sa jednotky Moskvy dostali do logistických problémov a narazili na tvrdý odpor Ukrajincov.

Niekoľkým donbaským odvedencom vydali pušky typu Mosin, píše Reuters. Tieto pušky boli vyvinuté na konci 19. storočia a pred niekoľkými desaťročiami sa prestali vyrábať, vyplýva z výpovedí troch ľudí, ktorí videli odvedencov z tohto separatistického regiónu. Niekoľko zdrojov uviedlo aj to, že v dôsledku nedostatku zásob vody boli nútení piť vodu, ktorá nebola pitná, napríklad z páchnuceho jazierka.

10:55 Morawiecki vyzval na vyšetrovanie genocídy na Ukrajine

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok vyzval na medzinárodné vyšetrovanie „genocídy“, ktorej sa dopúšťajú ruské jednotky na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Navrhujeme medzinárodnú komisiu na vyšetrovanie týchto zločinov genocídy,“ povedal Morawiecki v súvislosti so zjavným zabíjaním civilistov v ukrajinských mestách – vrátane mesta Buča v blízkosti ukrajinskej metropoly Kyjev.

10:48 V Buči bola zrejme spáchaná genocída, tvrdí španielsky premiér

Španielsky premiér Pedro Sánchez v pondelok povedal, že vidí známky spáchania genocídy v ukrajinskom meste Buča, kde boli cez víkend objavené masové hroby a niekoľko stoviek tiel. Informovala o tom agentúra AFP.

„Urobíme všetko pre to, aby tí, ktorí tieto vojnové zločiny spáchali, nezostali nepotrestaní a aby sa postavili pred súdy… a aby sa súdy zaoberali týmito údajnými prípadmi zločinov proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a aj – prečo to nepovedať – genocídou,“ vyhlásil Sánchez v Madride.

10:33 Rusko v Donbase rozmiestňuje vojakov aj vagnerovcov, tvrdí Británia

Britské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že Rusko pokračuje v rozmiestňovaní svojich vojakov aj žoldnierov vo východnej časti Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AP. „Ruské sily pokračujú v konsolidácii a reorganizácii a preorientovali svoju ofenzívu na oblasť Donbasu na východe Ukrajiny,“ uviedol britský silový rezort na sociálnej sieti Twitter.

Do oblasti sa podľa Londýna zrejme presúvajú aj žoldnieri zo súkromnej vojenskej Vagnerovej skupiny (v zahraničí známa pod označením Wagner Group).

10:20 Ľudskoprávny výbor NR SR má hovoriť o masakri v Buči, predvolať chcú Bratčikova

Parlamentný ľudskoprávny výbor by sa mal zaoberať správami o desiatkach zabitých civilistov v ukrajinskom meste Buča, ktoré sa objavili po odchode ruských vojakov. Podpredseda výboru Peter Pollák (OĽaNO) avizoval zvolanie mimoriadneho zasadnutia, na ktoré chce predvolať veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku Igora Bratčikova.

„Mám veľa otázok. Chcem vedieť, ako chcú zástupcovia Ruskej federácie vysvetliť zverstvá, ktorých sa dopustili na ukrajinských civilistoch. Týmto ľuďom boli upreté ľudské práva. Vrátane toho základného – práva na život,“ vyhlásil v stanovisku Pollák.

10:12 Macron: Na Rusko je potrebné uvaliť pre udalosti v Buči ďalšie sankcie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok uviedol, že je potrebné uvaliť na Rusko ďalšie sankcie po tom, ako Ukrajina obvinila ruské jednotky zo zabíjania civilistov v ukrajinskom meste Buča. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Macron pre francúzsku rozhlasovú stanicu France Inter uviedol, že existujú veľmi jasné stopy, ktoré naznačujú, že za vojenské zločiny na Ukrajine sú zodpovedné ruské jednotky. „To, čo sa stalo v Buči, si vyžaduje ďalšie kolo sankcií a veľmi jasné opatrenia,“ uviedol šéf elyzejského paláca. Nové sankcie by sa podľa Macrona mali zamerať najmä na ruský ropný a uhoľný priemysel a Európska únia by mohla zaviesť ďalšie sankcie i proti ruským jednotlivcom.

„Tí, ktorí sú za týmito vojnovými zločinmi sa za ne musia zodpovedať… Musíme poslať veľmi jasný signál, že bránime našu kolektívnu dôstojnosť a hodnoty… Neexistuje mier bez spravodlivosti,“ cituje Macrona televízia CNN.     

