2. apríla, 06:27

Keď sa lámali dejiny Západu a dvaja Germáni nenašli spoločnú reč

Keď sa lámali dejiny Západu a dvaja Germáni nenašli spoločnú rečMartin Luther. Foto: portrét od Lucasa Cranacha st. (1529)
Ľubomír Žák Profesor teológie a katolícky kňaz.

Dejinná lekcia o dôvodoch neuskutočneného dialógu pápeža Hadriána VI. s Martinom Lutherom pred 500 rokmi. Autorom víkendovej eseje je profesor Ľubomír Žák.

Zdá sa, že zoči-voči aktuálnej situácii v Európe je táto téma skokom do tmavej priepasti minulosti, hlbokej a hlavne príliš vzdialenej od povrchu súčasného diania. Zbytočným skokom. Ale je to iba zdanie. Pretože vstupom do tejto témy je možné zistiť, že sa v nej skrýva nemalý pedagogický potenciál. V tom zmysle, že sa z nej dá veľa naučiť. O minulosti a o súčasnosti. O ich obrovskej komplexnosti, ale aj o tom, ako veľké historické udalosti niekedy naozaj závisia od rozhodnutí niektorých jednotlivcov.

Otázku o dôvodoch neuskutočneného dialógu pápeža Hadriána VI., zvoleného 9. januára 1522, s Martinom Lutherom som si nepoložil hneď na začiatku, ale iba po dlhých rokoch čítania diela a vnárania sa do života a myslenia tak jedného, ako aj druhého. Iba časom mi totiž začalo byť stále viac jasné, že tieto navonok absolútne rozdielne osobnosti mali isté charakteristiky, ktoré ich priamo predurčovali k hľadaniu zmierenia a snáď aj k vyriešeniu konfliktu medzi Rímom a wittenbergským reformačným hnutím. Zdá sa to byť neuveriteľné, ale je to naozaj tak.

Pochopiteľne, to, že boli rozdielni ako deň a noc, bije do očí okamžite. Ak by sme sa na nich pozerali v januári roku 1522, na jednej strane by sme videli 63-ročného Hadriána VI., na druhej 38-ročného Luthera. Hadrián bol pápež s predchádzajúcou praxou vysokého cirkevného hierarchu, diplomata v službách španielskej kráľovskej koruny a hlavného aragonského, navarrského a kastílského inkvizítora, majúceho veľký vplyv na cirkevný a politický život v Španielsku. Luther bol v tom čase už exkomunikovaný mních a kňaz, nosiaci ešte stále (až do roku 1524) augustiniánsky habit a žijúci v kláštore vo Wittenbergu. V januári roku 1522 sa ale musel schovávať, v prestrojení, na hrade Wartburg, aby unikol pred rozkazom cisára Karola V., ktorý ho chcel zajať a prísne potrestať, ako to požadoval exkomunikačný dekrét Leva X.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.