09:52 Spoločnosť Maxar zverejnila satelitné snímky z mesta Buča

Americká spoločnosť Maxar Technologies zverejnila v nedeľu snímky, na ktorých je vidieť približne 14 metrov dlhú priekopu vyhĺbenú v okolí chrámu sv. Ondreja v ukrajinskom meste Buča. Ide zrejme o masový hrob, ktorý bol na mieste objavený v sobotu po tom, ako sa z oblasti stiahli ruskí vojaci. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá však nevedela bezprostredne overiť, či ide o ten istý masový hrob, ktorý zdokumentovali jej reportéri.

Firma Maxar uviedla, že prvé známky vykopávania masového hrobu v areáli miestneho kostola boli vidieť už 10. marca. „Zábery z 31. marca ukazujú hrobové miesto s približne 45 stôp dlhou (13,7 metra) priekopou v juhozápadnej časti pri kostole,“ uviedla spoločnosť Maxar.

Zábery masového hrobu na mieste nakrútil aj štáb televízie CNN. Ukrajinské úrady aj svedkovia uviedli, že ruskí vojaci v meste Buča zabili stovky civilistov. Mŕtvoly ležali aj na uliciach. Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by ruskí vojaci zabíjali civilistov. Moskva tvrdí, že ide o provokáciu ukrajinskej vlády.

Na snímke údajný masový hrob v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP

09:40 Ukrajina: Videá z Buče si objednali Spojené štáty, tvrdí ruský rezort diplomacie

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v noci na pondelok uviedlo, že videonahrávku, ktorá zachytáva telá civilistov v uliciach ukrajinského mesta Buča, si „objednali“ Spojené štáty, aby mohli obviňovať Rusko.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová uviedla, že okamžitá reakcia Západu na videonahrávku naznačuje, že video je súčasťou plánu na poškodenie reputácie Ruska.“Kto je majstrom provokácie? Samozrejme, že Spojené štáty a NATO… V tomto prípade sa mi zdá, že samotná skutočnosť, že boli vydané vyhlásenia (odsudzujúce Rusko) ihneď po tom, ako sa tieto materiály objavili, nenecháva nikoho na pochybách ohľadom toho, kto si objednal túto historku,“ uviedla Zacharovová vo vysielaní ruskej štátnej televízie.

Na snímke mŕtve telo muža leží na schodisku v budove v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP

09:10 Heger: Pri nákupe ruského plynu budeme postupovať jednotne s EÚ

Slovensko bude pri nákupe zemného plynu z Ruska koordinovať svoj postup s ostatnými členskými štátmi EÚ. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) v reakcii na vyhlásenie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý pripustil platbu aj v rubľoch. Tú od „nepriateľských“ štátov požaduje od začiatku apríla ruský prezident Vladimir Putin. Od vyhlásenia Sulíka v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa dištancovala aj strana Za ľudí.

„Slovensko bude pri nákupe plynu z Ruska postupovať jednotne s členskými štátmi EÚ. Práve na našu žiadosť sa začala koordinácia prístupu EÚ k platbám za dovoz plynu z Ruska. Aj v tejto situácii je jednota kľúčová a trváme na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách,“ uviedol Heger.

08:55 Slovensko-ukrajinskú hranicu prekročilo od začiatku konfliktu viac ako 300-tisíc utečencov

Slovensko-ukrajinskú hranicu prekročilo od začiatku konfliktu viac ako 300-tisíc utečencov. Takmer 61-tisíc ich požiadalo na Slovensku o dočasné útočisko. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

08:40 Kaczyňski by uvítal väčšiu vojenskú prítomnosť USA v Európe

Poľsko by uvítalo, keby v Európe pôsobilo ďalších 50-tisíc amerických vojakov. Uviedol to v nedeľu líder tamojšej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.

„Poľsko by sa potešilo, keby Američania zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v Európe zo súčasných 100-tisíc vojakov na 150-tisíc v dôsledku zvyšujúcej sa agresivity Ruska,“ uviedol Kaczyňski v rozhovore pre nemecké noviny Welt am Sonntag. Okrem toho vyzval na tvrdšie kroky voči Moskve v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Kaczyňski takisto uviedol, že Poľsko by bolo „otvorené“ umiestneniu jadrových zbraní na svojom území. Dodal však, že o takomto kroku sa v súčasnosti neuvažuje. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu bolo v Európe približne 80-tisíc amerických vojakov, pripomenula DPA.

Jaroslaw Kaczyński. Foto: TASR/AP

08:26 Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor

Ruské jednotky sa „aktívne sťahujú“ zo Sumskej oblasti. Oznámil to v nedeľu tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj, podľa ktorého je však ešte príliš skoro na to, aby mohol povedať, že oblasť je „oslobodená“. TASR správu prevzala od agentúry DPA a televízie CNN, ktoré o tom informovali v pondelok.

Podľa Žyvyckého minulý týždeň zaznamenali v oblasti medzi mestami Bilopilľa a Konotop veľký počet ruských vojakov, ktorí „strieľali hlava nehlava a terorizovali“ civilistov. „Naše jednotky ich vyháňali von z Kyjevskej a Černihivskej oblasti a spôsobovali im straty. Konotopský okres však stále nie je na 100 percent oslobodený od Rusov,“ uviedol Žyvyckyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.

08:09 Vyše 2 600 ľudí evakuovali z miest, ktoré boli dejiskom ťažkých bojov

Viac než 2 600 ľudí sa podľa vyjadrení ukrajinských zdrojov podarilo v nedeľu dostať do bezpečia z ukrajinských miest, kde prebiehali obzvlášť ťažké zdroje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Z celkového počtu 2 694 osôb bolo takmer 1 500 zachránených z Luhanskej oblasti, uviedla v nedeľu podľa novín Ukrajinska pravda ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ruské jednotky zároveň obvinila z porušenia vzájomného dohodnutého pokoja zbraní.  V priebehu nedele približne 500 osôb z obliehaného prístavného mesta Mariupol i z mesta Berďansk ušlo vlastnými vozidlami do Záporožia, píše DPA.

Do ukrajinského mesta Záporožie dorazila v piatok 1. apríla 2022 kolóna autobusov vezúcich evakuovaných obyvateľov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Foto: TASR/AP

07:52 EÚ by mala zvážiť zákaz ruského plynu, tvrdí nemecká ministerka obrany

Európska únia by mala zvážiť zákaz dovozu plynu z Ruska. Ako referuje spravodajský web BBC, povedala to nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová.

V rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD Lambrechtová povedala: „Musí existovať odpoveď. Takéto zločiny nesmú zostať bez odpovede.“ Skonštatovala to na margo zverstiev ruských síl spáchaných na ukrajinských civilistoch na predmestiach Kyjeva. Nemecký kancelár Olaf Scholz tiež povedal, že Putin a jeho podporovatelia „pocítia dôsledky“ svojich činov.

06:22 Rusko žiada zasadnutie BR OSN o situácii v ukrajinskom meste Buča

Moskva požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, na ktorej by sa podľa nej malo v pondelok hovoriť o tvrdeniach, že ruské sily spáchali zločiny voči ukrajinským civilistom v meste Buča pri Kyjeve. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

 „Vo svetle nehanebných provokácií ukrajinských radikálov v Buči Rusko požiadalo o stretnutie Bezpečnostnej rady OSN v pondelok 4. apríla,“ uviedol zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij v nedeľu na Twitteri.

Mŕtve telá ležia na zemi v ukrajinskom meste Buča.

Vysokopostavená americká predstaviteľka žiadosť Moskvy o zasadnutie BR OSN kritizovala s vyhlásením, že cieľom je „predstierať pobúrenie“. „Rusko čerpá z príručky, ktorú použilo pre Krym a Allepo: keď je nútené obhajovať neobhájiteľné, vyzýva na stretnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby mohlo predstierať pobúrenie a vyzývať na zodpovednosť,“ napísala bývalá veľvyslankyňa USA pri svetovej organizácii Samantha Powerová. „Nikto tomu neverí,“ dodala Powerová, ktorá je v súčasnosti riaditeľkou Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).Predstavitelia OSN zatiaľ verejne neoznámili, či sa mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady v pondelok uskutoční.

05:25 Orbán vo víťaznom prejave po voľbách označil Zelenského za oponenta

„Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz,“ vyhlásil Orbán podľa CNN pred stúpencami v Budapešti.

04:18 Británia: Mesto Mariupol je kľúčovým cieľom ruskej invázie na Ukrajine

Ukrajinské prístavné mesto Mariupol pri Azovskom mori je podľa britského vojenského spravodajstva zrejme „kľúčovým cieľom“ ruskej invázie na Ukrajine.

Dobytie tohto obliehaného mesta, zdevastovaného ruskými útokmi, by vytvorilo priamy pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, pripomenulo britské ministerstvo obrany v správe o vývoji vojny na Ukrajine zverejnenej v noci na pondelok.

Na snímke bezvládne telo ruského vojaka leží na zemi v meste Buča pri Kyjeve. Foto: TASR/AP

04:10 Prezident Zeman odsúdil vraždenie civilistov na Ukrajine

Český prezident Miloš Zeman odsudzuje vraždenie civilných obyvateľov na Ukrajine ako vojnový zločin. Podľa vlastných slov dúfa, že toto vraždenie bude potrestané medzinárodným súdom, uviedol v nedeľu Zemanov hovorca Jiří Ovčáček.  

Vraždenie ukrajinských civilistov ruskými vojakmi v meste Buča v nedeľu odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky a tamojší politici vrátane premiéra Petra Fialu. Podľa rezortu diplomacie ČR ide o ďalší vojnový zločin režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.